Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8P/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200014
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200014.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletých: K.. N. B., R.. XX. XX. XXXX O. K.. S. B., R.. XX. XX. XXXX, obaja bytom pri otcovi,
zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti rodičov: otca: W.
B., R.. XX. XX. XXXX, T. D. H. XXX a matky: Q. B., R.. XX. XX. XXXX, T. D. H.É. XXX, T. Č. XX L. L., D.
D. XH, C. D., o návrhu otca na zvýšenie výživného, o návrhu matky na zníženie výživného a uloženie
povinnosti otca informovať matku, t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh otca na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Návrh matky na zníženie výživného z a m i e t a .

Otec je p o v i n n ý matku písomne informovať o zmene pobytu maloletých detí, o zmene lekárov
maloletých detí a to do 30 dní od uvedených zmien.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa podaným návrhom domáhal zvýšenia na maloleté deti a to na mal. N. zo sumy 60 eur na čiastku

150 eur a na mal. S. zo sumy 50 eur na čiastku 150 eur mesačne. V návrhu uviedol, že obe maloleté deti
už navštevujú ZŠ v H., kde sa prechodne presťahovali z dôvodu nevyhovujúcich podmienok na bývanie.
N. navštevuje 4. ročník a S. nastúpil do 1. ročníka ZŠ. Výdavky na školné, na výchovno-vzdelávací
proces sú značne vyššie. Deti navštevujú rôzne školské akcie, krúžky, základnú umeleckú školu. Otec
pracuje, ale jeho výdavky sa zvýšili o príspevok na bývanie. Svojej matke otec prispieva na inkaso a
spláca tiež dlhy, do ktorých sa dostal pre exmanželku.

Matka so zvýšením výživného nesúhlasila, naopak požadovala znížiť výživné na sumu 30 eur na jedno
dieťa, nakoľko na jej strane nastala zmena pomerov, pribudla jej vyživovacia povinnosť k ďalšiemu
maloletému dieťaťu a jej materský príspevok je nižší ako pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti.

Kolízny opatrovník otázku zvýšenia alebo zníženia výživného ponechal na rozhodnutie súdu. Doporučil
vyhovieť návrhu matky v tej časti, v ktorej žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť informovať matku o
zmene reálneho bývania a o zmene lekárov maloletých detí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dokladmi o príjme a
výdavkoch rodičov, dokladmi preukazujúcimi zakúpenie vecí matkou, oboznámením sa s pripojeným
spisom tun. súdu sp. zn. 8P/242/2012, sp. zn. 9P/6/2013 a zistil tento skutkový stav:Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 8P/242/2012-135 zo dňa 28.01.2013 bol zmenený
výrok rozhodnutia tunajšieho súdu č.k.: 8P/133/2011-26 zo dňa 28.10.2011 a to tak, že sa znížilo výživné

na maloletú N. B. zo sumy 100 eur na sumu 60 eur a na maloletého S. B. zo sumy 100 eur na sumu 50
eur mesačne, počnúc dňom 01.02.2013. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.08.2013

Rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 9P/6/2013-39 zo dňa 09.05.2013 bolo manželstvo Q. B. O. W. B.
rozvedené. Na čas po rozvode boli maloleté deti N. O. S. zverené do osobnej starostlivosti otca a matka

zaviazaná platením výživné na dcéru vo výške 60 eur a na syna po 50 eur mesačne. Rozsudok vo výroku
o určení výživného nadobudol právoplatnosť 13.11.2013.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na zvýšení výživného, nakoľko sa zvýšili jeho výdavky. V
poslednom období sa komunikácia medzi rodičmi trošku zlepšila, komunikujú hlavne cez Facebook.
Otec nemá problém s tým, aby matka bola v kontakte s maloletými deťmi cez internet, taktiež keď

naposledy bola doma na Slovensku cez jarné prázdniny, deti s ňou trávili čas. Otec sa chce s matkou
dohodnúť na otázkach týkajúcich sa maloletých detí. Prosil matku v minulosti, aby nepredávala rodinný
dom v Hlinnom, v ktorom on s deťmi býval po odchode matky do zahraničia. Napriek tomu matka dom
predala svojmu bratovi. Otec má zato, že išlo len o fiktívny predaj a potom akože matkin brat predal
dom F.. Otec má vedomosť, že kúpna cena rodinného domu bola 13.000 eur. Otec nevie prečo matka

