Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706204342
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8706204342.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti povinnému Y. R., bytom F. XXXX/XX, T., o vymoženie 1 194,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 9Er 256/2006 - 23 zo dňa 21.01.2013 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len ,,prvostupňový súd“) exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi trovy exekúcie vo výške 41,83 Eur do troch dní
od právoplatnosti uznesenia.

Súd mal za preukázané, že oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 6874/2005, NZ 66679/2005, ktorá
bola podpísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal
splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír.

Oprávnený podal dňa 31.05.2012 návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal vykonaním exekúcie
poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) tým, že boli porušené zákonné podmienky pri
vydávaní exekučného titulu - notárskej zápisnice. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej
zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinného uznala záväzok osoba, ktorej
záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného (povinného). Osobu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
predformuloval oprávnený v štandardnej formulárovej zmluve. Splnomocnenie bolo súčasťou predtlače
zmluvy o úvere. Zmluvná voľnosť povinného bola zo strany oprávneného obmedzená. Povinný nemal

možnosť voľby iného splnomocnenca, nešlo teda o výber z jeho strany. Len na základe toho, že povinný
ako dlžník podpísal zmluvu o úvere nemožno konštatovať, že platne splnomocnil určeného advokáta
na spísanie notárskej zápisnice. Uvedené skutočnosti nasvedčujú skôr tomu, že splnomocnený advokát
bude hájiť záujmy subjektu, ktorý ho vybral a do predtlače zmluvy o úvere uviedol a nie záujmypovinného. Notársku zápisnicu ako exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a
preto súd v danej veci exekúciu aj bez návrhu zastavil.

O trovách súdneho exekútora rozhodol v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a priznal

mu trovy exekúcie vo výške 41,83 Eur. Keďže súd exekúciu zastavil, o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora nerozhodoval.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a
vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový súd rozhodol nad rámec
zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil

skutkovýstav,pretoženevykonalnáležitédokazovaniearozhodnutievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia. Dôvody odvolania bližšie konkretizoval.

Oprávnený ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ust. §109 ods. l písm. b)
O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. §

44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a
to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok.Všeobecnýsúdjepovinnývždydbaťnato,abyrozhodovalnazákladeústavnesúladnejnormy,
k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh
na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Zároveň žiadal konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. s tým, že navrhol, aby boli
Súdnemu dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: „1) Je možné za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, a teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky

a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v
súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady
93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, (ďalej len O.s.p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré
poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa nasledovné dôvody.

Notárska zápisnica N 6874/2005, NZ 66679/2005 zo dňa 18.12.2005 (č.l. 7-8) bola právnym dôvodom,
pre ktorý exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného
práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej
podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul

spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok

(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak
nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje nie je spôsobilým exekučným titulom.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o
uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.

Keďže ust. § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo
zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom

nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka je v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Mgr. Tomáš Kušnír
nedisponoval platným plnomocenstvom nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s
vykonateľnosťounotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu.Notárskazápisnicapredloženáoprávneným
nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto lebo bola spísaná na základe

absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie súd prvého stupňa správne postupoval ak po
vyhlásení exekúcie za neprípustnú túto zastavil podľa ust. §57 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.5.2011 č.k.
IV. US183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice
ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa

záverov Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný
titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu
z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver odvolacieho súdu vychádzajúci z toho, že ak
neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného

konania. Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1
Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.2
Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť
nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne
o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie

núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého
exekučného konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona,
pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami
zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej

skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo
o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo stranystavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak
podpísal zápisnicu za povinnú.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, odvolacie námietky v tom smere, že povinný mohol

plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, nie sú opodstatnené. Neplatný právny úkon nie je možné odvolať.

Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie s osvojením si dôvodov potvrdil
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 3 O. s. p. ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno
prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh
na obnovu výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Súčasťou podaného odvolania bol návrh právneho zástupcu oprávneného, aby bolo konanie prerušené
a vec predložená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta
prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s
princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva a právny poriadok.

Odvolací súd nepovažoval návrh na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR za

dôvodný, lebo prvostupňový súd v danej veci ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neaplikoval vôbec.
Exekúcia bola zastavená postupom podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

K tomuto návrhu na prerušenie konania odvolací súd poukazuje na to, že Exekučný poriadok ako

osobitný právny predpis neobsahuje ustanovenia týkajúce sa prerušenia exekučného konania. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 251 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého na výkon rozhodnutia a
exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis neustanovuje inak. I napriek citovaným ust. o možnosti prerušiť konanie v prípade,
ak súd požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke a úprave vyplývajúcej

z Exekučného poriadku, súd s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a uplatnenie čl. 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, nemá aplikovať a
prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu
myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenými smernicou Rady
93/13/EHS (rozhodnutie Cofidis C - 470/00).

Z týchto dôvodov zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania.

O trovách konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal Oprávnený ako neúspešný
účastník nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnenému žiadne preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.