Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/197/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210212884
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210212884.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P. Z. L. H..U.., IČO: XX XXX XXX, T. D.. Č.. XX, X.,
proti odporcom: 1/ U. W. L., IČO: XX XXX XXX, O. S. Č.. XX, X., 2/ H. - U. L., H..U.., IČO: XX XXX XXX,
G. D.. Č.. XX, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: H. - U. L., H..U.., IČO: XX XXX XXX,
J. G. Č.. X, X., o zaplatenie istiny 3.115,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. januára 2011, č. k. 17C/217/2010-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
3.115,30 eur s 9% úrokom z omeškania od 07.04.2010 do zaplatenia, konanie vo vzťahu k odporcovi
2/ zastavil a zároveň mu vrátil súdny poplatok 186,50 eur, cestou Daňového úradu Bratislava I. V

časti, v ktorej konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal a
zároveň nepriznal náhradu trov konania navrhovateľovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 827
Občianskeho zákonníka, § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti,
§ 4 ods. 2, § 4 ods. 3 zák. č. 110/2007 Z.z. (účinným od 01.04.2007), § 24 ods. 2 písm. a) zák. č.
381/2001Z.z.,§106ods.1,2Občianskehozákonníkaavecnetým,žepriposúdenínámietkypremlčania
vznesenej odporcom voči nároku uplatneným navrhovateľom dospel k záveru, že návrh na súd bol

podaný v zákonnej objektívnej premlčacej lehote, nakoľko pri právach na náhradu škody sa stanovuje
subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá a objektívna trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo ku škodovej
udalosti s tým, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby,
ktorú nemôže prekročiť. V dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že začiatok priebehu objektívnej
premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla a ktorú nie je možné stotožňovať iba s

protiprávnym úkonom, či udalosťou vyvolávajúcou škodu, nakoľko tak by mohla objektívna premlčacia
doba začať plynúť skôr, ako ku škode vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí
objektívnej premlčacej doby, alebo by nemusela vzniknúť vôbec. Prvostupňový súd tak dospel k záveru,
že v posudzovanej veci začala objektívna premlčacia doba plynúť dňom 02.11.2007 s tým, že k tomuto
termínu žiadna škoda navrhovateľovi ešte nevznikla, keďže mu vznikla vo výške žalovanej istiny až dňa
12.05.2008, uhradením poslednej platby za zdravotné úkony a uplynula by dňa 12.05.2011. Pri úvahe,

kedy začala plynúť subjektívna premlčacia doba poukázal prvostupňový súd na skutočnosť, že vzal do
úvahy deň vydania rozhodnutia o prerušení vyšetrovania, t. j. dňom 21.02.2008, ako aj moment, kedy sa
poškodený dozvedel o celej škode s tým, že z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosti
mal za preukázané, že posledný krát bol G. W. lekársky ošetrený dňa 03.03.2008, ktorú úhradu
liečebných nákladov uhradil navrhovateľ dňa 12.05.2008 z čoho vyplýva, že sa navrhovateľ dozvedel
o tom, kto za škodu zodpovedá dňa 21.02.2008, avšak o konečnej výške škody sa dozvedel z obsahu

uznesenia vyšetrovateľa dňa 03.03.2008, kedy bol vykonaný posledný lekársky úkon zdravotníckeho
zariadenia a preto subjektívna premlčacia doba uplynula dňom 03.03.2010. Rozhodnutie o zastaveníkonania návrhu voči odporcovi 2/ odôvodnil právne ustanovením § 96 O.s.p. a vecne späťvzatím návrhu
navrhovateľom voči tomuto žalovanému subjektu, na základe vznesenej námietky nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie odporcu 2/. Rozhodnutie o trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie voči

odporcovi 2/ zastavené, odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 51 ods.
2 O.s.p. a vecne tým že, nakoľko bolo konanie zo zákona od súdnych poplatkov oslobodené, rozhodol o
vrátení súdneho poplatku zaplateného vedľajším účastníkom na strane odporcu podľa § 11 ods. 1 zák.
č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien o súdnych poplatkoch. Rozhodnutie o trovách konania v časti, v
ktorej súd návrhu vyhovel odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 a vecne úspechom navrhovateľa

