Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/141/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5908202495
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5908202495.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Detský smiech, n.o., so sídlom ul.
Nová 682, 034 81 Lisková, IČO: 36 149 713, právne zastúpený JUDr. Jiřím Martausom, advokátom
so sídlom M. M. XXX/XX, XXX XX T. B., proti odporcom: 1/ S. R., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX/X,
XXX XX M., 2/ I. Q., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX U., obaja právne zastúpení Advokátskou
kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, v konaní

o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Ružomberok č.k. 4C/64/2008-621 zo dňa 16. 2. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 4C/64/2008-621 zo dňa 16. 2. 2012 z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd (v poradí tretím) rozsudkom určil, že výpoveď zo dňa 7.5.2007 z nájomnej zmluvy uzavretej

medzi navrhovateľom a odporkyňou v rade 2/ dňa 18.3.2003 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10.6.2003 je
neplatná. O trovách konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V rozsiahlom odôvodnení (podobne ako v predchádzajúcom rozsudku č.k. 4C/64/2008-219 zo dňa
7.10.2010), na prvých 12 stranách reprodukoval podstatné časti prednesov účastníkov, ich právnych
zástupcov, svedkov a odcitoval ust. § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), viaceré ustanovenia
zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej už len zákon č. 116/1990 Zb.),

ustanovenie § 80 písm. c/ a § 90 O.s.p., ust. § 43c ods. 1 písm. h/ zák. č. 237/2000 Z.z., ust. § 18 ods.
2 písm. a/ zákona č. 195/1998 Z.z. a viaceré ustanovenia zák. č. 305/2005 Z.z.. Vo vzťahu k
otázke naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení, okresný súd v odôvodnení
uviedol, že navrhovateľ správne odôvodnil naliehavý právny záujem, a to jednak pripojenými dokladmi
do spisu nachádzajúcimi sa na č.l. 199, 200, 201, 202, 203, keď vo všetkých uvedených prípisoch je
uvádzaná zmluva o nájme nebytových priestorov. Ďalej konštatoval, že na predmetnú nehnuteľnosť

(rodinný dom s.č. XXX postavený na parcele KN-C 1964 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 263
m2, zapísané na LV XXX kat. územia obce T. - poznámka odvolacieho súdu) bola zapísaná nájomná
zmluva od 1.6.2003 na dobu 20 rokov pre navrhovateľa. Bez jeho vedomia došlo k výmazu poznámky
v časti C - LV na základe požiadavky odporkyne v rade 2/, keď ako dôvod uviedla ukončenie nájomnej
zmluvy s účinnosťou od 1.9.2007. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd bez uvedenia právnych úvah
a prijatých právnych záverov len poznamenal, že samotná zmluva bola označená ako zmluva o nájme

nebytových priestorov, že v rámci zmluvy bola dohodnutá cena prenájmu, ktorú navrhovateľ platil a
pravidelne platí, konštatoval, že každý článok zmluvy obsahuje znenie, že sa jedná o nebytový priestory
ažeajvýzvyadresovanéodporkyňouvrade2/navrhovateľoviznelinavypratanienebytovýchpriestorov.
Prvostupňový súd tiež uviedol, že na ohliadke miesta samého bolo zistené, že sa jedná o detský domov,
ktorý nebol zriadený proti vôli vtedajšieho vlastníka, ale s jeho súhlasom a v súlade s príslušným úradmi
a inštitúciami. Obcou Likavka bolo tiež vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré povoľovalo užívať stavbu

Detský domov a zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá po vzájomných
rokovaniach navrhovateľa a odporkyne v rade 2/, pričom táto zmluva bola vypracovaná navrhovateľompo predchádzajúcom súhlase označenej odporkyne, pričom odporkyňa v rade 2/ potrebovala pre
vydanie kolaudačného rozhodnutia uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov, nakoľko predmetnú
nehnuteľnosť chcela prenajať na detský domov, a nie ako rodinný dom. Okresný súd v závere svojho

odôvodnenia s poukazom na ust. § 43c zák. č. 237/2000 Z.z. uviedol, že medzi nebytové budovy sa
zaraďujú explicitne nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia a že detský domov v zmysle ust.
§ 18 zákona č. 195/1998 Z.z. nespochybniteľne patrí medzi zariadenia sociálnych služieb. Nakoniec
tiež uviedol, že odporkyňa v rade 2/ trpí dôkaznou núdzou, pretože nerešpektovala zmluvne dohodnuté
prednostné právo kúpy navrhovateľa, keď nerešpektovala všeobecnú právnu úpravu nájmu v ust. § 676

ods. 1 OZ, ani ust. § 9 zák. č. 116/1990 Zb.. S poukazom na vyššie uvedené súd I. stupňa konštatoval,
že nepochybne ide o zmluvu spĺňajúcu náležitosti vyplývajúce z ust. § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb.
(písomná forma, predmet a účel nájmu, výška a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a čas, ak
nejde o nájom na neurčitý čas), v dôsledku čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný,
stotožnil sa s ním, a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia v rade 1/ a 2/, ktorí ho navrhli zmeniť tak, že žalobný

návrh navrhovateľa súd v celom rozsahu zamietne, alebo zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.

