Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/180/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205571
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812205571.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Romana Tichého vo veci žalobcu: JUDr. Vladimír Šťastný,
so sídlom Cyrila a Metóda 329/6, Námestovo, IČO: 36 141 887, právne zastúpeného Mgr. Igorom
Paliderom, advokátom, so sídlom A., N. K.. č. XXX, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s.,
Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, v konaní o zaplatenie
sumy 4.240,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č. k. 8C/183/2012-147 zo dňa 13. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť čiastku

986,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 03.12.2012 do zaplatenia, ako
aj vo výroku III., ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi čiastku 986,82 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 03.12.2012 do zaplatenia a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol.
Zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 142,- eur.

Prvostupňový súd o nároku navrhovateľa rozhodoval podľa § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, 3, § 443
Občianskeho zákonníka a v zmysle § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v

platnom znení.

Ďalej okresný súd konštatoval, že aplikujúc uvedené ustanovenia na zistený skutkový stav dospel k
záveru, že žalobný návrh je čiastočne dôvodný. V súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou totiž
došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu a za jeho opravu žalobca zaplatil čiastku 3.489,48 eur
plus DPH, spolu 4.152,48 eur. Žalovaný vyčíslil škodu na motorovom vozidle na sumu 2.924,52 eur po
odpočítaní amortizácie a DPH. Z výpočtu podľa okresného súdu je zrejmé, že aj žalovaný vychádzal
z nákladov na opravu vo výške zaplatenej žalobcom, no odpočítal od nej amortizáciu nahradzovaných

dielov v sume 564,96 eur a DPH 663,- eur. Podľa názoru okresného súdu však nebol dôvod odpočítavať
od nákladov opravy amortizáciu nahradzovaných dielov, pokiaľ ust. § 443 Občianskeho zákonníka
určuje, že pri výške škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase poškodenia. Po oprave motorového
vozidla, ktorá bola v podstate žalobcovi vnútená iba kvôli dopravnej nehode, sa totiž nijako nezvýšilavšeobecná, trhová cena vozidla, teda v žiadnom prípade nedošlo k zvýšeniu majetkového stavu žalobcu
oproti stavu pred poškodením v dôsledku toho, že pôvodné poškodené diely boli vymenené za nové.
Tiež konštatoval, že do istej miery sa síce mohla zvýšiť tzv. technická hodnota motorového vozidla, túto

však bolo potrebné odlišovať od všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá predstavuje cenu, za akú sa dá na
trhu zaobstarať porovnateľné motorové vozidlo, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že cena
opraveného havarovaného motorového vozidla je nižšia v porovnaní s rovnakým motorovým vozidlom,
ktoré havarované (a opravené) nebolo. V danom prípade preto skutočnou škodou podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorú žalobca utrpel v dôsledku dopravnej nehody, sú všetky náklady potrebné

na opravu, resp. uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu, ktoré boli vyúčtované
žalobcovi na sumu 3.489,48 eur plus DPH.

Čo sa týka čiastky 405,- eur za prenájom náhradného motorového vozidla, okresný súd konštatoval, že
táto čiastka bola vynaložená žalobcom iba v dôsledku toho, že nemohol kvôli poškodeniu motorového
vozidla pri dopravnej nehode svoje vozidlo po dobu opravy používať. Potrebu prenajatia náhradného
motorového vozidla žalobcom počas obdobia od 03.09.2010 do 29.09.2010 nespochybňoval ani

sám žalovaný, ktorý rovnako vychádzal z počtu 27 dní ako nevyhnutnej doby prenájmu. Žalovaný
nespochybňoval ani výšku nájomného 15,- eur na deň za prenájom náhradného vozidla (ktorá bola
ešte nižšia ako najnižšia výška nájomného za prenájom osobného motorového vozidla v spoločnostiach
zaoberajúcich sa touto činnosťou), iba odpočítal zo sumy 405,- eur zaplatenej žalobcom rozdiel
technických hodnôt a určité prevádzkové náklady spojené s prenájmom vozidla. Podľa názoru

okresnéhosúduvšakzaskutočnúškodujepotrebnépovažovaťcelúžalobcomuhradenúsumu405,-eur,
nakoľko zaplatením nájomného za náhradné motorové vozidlo sa v dôsledku dopravnej nehody práve
o túto sumu zmenšil v tom čase existujúci majetkový stav žalobcu. Okresnému súdu nebolo zrejmé,
z akého dôvodu žalovaný odpočítal od tejto sumy bližšie nešpecifikovaný rozdiel technických hodnôt
a určité prevádzkové náklady, pokiaľ si žalobca prenajal ojazdené motorové vozidlo (s rokom výroby