žiada, aby mu bola uložená povinnosť ju informovať, keď ona sama si dokáže všetko zistiť, či už cez
kamarátky alebo cez riaditeľa školy. Otec s ňou taktiež komunikuje cez internet, takže nie je pravdivé jej
tvrdenie, aby nemala potrebné informácie o deťoch. Otec potvrdil, že matka v škole uhradila poplatky
na deti. Mal. N. je od septembra žiačkou 5. ročníka v obci D.. Do školy musí denne dochádzať, s čím
sú spojené zvýšené finančné náklady. Maloletý S. navštevuje ZŠ v H.. Obe deti sa stravujú v školskej

jedálni. Okrem bežných výdavkov na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb, má otec s
deťmi zvýšené náklady na zubára, na ortopedické vložky. So znížením výživného zo strany matky otec
nesúhlasil. Matka veľmi dobre vie, koľko deťom je potrebné prispievať. Otec býva s maloletými u svojej
mamy v rodinnom dome, kde uhrádza polovicu všetkých nákladov za bývanie, t.j. 150 eur mesačne. Je
zamestnanývspoločnostiRasvel,s.r.o. spriemernýmmesačnýmpríjmom400-500eur.Prácevykonáva

podľa zákazky v Košiciach, v Bratislave, prípadne v iných mestách. Pracuje turnusovo a dĺžka turnusu
je závislá od vykonávanej práce. Počas neprítomnosti otca v domácom prostredí starostlivosť o deti
zabezpečuje jeho matka.

Z písomného vyjadrenia matky vyplýva, že táto so zvýšením výživného nesúhlasí, naopak požadovala

výživné znížiť na sumu 30 eur na jedno dieťa. Zníženie výživného odôvodnila narodením druhej dcéry
I. U. F., nižším príjmom z materskej a momentálne neplatenou materskou dovolenkou. Matka sa bude
snažiť a snaží sa kompenzovať nižšie výživné darmi, školskými potrebami, prispievaním na školu, kúpou
detskej izby. Zvýšenie výživného by malo pre matku likvidačný vplyv a za následok, že si nebude môcť
dovoliť pricestovať za deťmi na Slovensko. Posledné výživné bolo matke určené z materskej vo výške

280 libier na dva týždne pri jednom dieťati. Teraz mala materskú 218 libier na dva týždne, ale už pri
dvoch maloletých deťoch. Príjem matky sa znížil a narodením druhej dcéry sa jej výdavky zvýšili. Od
13. 07. 2014 do 12. 10. 2014 je na neplatenej materskej. Matka zdôraznila, že prispieva na deti aj mimo
povinného výživného - školskými pomôckami, oblečením, detskou izbou a inými vecami pre deti. Deti
tiež majú uzatvorené životné sporenie, aby mali niečo do budúcna. Matka dcére zakúpila detskú izbu,

ktorá je umiestnená v rodinnom dome v H.. Tento svoj plán otcovi matka oznámila šesť mesiacov vopred.
Matka deťom posiela balíky s rôznymi vecami, v prípade sviatkov ich obdarúvava. Rodinný dom bola
nútená matka predať kvôli dlhom, ktoré na matkino meno narobil vedome jej exmanžel. Aj keď matku
otec donútil dlhmi predať dom, matka svojim deťom túto stratu sa snaží vykompenzovať. Založila im
sporenie, ktoré dostanú na svoje 25. narodeniny. Nie je pravdivé otcove tvrdenie, že sa z domu musel

vysťahovať. Z rodinného domu v H. odišiel sám, nakoľko niekoľko mesiacov neplatil inkaso, čím spôsobil
škodu. Dom zanechal v dezolátnom stave. V rodinnom dome v H. žije otec s maloletými deťmi aj so
svojou matkou a s jeho bratom a s rodinou. Na úhradu inkasa sú teda traja. Matka požadovala, aby otcovi
bola uložená povinnosť informovať ju o zmene reálneho bývania detí a o zmene lekárov maloletých.
Túto povinnosť otcovi žiadala uložiť z toho dôvodu, že keď sa v minulosti odsťahoval aj s deťmi z H.,

