Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/327/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810203659
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7810203659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra

Tutka a JUDr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobcu I. Š., O.. X. XX. XXXX, V. X. E., W.É. Č.. X,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUHÁSZ & Partners, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Palackého č.
2, proti žalovanej W. R., O.. XX. X. XXXX, V. X. E., M. Č.. X, o zaplatenie 796,65 eur, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.6.2013 č.k. 5C/35/2011-270 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, účastníkom nepriznal právo na náhradu
trov tohto konania a rovnako nepriznal právo na náhradu trov konania ani štátu.

Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 763,46 eur, ktorý tento zakladal na

tvrdení, že žalovanej dňa 29. 2. 2008 poskytol pôžičku vo výške 24.000,- Sk, ktorú mu táto nevrátila.

Súd prvého stupňa odôvodnil zamietavý rozsudok tým, že na základe vyhodnotenia vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno na preukázanie, že
žalovanej požičal sumu 24.000.- Sk. Za nesporné považoval to, že žalobca vybral dňa 29.2.2008 v
D. V. sumu 25.000.- Sk. Tento však nepreukázal, že tieto peňažné prostriedky odovzdal žalovanej. K
výpovediam svedkov, ktorých žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil, a to svedka E., uviedol, že
tento iba potvrdil výber peňažných prostriedkov, nevedel sa však vyjadriť, akú sumu si žalobca vybral, za
akým účelom, ani to, aby nejaké peňažné prostriedky odovzdal žalovanej. K výpovedi svedkyne V. U., M.

uviedla, že videla ako žalobca žalovanej odovzdáva peniaze, uviedol, že táto na jednej strane nemala
podrobnejšie informácie o okolnostiach pôžičky, na druhej strane však vedela o tom, že sa malo jednať o
sumu 24.000.- Sk. Vierohodnosť tejto svedkyne súd spochybnil skutočnosťou, že táto udržiavala vzťah
so žalobcom. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval rozpory v skutkových tvrdeniach žalobcu ohľadne
požičanej sumy, keď v návrhu uviedol, že žalovanej požičal sumu 23.000.- Sk a následne to upravil
na sumu 24.000,- Sk. Rozpory v jeho tvrdeniach videl aj v tom, že menil tvrdenia o dobe trvania tejto
pôžičky, keď najprv uviedol, že táto mala byť vrátená v priebehu pol roka, neskôr uviedol, že mala byť

vrátená v čiastkach podľa možností žalovanej a konkrétna doba vrátenia pôžičky nebola dohodnutá.
Nevierohodnosť tvrdení žalobcu súd prvého vyvodzoval aj zo skutočnosti, ktorá vyplynula z vykonaného
dokazovania a to, že v čase, keď mal žalobca žalovanej uvedenú pôžičku poskytnúť, títo už neudržiavali
vzťah a mal za to, že by bolo vysoko pravdepodobné, ak by žalobca skutočne požičal žalovanej takútosumu, bol by od nej žiadal potvrdenie o prevzatí peňazí. Túto vierohodnosť spochybňoval aj zo zistenia,
že žalovaná svoj dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni v tom čase neuhradila a táto začala voči nej
vymáhať nedoplatok na zdravotnom poistení až v roku 2010.

Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že
úspešná žalovaná si v konaní nárok na náhradu trov neuplatnila.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že jeho tvrdenie o poskytnutí pôžičky bolo potvrdené

nezávislou výpoveďou svedkyne V. U., ktorá potvrdila, že bola svedkom toho, ako žalobca žalovanej
odovzdal finančnú hotovosť. Považuje za nelogické konštatovanie súdu, že výpoveď jedinej svedkyne
V. U., ktorú žalobca navrhol, keďže ďalší svedok nečakane zomrel, považoval súd prvého stupňa za
nevierohodnú vzhľadom na to, že udržiavala vzťah so žalobcom. Má za to, že túto domnienku súd
získal len na základe ničím nepodloženej výpovede žalovanej, nie je pravdivá a ani žiadnym spôsobom

podložená. Nestotožňuje sa so záverom súdu v tom, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Má za to,
že preukázal, že žalovanej odovzdal sumu, čo bolo potvrdené práve uvedenou nezávislou svedkyňou,
ktorá nie je v žiadnom príbuzenskom pomere so žalobcom a pozná sa s obomi účastníkmi. Za podporný
dôkazpovažujeajvýpoveďsvedkaŠ.E.,ktorýpotvrdiltúskutočnosť,žežalobcuažalovanúviezolokrem
iného aj do poisťovne a do D. V.. Má za to, že žalovaná tvrdenie spochybňujúce výpoveď označenej

svedkyne ničím nepreukázala a súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, na základe ktorého
by mohol dospieť k záveru o nevierohodnosti výpovede svedkyne.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Táto považovala závery súdu prvého stupňa za vecne
správne. Poukázala na to, že žalobca uvádza nepravdivé informácie a doslova klame. Konštatovala,
že ich vzťah trval asi 7 mesiacov, nikdy nežili v spoločnej domácnosti, na pravde sa nezakladá ani

tvrdenie žalobcu o tom, že v čase trvania ich známosti bol zamestnaný. Počas celej doby ich vzťahu
ho tak povediac vydržiavala formou stravovania, zabezpečovania alkoholu a cigariet. V jeho tvrdení
o poskytnutí finančnej pôžičky až po ukončení ich vzájomného vzťahu je absolútny nezmysel už len
z dôvodu, že ich rozchod bol komplikovaný, bola z jeho strany fyzicky a psychicky napádaná, vo
viacerých prípadoch bolo potrebné volať políciu. V pohostinstve, kde pracovala narobil značnú škodu.