1992) a za dobu nájmu okrem nájomného v primeranej výške neuplatňoval žiadne náklady spojené
s jeho prevádzkou (i keď samozrejme takéto náklady mu museli v súvislosti s užívaním náhradného
vozidla vzniknúť). Skutočnou škodou podľa okresného súdu je preto čiastka 405,- eur, ktorú žalobca
musel nesporne vynaložiť v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

V príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou podľa okresného súdu je aj náhrada v čiastke 51,97 eur

za opotrebenie poškodeného motorového vozidla, ku ktorému došlo tým, že vozidlo bolo žalobcom
odvezené do servisného pracoviska v Poprade a následne odtiaľ po oprave do miesta výkonu
činnosti žalobcu v Námestove. Ďalej prvostupňový súd konštatoval, že žalobca presvedčivo a logicky
vyargumentoval, že vozidlo prevážal do Popradu z dôvodu, že sa jednalo o autorizovaný značkový
servis a tento vykonal opravu vozidla vo vlastnej réžii bez potreby subdodávok, ktoré by naproti

tomu museli realizovať opravovne v Liptovskom Mikuláši či Žiline. Žalobca tento nárok uplatňoval s
odkazom na zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, vyčísliac ho tak, že sa jedná o náhradu
0,1792 eur/km platnú v čase dopravnej nehody za celkovo 290 km prejdených na trase Tvrdošín -
Poprad - Námestovo. Ohľadne tohto nároku sporové strany nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie,
okresný súd preto jeho výšku posúdil voľnou úvahou (§ 136 Občianskeho súdneho poriadku). Poukázal

na Zákon o cestovných náhradách, ktorý síce z hľadiska predmetu svojej úpravy (§ 1) dopadá
najmä na poskytovanie cestovných náhrad v pracovnoprávnych či obdobných vzťahoch, no je jedinou
právnou úpravou v právnom poriadku určujúcou hodnotu náhrady za použitie motorového vozidla a
práve podstatou základnej náhrady (§ 7 ods. 1 a 2 citovaného zákona) je kompenzácia opotrebenia
motorového vozidla v dôsledku jeho jazdy. Tiež dôvodil, že žalobca iba v dôsledku dopravnej nehody

použilmotorovévozidlozaúčelomjehopristaveniakopravevautorizovanomservisevPopradeaneskôr
naspäť do miesta výkonu jeho činnosti v Námestove. Ak účelom náhrady škody je, aby žiadna majetková
ujma vzniknutá poškodenému (ktorú si sám nezavinil) nezostala neodškodnená, je namieste, aby
žalobcovi bolo nahradené aj opotrebenie motorového vozidla, keďže toto nie je nijako povinný znášať
sám. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca nepožadoval náhradu pohonných hmôt, ktoré nesporne pri

jazde do servisu a späť spotreboval a v zásade mu nič nebránilo, aby namiesto odvozu poškodeného
motorového vozidla nechal vozidlo do servisu odtiahnuť a následne by požadoval kompenzáciu takto
vzniknutých nákladov (ktoré podľa vedomosti súdu poisťovne štandardne akceptujú). Pokiaľ potom v
čase jazdy žalobcu motorovým vozidlom do servisu platilo opatrenie č. 632/2008 Z. z., ktoré určovalo
v § 1 sumu základnej náhrady za 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo vo výške 0,183 Eur

