Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Šulaj

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214357
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614214357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľky Q. Q., Y. I.,

K. XX.XX.XXXX, I. O. E., E. J. XXXX/XX, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Renátou Matejovou,
advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, ul. ČSA 25 proti odporcovi I. Q., Y. Q., K. XX.XX.XXXX, I. O.
E., E. J. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Mihály, s.r.o., so
sídlom v Lučenci, Jókaiho 121/16 v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľky Q. Q. a odporcu I. Q. uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané na Matričnom
úrade obce F. X., vo zväzku B., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X s a r
o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáhala návrhom zo dňa 28.08.2014 rozvodu manželstva s odporcom, pričom
uviedla, že manželstvo uzatvorila s odporcom po jednoročnej známosti. Z manželstva sa im narodil
syn R., toho času už dospelý. Spočiatku bolo manželstvo s odporcom harmonické. Pred uzavretím
manželstva vôbec nepostrehla u odporcu prejavy agresívneho správania, ktoré následne odporca
v manželskom spolužití nedokázal ovládať. Už v začiatkoch manželstva sa odporca občas správal
neprimerane okolnostiam, nekontrolovane sa rozčúlil, ibaže v tom čase tomu nevenovala pozornosť. V
začiatkoch manželstva, keď sa odporca vrátil od svojej matky domov, vytiahol na ňu nôž a chcel na ňu
zaútočiť. Ona stihla z bytu vybehnúť a kričala o pomoc, nakoniec k útoku zo strany odporcu nedošlo. Keď

sa odporca upokojil, ospravedlnil sa. Toto bola prvá vážna okolnosť, kedy sa odporca začal bezdôvodne
vyhrážať, že ju zabije. K ďalšiemu vážnejšiemu fyzickému útoku došlo v roku 1994, keď bola na návšteve
u priateľky, domov prišla neskôr a to bolo dôvodom napadnutia. Po tomto incidente sa odporca znova
ospravedlnil. V roku 2000 odporca na ňu znova fyzicky zaútočil, bola nútená vyhľadať lekársku pomoc.
V auguste 2014 sa odporca znova neovládol a chcel na ňu fyzicky zaútočiť.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. K veci uviedol, že nie je pravdou čo navrhovateľka
tvrdí v návrhu. Napadol manželku len raz, a to vtedy keď zistil, že manželka má mimomanželskú

známosť, vtedy jej povedal, že ju zabije, ale nemyslel to vážne. Manželka mimomanželskú známosť
ukončila a oni obnovili manželský život, ktorý podľa odporcu bol dobrý, známi hodnotili ich manželstvo
za vzorové. Zlom nastal 15.08.2014, kedy spolu s manželkou bol v Banskej Bystrici, kde sa ona stretla
s neterou, ktorej prítomnosť odporcu vadila, preto ich nechal a šiel nakupovať. Asi po 50 minútach ich
vyhľadať a na manželke videl, že plakala, ona mu vtedy nechcela povedať čo jej je, povedala len, že
má takú náladu. Večer si doma odporca otvoril fľašu vína, manželky sa znovu opýtal aký bol dôvodu
plaču, na čo ona zbledla, postavila sa a odišla do inej izby. Keď šiel odporca za ňou, videl, že je oblečenáa tak sa jej opýtal kam ide, na čo mu povedala, že jej je zle a že ide na pohotovosť, nechcela aby ju
odprevadil. Domov prišla na druhý deň ráno v sprievode dvoch policajtov, lebo povedala, že odporca
je agresívny a že ju napadol.

Čo sa týka tvrdení navrhovateľky ohľadom doby koľko spolu chodili pred sobášom, je pravdou, že
chodili spolu jeden rok a vstupoval do manželstva z veľkej lásky. Počas manželstva narodilo jedno dieťa,
plnoletý syn R..

Na vysvetlenie fyzického ataku, ktorý spomína navrhovateľka, odporca uviedol, že neviem v ktorom roku
to bolo, ale môže uviesť len toľko, že manželka začala chodiť do kurzu pre účtovníkov tu v Lučenci z
Fiľakova, keď už iné jej spolužiačky boli dávno doma, chodili o tretej poobede vlakom, manželka sa

vracala vo večerných hodinách. Odporca sa jej pýtal prečo je tak dlho, pričom povedala, že robí takú
alebo hentakú robotu, že bola u kamarátky a podobne. Následne začala navrhovateľka pracovať na
tržnici u pána D., kde taktiež sa vracala domov vo večerných hodinách. Odporca ju doma čakal, varil a
raz som sa jej opýtal kde bola, pričom povedala, že u kamarátky, chcel tejto kamarátke zavolať, že nič
sa nedeje, ale na to reagovala manželka tým spôsobom, že už predsa veľa hodín a nikde volať nebude.

