Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111232215
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111232215.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1/ F. F., bytom W. XXX, 2/ U. D.,
bytom S., F. XXX/XX, o vymoženie sumy 2.723,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 02. novembra 2011, č. k. 23Er/1076/2011-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, so sídlom Exekútorského úradu Stummerova 1553, Topoľčany,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24.10.2011. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len zákon o rozhodcovskom konaní), § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b),
§ 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 54 ods. 1 prvá veta

Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci
je rozhodcovský rozsudok č.k. RK- 196/10-MK zo dňa 25.07.2010 vydaný JUDr. Michalom Krnáčom,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2011 a vykonateľnosť dňa 22.08.2011. V tomto smere
súd prvého stupňa preskúmaním zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného
zistil, že v zmluvných dojednaniach, ktoré sú súčasťou zmluvy, v článku 18 je obsiahnutá neprijateľná
podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle

predmetného ustanovenia zmluvných dojednaní v zmysle ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s
porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl.
18.2 tejto zmluvy o RÚ, výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva
na žalobcovi. V čl. 18.2.1 je vyjadrený zoznam rozhodcov, ktorí budú rozhodovať akékoľvek spory,

nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ. Zmluvné strany sa dohodli, že
rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy o RÚ nebudú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní. V tomto smere zastal názor, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takútoprávomoc.Častokrátsatakátorozhodcovskázmluvavyjadrílenvpodoberozhodcovskejdoložky,

ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva sícezmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak
samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v
praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred

rozhodcovským súdom vyhovuje. Poukázal na to, že veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej
doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by
inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Mal
za to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej

splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zastal názor,
že rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy
uvádzať. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej
zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá

nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje

dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd prvého stupňa za preukázané, že boli splnené
podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a
preto súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie súdnej exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. S poukazom
na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému
titulu (rozhodcovskému rozsudku) je daný nasledovne: a) na preskúmanie materiálnej a formálnej

vykonateľnosti exekučného titulu a b) na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako
plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v rozpore s dobrými mravmi.
Svoje tvrdenia oprel o rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 164/96 publikovaného pod číslom R
58/1997formálnastránkavykonateľnostijevyjadrenádoložkouovykonateľnosti,ktorápreukazuje,žesú
splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (porov. § 161, § 162, § 171

a pod. OSP); materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem
presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o
dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného. Ďalej poukázal, že hypotéza § 45 ods.
1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje rozsah preskúmavacej právomoci exekučného
súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie ako objektívne nemožné,

nedovolené či v rozpore s dobrými mravmi. Z daného ustanovenia ani v širšom zmysle nevyplýva, že
exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní
plnenie uplatnilo. Z ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ust. § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom
konaní k ust. § 159 ods. 3 OSP, z citovaných ustanovení vyplýva prekážka res iudicata, na základe
ktorej sa súd môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto

podrobovať svojmu preskúmaniu. Zdôraznil, že exekučný súd konal nielen bez zákonnej opory, ale v
hrubom rozpore s právom EÚ, z ktorého v obsahu odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc. Základnou
otázkou, ktorú si mal exekučný súd vyriešiť, je rozsah svojej právomoci v exekučnom konaní. Zdôraznil,
že osoba podávajúca žalobu ( žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník, sa
môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva

neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov,
nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami. Z obsahu spisu je zrejmé aj to, že rozhodcovskádoložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby
postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným
súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Záverom poukázal aj na

dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej cieľom takejto úpravy je
umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Toto článok 18 ods. 18.1 zmluvy plne
rešpektuje a nebráni spotrebiteľovi využiť občianske súdne konanie. Vychádzajúc zo zákonného textu
ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a jeho logického a gramatického výkladu, ako i zámeru
zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe, zastal názor, že predmetná rozhodcovská doložka nie je

v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,

preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom doručeným dňa 24.10.2011 súdnemu
exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi, so sídlom Exekútorského úradu Topoľčany, Stummerova 1553,
domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 2.723,62 eura s príslušenstvom.
Exekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudoksp.zn.RK-196/10-MKzodňa25.07.2011,ktorýnadobudol

právoplatnosť dňa 18. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa 22.08.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 26. 10. 2011, o ktorej súd prvého
stupňa následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na

ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na

všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
Úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo

podrobiť sa všetkým úverovým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snažízískať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený
uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy a navyše aj
rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru,

že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa

predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie,pretožesúdnyexekútoržiadalvykonaťexekúciunapodklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov

konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval
za potrebné vyporiadavať sa s ďalšími argumentmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní. Súd

prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.