(žalobca uplatnil náhradu vo výške 0,1792 eur/km), okresný súd považoval žalobný návrh ohľadne sumy
51,97 eur za dôvodný.Rovnako za dôvodný okresný súd považoval aj nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku v čiastke 208,15
eur, o ktorú čiastku žalobca prišiel kvôli dopravnej nehode. Poukázal na to, že dňa 31.08.2010 okolo
16:00hod.maltotižžalobcaakonotárspísaťnazákladepredchádzajúcejobjednávkynotárskuzápisnicu

s dedičmi po manželoch V., avšak k realizácii tohto úkonu, predmetom ktorého mala byť aj nehnuteľnosť
v hodnote 33.000,- eur, ako vyplynulo z už uvedených dôkazov, nedošlo iba v dôsledku dopravnej
nehody. Vyhláška č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v § 2 určuje, že výška odmeny za
úkony notárskej činnosti je uvedená v prílohe vyhlášky. V prílohe pod písm. A bodom 1 je uvedené, že
odmena za spísanie notárskej zápisnice ak ide o zmluvu (alebo o jednostranný právny úkon okrem bodu

2), alebo o osvedčenie iných skutkových dejov, alebo osvedčenie o vyhlásení je z prvých 3.319,39 eur
základu 1 %, z presahujúcej sumy až do 16.596,96 eur základu je 0,7 % a z presahujúcej sumy až do
33.193,92 eur základu je 0,5 %. Žalobca potom, vychádzajúc z hodnoty predmetu (základu) notárskej
zápisnice 33.000,- eur správne vyčíslil ušlú odmenu na čiastku 208,15 eur, o ktorú prišiel v dôsledku
dopravnej nehody a ktorú mu je z titulu ušlého zisku povinný nahradiť žalovaný.

Okresný súd však zamietol ako nedôvodný návrh žalobcu v časti, kde požadoval náhradu za stratu

času v čiastke 86,30 eur, ktorú požadoval v zmysle vyhlášky č. 31/1993 Z. z. za čas strávený cestou
pri odovzdaní vozidla do servisu a späť do Námestova a jeho prevzatí a späť do Námestova. Pričom
podľa okresného súdu táto náhrada sa podľa § 19 citovanej vyhlášky vzťahuje na čas strávený notárom
cestou za účelom vykonania úkonu notárskej činnosti mimo jeho sídla (či miesta konania jeho úradných
dní) a späť, pričom žalobca vykonanie takéhoto úkonu v súvislosti s absolvovanými cestami v konaní

ani netvrdil. Ďalej dôvodil, že cestami do servisu a späť žalobca musel stráviť určitý čas, avšak z
hľadiska náhrady škody podľa § 442 Občianskeho zákonníka nie je odškodniteľný iba stratený čas ako
taký. Odškodnenie sa môže vzťahovať len na to, čo za tento čas prípadne poškodenému skutočne
aj ušlo (teda ušlý zisk) a žiadny takýto dôkaz žalobca nepredložil, iba tvrdil, že musel preložiť valné
zhromaždenie, ktoré za neho potom zrealizoval iný kolega notár.

Žalobcovi podľa okresného súdu vznikla škoda v čiastke 4.154,60 eur, o ktorú sumu sa jeho majetok
znížil v dôsledku dopravnej nehody a túto sumu by mu mal nahradiť žalovaný ako poisťovateľ
motorového vozidla, ktorým ku škode došlo. Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že sumu 1.821,04
eur žalovaný už žalobcovi uhradil nesporne niekedy v októbri roku 2012. Preto v tejto časti bolo potrebné
žalobný návrh zamietnuť vzhľadom na to, že v tomto rozsahu záväzok žalovaného voči žalobcovi zanikol

splnením podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takisto bolo potrebné podľa okresného súdu
zamietnuť aj žalobný návrh v čiastke 1.346,74 eur, ktorú žalovaný uhradil v rámci exekučného konania
vykonávaného voči žalobcovi súdnym exekútorom Jozefom Burim, nakoľko pohľadávka žalobcu voči
žalovanému na vyplatenie náhrady škody bola postihnutá exekúciou a podľa § 108 ods. 1
Exekučného poriadku žalobca ako povinný stratil právo na vyplatenie uvedenej sumy od žalovaného.

Vyplatením tejto sumy súdnemu exekútorovi potom došlo v tomto rozsahu rovnako k zániku záväzku
žalovaného voči žalobcovi podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto prisúdil
žalobcovi zo žalovanej sumy čiastku 986,82 eur.