v konaní z dôvodu, ktorého zaviazal neúspešného odporcu na náhradu trov konania. Zároveň uviedol, že
nakoľko konanie bolo od súdnych poplatkov zo zákona oslobodené a keďže teda navrhovateľovi žiadne
trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu nepriznal (§ 51 ods. 2 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej prvostupňový súd uložil odporcovi 1/ zaplatiť navrhovateľovi istinu
vo výške 3.115,30 eur s príslušenstvom podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na jeho
strane z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a návrh navrhovateľa v plnom
rozsahu zamietnuť. Vedľajší účastník nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, ktorý rozhodol o
povinnosti odporcu 1/ uhradiť navrhovateľovi uplatnenú náhradu, keď mal za to, že podľa ust. § 4 ods. 3
zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla po novele vykonanej zák. č. 110/2007 Z.z., je daná povinnosť odporcu 1/ z dôvodu,

že novela zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení zák. č. 110/2007 Z.z. tým, že všeobecnú úpravu náhrady vynaložených
nákladov pôvodne upravenú v ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) upravila osobitne v ustanovení § 4
ods. 3, ako náhradu zdravotných poisťovní a táto úprava sa vzťahuje aj na vynaloženú náhradu z
garančného fondu podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Zb. Vedľajší účastní zároveň namietol

nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania prvostupňovým súdom, ktorý síce dospel
k správnemu právnemu záveru v časti určenia dňa začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
od 21.02.2008, resp. 03.03.2008, kedy sa navrhovateľ o výške škody dozvedel, avšak následne v
rozpore s odôvodnením nesprávne uviedol, že ak bola podaná žaloba na súd dňa 08.06.2010, bola
podaná v zákonnej objektívnej dobe. Poukázal na skutočnosť, že pre plynutie práva na náhradu škody

platí jednoznačne dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 106 Občianskeho zákonníka a nie
trojročná objektívna doba, ako to určil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Vedľajší účastník
ďalej nesúhlasil s výkladom zástupcu navrhovateľa, že začiatok dvojročnej premlčacej doby plynie od
doručenia uznesenia polície o prerušení trestného stíhania z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, teda odo dňa 09.03.2010, nakoľko podľa jeho

názoru ide o účelové tvrdenie vzhľadom na zmeškanie uplatnenia práva v dvojročnej premlčacej dobe,
nakoľko vedomosť o tom, že ide o neznámu osobu mal navrhovateľ už dňa 03.03.2008, kedy sa z
dokladov od poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti dozvedel o výške škody, ako aj o dôvodoch a
priebehu vzniku škody.

Navrhovateľ a odporca 1/ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a podľa § 214 ods. 2 O.s.p., bez pojednávania, nakoľko
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec v napadnutej časti nesprávne posúdil a odvolaniu vedľajšieho
účastníka je potrebné priznať úspech.

V prvom rade je nutné skonštatovať, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s okruhom účastníkov na
strane odporcov 1/ a 2/.

Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Účastníctvo konania je jednou z najvýznamnejších skupinou osôb zúčastnených na konaní, bez ktorých
jeobčianskesúdnekonaniepojmovonemysliteľné.Procesnéprávaapovinnosti,ktoréúčastnícivkonaní
majú, musia nutne súd viesť k tomu, aby si v každom štádiu konania uvedomoval, kto účastníkomkonania je a nie je. Navrhovateľom je ten, kto sa na súd obrátil s návrhom na začatie konania a odporcom
je ten, koho navrhovateľ vo svojom návrhu za odporcu označí.

Podľa § 157 ods. 1 O.s.p., v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej

republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie
účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku,
odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti
výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť súdu venovať náležitú pozornosť záhlaviu
rozsudku, ako i okruhu účastníkov konania a to najmä presne označiť účastníkov konania a vyznačiť

ich postavenie v konaní.

Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania ako odporcov označil dva subjekty: U. W. L. (odporca
1) a H. - U. L., H..U.. (odporca 2). Odporca 2/ v odpore, ktorý podal proti platobnému rozkazu Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 17. júna 2010, sp. zn. 31Ro/1546/2010 namietol nedostatok svojej vecnej
pasívnej legitimácie a uviedol, že v súlade s ust. § 24 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z. z. nemôže v konaní

vystupovať priamo ako žalovaný subjekt a nakoľko má právny záujem na výsledku sporu, navrhol
konanie voči nemu zastaviť a pripustiť jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
odporcu.

Súd prvého stupňa predovšetkým pochybil, keď v záhlaví napadnutého rozsudku vôbec neuviedol,
na strane ktorého odporcu vedľajší účastník vlastne vystupuje (keďže v záhlaví sú uvedení správne

dvaja odporcovia), pričom je zároveň nutné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ súd vo svojom
rozhodnutí už v záhlaví označí účastníka konania ako navrhovateľa a odporcu, tak je potom jeho
povinnosťou týmto spôsobom označovať účastníka v celom rozhodnutí, keďže súd prvého stupňa už
vo výroku napadnutého rozsudku označil žalované subjekty ako žalovaného 1/ a 2/ a v odôvodnení
jeho rozhodnutia sú striedavo označovaní raz navrhovateľ, na inom mieste žalobca, resp. odporca 1/,

žalovaný 2/, alebo iba odporca bez uvedenia jeho poradia.

Predmetom konania je nárok uplatnený navrhovateľom titulom ním vynaložených liečebných nákladov
nazdravotnústarostlivosťpoistencaG.W.,ktoréhodňa02.11.2007napriechodeprechodcovvW.-Č.L.
zrazilo nestotožnené motorové vozidlo, čím utrpel úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie a zdravotnú
starostlivosť vo výške žalovanej istiny. Odporca 1/ vzniesol námietku premlčania navrhovateľom

uplatneného nároku a zároveň namietol, že škodu, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha, nie je zo
strany odporcu 1/ možné poskytnúť, s poukazom na novelu zák. č. 110/2007 Z. z.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo premlčí za tri roky, a ak ide o škodu

spôsobenú úmyselne, za desať rokov od dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna
a objektívna, pričom ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od
takzvanej škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a

o tom, kto za ňu zodpovedá a ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu,
jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu druhú premlčaciu
dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne
stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže
skončiť najneskoršie s ňou. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na

náhradu škody sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o
protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková
ujma určitého rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený
mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom plynutiesubjektívnej premlčacej doby nemôže začať skôr, než plynutie objektívnej premlčacej doby, t. j. skôr než
škoda vznikla.

Občiansky zákonník viaže premlčanie práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby na

časovú podmienku uplynutia dvojročnej doby a na vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá, z čoho vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa poškodený skutočne
dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu,
ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde,
ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej doby môže byť rozdielny vo vzťahu

k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Ak sa poškodený dozvie o spôsobenej
škode alebo hoci len o tom, kto za škodu zodpovedá (keď o spôsobenej škode už vedel), až neskoršie,
ako došlo ku škodovej udalosti, predlžuje sa premlčacia doba o časový úsek medzi škodovou udalosťou
a momentom, keď sa poškodený dozvie o škode, prípadne o tom, kto za ňu zodpovedá.

Ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje objektívnu časovú hranicu, ktorú
premlčacia doba nesmie prekročiť, po jej uplynutí sa právo na náhradu škody premlčí vždy, aj keď

dosiaľ neuplynula ešte subjektívna premlčacia doba. Na plynutie trojročnej objektívnej premlčacej doby
podľa ust. § 106 ods. 2 nemá vplyv subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, to však neplatí pri škode spôsobenej na zdraví. Je preto nesprávny názor, že by sa objektívna
premlčacia doba predlžovala o subjektívnu premlčaciu dobu, ak začiatok subjektívnej premlčacej doby
dopadne ešte do plynutia objektívnej premlčacej doby, napr., ak sa poškodený dozvie o škode a o