Druhý deň odporca išiel za manželkou do práce, ona reagovala vtedy podráždene, povedala či ju stále
bude špehovať, načo odporca povedal, že keď mu povie pravdu, tak ju špehovať nebude. Následne
však na to mal telefonický rozhovor, volal nejaký anonym, ktorý povedal, že je hlúpy, že už celé Fiľakovo
vie, že jeho manželka má mimomanželskú známosť a len on nie. Prišiel domov, manželky sa na to pýtal
a manželka sa mu priznala. Odporca priznal, že sa neovládol, bol vtedy v takom psychickom stave, že je

pravdou, že manželku fyzicky napadol. Aj jej povedal, že ju zabije, ale to nemyslel vážne, bolo to v tom
psychickom rozpoložení v akom sa nachádzal. Nejaký čas na to, nejaké 4-5 týždňov sa jej ospravedlnil,
povedal jej, že ho to mrzí, že ju napadol fyzicky a že to už nikdy v živote neurobí. Svoje slovo aj dodržal
a odvtedy sa manželky ani nedotkol, preto neviem prečo uvádza manželka takéto nepravdy v návrhu
na začatie konania.

Nejaký mesiac na to ako mali tento problém, tak manželka komunikovala sms-kami, čo si odporca všímal
a stále keď dostala sms-ku, išla von. Raz ráno sa zobudil, zhodou náhod išiel okolo, manželke pípla sms-
ka, pričom si je vedomý toho, že by to nemal urobiť, ale napriek tomu ju prečítal. V správe bolo napísané:
"Ahoj, kde si, neviem ťa nájsť.". Odporca si číslo zapamätal, z roboty zavolal na toto číslo a chcel zistiť
komu patrí. Pán na druhom konci telefónu sa pýtal, kto je odporca a keď mu to odporca povedal a opýtal

sa, či pozná pani Q. Q.Š., tak tento povedal, že nepozná a zložil. Prišiel za manželkou, pýtal sa kto to
je, ten chlap čo posiela sms-ky, najprv povedala, že ona nevie kto to je, potom povedala, že ho odporca
pozná aj ja zo zábavy, tak odporca povedal, aby číslo vytočila navrhovateľka, že sa chce s ním rozprávať.
Navrhovateľka číslo vytočila, povedala, že sa odporca chce rozprávať s menovaným, tykala mu, z čoho
odporca usúdil, že keby ho nepoznala tak by to nebola povedala. Odporca sa menovaného opýtal čo

má s jeho manželkou, na čo tento povedal, že nič a zložil telefón. Odporca uviedol, že ako neveru
to dokázať nevie, ale okolnosti tomu nasvedčovali. Mal podozrenie, že tá sms-ka prišla s opozdením,
pretože predchádzajúci deň bola manželka v Lučenci, z čoho dôvodí, že nejaké stretnutie mať mohli.

Vo vzťahu k psychiatrickej liečbe navrhovateľky odporca podotkol, že ešte za života nebohého Q.. B.,
gastroenterológa, manželku vozil na rôzne vyšetrenia, ktoré ona absolvovala, doktor jej nič vtedy nezistil

a už vtedy jej povedal, že všetky jej problémy pramenia z nervov. Odporca sa domnieva, že tomu tak
bolo, pretože to bolo v období keď mala mimomanželský vzťah a bála sa, že bude prezradená.

Čo sa týka inzultácie syna, odporca priznal, že je to hanba vyfackovať 18-ročného syna, ale tento
študoval na gymnáziu a v ten deň dostali oznámenie zo školy, že prepadá. Predtým chodil zo školy večer,
bol veľmi zamilovaný, mal vzťah, neučil sa. Odporca, keď prišiel vtedy syn tiež vo večerných hodinách,

tak sa ho spýtal, že ako sa učí a že čo je to za papier a je pravdou, že nejaké facky mu dal. Syn sa
na odporcu potom nejaký čas hneval, nejaký týždeň, ale v súčasnosti si odporca myslí, že vzťahy sú
normálne, ako otca so synom.Čo sa týka trvania manželstva od toho roku 2000, tak odporca ho hodnotil ako dobré, uviedol, že
fakticky všetci známi pokladali manželstvo za vzorové. Pokiaľ manželka opustila spoločnú domácnosť
15.08.2014, uviedol, že mali ísť na dovolenku, nejaké dva týždne na to do Turecka a manželka povedala,

