Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899656
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1708899656.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Spoločnosť Ježišova, Panská ul. č. 11, Bratislava, zast.
advokátkou JUDr. Annou Besedičovou, Dlhá ul. č. 7, Ivanka pri Dunaji, proti žalovaným: X/ O. R., bytom
T. K.. Č.. XX, O. H. C., 2/ R. C., T. Š. K.. Č.. XXX, E. H. T., 3/ T. H., T. D. K.. Č.. XX, T., žalované 2/, 3/ zast.
advokátkou JUDr. Máriou Peráčkovou, Hrušková ul. č. 21, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo 14. septembra 2012 č. k. 10C/20/2008-

194, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutých častiach z r u š u j e a vec sa v tomto
rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vypratania
zadnej časti ( troch posledných miestností na prízemí ) budovy súp. č. XX nachádzajúcej sa na T. K.. Č..

XX R. O. H. C. postavenej na parcele č. XXX zapísanej na LV pre kat. úz. O. H. C. č. XXXX. Žalobcovi
súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovaným 2/, 3/ trovy konania 335,20 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a žalovanému 1/ nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Túto nehnuteľnosť v minulosti užívala matka žalovaných L. R., ktorá zomrela dňa XX. X. XXXX. V konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 9C/132/2002 bolo právoplatne určené, že nájom

bytu neprešiel z L. R. na žalovaného 1/. Dedičské konanie po matke žalovaných bolo pre nemajetnosť
zastavené. Žalobca tvrdil, že v zadnej časti predmetnej nehnuteľnosti sa nachádzajú veci po L.Í. R. a
to šatstvo, starý nábytok a drobné kuchynské vybavenie. Z výpovedí žalovaných vyplynulo, že tento
hnuteľný majetok po ich matke bude užívať žalovaný 1/, ktorý sa k vlastníctvu k týmto veciam prihlásil.
Na pojednávaní dňa 20. 4. 2012 žalovaný 1/ vyhlásil, že býva u žalovanej 2/. Z tohto skutkového stavu
súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalovaní ako právni nástupcovia - dedičia

po L. R.A. majú v spore postavenie nerozlučných spoločníkov. Ak by bolo žalobe vyhovené, „súd by
prekročil skutkové vymedzenie nároku žalobcu, ktorým je súd viazaný.“ Okrem toho, žaloba nesmeruje
proti R. U., F.. X. X. XXXX - sestre žalovaných. Predmetné hnuteľné veci vlastní žalovaný 1/ a preto sa
žalobca v budúcnosti môže samostatnou žalobou domáhať vypratania predmetnej nehnuteľnosti voči
nemu. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Protitomutorozhodnutiupodalodvolaniežalobca.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil
tak, že žalovanému 1/ uloží povinnosť vypratať zadnú časť predmetnej nehnuteľnosti pozostávajúcu z
troch posledných miestností na prízemí a odovzdať ju žalobcovi bez práva na bytovú náhradu. Poukázal
na to, že dedičské konanie po matke žalovaných bolo zastavené pre nemajetnosť v konaní sp. zn.
31D 1278/2002. Poručiteľka v čase smrti vlastnila hnuteľný majetok nachádzajúci sa v predmetnej
nehnuteľnosti, ale išlo o majetok nízkej hodnoty. Dedičské konanie nebolo zastavené z dôvodu, že by

neexistovali dedičia, ani z dôvodu, že by neexistoval žiadny majetok poručiteľky, ale práve z dôvodu, žeišlo o majetok nízkej hodnoty. Žalobca odvolaním napadol aj výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť
nahradiťžalovaným2/,3/trovykonania335,20eur.Odvolanievtejtočastiodôvodniltým,žetusúdôvody
hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých mal súd prvého stupňa o trovách konania rozhodnúť podľa

