Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/281/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213298
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312213298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr.MiroslavyJanečkovejaMgr.ŠtefanaZelenákavprávnejvecižalobcuTWENTYFOURSEVENA/S,
Vermundsgade 40 D, 2100 Kodaň, Dánske kráľovstvo, číslo CVR: 27 701 590, práv. zast. Mgr. Martinom
Mendelom, advokátom, Námestie SNP 15, Bratislava, proti žalovanému Slovenská produkčná, a.s.,
Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 35 843 624, práv. zast. Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.,

Drotárska cesta 102, Bratislava, o zaplatenie 190.900,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb 3/2013-286 zo dňa
28.5.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb 3/2013-286 zo
dňa 28.5.2013 potvrdzuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu 2.036,19 EUR, k rukám

právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
190.900,- EUR, ako aj trovy konania v sume 11.954,- EUR za súdny poplatok a náklady konania spojené
s prekladom v sume 1.184,78 EUR, trovy právneho zastúpenia na účet Mgr. Martina Mendela, advokáta,
v sume 11.386,57 EUR, ako aj na účet súdu trovy konania štátu za tlmočenie, v sume 126,16 EUR.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že spoločnosť žalobcu a TV JOJ uzavreli dňa

1.2.2012 v zmysle ust. § 269 ods. 2 Ob.Z. zmluvu o poskytnutí zariadenia a personálu - pre
natáčanie show S. W., J.. B. - B. na dohodnutú dobu od 30.1.2012 do 4.6.2012. Obaja účastníci zhodne
uviedli,žežalovanýzariadenievrátiloneskorene,aždňa27.8.2012,čímsadostaldoomeškaniapodobu
83 dní, a to počnúc dňom 5.6.2012 do 26.8.2012. Za omeškanie vrátenia prenajatého zariadenia bola
v zmysle čl. VIII. ods. 2/ zmluvy žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 2.300,- EUR. Súd
prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi nebol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty sporný,
a preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom zmluvnej pokuty za omeškanie

vrátenia prenajatého zariadenia sumu 190.900,- EUR. Súd prvého stupňa vo zvyšku požadovaných
úrokov z omeškania za zmluvnú pokutu žalobu zamietol, pretože zmluvná pokuta je sankciou, za ktorú
sa úroky z omeškania nepriznávajú, pretože sa nejedná o omeškanie s peňažným plnením, v zmysle
ustanovenia § 369 ods. 1 Ob.Z.. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že nemohol znížiť dohodnutú zmluvnú
pokutu v zmysle ust. § 301 Ob.Z. do výšky skutočnej škody, pretože za skutočnú škodu treba považovať
dohodnutú výšku nájomného za prenajaté zariadenie, čo bolo 404.450,- EUR za 126 dní nájmu, teda

3.209,92 EUR denne, a preto za 83 dní omeškania je skutočná škoda 266.423,41 EUR, a táto by
presahovala výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty 190.900,- EUR. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že
nemohol uznať na strane žalovaného uplatňovaný vzájomný návrh do výšky žalovanej pohľadávky vzmysle ust. § 98 O.s.p., a to jednostranný zápočet zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve vo výške 50 %
nájomného v sume 202.225,- EUR, pretože na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané
na strane žalobcu porušenie dojednaných zmluvných podmienok. Súd prvého stupňa k zamietnutému

protinávrhu žalovaného uviedol, že žalovaný považoval za porušenie zmluvných podmienok nemožnosť
synchronizácie kamier a zvuku zariadením, ktoré žalobca žalovanému dodal. Poukázal na skutočnosť,
že tvrdenie svedkov žalovaného, že požiadavka synchronizácie bola ústne dojednaná na základe
predzmluvných rokovaní nie je dostačujúcou, nakoľko takáto podmienka nebola v zmluve priamo
uvedená, a preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že sa žalobca nemohol dopustiť porušenia zmluvy.

Súd prvého stupňa uviedol, že žalobca podľa zmluvných podmienok prenajal žalovanému zariadenie
na vysielanie relácie - show, „. W. a podľa zmluvy mal zabezpečiť prenájom a nainštalovanie zariadenia
a ak sa vyskytli nejaké poruchy, tak tieto mal obratom na mieste natáčania odstraňovať opravou.
Uviedol tiež, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný zistil až pri testovaní zariadenia, že
zariadenie nevyhovuje na synchronizáciu a požiadavku žalovaného na on line strih žalobca považoval
za požiadavku nad rámec zmluvy, pričom bol ochotný poskytnúť žalovanému súčinnosť, čo však bolo

pre žalovaného časovo a finančne náročné, a preto ponuku neprijal a problém so synchronizáciou
vyriešil sám na vlastné náklady a vlastnými pracovníkmi. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že uvedenú
požiadavku synchronizácie kamier mal žalovaný uviesť priamo v zmluve ako základnú požiadavku
na prenajaté zariadenia a v prípade, ak by žalobca takéto zariadenie žalovanému nedodal, mohol
žalovaný namietať porušenie zmluvných podmienok a uplatniť si u žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty. K ústnym dojednaniam z predzmluvných rokovaní, na ktoré svedkovia žalovaného poukázali
a podľa ktorých mal byť žalobca oboznámený so spôsobom nakrúcania a strihania za dodržania
synchronizácie súd prvého stupňa uviedol, že ani tieto predzmluvné dojednania či odkaz na obchodné
zvyklosti nemožno považovať za dohodnuté zmluvné podmienky. S poukazom na uvedené skutočnosti
zamietol vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú žiadal započítať na istinu

