Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/337/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211219542
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211219542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov

senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Martin Holič v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.
s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176, proti žalovanému: Y. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. G., t. č. G. XXX/X, P. T., o zaplatenie 306,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/37/2012-64 zo dňa 18. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu, rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za

návrh vo výške 18 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zistil, že účastníci konania uzavreli
07.11.2006 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na kúpu tovaru označeného v zmluve, pričom okrem tejto
zmluvy, tou istou listinou bola uzavretá aj zmluva o revolvingovom úvere s úverovým rámcom 497,91
eur, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanému peňažné prostriedky 497,91 eur. Žalovaný sa
na pojednávaní 18.04.2013 vyjadril, že úver nesplácal z dôvodu, že bol bez zamestnania. Žalobkyňa
si uplatnila nároky na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 253,99 eur, zmluvnej pokuty vo výške
7,95 eur, sankčného úroku vo výške 1,51 eur, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 43,25 eur
tvrdiac, že ide o nároky z platne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 07.11.2006. Pri posúdení

platnosti úverovej zmluvy s úverovým rámcom 497,91 eur dospel súd k záveru, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno a nepreukázala, že by medzi ňou a žalovaným bola platne uzavretá písomná zmluva o
spotrebiteľskom úvere s úverovým rámcom 497,91 eur. Žalobkyňa nepredložila žiadnu takú písomnosť,
z ktorej by jednoznačne nad všetky pochybnosti vyplývalo, že ide o písomnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej by bolo jednoznačne zrejmé a nepochybné, že účastníci uzavreli písomnú úverovú
zmluvu s úverovým rámcom 497,91 eur. Žalobkyňa pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok ako
dodávateľ postupovala z rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože

dojednania o revolvingu zapracovala do zmluvy tak, že spotrebiteľ, ktorý chcel úver na kúpu tovaru,
vlastne musel podpisom zmluvy o úvere na kúpu tovaru podpísať aj časti o revolvingovom úvere, lebo sa
nachádzajú nad kolónkou vyhradenou na podpis zmluvy o úvere na nákup tovaru. Okrem toho absentuje
aj písomná forma úverovej zmluvy, lebo úverové podmienky, kde majú byť všetky podstatné náležitosti
zmluvy o revolvingu nie sú ani jedným z účastníkom podpísané. Nedostatok písomnej formy má za
následok neplatnosť právneho úkonu o revolvingu. Je pravdou, že žalobkyňa poskytla žalovanému
plnenie, ale vzhľadom na nedostatok písomnej formy (ale aj vzhľadom na ostatné dôvody absolútnej

neplatnosti) nemožno tvrdiť, že zmluva o revolvingu je platná podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Za platnú sa považuje len taká zmluva, ktorá má písomnú formu. Preto, ak má žalovaný nejaképlnenievrátiť,možnohouplatňovaťibaztitulubezdôvodnéhoobohatenia,zneplatnéhoprávnehoúkonu.
Žalobkyňa si však návrhom uplatňuje zmluvné úroky vo výške 253,99 eur, sumu vo výške 7,95 eur z
titulu zmluvnej pokuty, sumu vo výške 1,51 eur z titulu sankčného úroku, sumu vo výške 43,25 eur z

titulu mesačného poplatku za vedenie účtu, na ktoré však vzhľadom na uvedené nemá nárok. Žalobkyňa
reálne poskytla žalovanému celkom sumu 497,91 eur, ako to vyplýva z výpisu z účtu (resp. splátkového
kalendára; č. l. 8). Žalovaný doteraz vrátil sumu celkom 557,80 eur, ako to vyplýva z výpisu z účtu
(resp. splátkového kalendára; č. l. 9). Na základe uvedeného súd považoval za preukázané, že žalovaný
už uhradil žalobkyni o 59,89 eur viac ako mu poskytla, preto súd žalobu posúdil v celom rozsahu ako

nedôvodnú a zamietol ju.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že žiadny všeobecne
záväzný právny predpis nezakazuje, aby na základe jednej písomnej zmluvy bolo dojednaných viacej
úverov. Podstatné je, aby zmluva spĺňala formálne a obsahové náležitosti. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil

s obsahom zmluvy, mohol sa rozhodnúť, že zmluvu nepodpíše. Žalovaný si musel byť vedomý, že
uzatvára zmluvu o revolvingovom úvere, pretože o dojednaní takéhoto úveru je klient informovaný na
líci zmluvy, teda nejde o skrytie zmluvy do úverových podmienok. Zmluva o revolvingovom úvere pritom
nadobúda účinnosť až aktiváciou karty, teda priamym a zamýšľaným úkonom žalovaného. Samotná
karta je zaslaná spotrebiteľovi spolu s predzmluvným formulárom, brožúrkou s informáciami ako úver

