Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313209820
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313209820.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.

Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v obchodnej veci žalobcu: SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom
Humenné, Třebíčska 1833/4, IČO: 36 497 649, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom,
so sídlom Humenné, Kukorelliho 1505/50, proti žalovanému: MollFAM SK, s.r.o., so sídlom Stakčín,
Čsl. armády 792/103, IČO: 36 514 918, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Barňákom, so sídlom
Humenné, Kukorelliho 58, o zaplatenie 576,-eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 31.3.2014 pod č. k. 11Cb/10/2014-46, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,- eur tak, že v tejto časti návrh z a m i e t a.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti čiastočného zastavenia
konania.

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho
konania vo výške 254,76 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Konanie o zaplatenie 576,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od
18.5.2013 do 6.2.2014 zastavil. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo

zaplateného súdneho poplatku vo výške 34,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 276,77 eur,
taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, že žalobca na základe elektronickej objednávky prepravy so
žalovaným uzavrel zmluvu o preprave veci, na základe ktorej sa zaviazal vykonať pre žalovaného
prepravu veci. Objednanú prepravu pre žalovaného vykonal a za vykonanú prepravu mu vyfakturoval
faktúrou č. 20130345 zo dňa 18.3.2013, splatnou dňa 17.5.2013, sumu vo výške 576,- eur. Keďže
žalovaný vykonanú prepravu nereklamoval a uvedenú faktúru v lehote jej splatnosti neuhradil, uplatnil
žalobca právo na jej zaplatenie na súde. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. V odpore proti platobnému

rozkazu uviedol, že predmetná faktúra bola ním uhradená dňa 11.9.2013, t.j. ešte pred doručením
platobného rozkazu, a to ako súčasť sumárnej platby 2.300,- eur. Podaním zo dňa 10.2.2014 žalobcasúdu oznámil, že žalovaný mu zaplatil časť vymáhaného nároku pripísaním na bankový účet dňa
6.2.2014 vo výške 576,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 18.5.2013 do
6.2.2014 (t.j. do zaplatenia), keď bola na účet žalobcu pripísaná platba od žalovaného vo výške 2.581,45

eur. Z toho dôvodu žalobca vzal v tejto časti žalobu späť s návrhom, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
Pretože žalobca ako veriteľ evidoval a sčasti aj doposiaľ eviduje voči žalovanému niekoľko záväzkov a
žalovaný ako dlžník úhradou vo výške 2.581,45 eur, pripísanou na bankový účet žalobcu dňa 6.2.2014,
neurčil, ktorý svoj záväzok voči žalobcovi plní, došlo v zmysle ustanovenia § 330 ods.1, veta druhá,
Obch. zákonníka k splneniu záväzkov žalovaného najskôr splatných, a to najprv na príslušenstvo (úroky

z omeškania), okrem iných z časti aj na faktúru č. 20130345. Zároveň žalobca trval na tom, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

Súd prvého stupňa uzavrel, že za vykonanú prepravu žalobcom žalovaný neuhradil dohodnutú cenu
na základe faktúry č. 20130345 vo výške 576,- eur, splatnej 17.5.2013. Z prehľadu faktúr vystavených
žalobcom žalovanému za vykonanie prepravy vyplýva, že dňa 11.9.2013 žalovaný uhradil žalobcovi
bankovým prevodom sumu 2.300,- eur, pričom táto suma bola žalobcom použitá na úhradu skôr

splatných faktúr, konkrétne faktúr č. 20130146, č. 20130151, č. 20130159, č. 20130162, č. 20130194 a
č. 20130199 a úrokov z omeškania z týchto faktúr. Dňa 6.2.2014 žalovaný uhradil žalobcovi bankovým
prevodom sumu 2.581,45 eur, pričom táto suma bola žalobcom použitá, okrem iného, aj na uhradenie
faktúry č. 20130345 v sume 576,- eur spolu s príslušenstvom, t.j. 9,5 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 18.5.2013 do 6.2.2014 (úrok z omeškania vo výške 37,63 eur). Takýto postup žalobcu

bol v súlade s ustanovením § 330 ods. 1 Obch. zákonníka, pretože žalovaný ako dlžník nevyužil pri
uvedenej platbe svoje právo určiť, ktorý záväzok plní, teda nepreukázal svoje dispozičné oprávnenie,
ktorý záväzok platbami zo dňa 11.9.2013 a zo dňa 6.2.2014 plní. Z tohto dôvodu si žalobca započítal
platbu na splnenie najskôr splatného záväzku, a to najskôr na jeho príslušenstvo. Právny vzťah medzi
účastníkmi vyhodnotil ako vyplývajúci zo zmluvy o preprave veci podľa § 610 a násl. Obch. zákonníka.