uplatnenú žalobcom a zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané porušenie zmluvných podmienok
na strane žalobcu, nakoľko žalovaný v zmluve výslovne neuviedol, že prenajaté zariadenie musí byť
schopné synchronizácie obrazu a zvuku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
keďže žalobca mal v konaní úspech, súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na náhradu trov
konania žalobcu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa riadne včas odvolal žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť ako aj zaviazať žalobcu na zaplatenie náhrady trov
konania žalovaného alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odvolaní uviedol, že na základe predzmluvných rokovaní ako aj obchodných zvyklostí mala časť

prenajatého zariadenia tzv. on line strižňa spĺňať funkciu synchrónnych strihov, nevyhnutnú pre plynulosť
prestrihu medzi jednotlivými kamerami bez rušivých efektov. Odvolateľ uviedol, že súd prvého stupňa
nesprávne vyhodnotil, že žalobca nemal povinnosť zabezpečiť funkciu synchrónnych strihov, nakoľko
táto podmienka nebola v zmluve zakotvená, nakoľko o opaku svedčia výpovede svedkov ako aj
obchodná zvyklosť v mediálnom odvetví. K predzmluvným rokovaniam žalovaný uviedol, že sa ich

zúčastnili traja svedkovia, ktorí zhodne vypovedali, že žalovaný pri výbere vhodného miesta žalobcu
oboznámil tiež so skutočnosťou, že má záujem show vyrobiť priamo na mieste natáčania a vysielať
ju v priamom prenose. Túto skutočnosť jednoznačne v svedeckých výpovediach potvrdili svedkovia
p. P., p. M., p. Š. a p. F., a žalobca ju nijakým spôsobom nevyvrátil. Žalovaný ďalej uviedol, že
zmluva o poskytnutí zariadenia bola pomerne jednoduchá a jednotlivé ustanovenia nešpecifikovali

spôsob použitia prenajímaného zariadenia a techniky, nakoľko tieto boli ponechané na obvyklý spôsob
použitia techniky, ktorej zoznam tvorila príloha k zmluve. On line strižňa žalobcom nebola preukázateľne
dodaná, a to ani na výzvu žalovaného, ktorý si ju zabezpečil na vlastné náklady. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žalovaný vyslovil názor, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s obchodnými
zvyklosťami v rámci mediálneho práva a vec nesprávne právne posúdil.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý namietol formálny nedostatok odvolania spočívajúci v
nejasnom označení odvolateľa. K odvolaniu ďalej uviedol, že žalovaný nikdy nenamietal, že by nejaká
časť zariadenia uvedená v prílohe zmluvy nebola žalobcom dodaná a v zmluve nebola špecifikovaná
funkcia on line strižne. K preukázaniu predzmluvných rokovaní a vymienení funkcie synchronizovaného

strihu žalobca uviedol, že ani svedecké výpovede nepotvrdili tvrdenie žalovaného o predzmluvnom
rokovaní, na ktorom bola potreba synchronizovaného strihu prerokovaná. Uviedol, že zo šiestich
vypočutýchsvedkovbolinapredzmluvnýchrokovaniachprítomnítraja,atop.M.,p.Š. ap.F.,pričom
iba jeden z nich, a to p. Š. komunikoval priamo so zástupcami žalobcu, nakoľko ako jediný rozprávalanglickým jazykom, v ktorom sa predzmluvné rokovanie viedlo. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
vo výpovedi svedok p. Š. uviedol, že o synchrónnych strihoch sa na rokovaniach nehovorilo, nakoľko
boli považované za samozrejmosť, z čoho vyplýva, že žalovaný či už v zmluve alebo predzmluvných

rokovaniach potrebu synchrónnych strihov výslovne nevymienil. Navyše žalobca poukázal na svoje
vyjadrenie k výpovediam svedkov zo dňa 15.5.2013, v ktorom poukázal na rozpory v ich výpovediach
a ako i možnú zaujatosť. Uviedol tiež, že výpoveď konateľa žalobcu ako i samotná zmluva a jej
prílohy potvrdili tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný si u žalobcu neobjednal žiadne zariadenie na „live
produkciu“. K otázke obchodných zvyklostí žalobca uviedol, že totožnú techniku dodal pre ďalších 20

subjektov produkujúcich totožnú show ako žalovaný, z ktorých žiadny nenamietal systémové nedostatky
strižne. Žalobca vyslovil názor, že pohľadávku žalovaného, ktorú si v konaní uplatnil považuje za umelo
vykonštruovanú, o čom svedčí tiež skutočnosť, že v čase, kedy mu podľa jeho slov vznikol nárok na
zaplatenie 202.225,- EUR od žalobcu, sám žalobcovi zaplatil 240.000,- EUR, a žiadne započítanie si
neuplatnil.