že potrebuje ísť do Zvolena na nejakú hĺbkovú masáž alebo na niečo podobné, lebo ona sa týmito
psychickými vecami zaoberá. Prejavil vôľu, že pôjde s ňou, že si nakúpia veci aj v súvislosti s touto
dovolenkou. Manželka to najprv odmietala, povedala, že má dohodnuté stretnutie so svojou neterou,
na čo on povedal, že zavadzať nebude, pôjde si po svojom a ony nech si kávujú. Keď prišli do toho
Banskej Bystrice do Európy, prvá otázka netere bola, že čo tam odporca robí, že je tam nežiaduca osoba.

Povedala mu, že či tam robí bodyguarda doslova. Odporcu sa to dotklo, preto si išiel po svojom, po
nejakých 50 minútach sa vrátil, pričom manželka s neterou tam stále sedeli a manželka bola vyplakaná.
Keď sa jej pýtal, že čo sa stalo, tak mu to povedať nechcela, uviedla, že má takú náladu. Večer keď s
manželkou sedeli a pozerali televíziu, otvoril si víno, znova sa jej opýtal aký bol dôvod plaču, na čo ona
zbledla, postavila sa, odišla do izby, kde počul, že niečo robí. Keď išiel za ňou, tak videl, že je oblečená a
chce odísť. Keď sa jej pýtal aký je dôvod odchodu, uviedla, že ide na pohotovosť, lebo jej je zle. Odporca

chcel manželku odviesť, ale ona to odmietala, chcela odísť sama. Odporca bol nahnevaný sám na seba
a buchol rukou o vypínač, ale manželky sa nijako nedotkol ani hlasno nerozprával. Manželka vyšla na
ulicu,držalavrukekľúčodauta,celásatriasla.Odporca,abysaničnestalo,povedal,žejunapohotovosť
odvezie a ona nech sa vráti sanitkou. Návrh manželka odmietla, povedala, že ju odporca chce napadnúť
a zabiť a odišla sama. Na druhý deň sa vrátila v sprievode dvoch policajtov, lebo povedala, že odporca

je agresívny, že by ju napadol.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prečítaním sobášneho listu a zistil
tento skutkový stav:

NavrhovateľkauzatvorilasodporcommanželstvodňaXX.XX.XXXXnaMatričnomúradevF.X..Uoboch
manželov sa jedná o manželstvo prvé.

Zvykonanéhodokazovania,najmäzvýsluchuúčastníkovkonaniasúdzistil,žepočastrvaniamanželstva
v priebehu rokov 1997 až 2000 navrhovateľka nadviazala mimomanželskú známosť s iným mužom.
Odporca po zistení tejto skutočnosti, ktorú niesol z hľadiska svojej psychiky ťažko priznal, že napadol
manželku fyzicky, povedal jej síce, že ju zabije, ale nemyslel to vážne a bol to dôsledok jeho
momentálneho fyzického rozpoloženia.

Vpriebehu4-5týždňovodvyššieuvedenejudalostisaodporcanavrhovateľkeospravedlnil,pričomdošlo
k obnoveniu spolužitia.

Z výpovede odporcu vyplynulo, že o nejaký mesiac po prepuknutí problému s mimomanželskou
známosťou navrhovateľky si všimol, že manželka komunikuje prostredníctvom SMS správ, ktoré keď
odosiela tak vychádza von z bytu až sa jedno ráno zobudil, pričom prišla navrhovateľke SMS správa,

ktorú si prečítal. Po zisťovaní kto správu poslal, manželku požiadal, aby zavolala predmetnej osobe,
pričompánnadruhejstranebolnervóznyazložil.Zuvedenéhoodporcadôvodil,žemanželkamohlamať
nejaké stretnutia s predmetným pánom. Obaja manželia potvrdili, že v auguste 2014 došlo k opusteniu
domácnosti zo strany navrhovateľky, pričom navrhovateľka tvrdila, že manžel bol agresívny, odporca
však túto skutočnosť poprel a uviedol, že od fyzického ataku v roku 2000 manželku už viac fyzicky

nenapadol.

