Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 25C/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214210766
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Jana Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214210766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci navrhovateľa C. N., W.. X.X.XXXX,

F. L. XX, T., proti odporcovi S. N., W.. X.XX.XXXX, F. F. XX, V., zastúpenému opatrovníčkou R. N., F. F.
XX, V., v konaní o zníženie výživného pre plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Mení sa rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 27P 159/2012-103 zo dňa 11.10.2013 tak, že sa znižuje
vyživovacia povinnosť zo strany navrhovateľa na odporcu od 1.11.2013 zo sumy 80,-Eur na sumu 30
% z výšky životného minima na nezaopatrené dieťa, ktoré sa zaväzuje navrhovateľa uhrádzať vždy do
15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám opatrovníčky odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným súdu dňa 17.4.2014 žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť voči
odporcovi. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že je bez pracovného pomeru, evidovaný na úrade práce,

matka odporcu podala návrh na zvýšenie výživného na sumu 80,-Eur mesačne, navrhovateľ nepoberá
žiadnu dávku v hmotnej núdzi.

Súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý
ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti a z vykonaného
dokazovania listinnými dôkazmi a vyjadrením opatrovníčky odporcu zistil tento skutkový stav:

RozsudkomOkresnéhosúduKošiceII27P159/2012-103právoplatným14.12.2013OkresnýsúdKošice
II zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany navrhovateľa na odporcu zo sumy 66,39 Eur na 80,-Eur
mesačne od 24.7.2012 do budúcna. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že súd vychádzal

z pomerov v čase vyhlásenia rozsudku k 11.10.2013 na strane navrhovateľa, ktorý nebol v tom čase
evidovaný na úrade práce, vykonával práce na dohodu, inú vyživovaciu povinnosť nemal, o dávky v
hmotnej núdzi nepožiadal, preto súd vychádzal zo skutočnosti, že dosahuje vyšší príjem ako dávky v
hmotnej núdzi, pracovný pomer s otcom bol ukončený v spoločnosti J. J. dňa 2.2.2012 z dôvodu nástupu
do zamestnania pod vplyvom alkoholu. V čase rozhodovania súdu o tejto výške výživného bol odporca
blízko veku dospelosti, ťažko zdravotne postihnutý, pohybujúci sa prostredníctvom vozíka, navštevoval
posledný ročník špeciálnej základnej školy a matka poberala na neho príspevok na opatrovanie a spolu

s rodinnými prídavkami jej príjem predstavoval 344,90 Eur mesačne.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 45P 16/2013-50 právoplatným 30.7.2014 bol odporca
pozbavený spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku mu bola ustanovená matka - R. N., W..
XX.X.XXXX.Z vyjadrenia opatrovníčky odporcu vyplynulo, že odporca, jej syn je ťažko zdravotne postihnutý, bol
mu priznaný invalidný dôchodok od 18.roku veku, vyplatený mu bol až v júni 2014, invalidný dôchodok
mu bol priznaný v sume 313,-Eur mesačne, od septembra 2014 odporca navštevuje 1.ročník strednej

T.j školy, ktorá je 3-ročná a naďalej je ťažko zdravotne postihnutý. Matka ho nosí denne do školy, na
stravu mu uhrádza 30,-Eur mesačne, na rehabilitáciu 10,-Eur mesačne, naďalej mu zakupuje pomôcky,
ktoré uviedla už v konaní o zvýšenie výživného, a to dioptrické sklá na okuliare, špeciálne ortopedické
topánky, chodí s ním na rehabilitáciu na plávanie na Ťahanovské riadky, naďalej berie syn urologické
lieky, opatrovateľský príspevok sa jej znížil na 220,-Eur mesačne, prídavky na syna už nepoberá, keďže

jeplnoletý,naošatenieabenzínsyndostávakompenzačnýpríspevok50,-Eur,ktorýchodínaúčetmatky.
Navrhovateľ dosiaľ dlží na výživnom na odporcu 2.000,-Eur. Matka naďalej býva s odporcom, synom v 1-
izbovom byte, za ktorý uhrádza 138,-Eur, na pohonné hmoty 30,-Eur mimo kompenzačného príspevku.

Navrhovateľ podal dňa 19.8.2014 na Okresný súd Košice II návrh na zastavenie výživného na odporcu
od 1.9.2014.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 2 písm.c/ bodu 2 Zákona č. 601/2003 Z.z., za životné minimum fyzickej osoby alebo
fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

90,42 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa. 2)Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že u účastníkov konania od posledného určenia
výživnéhonaodporcusumou80,-Eurmesačnedošlokzmenepomerov,nakoľkotentodovŕšilvnovembri
2013 vek 18.rokov. Od novembra 2013 mu bol priznaný invalidný dôchodok v sume 313,-Eur. Na

strane navrhovateľa nedošlo k zmene pomerov, naďalej je nezamestnaný, nemá žiaden príjem a na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že boli dané zákonné predpoklady pre zníženie vyživovacej
povinnosti zo strany navrhovateľa na odporcu od zmeny pomerov, t.j. od 1.11.2013 na minimálnu sumu
tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa
predstavuje 27,13 Eur.

O zrušení vyživovacej povinnosti od 1.9.2014 bude súdom rozhodnuté na základe návrhu navrhovateľa
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 17C 158/2014.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).