Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813201605
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813201605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Hilti Slovakia
spol.sr.o.,sosídlomGalvaniho7,82104Bratislava,IČO:31344445,zastúpenéhoprávnymzástupcom
JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom, so sídlom G. XX, XXX XX L., proti žalovanému: Corner Coffee
SK, s.r.o., so sídlom Eisnerova 6131/11, 841 07 Bratislava, IČO: 45 488 291 (pôvodne NUTTA, s.r.o.,
so sídlom Mieru 294, 029 01 Námestovo, IČO: 44 171 005), v konaní o zaplatenie 1.038,40 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/35/2013-45
zo dňa 24. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/35/2013-45 zo dňa 24. januára 2014 p
o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 1.038,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 435,70 Eur od
13.07.2012 do 30.09.2013, od 01.10.2013 zo sumy 410,02 Eur do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 628,38 Eur od 14.07.2012 do zaplatenia, všetko v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy konania vo výške 63,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 846,78 Eur na účet právneho

zástupcu žalobcu, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca žalobou podanou dňa 27.02.2013 žiadal,
aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.064,08 Eur s príslušenstvom, a to s
úrokom z omeškania, ktorú zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu v nepísanej forme
a na základe záväzku vyplývajúceho z kúpnej zmluvy vystavil žalovanému faktúru č. 1840070291 na
sumu 435,70 Eur s dátumom splatnosti dňa 12.07.2012, faktúru č. 1840070474 na sumu 484,80 Eur
so splatnosťou dňa 13.07.2012 a faktúru č. 1840070475 na sumu 143,58 Eur so splatnosťou dňa

13.07.2012. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 7Rob/45/2013-18 zo dňa 08.07.2013, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor, v ktorom namietal právny základ žaloby,
teda uznanie dlhu zo dňa 18.03.2013 s poukazom na § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že v
konaní chcel preukázať, že uznaný záväzok neexistoval.

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 24.02.2014 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 25,68 Eur
späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, keď k zániku záväzku v tejto časti došlo po podaní žaloby.
Následne zo strany žalobcu došlo k úprave podaného žalobného návrhu.Žalovaný potvrdil, že je konateľom žalovanej spoločnosti a uznal dlh v sume 1.038,40 Eur, ako aj úrok z
omeškania. K sume 25,68 Eur uviedol, že táto suma bola výsledkom reklamácie ceny nejakého náradia.

Samostatným uznesením okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 25,68 Eur zastavil.

Okresný súd poukázal na ust. § 153a ods. 1 O.s.p. a aplikoval ust. § 157 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého
v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet
konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

Okresný súd skonštatoval, že povinnosť žalovaného vznikla na základe uzavretej kúpnej zmluvy podľa §
409 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný uznal záväzok voči žalobcovi v súlade s ust. § 323 ods. 1
Obchodného zákonníka. O úroku z omeškania okresný súd rozhodol podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného

zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov
konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 63,50 Eur a z trov
právneho zastúpenia spolu v sume 846,78 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Považoval rozsudok okresného súdu

za nesprávny a nezákonný, pretože podľa jeho názoru v konaní bolo porušené právo žalovaného na
riadny proces. Zvýraznil, že okresný súd sa stotožnil s čiastočným späťvzatím žaloby
zo strany žalobcu bez toho, aby žalobca predložil doklad o úhrade dlžnej sumy. Zotrval na
tom, že ním „uhradená“ časť dlžnej sumy nebola fyzicky zaplatená, ale žalobcom započítaná z dôvodu
reklamácie iného tovaru, čím podľa názoru žalovaného žalobca uznal nesprávnosť a nekvalitnosť ním

dodaného tovaru. Mal za to, že z tohto dôvodu by nemal platiť úrok z omeškania. Naviac,
odôvodnenie rozhodnutia považoval za nedostatočné, okresný súd poukázal len na „uznanie“, no vôbec
sa nevysporiadal s tým, či dlh vôbec existoval a či sú predložené doklady dostatočné. Navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov
konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že so žalovaným uzatvoril
kúpnu zmluvu v nepísomnej forme. Žalovaný prevzal tovar v zmysle faktúr a túto skutočnosť potvrdil
podpismi zodpovednej osoby na dodacích listoch k predmetným faktúram. Z celkovej dlžnej sumy, ktorá
predstavuje sumu vo výške 1.064,08 Eur, žalovaný v lehote splatnosti neuhradil ani časť. Z tohto dôvodu
prostredníctvom právneho zástupcu zaslal žalobca žalovanému dňa 24.1.2014 predžalobnú výzvu na

zaplatenie dlžnej sumy. Po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu požiadal žalovaný právneho
zástupcu žalobcu o predĺženie splatnosti dlžnej sumy do dňa 31.03.2013, a teda bolo žalovanému
umožnené uhradiť predmetné faktúry v dodatočne poskytnutej lehote. Žalovaný v zmysle čl. III uznania
tiež uznal dlh čo do dôvodu a výšky a zároveň potvrdil riadne dodanie a prevzatie tovaru z vyššie
uvedených faktúr, a to včas a bez vád. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu poukázal na ust. § 323