tom, kto za ňu zodpovedá, pred skončením objektívnej premlčacej doby. Začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla a tento pojem (škodová udalosť) je nutné
vykladať tak, že zahŕňa nielen protiprávny úkon alebo zákonom osobitne kvalifikovanú udalosť, ktorá
viedla k vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z

poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

Od 01.04.2007 nadobudol účinnosť zákon č. 110/2007 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Uvedeným zákonom bolo novelizované ust. § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. tak, že za

slovom „usmrtení“ bola vypustená čiarka a slová „ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia“.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 110/2007 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,

dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z.. účinného do 01.04.2007, kancelária poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou
nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 21. 2. 2008, ČVS: ORP-809/OEK-KN-2007 bolo
trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví a pre prečin neposkytnutia pomoci (poistencovi
navrhovateľa, G. W.) prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné
stíhanie proti určitej osobe.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty stanovil dňom vydania rozhodnutia o prerušení vyšetrovania, t. j. dňom 21.02.2008,
ako i momentom, kedy sa poškodený o celej škode dozvedel.

Právne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby prvostupňovým súdom nie je správne, nakoľko
navrhovateľ sa o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedel nie dňom vydania uznesenia o prerušení
trestného stíhania (navrhovateľ nemal odkiaľ mať vedomosť, že vyšetrovateľ vydal uznesenie), ale až
v deň, kedy mu uvedené uznesenie bolo doručené. Iba z obsahu zápisnice o pojednávaní je možné
zistiť (č. l. 25 spisu), že navrhovateľovi bolo dané uznesenie doručené dňa 09.03.2010, t.j. dva roky po

jeho vydaní, čo sa javí ako nepravdepodobné, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v spise sa nachádza
pomerne nečitateľná kópia daného uznesenia a kópia uznesenia s opatrenou pečiatkou podateľne
navrhovateľa sa v spise nenachádza, bráni odvolaciemu súdu doručenie tohto uznesenia navrhovateľovi
verifikovať.

Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že prvostupňový súd si neustálil ani deň, kedy sa mal
navrhovateľ dozvedieť o výške skutočnej škody, ktorá mu vznikla, keď na jednej strane uvádza, že škoda

vo výške žalovanej istiny mu vznikla dňa 12.05.2008, uhradením poslednej platby za zdravotné úkony
pre poisteného a na strane druhej, že sa navrhovateľ o konečnej výške škody dozvedel dňa 03.03.2008,
kedy bol vykonaný posledný lekársky úkon zdravotníckeho zariadenia a preto subjektívna premlčacia
doba uplynula dňa 03.03.2010.

Nepreskúmateľným a vecne nesprávnym je aj odôvodnenie výroku, ktorým prvostupňový súd rozhodol

o náhrade trov konania. O trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie voči odporcovi 2/ zastavené
totiž rozhodol podľa neexistujúcich zákonných ustanovení (§ 142 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v spojení s ust.
§ 51 ods. 2 O.s.p.) Zároveň je nutné pozornosť súdu prvého stupňa upriamiť na skutočnosť, že odporca
2/ síce so späťvzatím návrhu voči nemu súhlasil, avšak (viď č. l. 24 spisu) žiadal priznať trovy, ktoré mu
v konaní vznikli zaplatením súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu, t. j. povinnosťou súdu

v ďalšom konaní bude posúdiť, či v konaní neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 146 ods. 2 O.s.p.

Zmätočným je aj odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko uviedol, že o trovách konania v časti, v ktorej návrhu vyhovel
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešného odporcu zaviazal na náhradu trov proti úspešnému
navrhovateľovi a následne rozporuplne uviedol, že navrhovateľovi žiadne trovy v konaní nevznikli a preto

mu súd náhradu nepriznal (opäť s poukazom na neexistujúce zákonné ustanovenie § 51 ods. 2 O.s.p.)

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňazrušilpodľaust.§221ods.1písm.f/,h/
O.s.p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom o návrhu rozhodnúť, riadne zistiť

skutkový stav veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.), vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p.,
rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je
nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o trovách celého konania (§ 224

ods. 3 O.s.p.) a svoje rozhodnutie aj v tomto smere zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.