Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/41/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712211056
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712211056.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 36865141, proti povinnej P. A., N.. XX.X.XXXX, C. A. M. C. W. R. Č..
XX, o vymoženie 374,65 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pod č. EX 8447/12, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného
súdu Michalovce zo dňa 1.8.2012 č.k. 16Er/419/2012-11 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnená navrhla vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 13.7.2011 sp. zn. SR 05830/11. Spolu s exekučným titulom bola súdu predložená aj Zmluva o úvere
uzatvorená medzi oprávnenou a povinnou dňa 2.11.2010 pod č. 901000123. Na základe tejto Zmluvy
poskytla oprávnená povinnej úver vo výške 200 eur za poplatok 196 eur údajne na výkon povolania. Úver
sa povinná zaviazala splácať oprávnenej v 12 mesačných splátkach po 33 eur počnúc dňom 20.11.2010.
Súdu bola tiež predložená kópia zmenky na základe ktorej bolo rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, Smernice Rady 93/13/EHS a uvedenú Zmluvu posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka zakotvená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru v bode č. 14 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nebola so spotrebiteľom
osobitne dojednaná, spôsobuje hrubý nepomer právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a
preto je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo
rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je materiálne vykonateľným
exekučným titulom. V závere tiež uviedol, že Dohoda o vyplnení zmenky (bod č. 13 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru) je v rozpore so zákonom, konkr. ustanovením § 54 Občianskeho
zákonníka, pretože je dohodnutá v prospech oprávnenej a povinná ju nemohla nijakým spôsobom
ovplyvniť a navyše odplatu za úver vo výške 98 % považuje za neprimerane vysokú.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, ktorým navrhla napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym

právnym posúdením veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), pretože súd prvého
stupňa na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Uviedla, že podľa jej
názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok a citovala ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a
2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Namietala, že súd v rámci exekučného konania
sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných
dôvodov a nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci s poukazom na Nález ÚS SR
ÚS 5/2000, zverejnený pod č. 18/2000. Podľa jeho názoru postupom súdu v tejto veci a výkladom
ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 cit. zákona) exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V závere uviedla, že takto formulovanú
rozhodcovskú doložku nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na
prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávnenej uvádza
nasledovné:

Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 je spotrebiteľskou
zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvárajú dodávateľ so spotrebiteľom,
pričom dodávateľom sa rozumie osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom sa rozumie fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Pokiaľ ide o právo exekučného súdu preskúmavať právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s ich posúdením súdom prvého stupňa, s poukazom na judikatúru
Európskeho súdneho dvora (rozhodnutia C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98, C-40/08
Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodrigues Nogueira).

K odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky.
Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný
prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje,
resp. ukladá exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským
rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do
úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok
oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry
Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť
práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (napr. rozsudok zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom
Telecomunicaciones SL) a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok
vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním rozhodcovského rozsudku nedošlo
k porušeniu práv oprávneného.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej
veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode č. 14 spolu s mediačnou doložkou. Súd prvého
stupňa posúdil Dohodu o vyplnení zmenky v bode č. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka, a tým pádom ako neplatnú.
Odvolací súd sa ďalej touto otázkou nezaoberal, nakoľko táto skutočnosť nebola zo strany oprávnenej
v odvolaní namietaná.

Odvolací súd na doplnenie uvádza, že oprávnená, ako poskytovateľ pôžičky, ktorý má svoju činnosť
vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky
a má poznať aj dôsledky ich použitia, a teda musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia na základe
nekalej podmienky, súd neudelí povolenie na jej výkon, resp. exekúciu zastaví.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie
zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne
posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené
a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené mal exekučný súd možnosť posúdiť po predložení
predmetnej zmluvy oprávnenou.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na
vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávnenej, nie
je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie a ak zistí, že uvedené podmienky neboli splnené, je povinný či už celkom alebo
v určitej časti exekúciu zastaviť. V danom prípade odvolací súd má zistené, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky, a teda plnenie ním uložené, nemožno
považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu č. 93/13/EHS, v zmysle ktorej za nekalú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy možno považovať každú takú podmienku, ktorej zmyslom, alebo účinkom
je neposkytnúť právnu ochranu spotrebiteľovi. Súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci
na všeobecnom súde.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnená nemala v tomto konaní
úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli
priznané.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.