V dôvodoch odvolania uviedli, že právny záver okresného súdu o naliehavom právnom záujme
navrhovateľa na požadovanom určení je nezrozumiteľný, nedostatočne odôvodnený a nepresvedčivý.
Súd v odôvodnení najmä neuviedol, aký právny význam mali listiny založené na č.l. 199-203 pre

posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu. Odvolatelia zotrvali na námietke, že navrhovateľ
nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacom žalobnom návrhu. Tiež zotrvali na
tvrdení, že nájomná zmluva uzavretá dňa 18.3.2003 medzi navrhovateľom a odporkyňou v rade 2/ nie
je zmluvou o nájme nebytových priestorov, nakoľko predmetom označenej zmluvy bol obytný dom s
dvorom ako celok. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce poukázal na články III. (doba

nájmu) a IV. (cena nájmu) zmluvy, neuviedol však, z akého dôvodu nebral do úvahy znenie článku
I. (predmet zmluvy) a nijako sa nevysporiadal ani s námietkou odporcov, že predmetom nájmu bol
aj dvor, ktorého nájom sa spravuje výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V tomto smere
opätovne poukázali odvolatelia tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorú predložili súdu v rámci
prvostupňového konania. Na podporu tvrdení, že režim nájomného vzťahu z nájomnej zmluvy zo

dňa 18.3.2003 sa spravuje ustanoveniami § 663 a nasl. OZ, poukazoval aj na konkrétnu judikatúru
Najvyššieho súdu Českej republiky. Okresný súd pochybil, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku
neuviedol, z akého dôvodu sa v tomto smere odklonil od zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry.
Právne závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku sú zjavne formalistické a nesprávne a
vzhľadom na absenciu relevantného odôvodnenia, aj nepreskúmateľné. Pokiaľ okresný

súd poukázal na skutočnosť, že detský domov realizoval a realizuje svoju činnosť v súlade
so zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci a že detský domov nespochybniteľne patrí
medzi zariadenia sociálnych služieb, nie je zrejmé, z ktorého účinného znenia citovaného zákona.
okresný súd vychádzal. Odvolatelia tiež namietali, že navrhovateľ nie je zariadením sociálnych služieb
zriadeným obcou podľa § 18 ods. 2 písm. a/ zákona č. 195/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 a

ani v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebol zariadením sociálnych služieb zriadeným okresným alebo
krajským úradom. Navrhovateľ je neziskovou organizáciou zriadenou podľa zákona č. 213/1997 Z.z., t.j.
právnickou osobou s predmetom prevažujúcej činnosti: sociálna pomoc s ubytovaním. Odporcovia mali
za to, že subjektivita navrhovateľa ako neštátneho subjektu sa posudzuje podľa zákona č. 213/1997 Z.z..
Bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia okresný súd žiadnym spôsobom neprihliadol na

skutočnosť, že odporkyňa v rade 2/ podpísala nájomnú zmluvu predloženú navrhovateľom, ktorá okrem
článku III. (doba nájmu) obsahovala aj článok VIII. (výpovedná lehota a skončenie nájmu). Preto zostáva
otázkou, prečo navrhovateľ, ktorý počas celého konania argumentuje možnosťou vypovedať uzavretú
nájomnú zmluvu len z taxatívnych výpovedných dôvodov podľa § 9 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb., z úmyslu
alebo z nedbanlivosti v takomto znení neformuloval článok VIII. zmluvy. S poukazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9.8.2000 sp.zn. 30Cdo 714/2000 odvolatelia ďalej uviedli, že odporkyňa
v rade 2/ postupovala v súlade s uzatvorenou nájomnou zmluvou, keď vypovedala dohodnutý nájom
písomnou výpoveďou bez uvedenia dôvodu a s trojmesačnou výpovednou lehotou. Pokiaľ okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazoval na skutočnosť, že odporkyňa v rade 2/ potrebovala
pre vydanie kolaudačného rozhodnutia obcou Likavka uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov,

namietali, že odporkyňa 2/ pre vydanie kolaudačného rozhodnutia potrebovala takúto zmluvu uzavrieť.Bez vydania kolaudačného rozhodnutia by navrhovateľ mohol byť nájomcom predmetnej nehnuteľnosti,
ale nemohol by v nej vykonávať činnosť dohodnutú ako účel nájmu podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy.
Ak okresný súd na jednej strane opieral svoje závery aj o ust. § 43c ods. 1 písm. h/ zákona č.