Proti časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou súd žalobu o zaplatenie požadovaného úroku z
omeškania zamietol, podal žalobca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol
uplatnené úroky priznať a žalovaného zaviazať na zaplatenie trov odvolacieho konania. V odvolaní
uviedol,žezmluvnedojednanázmluvnápokutaještandardnýmpeňažnýmzáväzkom,sktoréhoplnením
sa účastník zmluvy môže dostať do omeškania, ak nezaplatí riadne a včas, tak druhému účastníkovi

vznikne nárok na zaplatenie úroku z omeškania. S poukazom na túto skutočnosť ako aj citácie odbornej
literatúry vyslovil názor, že súd prvého stupňa nárok na zaplatenie úroku z omeškania nesprávne právne
posúdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd, konštatujúc vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
žalovaného k veci dodáva, že v konaní nebolo preukázané, že by si žalovaný v čase predzmluvných
rokovanívýslovnevymienilpožiadavkusynchrónnehostrihuužalobcu,ktorýmumalpotrebnézariadenie

zabezpečiť. Odvolací súd po preskúmaní výpovedí svedkov, na ktoré sa žalovaný v odvolaní odvoláva
zistil, že ako jediný svedok Š. hovoril priamo so zástupcami žalobcu p. P. a p. B., pričom potvrdil, že
na predzmluvných rokovaniach bola prezentovaná predstava žalovaného o produkcii a koprodukcii,
pričom uviedol, že ho ani nenapadlo spýtať sa, či žalobcom poskytnuté technické zariadenia budú
mať funkciu synchrónnych strihov. A hoci viacerí svedkovia spomínali, že im zariadenie nebolo dodané

kompletné, svedok p. F. uviedol, že pri skontrolovaní zoznamu poskytnutého materiálu ani nebolo možné
určiť, či zariadenie bolo dodané kompletne a že podľa jeho názoru chybou bolo zlé zapojenie. Žalobca
ako poskytovateľ technologického zabezpečenia potrebného pre produkciu vysielanej show vo viac
než dvadsiatich krajinách uviedol, že žalovanému bolo poskytnuté štandardné vybavenie potrebné pre
produkciu. Z týchto výpovedí teda možno predpokladať kompletnosť poskytnutého vybavenia. Odvolací

súd preto s poukazom na tieto tvrdenia prisvedčil tvrdeniu súdu prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal
vadné plnenie žalobcom, a teda ani základ pre vznik jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si
uplatnil formou protinávrhu. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca
nemohol porušiť zmluvnú podmienku, ktorá nebola v zmluve uvedená. O správnosti spomínaného
záveru súdu prvého stupňa tiež svedčí spôsob, akým žalovaný vybavil reklamáciu synchronizácie u

žalobcu. Z výpovede svedkyne p. P. je zrejmé, že žalovaný nedostatočnú funkciu strižne u žalobcu
reklamoval najprv ústne a neskôr e-mailom u p. V. K. - zamestnanca žalobcu, no žalobcom poskytnuté
riešenie neakceptoval vzhľadom na jeho časovú a finančnú náročnosť a zariadenie si opravil sám.
Odvolací súd, vzhľadom na tento spôsob riešenia reklamácie dospel k názoru, že ak by dodané
zariadenie nespĺňalo požiadavky žalovaného vyplývajúce zo zmluvy, žalobca by bol povinný chýbajúce

alebo nedostatočné zariadenie opraviť alebo doplniť, a to na vlastné náklady, pričom by žalovanému
vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty ako i prípadnej náhrade škody, ktorú si však v tom čase
u žalobcu neuplatnil, ale spravil tak až po tom, čo si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Žalovaným tvrdený zánik pohľadávky žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostrannýmzapočítaním rovnako neobstojí vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si mohol započítať už skoršie
pohľadávkyžalobcu,ktorévšakžalobcoviriadnevyplatil.Konštatujúc správnosťnapadnutéhorozsudku,
odvolací súd k dôvodom odvolania žalobcu uvádza, že zmluvná pokuta má rovnako ako úrok z

omeškania sankčný charakter, a preto popri uplatnení zmluvnej pokuty za omeškanie nie je primerané
požadovať aj zaplatenie úroku z omeškania zo zaplatenia zmluvnej pokuty, nakoľko by sa jednalo o
dvojitý postih dlžníka. Preto s poukazom na uvedenú skutočnosť považoval odvolací súd za správny
právny názor súdu prvého stupňa, ktorým odôvodnil zamietnutie časti nároku žalobcu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 2.036,19 EUR za tri
úkony právnej služby, a to porada s klientom ohľadom odvolania zo dňa 31.7.2013 v sume 805,01 EUR

spolu režijným paušálom 7,81 EUR, písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 9.8.2013 v sume 805,01
EUR spolu režijným paušálom 7,81 EUR, účasť na vyhlásení rozsudku dňa 8.10.2014 v sume 402,51
EUR spolu režijným paušálom 8,04 EUR (podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, môže sa jej splnenia oprávnený
domáhať výkonom exekúcie podľa osobitného predpisu.