čerpať a sadzobníkom služieb a poplatkov, čím si žalobkyňa plní povinnosti v zmysle § 3 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z. z. Na základe uvedeného žalobkyňa zastáva názor, že nedochádza k vzniku nerovnováhy
v právach a povinnostiach medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalovaný podpisoval zmluvu ako osoba
spôsobilá na právne úkony a dobrovoľne. Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru má písomnú formu,
pretože žalovaný podpisom zmluvy o úvere súhlasí aj s tou časťou textu, ktorá sa týka dojednaní o

revolvingovom úvere. Žiadny právny predpis neustanovuje, kde má byť na listine, zachycujúcej písomný
prejav vôle, umiestnený podpis. Poukázala na ustanovenia úverových zmluvných podmienok - hlava 8 §
1a2ahlava9§5.Vzhľadomnacharakterrevolvingovéhoúveruúčastnícipriuzatváranízmluvynemôžu
vedieť a nevedia kedy a koľko bude z úveru čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého
úveru, pretože sa definuje len výška úverového rámca. Vzhľadom na typ úveru nie je možné určiť ani

výšku a počet, ale len spôsob výpočtu splátky, ktorý bol dohodnutý ako 4 % z úverového rámca. Termíny
splácania boli dohodnuté na 20. deň v mesiaci. Rovnako nie je možné uviesť ani údaj o RPMN. Pokiaľ ide
ozmluvnúpokutu,poukázalanarozhodnutiekrajskéhosúduvPrešoveč.k.1Co/136/2012z25.02.2013,
ktorýdospelkzáveru,žezmluvnápokutauvedenávúverovýchpodmienkachboladojednanávpísomnej
forme. Na základe uvedeného považuje žalobkyňa zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru za platnú

a navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť v súlade so žalobou alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na nové konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu
(§ 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s dôvodmi napadnutého

rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia
považuje uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania je zrejmé,
že skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
žalobkyňa poskytla žalovanému revolvingový úver, z ktorého žalovaný vyčerpal 497,91 eur a splatil

557,80 eur, nebola medzi účastníkmi sporná. Tiež nebolo sporným, že na predmetný právny vzťah je
potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. OZ. Sporným ale
zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavretá medzi účastníkmi má náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda či

žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie istiny, úrokov, poplatkov a zmluvnej pokuty uvedených v návrhu
na začatie konania.

Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy pri
úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou
iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru

nákladov,musíbyťspotrebiteľnajneskôrvčaseuzatvoreniazmluvypísomneinformovanýoa)úverovom
limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva
uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku
alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie
trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe,
poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 07.11.2006 založenej v spise a úverových
zmluvných podmienok žalobkyne tvoriacich jej súčasť bolo zistené, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu
č.3611056875,vktorejjeuvedené,žežalobkyňa poskytuježalovanémuúver6.290Sk,pričomžalovaný
bol povinný úver splácať 12-timi mesačnými splátkami po 463 Sk pri RPMN 59,7 %. Neoddeliteľnou
súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky žalobkyne, pričom žalovaný svojim podpisom

potvrdil, že je s nimi oboznámený a prejavuje súhlas s ich obsahom. Podpisom tejto úverovej zmluvy
zároveň účastníci uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I (RU I) v Hlave 8 úverových
podmienok a zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II (RU II) v Hlave 13 úverových podmienok.
Žalovaný čerpal revolvingový úver v sume 497,91 eur a splatil 557,80 eur (splátkový kalendár na č. l. 8)
na základe dojednaní v Hlave 13 úverových podmienok o RU II, po riadnej a včasnej aktivácii úverovej

karty u žalobkyni.

Podľa názoru odvolacieho súdu zmluva o poskytnutí úveru, ktorej súčasťou sú úverové podmienky
obsahovala tri právne úkony, tri zmluvy, pričom ustanovenia či už úverovej zmluvy, alebo úverových
podmienok obsahovali bližšie podmienky, za ktorých sa jednotlivé právne úkony, zmluvy uzatvárali.
Išlo o zmluvu o úvere, obsiahnutú v úvodnej časti písomnej zmluvy o úvere, zmluvu o RU I obsiahnutú

v Hlave 8 obchodných podmienok a zmluvu o RU II obsiahnutú v Hlave 13 obchodných podmienok.
K uvedenému záveru odvolací súd dospel hlavne z ustanovenia § 1 Hlavy 13 úverových podmienok,
kde sa vyslovene uvádza, že zmluvné strany uzatvárajú popri úverovej zmluve a zmluvy o RU I aj
zmluvu o RU II. Zo spisového materiálu (žaloba) vyplýva, že v predmetnej veci došlo k realizácii RU II
riadnou a včasnou aktiváciou kreditnej karty zo strany žalovaného u žalobkyni, t.j. žalovanému bol zo

strany žalobkyne poskytnutý revolvingový úver. Je potom potrebné posúdiť uzavretú zmluvu o RU II,
keďže nárok žalobkyne uplatnený návrhom na začatie konania vyplýva práve z tohto právneho úkonu
uzavretého medzi účastníkmi.