ods. 1 Obchodného zákonníka. Nakoľko žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, následne na
pojednávaní dňa 24.1.2014 zobral žalobca svoj návrh na vydanie platobného rozkazu v časti istiny 25,68
Eurspäťažiadalvtejtočastikonaniezastaviť.Dôvodomčiastočnéhospäťvzatianávrhubolaskutočnosť,
že dňa 25.7.2013 vystavil žalobca dobropis č. 1840110959 na sumu vo výške 25,68 Eur k faktúre,
ktorá nie je predmetom konania. Nakoľko žalovaný túto faktúru v celosti uhradil ešte pred vystavením

predmetného dobropisu a žalobca evidoval voči žalovanému ďalšie neuhradené splatné faktúry, t.j.
faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania, sumu vo výške 25,68 Eur započítal na najstaršiu splatnú
faktúru. Podľa zápisnice o pojednávaní konanom dňa 24.1.2014 žalovaný uznal dlh vo výške 1.038,40
Eur a rovnako aj úrok z omeškania. Vzhľadom na uznávací prejav žalovaného považoval odôvodnenie
žalovaného, obsiahnuté v bode 2 odvolania za irelevantné. Rovnako, odôvodnenie obsiahnuté v bode

1 považoval vzhľadom na skutočnosti uvedené vo vyjadrení za irelevantné, nakoľko v časti dlžnej sumy
vo výške, ktorej úhradu žalovaný namietal, bolo konanie so súhlasom žalovaného zastavené. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom rozsudok okresného súdu potvrdil ako vo

výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý v odvolacom konaní konal so žalovaným Corner Coffee
SK, s.r.o., so sídlom Eisnerova 6131/11, 841 07 Bratislava, IČO: 45 488 291, sa poukazuje na zistenie
vyplývajúce z údajov z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka č.:

20590/L, podľa ktorého podnikateľský subjekt NUTTA, s.r.o., so sídlom Mieru 294, 029 01 Námestovo,
IČO: 44 171 005, bol dňom 05.04.2014 vymazaný z obchodného registra s uvedením dôvodu výmazu
„dobrovoľný výmaz“ s tým, že spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, a to na základe rozhodnutia
valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti NUTTA, s.r.o., zo dňa 25.03.2014, na ktorom bolo
schválené zrušenie spoločnosti bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou Corner Coffee SK, s.r.o., so
sídlom Eisnerova 6131/11, 841 07 Bratislava, IČO: 45 488 291, ktorá sa stáva je právnym nástupcom a

na základe predloženej Zmluvy o zlúčení sa obchodná spoločnosť NUTTA, s.r.o., so sídlom Mieru 294,
029 01 Námestovo, IČO: 44 171 005 dňom 05.04.2014 z Obchodného registra Okresného súdu Žilina
vymazáva. Právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti je Corner Coffee SK, s.r.o., so sídlom Eisnerova
6131/11, 841 07 Bratislava, IČO: 45 488 291.

Podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní

s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia Krajský súd v Žiline v rámci vyvolaného
odvolacieho konania konal s právnym nástupcom - pôvodne žalovaného NUTTA, s.r.o., so sídlom Mieru
294, 029 01 Námestovo, IČO: 44 171 005, a to Corner Coffee SK, s.r.o., so sídlom Eisnerova 6131/11,
841 07 Bratislava, IČO: 45 488 291 (ďalej len „žalovaný“).

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/124/2014-69 zo dňa 02.07.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote

najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.09.2014,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu v odvolacom

konaní posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom
odvolanízodňa12.2.2014.Žalovanývpodanomodvolanínamietalnesprávnestotožneniesaokresného
súdu s dôvodmi čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, pretože časť tovaru nebola fyzicky zaplatená,
alezapočítaná,aztohodôvodunemalbyťzaviazanýpovinnosťouplatiťúrokzomeškania.Odôvodnenie
prvostupňovéhosúdupovažovalzanedostatočné,keďokresnýsúdpoukázallennauznaniežalovaného

a nevysporiadal sa s tým, či dlh existoval.

V procesnej rovine k žalovaným namietanej vade konania, a to nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje v zhode s okresným súdom na ust. § 153a
ods. 1 O.s.p. a ust. § 157 ods. 4 O.s.p., ktoré považoval za potrebné opätovne zacitovať.Podľa ust. § 153a ods. 1 O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou
alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na
základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa ust. § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods.
1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

Z konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, nepochybne vyplývalo, že žalovaný
vo vzťahu k nároku žalobcu v spojení s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, t.j. nároku na
zaplatenie sumy 1.038,40 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania do Zápisnice o
pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 24.01.2014 (č.l. 38 - 39 spisu), uskutočnil úkon uznania

nároku uplatneného žalobou, čo nepochybne vyplývalo z vyjadrenia žalovaného, ktorý uviedol ...„ Ja
uznávam faktúry, ktoré sú žalované...“ a ďalej ...„ja uznávam dlh v sume 1.038,40 Eur. Uznávam aj
úrok z omeškania“. Vzhľadom k tomuto výslovnému uznávaciemu prejavu žalovaného nebolo možné
považovať postup prvostupňového súdu, ktorý pri písomnom vyhotovení rozhodnutia aplikoval zákonné
ustanovenie § 157 ods. 4 O.s.p. za nesprávny a v rozpore so zákonom, pretože predmetné ustanovenie

umožňuje, aby prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenie
zákona, podľa ktorého rozhodol, a preto nebolo potrebné uvádzať ďalšie podrobnejšie zdôvodnenie
rozhodnutia.