50/1976 Zb. (stavebný zákon), na druhej strane relevantne nezdôvodnil, prečo neakceptoval námietku
odvolateľov, ktorí v konaní poukazovali na ust. § 43b ods. 1 označeného zákona. Označené ustanovenie
explicitne zaraďuje detské domovy medzi bytové budovy (ostatné budovy na bývanie). V ďalšej časti
odvolania odvolatelia poukázali na skutočnosť, že nájom predmetnej nehnuteľnosti sa skončil uplynutím
výpovednejlehotydňa31.8.2007a od1.9.2007navrhovateľužívatútonehnuteľnosťbezprávneho

dôvodu. Odporca v rade 1/ sa proti užívaniu nehnuteľnosti bráni žalobou o vypratanie nehnuteľnosti
zo dňa 30.9.2010 podanou na Okresnom súde Ružomberok. Pokiaľ navrhovateľ nehnuteľnosť stále
užíva, je povinný platiť náhradu za jej užívanie. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
opätovne neposúdil pasívnu legitimáciu odvolateľov v spore. V tejto časti je rozsudok neodôvodnený,
a teda nepreskúmateľný. Odporcovia poukázali najmä na skutočnosť, že v
prejednávanom spore absentuje pasívna legitimácia vo vzťahu k odporkyni v rade 2/, ktorá už nie je

vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Pokiaľ okresný súd v závere konštatuje, že dospel k záveru,
že návrh je dôvodný, stotožnil sa s ním, a preto mu v celom rozsahu vyhovel, jeho právne závery sú
v tomto smere zjavne formalistické, nesprávne a vzhľadom na absenciu relevantného odôvodnenia aj
nepreskúmateľné.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, z týchto dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, opätovne dospel
k záveru, že námietka odvolateľov týkajúca sa nedostatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku a jeho nepreskúmateľnosti je dôvodná.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. Nálezy Ústavného súdu SR
III.ÚS 209/04, IV.ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry
vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z
odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho
posúdenia veci pritom nie je naplnená v situácii, kedy odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz,
prípadnevýpočetprávnychpredpisov,ktorésúdnazistenýskutkovýstavpoužil.Vdôvodochrozhodnutia
je totiž nevyhnutné vyložiť právne aplikačné úvahy, ktoré súd viedlo k podradeniu skutkovej podstaty
pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti zdôvodnenia právneho posúdenia veci je

rovnakopotrebné,abysúdvodôvodnenírozsudkupresvedčivýmiargumentmivyvrátilprávnenesprávne
námietky účastníkov. Všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Námietka odporcov o nerešpektovaní zásady uvedenej

v ust. § 132 O.s.p. okresným súdom pri vydaní napadnutého rozhodnutia je dôvodná. Úvaha okresného
súdu v súdenej veci sa javí ako ľubovoľná, keďže nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu
a nezodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného
súdu boli totiž v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané a tiež v rozpore s formálnou logikou. Naviac,
okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov nezahrnul do odôvodnenia napadnutého rozsudku

a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné,
preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolacísúd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a
aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom

prípadenebolosplnené.Dôkazyvykonanévkonaníjepotrebnériadnevyhodnotiť.Tátoskutočnosťmusí
byť zrejmá aj z odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných
dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Nie je pritom obmedzovaný zákonnými predpismi v
tom zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Hodnotiaca úvaha
súdu však nemôže byť ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto

skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
ukladá súdom povinnosť hodnotiť dôkazy podľa ich úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich
vzájomnej súvislosti, a pritom starostlivo prihliadať ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo vrátane
toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).