Podľa Hlavy 13 § 1 sa účastníci dohodli na uzavretí zmluvy o RU II, v dôsledku čoho vzniklo žalovanému
právo na poskytnutie a žalobkyni povinnosť poskytnúť žalovanému revolvingový úver za dohodnutých

podmienok, pričom žalovaný bol oprávnený čerpať revolvingový úver opakovane prostredníctvom
kreditnej karty za podmienok stanovených v týchto úverových podmienkach a to vždy maximálne vo
výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca, ktorý predstavoval výšku 15.000 Sk.
Žalovaný sa uzatvorením tejto zmluvy zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť aj úroky. V § 3 je
stanovené, že zmluva o RU II sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamžikom prvého

čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty a to po jej riadnej a včasnej aktivácii a
že klient a spoločnosť sa dohodli, že kreditnú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a metodickú príručku je
spoločnosť oprávnená klientovi zaslať, ak si riadne bude plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
pričom neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien (odkaz
na § 2 Hlavy 8 úverových podmienok). Ďalšie paragrafy Hlavy 13 obsahujú spôsob výpočtu prvej splátky

závislej na výške čerpaného revolvingového úveru a dohodu o tom, že spoločnosť je oprávnená meniť
výšku splátky RU II podľa sadzobníka poplatkov.Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch, musel byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom
úvere písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva

uzatvorenáapodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmenenáadoplnená.VHlave13úverovýchpodmienok
a rovnako ani v Hlave 8 úverových podmienok, na ktoré v častiach Hlava 13 odkazuje, však nie je
zmienka o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch, ktoré by mal žalovaný za poskytnutý úver platiť.

V § 2 Hlavy 8 úverových zmluvných podmienok sa uvádza, že spoločnosť je oprávnená klientovi
zaslať úverovú kartu (kreditnú kartu) spolu s výzvou k jej aktivácii a Metodickú príručku, ak si bude
klient riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, úverových podmienok a platných

právnychpredpisov.Súčasťoumetodickejpríručkyjeaktuálnysadzobníkpoplatkovaodmien.Žalobkyňa
poukazovala na to, že z úverovej zmluvy a úverových podmienok vyplýva, že žalovaný sa oboznámil s
úverovými podmienkami a sadzobníkom poplatkov, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa
názoru odvolacieho súdu vzhľadom na znenie úverovej zmluvy bolo možné dospieť k záveru, že len
úverovézmluvnépodmienky,ktoréboliprehlásenézasúčasťzmluvy,súsúčasťouzmluvy,pretožetotext

zmluvy vyslovene uvádzal. Sadzobník poplatkov žalobkyne však za súčasť zmluvy považovať nemožno.
Prehlásenie účastníka zmluvy, že sa oboznámil so sadzobníkom a bude ho dodržiavať nemožno
vykladať tak, že by sa sadzobník stal súčasťou zmluvy. Nie je tak pre žalovaného záväzný a žalobkyni
podľa neho nemôžu byť žiadne nároky priznané. Ak sa teda žalobkyňa domáhala úrokov a poplatkov na
základe sadzobníka, toto právo jej priznané byť nemohlo. Navyše žalovaný musel byť o výške úrokov a

poplatkov informovaný v čase uzavretia zmluvy, t.j. najneskôr 07.11.2006. Z textu samotných úverových
podmienok je však evidentné, že žalovaný sa mohol dozvedieť o údajoch obsiahnutých v sadzobníku
až neskôr, keď mu vzniklo právo na zaslanie metodickej príručky spolu so sadzobníkom. Z uvedeného
možno vyvodiť záver, že zmluva o RU II odporuje ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch,
pretože neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva

uzatvorená (§ 3 ods. 6), preto je potrebné ju považovať za absolútne neplatnú podľa § 39 OZ (neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom). Vzhľadom na to, že súd považoval zmluvu za neplatnú, plnenie, ktoré má žalovaný
vrátiť možno priznať iba z titulu bezdôvodného obohatenia a povinnosťou žalovaného bolo vrátiť len
istinu, teda poskytnutý úver, bez úrokov a bez poplatkov. Žalobkyňa poskytla žalovanému úver v sume