O úrokoch z omeškania okresný súd rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do

31.01.2013. Dôvodil, že z dokladov založených v spise (najmä list žalobcu na č. l. 4 spisu, doručený
žalovanému dňa 17.08.2012) vyplýva, že žalobca voči žalovanému po prvotnom oznámení poistnej
udalosti listom zo dňa 22.09.2010 (č. l. 9 spisu) uplatnil všetky nároky uplatňované v tomto konaní
až dňa 17.08.2012, kedy žalovanému spolu s listom predložil faktúru za opravu motorového vozidla
a zmluvu o nájme náhradného vozidla a súčasne položkovite špecifikoval, úhradu akých nárokov od

žalovaného požaduje. Z korešpondencie účastníkov pred dňom 17.08.2012 nevyplýva, že žalobca
predložil žalovanému faktúru za opravu vozidla či iné doklady ohľadne požadovaných nárokov pred
týmto dňom, keď i z listu žalovaného zo dňa 10.06.2011 (č. l. 19 spisu) bolo zrejmé, že žiadal žalobcu
o vyplnenie tlačiva na uplatnenie nároku na náhradu škody a zaslanie faktúry o oprave, ak vozidlo bolo
opravené.Totožalobcapodľaokresnéhosúdusplnildňa17.08.2012aodtohtodátumuzačalapodľa§11

ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. plynúť trojmesačná lehota na skončenie prešetrovania poistnej udalosti.
Samotné oznámenie poistnej udalosti žalobcom žalovanému v septembri 2010 nemožno považovať za
riadne uplatnenie si nárokov na náhradu škody, keď ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona poškodenému
poskytuje nielen právo uplatniť si nárok priamo voči poisťovateľovi, ale súčasne ukladá poškodenému
povinnosť svoj nárok aj preukázať, a to s odkazom na ust. § 799 Občianskeho zákonníka, kde v odseku

2 sa hovorí o povinnosti toho, kto má právo na plnenie, predložiť doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada.Preto podľa okresného súdu až po dni 17.08.2012 ako špecifikácii jednotlivých nárokov mohol žalovaný
žiadať žalobcu listom zo dňa 27.09.2012 (č. l. 49 spisu) o zaslanie dokladov potrebných pre likvidáciu
uplatnených nárokov. Ak potom je povinnosťou poisťovateľa podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona

skončiť prešetrovanie poistnej udalosti do 3 mesiacov od jej oznámenia poškodeným, bolo povinnosťou
žalovaného ukončiť likvidáciu žalobcom uplatnených nárokov do 17.11.2012 a do 15 dní od tohto dňa, t.
j. do 02.12.2012 vyplatiť žalobcovi poistné plnenie (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.). Nasledujúcim
dňom 03.12.2012 sa žalovaný s úhradou dostal do omeškania, od ktorého dňa má žalobca právo na
úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto priznal žalobcovi

úrok z omeškania vo výške platnej ku dňu 03.12.2012, t. j. 8,75 % ročne zo sumy 986,82 eur, ktorú
žalovaný neuhradil žalobcovi ani počas tohto konania a vo zvyšku návrh zamietol.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom
na čiastočný úspech oboch účastníkov konania. Žalobca bol úspešný, pokiaľ ide o zaplatenie sumy
986,82 eur, preto jeho pomerný úspech predstavuje 23,27 % (986,82 eur zo sumy 4.240,90 eur)
a zvyšok 76,73 % je úspechom žalovaného. Podľa okresného súdu čistý úspech žalovaného teda

predstavoval 53,46 % (76,73 % mínus 23,27 %) čo zo sumy súdneho poplatku 254,- eur za odpor proti
platobnému rozkazu predstavuje 135,79 eur. Okrem toho žalovaný účelne vynaložil cestovné (ktoré
doložil cestovnými lístkami) v sume 6,10 eur za cestu na pojednávanie dňa 23.01.2013 a v sume 5,90
eur za cestu na pojednávanie dňa 13.03.2013, spolu 12,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý poukázal na § 443 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Uvedené
však neznamená, že poškodený dostane náhradu škody vždy v takej výške, ako predstavuje cena
poškodenej novej veci v čase poškodenia. Tak by sa poškodený bezdôvodne obohatil na úkor škodcu,
najmä ak bola poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov, vec opotrebovaná, dokonca vec už
aj predtým poškodená. Od ceny veci v čase poškodenia sa podľa odvolateľa odpočítava amortizácia.