§ 150 ods. 1 O.s.p. a teda ich náhradu žalobcovi nepriznať.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na závere, že „povinnosť vypratať
nehnuteľnosť je daná nerozlučným spoločenstvom odporcov ako dedičov.“ S týmto záverom odvolací

súd nesúhlasí. Bolo preukázané, že matka žalovaných L. R. W. C. XX. X. XXXX, teda ešte pred
podaním žaloby, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť a že v predmetnej nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú jej veci, ktoré síce neboli predmetom dedičského konania pre
svoju nízku hodnotu, ale žalovaní sa dohodli, že tieto veci bude užívať žalovaný 1/. Ten totiž na
pojednávaní dňa 14. 9. 2012 uviedol, že veci, ktoré sa nachádzajú v predmetnej nehnuteľnosti, vlastnila
matka žalovaných, ale „sú teraz moje, ja som ich prakticky teraz zdedil.“ Žalované 2/, 3/ v predmetnej

nehnuteľnosti nikdy nebývali, býval tam v minulosti pred smrťou matky žalovaných spolu s ňou žalovaný
1/. Na pojednávaní dňa 14. 9. 2012 uviedli, že sa dohodli, že všetky veci po ich matke zostanú
žalovanému 1/.

Z týchto skutočností podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že pasívne vecne legitimovaným
subjektom v konaní je žalovaný 1/. V konaní o vypratanie nehnuteľnosti totiž žaloba musí smerovať proti

tomu, kto bez právneho titulu nehnuteľnosť užíva, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva jej
vlastníka ( § 126 ods. 1 Obč. zák. ). Nie je žiadny dôvod, aby sa v takomto prípade rozsudok vzťahoval
na všetkých dedičov, teda aby všetci dedičia, teda aj tí, ktorí nehnuteľnosť neužívajú, boli účastníkmi
konania o vypratanie nehnuteľnosti, ktorú za svojho života užíval ich právny predchodca.

Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny v napadnutej časti, ktorou bola žaloba

proti žalovanému 1/ zamietnutá. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil napadnutý
rozsudok v tejto časti a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Ak sa potvrdí, že veci po matke žalovaných sa stále nachádzajú v predmetnej
nehnuteľnosti, a že sa žalovaní dohodli, že tieto veci bude vlastniť žalovaný 1/, bude treba žalobe
proti nemu vyhovieť. Súd prvého stupňa sa však bude musieť vysporiadať s tvrdením žalovaných

2/, 3/ obsiahnutým v ich podaní z 30. 3. 2012 ( č. l. 155 ), že veci nachádzajúce sa v predmetnej
nehnuteľnosti treba považovať za veci opustené. V takom prípade by zrejme žalobcovi vznikla povinnosť
vydať predmetné veci žalovanému 1/, ak by o ne prejavil záujem. Ak by o ne záujem neprejavil, tieto
veci by zrejme pripadli štátu ( § 135 Obč. zák.).

Súd prvého stupňa žalobu proti žalovaným 2/, 3/ právoplatne zamietol. Žalobca teda v konaní nemal

úspech vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ a preto im voči nemu vznikol nárok na náhradu konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolaní namietol, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, a že preto súd
prvého stupňa mal použiť § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Tieto dôvody hodné
osobitného zreteľa žalobca špecifikoval v odvolaní.

Odvolací súd nemôže v rámci odvolacieho konania urobiť záver o tom, či tu sú alebo nie sú dôvody

hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 150 ods. 1 O.s.p., pretože by tým účastníkom konania znemožnil
odvolaním napadnúť jeho záver v tejto otázke, a tým by porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok aj v časti,
ktorou bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovaným 2/, 3/ trovy konania 335,20 eur a podľa

ods. 2 vec aj v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom súd prvého stupňa
bude musieť posúdiť, či tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné o
trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 2/, 3/ rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a
ich náhradu teda úspešnému žalobcovi nepriznať.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá proti žalovaným 2/, 3/, nebol

napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania
( § 224 ods. 3 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.