Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611217041
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7611217041.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a

členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého W. G. nar. X.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťaťa rodičov W. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v
Z. D. S. na ul. M.. J. č. XXXX/XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Alexander Farkašovský &
JUDr. Ladislav Zátorský, Združenie advokátov so sídlom v Košiciach na Nerudovej ul. č. 6 pracoviskom
v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 5 a M. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. na ul. G..
D. č. XXX/XX v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Spišská Nová Ves z 12.12.2013 č.k. 6P 15/2011-142 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves z 27.5.2008 č.k. 13P 356/2007-31 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach z 19.11.2008 č.k. 8CoP 206/2008-47 od otca pre mal. W. z 26,55 € na 100 € mesačne,
ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 661,05
€ za obdobie od 1.3.2013 do 30.11.2013 povolil otcovi splácať s bežným výživným od 1.1.2014 až do
zaplatenia v mesačných splátkach po 20 € a návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil

a určil výživné primerane jeho zárobkovým schopnostiam a možnostiam. Namietal, že konajúci súd
neúplne zistil skutkový stav veci, z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
tým, že pri rozhodovaní nebral do úvahy jeho príjmy za rok 2013, kedy takmer celý rok nepracoval.
Konštatoval, že od roku 2011 síce pracoval ako živnostník v oblasti stavebníctva a zo strany úradu
práce obdržal príspevok na podnikanie, za čo sa zaviazal podnikať minimálne 24 mesiacov, bez ktorého
príspevku by nemohol podnikať, pretože sám nemal žiadne finančné prostriedky, ale v mieste jeho
bydliska sa práca nedala nájsť a preto musel živnosť ukončiť. Vyjadril názor, že nebyť poskytnutého

príspevkuzúradupráce,podnikaniebyskončilužvroku2012.Zdôraznil,žepodnikaťprestalniepresvoj
nezáujem, ale preto, že v regióne jeho bydliska si prácu nevedel nájsť. Konštatoval, že do 15.8.2013 bol
dobrovoľne nezamestnaný a musel si hradiť odvody do zdravotnej poisťovne sám, pričom po celý čas
nezamestnanosti si intenzívne hľadal zamestnanie. Od 15.8.2013 do 4.11.2013 pracoval ako poisťovací
agent s negatívnym výsledkom, pretože nevedel nájsť nikoho, kto by sa chcel dať v dnešnej dobe poistiť,
preto bol jeho príjem nulový. Následne pracoval v súkromnej bezpečnostnej službe, ale predtým si musel
na vlastné náklady urobiť potrebný kurz, za ktorý uhradil 200 € a následne pracoval pre Tesco Prešov

s mesačným príjmom 305 € od 1.9.2013 do 17.10.2013, kedy s ním zamestnávateľ skončil pracovný
pomer. Od 9.11.2013 pracoval ako skladník v Trnave, ale zamestnávateľ s ním skončil 24.11.2013pracovný pomer pre nedostatok objednávok. Následne si ďalej intenzívne hľadal prácu a od 6.12.2013
pracuje ako murár - tesár v spoločnosti KONTI, a.s. so sídlom na Hraničnej ul. č. 18 v Bratislave, je
ubytovaný v ubytovni a pracuje s príjmom 1,94 € za hodinu. Napriek tejto nízkej mzde je rád, že má prácu

a konečne sa zamestnal. Zdôraznil, že má vysoké náklady na cestu do miesta svojho bydliska. Potvrdil,
že mu matka maloletých detí vyplatila polovicu za vyporiadanie spoločného bytu v rozsahu 12.700 €, z
ktorých si uhradil polovicu nákladov za rok 2013, v ktorom nemal žiadne príjmy a uviedol, že si potrebuje
zabezpečiť vlastné bývanie, pričom vyplatená finančná čiastka matkou maloletých detí nie je dostatočná
ani na kúpu najmenšieho bytu, preto doposiaľ žije so svojou matkou, s ktorou spoločne uhrádza náklady