Žalovanýmázato,žeprivýpočtevýškypoistnéhoplneniapostupovalsprávne,keďzohľadnilamortizáciu
s nahradzovaním dielov pri oprave poškodenia vo výške 564,96 eur. Pokiaľ ide o prenájom náhradného
motorového vozidla, žalovaný predložil ohľadne rozdielu technických hodnôt a určitých prevádzkových
nákladov výpočet prenájmu náhradného motorového vozidla, ktorý učinil v súlade s dodatkom č. 1
Metodického pokynu usmernenia členov SKP č. 17/2012, podľa ktorého náhrada škody za vypožičanie

motorového vozidla sa vypočíta ako rozdiel primeraných nákladov za vypožičanie motorového vozidla
a nákladov spojených s užívaním vlastného vozidla, ktorá suma bola žalobcovi aj vyplatená. Ďalej
namietal, že poškodený mal povinnosť preukázať nárok týkajúci sa ušlého zisku. Z požadovaných
dôkazov žalobca žalovanému predložil len osvedčenie o dedičstve po Y. V., vyhotovené JUDr. Boženou
Lonekovou,ktorépreukazuje,žekonalinýnotáraniežalobca.ZrozhodnutiaSprávykatastraNámestovo

V 1525/12 zo dňa 27.09.2012 vyplýva, že stavba so súpisným číslom XXXX na pozemku registra CKN s
parcelným číslom 560 sa stala vlastníctvom R. V., ktorý túto skutočnosť nepotvrdil. Tiež nepreukázal, že
mal v dedičskej veci po Y. V. konať. Z uvedených dôvodov mu preto neprináleží náhrada ušlého zisku
ani náhrady vo výške 51,97 eur ako škoda. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nesúhlasí ani s
úrokmi z omeškania, ktoré boli priznané žalobcovi. Poukázal tiež na to, že rozsudok prvostupňového

súdu bol vyhlásený 13.03.2013, avšak žalovanému bol doručený až 25.02.2014. Z uvedených dôvodov
má za to, že zistený skutkový stav neobstojí, a preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvého stupňa, a to tak, že zamietne návrh žalobcu a zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému trovy
konania, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. (vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolanie sa nedotýka
výroku II. rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vo zvyšku návrh žalobcu zamietol) a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. §
156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. vo výroku I., ktorým okresný

súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť čiastku 986,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z tejto sumy od 03.12.2012 do zaplatenia, ako aj vo výroku III., ktorým okresný súd uložil žalobcovipovinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 142,21 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného

ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie ust. §
219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za použitia ust. § 219
ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom, v danom prípade žalovaný, sa len na

zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a
okolnosti.UvedenýpostupazáverkrajskéhosúdujeajvsúladesuznesenímÚstavnéhosúduSRsp.zn.
IV. ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a
odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny

názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných
súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli
vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovanými právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného ohľadne vypracovania rozhodnutia v
zákonnej lehote, a to vzhľadom k tomu, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť
len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických
osôb. Súd môže pri posudzovaní nároku o existencii prieťahov rozhodovať len o nároku o náhradu
škody, a to v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., aj to len v prípade, ak ich existencia bola

konštatovanávovýsledkochvybaveniažiadostínaprieťahyvsúdnomkonaní,naprieťahy,oktorýchbolo
rozhodnuté právoplatným rozhodnutím, vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Táto námietka nemá a ani nemôže mať právny

dosah na rozhodnutie v merite veci.

Pokiaľ odvolateľ namietal, že pri výpočte výšky poistného plnenia postupoval správne, keď zohľadnil
(odpočítal) amortizáciu z nahradzovaných dielov pri oprave poškodenia vo výške 564,96 eur, odvolací
súd sa stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu, ktorý správne konštatoval, že nebol dôvod
odpočítavať od nákladov opravy amortizáciu nahradzovaných dielov s poukazom na ust. § 443

Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že pri výške škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase
poškodenia. V tomto smere odvolací súd dodáva, že ak obnovenie pôvodného majetkového stavu nieje možné inak, než za použitia nových náhradných dielov, je nutné takúto vykonanú opravu pokladať za
účelne vykonanú, keďže táto smerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Povinnosť úhrady
nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu nie je možné prenášať na žalobcu a nedôvodne ho

znevýhodňovať oproti žalovanému. Uvedený záver korešponduje s nálezom Ústavného súdu ČR II. ÚS
2221/07 zo dňa 19.03.2008.