497,91 eur, žalovaný žalobkyni vrátil 557,80 eur, z čoho vyplýva, že už nebol povinný zaplatiť žalobkyni
nič navyše, tak ako uviedol súd prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu konanie žalobkyne pri uzatváraní zmlúv hore popísaným spôsobom
napĺňa aj znaky nekalej obchodnej praktiky. Ako už bolo hore uvedené ide o zmluvu spotrebiteľskú a
žalobkyňu je potrebné považovať za dodávateľa. V danej veci je potrebné tiež aplikovať ustanovenia

zákona o ochrane spotrebiteľa, zák. č. 250/2007 Z. z (predtým zák. č. 634/1992 Zb.). Ustanovenie §
4 ods. 8 citovaného zákona ustanovuje, že predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7
ods. 2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je

adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov. Z rozhodovacej činnosti súdu je mu zrejmé, že žalobkyňa postupuje pri uzatváraní zmluvy
o RU II tak, že so spotrebiteľom uzavrie zmluvu o úvere a ustanovenia o revolvingovom úvere (dokonca
o RU I a RU II) umiestni do úverových zmluvných podmienok (predpísaného textu vopred pripraveného
žalobkyňou),pričomtextúverovýchpodmienoknemôžespotrebiteľžiadnymspôsobomovplyvniť,meniť,

odmietnuť a pod. Z uvedeného postupu žalobkyne potom vyplýva, že spotrebiteľ ak chce uzavrieť
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemá inú možnosť, len prijať zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru aj so zmluvou o revolvingovom úvere, pričom vôbec nie je zrejmé, o uzavretie ktorej zmluvy má
spotrebiteľvlastnezáujem.Vdanomprípadepriuzatváranízmluvyexistuje nedostatokslobodnej,určitej
a vážnej vôle spotrebiteľa spätý so skutočnosťou, či vôbec spotrebiteľ má reálnu možnosť odmietnuťposkytnutie revolvingového úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade žalobkyňa ako
veriteľ a dodávateľ dosiahol uzavretie zmluvy o RU II použitím nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej
v tom, že právny úkon, zmluva o RU II, bola súčasťou len úverových zmluvných podmienok, ktoré

sú ale súčasťou zmluvy o úvere. Zmluva o úvere uvedená na prvej strane celej písomnosti a jej
podstatné náležitosti sú uvádzané väčším písmom, sú pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľné,
jednoznačné (obsahujú konkrétnu výšku úveru, výšku a počet splátok), sú čitateľné. Všetky ostatné
časti písomnosti, vrátane úverových podmienok, zmluvy o RU I, zmluvy o RU II, majú úplne odlišnú
podobu, sú písané drobným písmom, údaje v nich obsiahnuté sú nekonkrétne s množstvom odkazov na

iné časti, neprehľadné, podľa názoru odvolacieho súdu pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľné,
vyvolávajúce dojem, že sú nepodstatné a zmluva sa uzatvára za podmienok dohodnutých v úverovej
zmluve. Takýto postup žalobkyne pri uzatváraní zmluvy o RU II možno považovať za postup v rozpore
s požiadavkami odbornej starostlivosti, pretože nevysvetľuje, prečo by účastníci nemohli uzavrieť len
zmluvu o úvere alebo len zmluvu o RU I alebo len zmluvu o RU II s tým, že v zmluve budú uvedené
riadnym spôsobom všetky podstatné náležitosti o RU II tak, ako to stanovuje zákon o spotrebiteľských

úveroch. Postup žalobkyne pri uzatváraní takýchto zmlúv (obsahujúcich až 3 právne úkony) podstatne
narušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe (úveru),
pretože spotrebiteľ sa domnieva, že uzatvára zmluvu za podmienok, ktoré sú v zmluve jednoznačne a
výrazne označené. Opak je však pravdou, uvedená a zrozumiteľná zmluva je nepodstatná, realizuje sa
iná zmluva, obsiahnutá len v úverových podmienkach s množstvom ďalších odkazov. Konanie žalobkyne

v rozpore s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči
dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem.
Ako súd vyššie dôvodil, k zmluve o RU II došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v
rozpore s dobrými mravmi. Takýto právny úkon je potom potrebné aj z uvedeného dôvodu vyhodnotiť ako

absolútneneplatný,spôsobujúcinásledkyakosúhoreuvedené(možnosťrozhodnúťlenobezdôvodnom
obohatení).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnil, preto mu ich
náhradu odvolací súd nepriznal.

Tento rozsudok bolo prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.