na bývanie. V závere odvolania vyjadril názor, že je si vedomý, že jeho maloletý syn rastie, v dôsledku
čoho sa jeho odôvodnené potreby neustále zvyšujú, preto je ochotný prispievať na jeho výživu vyššou
čiastkou, nie však v takom rozsahu ako ju určil súd prvého stupňa, pretože má vyživovaciu povinnosť
aj voči dcére M., na výživu ktorej prispieva 33 € mesačne napriek tomu, že je poberateľkou invalidného
dôchodku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne, pretože nie je možné dospieť k
záveru, aby jeho deti mali vyššie príjmy ako on sám.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca vyjadril názor, že súd prvého stupňa rozhodol správne,
vyhodnotil všetky dôkazy a zohľadnil všetky relevantné skutočnosti vo vzťahu k predmetu konania.
Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca toto označila za nedôvodné a rozsudok za vecne správny. Vyjadrila
názor, že súd prvého stupňa logicky a spravodlivo v súlade so zákonom posúdil skutkový stav a dospel

k rozhodnutiu, ktoré chráni záujem maloletého dieťaťa. Zdôraznila, že odporca v odvolaní obhajuje iba
svoje záujmy, ktoré uprednostňuje pred záujmami mal. W.. Vyjadrila nesúhlas s tvrdením otca dieťaťa,
že si nevie nájsť zamestnanie a toto jeho tvrdenie označila za účelové s cieľom vyhnúť sa vyživovacej
povinnosti. Skonštatovala, že otec mal. W. nevyužíva všetky svoje schopnosti a možnosti, aby mohol
prispievať na výživu mal. W. a jeho plnoletej sestry tak, aby mohli viesť plnohodnotný život. V závere

odvolania poukázala na skutočnosť, že otec mal. W. tvrdiac, že si intenzívne hľadal zamestnanie v
období, keď bol nezamestnaný, tieto svoje tvrdenia listinnými dôkazmi nepreukázal a ak si mal z čoho
sám platiť odvody do zdravotnej poisťovne ako to uviedol, bola jeho sociálna aj majetková situácia lepšia
ako ju prezentoval, pretože ako evidovaný uchádzač o zamestnanie si nemusel platiť zdravotné odvody
sám, ak by na to nemal. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s

tým, že sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožňuje.

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa
§-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a

zákonne rozhodol, ak zvýšil výživné od otca pre mal. W. z 26,55 € na 100 € mesačne. Súd prvého
stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom pre mal. W., v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ

otec mal. W. namietal, že nie je možné, aby jeho deti mali vyššiu životnú úroveň ako on, odvolací súd
v súlade s §-om 219 ods. 2 O.s.p. k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa na zvýraznenie jeho
správnosti dodáva, že do odôvodnených potrieb maloletého nepatria len náklady na bývanie, stravu,
školské a mimoškolské aktivity ale aj na oblečenie, cestovné, hygienu, zdravotné potreby a podobne,
preto sú rozhodne vyššie najmä v súvislosti s jeho vývojom, ako odôvodnené potreby rodičov, ktoré sú už

stabilizované. Rozsah týchto odôvodnených potrieb mal. W. nie je potrebné dokazovať, pretože sú súdu
známe z jeho rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.). Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospelk záveru, že finančná situácia otca je podstatne lepšia ako ju prezentuje a v tejto súvislosti správne
súd prvého stupňa poukázal, že otec, ktorý bol dobrovoľne nezamestnaný, si nemusel platiť odvody
do zdravotnej poisťovne, ak by na to finančné prostriedky nemal. Odvolací súd tiež poznamenáva, že

otec, ktorý nemal a ani nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, mohol sa už po strate zamestnania
bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, resp. v zahraničí,
kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti a následne si plniť svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa preto dospel
k záveru, že nezamestnanosť otca v roku 2013 nie je možné hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť

si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, pretože ak by bol skutočne vyvinul maximálne úsilie
zamestnaťsa,rozhodnebysiprácunašiel,čohodôkazomjeajsúčasnájehosituácia,žejezamestnanýv
spoločnostisosídlomvBratislave.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúddospelkzáveru,žerozsah
zvýšenej vyživovacej povinnosti otca určenej súdom prvého stupňa zodpovedá zákonným kritériám
určovania rozsahu výživného vyplývajúcim z ustanovení Zákona o rodine citovaným v napadnutom
rozhodnutí súdu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho
odôvodnením, ktoré na zdôraznenie správnosti doplnil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.