Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210217901
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7210217901.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
T. O., nar. XX.XX.Q., bývajúceho na B. D. Č.. XX, S. G., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa W. O., nar. X.XX.Q., bývajúcej na B. D. Č. XX S.
G., právne zastúpenej JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou v Košiciach na Bajzovej ul. 2 a
O. O., nar. XX.X.Q., bývajúceho na O. X.. Č.. XX S. G., v konaní o zmenu úpravy styku o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Košice II. z 13.2.2014 č.k. 27P/260/2010-171 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II.

č.k. 23P/67/2007 zo dňa 5.2.2009 vo výroku o úprave styku tak, že styk otca s mal. T. O. neupravil. Pri
tomto rozhodnutí vychádzal predovšetkým zo znaleckých posudkov vypracovaných súdnou znalkyňou
A.. S. Z. z 24.4.2012 a 7.11.2013, z ktorých záverov jednoznačne vyplynulo, že dieťaťu sa má ponechať
dostatočný časový priestor na získanie dôvery voči otcovi, ktorá sa má budovať postupne v rámci
psychoterapeutických sedení, kde by boli prelomené negatívne až nenávistné prejavy maloletého voči
otcovi.

Znalkyňa ďalej zdôraznila, že nie je v záujme dieťaťa mútiť ho rozhodnutím súdu stýkať sa s otcom,
pretože tento má v súčasnej dobe výrazne negatívny postoj k otcovi. Aj s prihliadnutím na vek

maloletého, ktorý má štrnásť rokov a je v pubertálnom období súd nepovažoval za správne maloletého
rozhodnutím súdu k styku s otcom nútiť, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že rozhodnutie by
nebolo vykonateľné.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
f) a navrhol aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že upraví jeho styk s mal. T. O. podľa vlastného
uváženia. Uviedol, že prvostupňový súd napadnutým rozsudkom podporil a schválil niekoľkoročné
konanie matky, ktorým sa snažila zamedziť mu v styku s maloletým. Vyslovil presvedčenie, že odmietavý

postoj maloletého k jeho osobe je výsledkom zmätku v mysli, zapríčineným vyjadreniami matky na jeho
osobu a dlhoročné znemožnenie jeho kontaktu so synom.

Matka sa k odvolaniu nevyjadrila.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami
týkajúcimi sa predmetu konania, dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, ako aj vek dieťaťa.

Dieťa vo veku štrnásť rokov je trestne zodpovedné, to znamená, že dokáže niesť zodpovednosť za svoje
rozhodnutia a chápe príčinnú súvislosť svojho konania. Z týchto dôvodov je súd toho presvedčenia, že
nie je v záujme dieťaťa za daných okolností nútiť ho súdnym rozhodnutím k stretávaniu sa s otcom, ktoré
by v konečnom dôsledku, vzhľadom k veku maloletého, bolo ťažko vykonateľné. Rozhodnutie, ktoré by
odignorovalo názor dieťaťa by mohlo byť z jeho strany vnímané ako nespravodlivé, čo by mohlo viesť

k jeho nedôvere v právo, spravodlivosť a v neposlednom rade by sa vzťah dieťaťa k rodičovi, ktorý sa
styku s dieťaťom domáha mohol zhoršiť. Za týchto okolností by už takéto rozhodnutie nespĺňalo zákonnú
požiadavku rozhodnúť v záujme maloletého dieťaťa. Súd má za to, že v tomto veku by sa vzťah medzi
rodičom a dieťaťom mal budovať na základe vzájomného porozumenia a chcenia udržiavať kontakt
medzi rodičom a dieťaťom. Súdne rozhodnutie nemôže suplovať snahu rodiča o vytvorenie si vzťahu s

vlastným dieťaťom, ani umelo tieto vzťahy vytvoriť. Preto aj odvolací súd dospel k totožnému záveru ako
súd prvého stupňa, že neupravenie styku je v záujme maloletého dieťaťa a rešpektuje jeho aktuálne
požiadavkynastyksotcom.Taktoupravenýstykposkytujerodičoviajdieťaťupriestorvybudovaťsivzťah
bez umelého nátlaku a donútenia a nijako neobmedzuje ani dieťa ani rodiča vo vzájomnom stretávaní
a budovaní vzájomného vzťahu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia by mali pri

výchove maloletého dieťaťa kooperovať a v záujme dieťaťa obnoviť komunikáciu, nakoľko dieťa aj keď
je už vo veku kedy dokáže samo si utvoriť vlastný názor, stále hľadá uistenie svojich názorov v postojoch
rodičov, resp. rodiča, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
rozsudok prvého stupňa podľa § 218 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto
ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal ( § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.