Pokiaľ okresný súd z hľadiska ust. § 80 písm. c/ O.s.p. v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,

že: „navrhovateľ správne odôvodnil naliehavý právny záujem, a to jednak pripojenými dokladmi do
spisu nachádzajúcimi sa na č.l. 199, 200, 201, 202, 203, keď vo všetkých uvedených
prípisoch je uvádzaná zmluva o nájme nebytových priestorov“ (ktorý text bol vlastne doslova opísaný,
resp. počítačovou technikou prekopírovaný z predchádzajúceho rozsudku č.k. 4C/64/2008-219 zo dňa
7.10.2010 - poznámka odvolacieho súdu), takéto odôvodnenie je nepreskúmateľné. Okresný súd sa z

hľadiska ust. § 80 písm. c/ O.s.p. nevysporiadal najmä so skutočnosťou, že odporca v rade 1/ podal proti
navrhovateľovi vzájomný návrh na vypratanie nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy zo
dňa 18.3.2003 a ktorý návrh bol vylúčený na samostatné konanie (č.l. 218 spisu).

Z obsahu textu na strane 13 - 14 napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd len citoval niektoré
články nájomnej zmluvy, konštatoval, čo zistil na ohliadke, a že bolo vydané kolaudačné rozhodnutie,

citoval ust. § 43c zák. č. 237/2000 Z.z. a uviedol, že detský domov patrí medzi zariadenia sociálnych
služieb. Aké skutkové a právne závery z vyššie uvedených konštatovaní vo vzťahu k predmetu tohto
konania vyvodil, okresný súd už v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol. V odôvodnení v
podstate ani neuviedol právne úvahy, na základe ktorých považoval výpoveď z nájomnej zmluvy,
ktorú dala odporkyňa v rade 2/ navrhovateľovi, za neplatnú. Okresný súd sa nijako nevysporiadal ani

s viacerými (podľa odvolacieho súdu podstatnými) argumentami odporcov, ktoré opakovane uvádzali v
rámciprvostupňovéhokonaniaaktorénáslednepredstavovaliajichodvolacienámietky(neodôvodnenie
pasívnej legitimácie odporkyne v rade 2/, nevyvodenie právnych záverov zo zistenia, že predmetom
nájomnej zmluvy bola stavba ako celok, resp. že predmetom zmluvy bol aj pozemok, neprihliadnutie na
odporcamiuvádzanúargumentáciuazároveňdoloženúsúdnujudikatúru).Okresnýsúdsavodôvodnení

napadnutého rozsudku nevysporiadal ani s argumentáciou navrhovateľa, že zo strany odporkyne v rade
2/ došlo k odvolaniu (späťvzatiu) výpovede z nájomnej zmluvy, ani so skutočnosťou, že navrhovateľ
po doručení výpovede z nájomnej zmluvy a po uplynutí výpovednej doby naďalej uhrádzal odporcom
dohodnuté nájomné. Pokiaľ sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku s vyššie uvedenými
argumentami sporových strán nijako nevysporiadal a vo vzťahu k nim neuviedol právne úvahy, odvolací

súd (v zmysle zásady dvojinštančnosti súdneho konania) nie je oprávnený a ani povinný nahradzovať
činnosť prvostupňového súdu a teda posudzovať právne posúdenie otázok, na ktoré mal dať odpoveď
prvostupňový súd.

Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu tak odporuje princípom spravodlivého procesu, a to
najmä pokiaľ ide o jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 78/05 zo dňa 16.3.2005, v ktorom sa uvádza: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v
občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra
je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p.“.

Tým, že uvedené princípy neboli súdom prvého stupňa rešpektované, došlo jeho postupom k odňatiu

možnosti odporcom konať pred súdom, t.j. procesným postupom súdu sa im ako účastníkom znemožnila
realizácia ich procesných práv, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany ich práv
a právom chránených záujmov.V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej i v závislom výroku o trovách
konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní okresný súd opätovne vo veci nariadi pojednávanie, na ktorom doplní dokazovanie v

naznačenom smere, t.j. výsluchom účastníkom i listinnými dôkazmi, na ktoré poukazovali odvolatelia
vo svojom opravnom prostriedku a vysporiada sa aj s prípadnými ďalšími návrhmi účastníkov konania
na doplnenie dokazovania. Po náležitom zistení skutkového stavu okresný súd opätovne rozhodne vo
veci samej, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) vysloveným vyššie. Po
doplnenom dokazovaní sa okresný súd opätovne vysporiada s otázkou nároku uplatneného žalobcami
žalobou v tomto konaní a vykonané dokazovanie vyhodnotí v súlade s ust. § 132 O.s.p. a výsledky

hodnotenia dôkazov zahrnie aj do odôvodnenia rozsudku tak, ako mu to ukladá ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a
dostatočne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádza,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Je pritom nevyhnutné, aby riadne vyhodnotil dôkazy
navrhnuté obidvomi procesnými stranami v spore. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný
súd rozhodne aj o náhrade trov konania.

V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.