Taktiež námietku odvolateľa, ktorá sa týkala výšky prenájmu náhradného motorového vozidla žalobcom
ztohodôvodu,žesariadilmetodickýmusmernenímohľadnevýpočtuprenájmunáhradnéhomotorového
vozidla, podľa ktorého náhrada škody za vypožičanie náhradného motorového vozidla sa vypočíta ako

rozdiel primeraných (priznaných) nákladov za vypožičanie náhradného motorového vozidla a nákladov
spojených s užívaním vlastného vozidla, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Prvostupňový súd
vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil, že za skutočnú škodu je potrebné pokladať žalobcom uhradenú
sumu 405,- eur, nakoľko zaplatením nájomného za náhradné motorové vozidlo sa v dôsledku dopravnej
nehody práve o túto sumu zmenšil v tom čase existujúci majetkový stav žalobcu. V tejto súvislosti
odvolací súd konštatuje, že ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po
poškodení, musí rozsah náhrady škody zohľadňovať, výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol
poškodený, v tomto prípade žalobca, nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu,
v danom prípade na prenájom náhradného motorového vozidla, keďže zaplatením nájomného za
náhradné motorové vozidlo sa v dôsledku dopravnej nehody práve o túto sumu zmenšil v tom čase

existujúci majetkový stav žalobcu.

Prvostupňový súd správne ustálil výšku škody za opotrebenie poškodeného vozidla vo výške 51,97
eur, ku ktorému došlo tým, že vozidlo bolo žalobcom odvezené do servisného pracoviska v Poprade
a následne po oprave do miesta výkonu činnosti žalobcu v Námestove. V tomto smere sa možno
stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že ak je účelom náhrady škody, aby žiadna majetková

ujma vzniknutá poškodenému nezostala neodškodnená, je na mieste, aby žalobcovi bolo nahradené
opotrebenie motorového vozidla, ktoré toto nie je nijako povinný znášať sám.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že povinný nepreukázal nárok ohľadne uplatneného ušlého zisku,
keďže predložil len listinné dôkazy, z ktorých žalobca nepreukázal, že mal v dedičskej veci po neb. Y. V.
konať a taktiež zmluvu o zrušení - upustenie od zmluvnej formy medzi účastníkmi, vyhodnotil odvolací

súd ako nedôvodnú, a to z toho dôvodu, že dňa 31.08.2010 okolo 16,00 hod. mal totiž žalobca ako
notár spísať na základe predchádzajúcej objednávky notársku zápisnicu s dedičmi po manželoch V.,
avšak k realizácii tohto úkonu, predmetom ktorého mala byť aj nehnuteľnosť v hodnote 33 000,- eur,
nedošlo ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu v dôsledku dopravnej nehody. Z výpovede svedka
R. V. je nepochybné, že takýto právny úkon bol objednaný, avšak do rozhodnutia súdu nebol realizovaný

v dôsledku dopravnej nehody žalobcu. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou
prvostupňového súdu s tým, že vykonané dokazovanie ohľadne týchto skutočností bolo dostatočné
pre záver o priznaní náhrady ušlého zisku vo výške 208,15 eur, ktorého výpočet podrobne zdôvodnil
prvostupňový súd v zmysle vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov a na ktorý
podrobný výpočet odvolací súd odkazuje.

Pokiaľodvolateľnamietaúrokyzomeškaniapriznanéžalobcovizosumy986,82eurasktorýmižalovaný
nesúhlasil s poukazom na odvolacie námietky, odvolací súd konštatuje, že odvolateľ túto námietku
nijako nezdôvodnil s poukazom na odvolacie námietky vo vzťahu k náhrade škody a ušlému zisku.
Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu sa námietkami
odvolateľa ohľadne úrokov z omeškania priznaných žalobcovi nemal dôvod zaoberať.

Zároveň odvolací súd potvrdil súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania, hoci tento výrok
nebol napadnutý odvolaním žalovaného s tým, že zodpovedá zákonu a stavu konania v čase vyhlásenia
rozhodnutia prvostupňového súdu.O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O. s. p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní
úspech nemal a žalobcovi žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.