Vo vzťahu k žalobnému nároku žalovaný v podanom odvolaní žiaden relevantný dôvod neuviedol.
Napriek tomu krajský súd k napadnutému výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

1.038,40 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania uvádza, že okresný súd správne
skonštatoval relevantnosť úkonu uznania žalobou uplatneného nároku v spojení s čiastočným
späťvzatím žalobcom pred súdom podľa jeho výslovného prejavu do Zápisnice o pojednávaní pred
okresným súdom zo dňa 24.01.2014, pričom v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje zároveň i na
hmotno-právny úkon Uznania dlhu zo dňa 18.03.2013 (č.l. 15 spisu).

Podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v
prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva hmotno-právna domnienka existencie uznaného
záväzku, ktorá trvá dovtedy, pokiaľ nie je preukázaný opak.

Podľa ust. § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Na žalovanom, ktorý písomne uznal pohľadávku žalobcu v zmysle Uznania dlhu zo dňa 18.03.2013 a
jeho výslovným uznávacím prejavom zo dňa 24.01.2014 do Zápisnice o pojednávaní pred okresným
súdom, bolo dôkazné bremeno, t.j. vyvrátiť existenciu uznaného záväzku, k čomu však za dôkaznej

povinnosti žalovaného nedošlo. Pri uvedenom kvalifikovanom uznaní bolo potrebné konštatovať
relevantnosť a dôvodnosť nároku žalobcu. Žalovaný nepreukázal tvrdenie uvedené v odpore aj v
podanomodvolaní,žedlhneexistovalapredloženédôkazyniesúdostatočné,akoitvrdenieoreklamácii,
a tým nedôvodnosti uloženej povinnosti platiť úroky z omeškania, keď naopak z listinného dôkazu
Uznania dlhu zo dňa 18.03.2013 bolo zrejmé relevantné uznanie záväzku žalovaným, ktoré uznanie

bolo spôsobilým dôkazom, ktorý má v sebe dôkaznú silu, z ktorej, pokiaľ okresný súd vychádzal vo
väzbe na výslovný uznávací prejav žalovaného pred súdom, ktorým uznal nárok žalobcu nielen na
zaplatenie istiny, ale i úroku z omeškania, nebolo potrebné vykonávať iné dokazovanie a toto osobitne
zhodnocovať. V postupe prvostupňového súdu tak nebola zistená žiadna nesprávnosť v rovine rozsahu
(ne)vykonaného dokazovania.Podľa názoru krajského súdu v dostatočnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie pre posúdenie
žalobcovho nároku, a preto pred súdom prvého stupňa nedošlo ani k porušeniu práva na spravodlivé
konanie. V konaní pred okresným súdom žalovaný žiadnym spôsobom nedokázal neexistenciu základu

uznania a ani neexistenciu nároku žalobcu, naopak tento nárok práve výslovne pred súdom uznal.
Preto až v odvolaní použitá námietka týkajúca sa nepreukázanej existencie základu a nevyhodnotenia
dostatočnosti žalobcom predložených listín, nemohla byť krajským súdom akceptovaná, a preto bola
zhodnotená ako irelevantná.

Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalovaného nezistil, že by boli dané podmienky pre zrušenie

napadnutého rozsudku okresného súdu ani pre jeho zmenu, a preto bol potvrdený ako vo výroku vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolaním žalovaného nebol osobitne napadnutý výrok o náhrade trov prvostupňového konania, z
ktorého dôvodu netvoril predmet prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je rozsahom a dôvodmi odvolania
za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný, preto krajský súd napadnutý výrok o náhrade trov
prvostupňového konania osobitne nepreskúmaval a potvrdil ho za aplikácie ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako

výrok závislý.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísust.§142ods.
1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si uplatnil návrhom v písomnom
vyjadrení k odvolaniu zo dňa 7.3.2014 (č.l. 58 - 60 spisu) trovy odvolacieho konania. K vyčísleniu trov
nedošlo v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, o termíne vyhlásenia ktorého bol žalobca

upovedomený prostredníctvom právneho zástupcu v zmysle doručenky na č.l. 68 spisu (§ 151 ods. 1
O.s.p.),pričomokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyodvolaciehokonaniazospisunevyplývali,preto
podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. žalobcovi v písomnom vyhotovení rozsudku náhrada trov odvolacieho
konanianebolapriznanáavtakomtoprípadekrajskýsúdnebolviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia žalobcovi pri vyhlásení rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.