V tom čase všetky svoje finančné záležitosti riešila za pomoci svojej matky, ktorá pracovala v zahraničí.
Zotrvala na tom, že výpoveď svedkyne V.Z. U. je nepravdivá a poukázala na to, že v tom čase tvorili
so žalobcom milenecký pár a spoločne požívali vo veľkej miere alkoholické nápoje, čo bol aj dôvod
rozvodu jej terajšieho partnera E.. U., ktorý bol manželom svedkyne U.. Popierala skutočnosť, aby sa
s uvedenou svedkyňou niekedy stretla. Túto poznala akurát z pohostinstva, kde pracovala a kde bola

stálym zákazníkom.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa zákonným spôsobom vyporiadal s procesnou otázkou unesenia dôkazného

bremena a správne z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil záver o tom, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

Nárok žalobcu vychádza z tvrdenia, že žalovanej poskytol dňa 29.2.2008 finančnú pôžičku vo výške
24.000,- Sk, ktorú mu táto nevrátila.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.V uvedenom zákonnom ustanovení je vyjadrená jedna zo základných zásad občianskeho sporového
konania, a to zásada kontradiktórnosti , ktorá do značnej miery preniesla zodpovednosť za výsledok
sporového konania na samotného účastníka. Z tejto zásady vyplýva povinnosť účastníka nielen uviesť

svoje tvrdenia, ale taktiež povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nesplnenie tejto
povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví zamietnutím žaloby.

Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovanou, bolo jeho procesnou
povinnosťou ako žalobcu označiť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Vzhľadom na obranu
žalovanej, ktorá popierala tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky zaťažovalo žalobcu dôkazné bremeno
označiť dôkazy na nesporné preukázanie vzniku dvojstranného zmluvného vzťahu medzi ním a

žalovanou s náležitosťami uvedenými v ust. § 657 Občianskeho zákonníka upravujúcimi obsah zmluvy
o pôžičke.

Podľa ust. § 657 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pojmovými znakmi platnej zmluvy o pôžičke sú

a/ prenechanie veci do voľného nakladania

b/ druhové označenie týchto vecí

c/ dočasnosť právneho vzťahu

d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu

e/ obvyklé aj dobu splatnosti jej vrátenia.

Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná písomná forma. preto ju možno uzavrieť aj
ústne, resp. konkludentným konaním, v každom prípade však aj pri takejto forme musia byť nesporne
preukázané vyššie označené pojmové znaky zmluvy. Žalobca v konaní neoznačil priamy dôkaz na
preukázanie uzavretia zmluvy o pôžičke, za ktorý by bolo možné považovať písomne uzavretú zmluvu,
resp. potvrdenie, z ktorého by vyplýval obsah dohodnutých zmluvných podmienok. Keďže žalobca

takouto zmluvou nedisponoval, ocitol sa v obtiažnej dôkaznej situácii a svoju dôkaznú povinnosť nesplnil
ani za pomoci nepriamych dôkazov, za ktoré označil výpovede dvoch svedkov.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil dôkaz vykonaný výsluchom svedka Š. E. v tom, že z obsahu
jeho výpovede nemožno vyvodiť preukázanie všetkých zákonných náležitostí platnej zmluvy o pôžičke.
Preukázaná skutočnosť, že v uvedený deň, teda 29.2.2008 mal žalobca navštíviť D. V., z ktorej mu bola

poskytnutá pôžička, ešte nie je dôkazom o tom, že žalobca takto vybraté peňažné prostriedky poskytol
následne ako pôžičku žalovanej. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj vierohodnosť výpovede
svedkyneU.,ktorábolavykonanáprostredníctvomdožiadanéhosúduvzahraničí.Žalovanáspochybnila
vierohodnosť výpovede tejto svedkyne jej blízkym vzťahom so žalobcom a navyše aj skutočnosťou, že
žalovaná udržiava priateľský vzťah s jej bývalým manželom. Takéto vzťahy, ktoré zo strany žalobcu

neboli v konaní spochybňované, do značnej miery znižujú vierohodnosť jej výpovede pre blízke osobné
vzťahy so žalobcom, resp. pre záujmy vo vzťahu k žalovanej.

Za nesprávny považuje odvolací súd skutkový záver súdu prvého stupňa o tom, že žalovaná v
označenom období neuhradila Sociálnej poisťovni svoj dlh a nedoplatok na zdravotnom poistení mala od
nej poisťovňa vymáhať až v roku 2010. Takýto záver je v rozpore so správou od Sociálnej poisťovne zo

dňa 17.8.2011 adresovanej súdu prvého stupňa, ktorej prílohou bol aj prehľad platieb poistného za rok
2007, z ktorého vyplýva, že žalovaná dňa 3.3.2008 uhradila dlžné poistné za obdobie mesiacov marec
až júl 2007 spolu v sume 337,48 eur.Ani uvedená skutočnosť však nie je dôkazom o tom, aby žalovanou uhradená suma pochádzala z
pôžičky od žalobcu.

Nazákladetohoodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavrátanesprávnehovýrokuotrováchkonania

potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému
žalobcovináhradatrovodvolaciehokonanianepatríaúspešnejžalovanejodvolacietrovynevznikli,preto
odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.