Manželia potvrdili, že viac-menej funkcie manželstva do augusta 2014 boli naplnené, manželia žili
spoločne, spoločne hospodárili a aj sa intímne stýkali, pričom však navrhovateľka striktne vylúčila
obnovenie spolužitia s odporcom a následne odporca vzhľadom na tvrdenia navrhovateľky na
pojednávaní s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len "ZoR"), k zrušeniu manželstva rozvodom
možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.Podľa § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,

byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 ZoR, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú
o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, a to aj napriek skutočnosti, že navrhovateľka ako aj odporca
potvrdili naplnenie funkcií manželstva až do mesiaca august 2014, že medzi manželmi latentne a skryto
dlhodobopretrvávajúproblémy.Navrhovateľkavroku1997až2000porušilazásadumanželskejvernosti

keď nadviazala mimomanželský vzťah s iným mužom, čo malo za následok, vzhľadom na skutočnosť,
že odporca tento stav psychicky ťažko znášal, jej fyzické napadnutie zo strany odporcu. Následne, tak
ako to účastníci konania popisujú, stav latentného podozrievania v manželstve pretrvával, pričom bol
potvrdený aj tou skutočnosťou, že odporca sledoval SMS komunikáciu minimálne v jednom prípade
navrhovateľky a domnieval sa, že nejaké stretnutia aj po incidente z roku 2000 navrhovateľky s iným

mužom mohli byť. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka v auguste 2014 domácnosť opustila, je podľa
názoru súdu práve následkom určitého latentného napätia a pocitu nedôvery a z toho vyplývajúceho
postupného odcudzenia účastníkov konania.

Nie je možné tolerovať ľahkovážny prístup manželov pri uzatváraní manželstva, ale ani pri rozvode
tohto manželstva a povinnosťou súdu je vždy skúmať závažnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Na druhej strane je však potrebné si uvedomiť, že manželstvo je dobrovoľný zväzok založený na
rovnosti muža a ženy v tomto zväzku, pričom dobrovoľnosť spočíva nielen v nenútenom vstupe do
manželstva, ale dobrovoľnosť musí spočívať aj v možnosti nenúteného zotrvania v tomto manželstve.
Za stavu keď manželia sa rozhodujú slobodne a sú si vedomí následkov svojho konania, stav keď čo i
len jeden z manželov dospeje k tak závažnému rozhodnutiu, že ďalší spoločný život s druhým manželom

už vylučuje, nemožno hodnotiť inak ako problémový, zakladajúci rozvrat vzťahov medzi manželmi. V
rámci svojho rozhodovacieho procesu navrhovateľka dospela do štádia aj vzťahom k predchádzajúcemu
latentnému pretrvávaniu určitých problémov, do stavu ako sama uvádza, že nie je ďalej schopná ani
ochotná žiť s odporcom v spoločnej domácnosti. Odporca pod tlakom týchto tvrdení na pojednávaní,
napriek tomu, že uviedol, že navrhovateľku naďalej ľúbi, s rozvodom súhlasil. Pokiaľ teda manželia

v rámci spoločného manželského života dospejú k vyššie uvedenému konštatovaniu, podľa názoru
súdu nemožno hodnotiť predmetné manželstvo ako funkčné a zodpovedajúce základným kritériám,
ktoré zákona, ale aj všeobecne uznávané morálne princípy na manželstvo kladú. Za takto zisteného
skutkového stavu súd preto manželstvo rozviedol.Príčinou vážneho rozvratu manželstva je primárne podľa názoru súdu skutočnosť, že po dobu troch
rokov od roku 1997 do roku 2000 odporkyňa porušovala zásadu manželskej vernosti, čo sekundárne
na strane odporcu vyvolalo stav, keď ju fyzicky napadol, čo tiež nie je možné akceptovať. Následne

po uvedených incidentoch už podľa názoru súdu vzťahy medzi manželmi boli narušené a ako to bolo
uvedené aj vyššie latentne problém pretrvával až vyústil do absolútneho rozvratu vzťahov odchodom
navrhovateľky zo spoločnej domácnosti a deklarovaním nemožnosti obnovenia spolužitia s odporcom.

Podľa § 144 O. s. p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov

alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Navrhovateľka v konaní síce žiadala priznať náhradu trov konania, avšak vzhľadom na vykonané
dokazovanie súd dôvod pre priznanie náhrady trov konania nevidel, pretože podľa názoru súdu aj
navrhovateľka nesie svoju mieru zavinenia na rozvrate manželstva, ktorú primárne súd vidí v porušení
zásady manželskej vernosti, od ktorej sa následne vzťahy medzi manželmi postupne narúšali až dospeli
k rozvodu.

V konaní o rozvod účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania, preto súd náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984

37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.