matke túto skutočnosť neoznámil a táto nemala vedomosť o tom, kde sa jej deti nachádzajú. Všetko si
musela zisťovať cez úrad práce a následne sa aj kontaktovala s riaditeľom školy, ktorú deti navštevujú
a tento jej poskytoval potrebné informácie. Ako rodič má na takéto informácie právo.Podľa potvrdenia spoločnosti Rasvel, s.r.o. Košice je otec zamestnaný v tejto spoločnosti od
februára 2014. Priemerný mesačný príjem otca predstavuje v čistom sumu 568,93 eur. Z oznámenia
zamestnávateľa vyplýva, že otcovi boli v mesiaci marec 2014 vyplatené cestovné náhrady vo výške

194,60 eur a v mesiaci apríl vo výške 480,60 eur.

Z listinných dokladov predložených matkou vyplýva, že táto je na materskej dovolenke od 13. 10. 2013
do 12. 10. 2014. Za obdobie roku 2014 boli matke vyplácané materské dávky vo výške 218,66 libier
na dva týždne.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

V zmysle § 62 ods. 3 a 4 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť.

Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení, suma minimálneho výživného činí začínajúc dňom 1. 7. 2014 v zmysle opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR je vo výške 27,13 eur.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v danom prípade nie je dôvod na zvýšenie

ani na zníženie výživného na maloleté deti. Je pravdou, že obe deti od poslednej úpravy výživného
povyrástli, mal. N. je žiačkou 5. ročníka ZŠ a mal. S. žiakom 2. ročníka ZŠ. V súvislosti s plnením ich
školskýchpovinnostívznikajúzvýšenévýdavky.Priostatnejúpravevýškyvýživnéhovroku2013bolotec
nezamestnaný, v súčasnosti pracuje a v zamestnaní dosahuje pravidelný príjem, ktorý mu umožňuje
zabezpečovať základné životné potreby maloletých detí a uhrádzať poplatky za bývanie. Taktiež otec s

deťmi v minulosti býval sám v rodinnom dome. Toho času žije v rodinnom dome svojej matky, takže na
úhrade poplatkov spojených s bývaním sa podieľajú viaceré osoby. Matka si plní vyživovaciu povinnosť
na svoje deti aj nad rámec súdom určeného výživného. Deťom zo zahraničia, kde žije, posiela balíky s
rôznymi vecami (oblečenie, hračky a podobne) a taktiež im uhrádza životné poistenie. Matka taktiež v
škole uhradila finančnú čiastku potrebnú na zabezpečenie školských potrieb pre deti. Takýmto konaním

matky mal súd za preukázané, že nie je dôvod na zvýšenie výživného, nakoľko matka si okrem plnenia
vyživovacej povinnosti finančne, plní túto povinnosť aj naturálnym spôsobom, deťom kupuje rôzne veci,
najmä ošatenie a podieľa sa aj na úhrade školských výdavkov. Taktiež z takéhoto správania sa matky
možno vyvodiť, že táto je schopná plniť si vyživovaciu povinnosť v doposiaľ určenej výške a nie je
dôvod na znižovanie vyživovacej povinnosti, hoci sa jej príjem od poslednej úpravy výšky výživného

znížil a taktiež jej pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšej maloletej dcére. S prihliadnutím na uvedené
skutočnosti súd zamietol tak návrh otca na zvýšenie výživného ako aj návrh matky na zníženie výživného
a ponechal vyživovaciu povinnosť matky vo výške 60 eur na mal. N. a 50 eur na mal. S..

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťazverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Vzhľadom na konfliktné vzťahy medzi rodičmi, nezhody a nevyjasnené situácie, ktoré vznikli najmä po
odsťahovaní sa otca z rodinného domu, v ktorom s deťmi býval v obci H., bol súd toho názoru, že matka
má nielen vyživovaciu povinnosť, ale má aj právo byť informovaná o podstatných veciach týkajúcich sa
jej maloletých detí. S prihliadnutím na zistený skutkový stav súd uložil otcovi povinnosť matku písomne
informovať o zmene pobytu maloletých detí a o zmene lekárov a to v lehote 30 dní od dátumu, kedy

takáto zmena nastane.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na súdny výkon rozhodnutia alebo návrhom na exekúciu.