Z tohto dôvodu vzhľadom na zistenie, že žalovaný mu žalovanú istinu s príslušenstvom uhradil až po
začatí konania (žalobca súdu došla dňa 8.7.2013), konanie o zaplatenie 576,- eur s 9,5 % úrokom z
omeškania ročne z tejto sumy od 18.5.2013 do 6.2.2014 zastavil.

Prvým výrokom rozsudku zároveň vyhovel žalobcovi ohľadom paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to podľa § 369c ods. 1 Obch. zákonníka.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi
priznal ich náhradu pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 34,50 eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 276,77 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch podal žalovaný odvolanie, ktorým
žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Predovšetkým nesúhlasil so skutkovým a

právnym hodnotením prvostupňového súdu, pretože nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Žalobca
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť podania žaloby na zaplatenie sumy 576,- eur
s príslušenstvom, pričom jeho tvrdenia ohľadom dôvodnosti návrhu neboli preukázané. Súd v tejto veci
dokazovanie nevykonal, vychádzal len z prehľadu faktúr, ktoré predložil žalobca. Žalobca však nijakým
spôsobom nepreukázal, že okrem žalovaných pohľadávok má voči žalovanému aj ďalšie skôr splatné

pohľadávky, na ktorých splatenie, podľa jeho tvrdenia, bola použitá úhrada zo dňa 11.9.2013 vo výške
2.300,- eur. Aj napriek tomu sa priklonil k tvrdeniam žalobcu a bez ďalšieho posúdil jeho nárok ako
dôvodný. Trval na tom, že jeho záväzok zanikol zaplatením sumy 2.300,- eur dňa 11.9.2013, pričom tak
urobil na základe vzájomnej dohody štatutárnych zástupcov účastníka konania a počnúc mesiacom apríl
2013 postupne splácal žalobcovi každý mesiac platbu v uvedenej výške. O existencii predmetnej dohody

svedčí aj e-mailová komunikácia medzi štatutárnymi zástupcami účastníkom v talianskom jazyku, z
ktorej vyplýva existencia takejto dohody o postupnom splácaní záväzkov žalovaným. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že z jeho strany bola dňa 6.2.2014 uskutočnená posledná úhrada žalobcovi vo výške
2.581,45 eur, čím boli uhradené žalobcom žalované faktúry, o ktorých zaplatenie sa vedú súdne konania
na Okresnom súde Humenné.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 23.5.2014 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správny. K vyjadreniu pripojil aj komparáciu žalobcom a
žalovaným uvádzaných úhrad v súvislosti aj s inými faktúrami žalobcu.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa konanie vo veci samej
zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p., v tejto súvislosti správne zistil
skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto ohľadom výroku o zastavení konania vo veci
samej odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom, najmä v tej súvislosti, že

žalovaný žalovanú istinu aj s príslušenstvom uhradil až po podaní návrhu, pričom žalobca v súvislosti
s úhradou faktúry č. 20130345 správne postupoval v zmysle § 330 ods. 1, 3 Obch. zákonníka pri
neidentifikovaných platbách žalovaného (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Prvým výrokom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to v súlade s § 369c ods. 1 Obch. zákonníka.

Podľa § 369c ods. 1 Obch. zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa §

369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Keďže žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu odplaty za vykonanú prepravu po 1.2.2013, žalobca si
uplatnil v zmysle § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka, výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 vo výške 40,- eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Podľa § 330 ods. 1 Obch. zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a
poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení
dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho

príslušenstvo.

Podľa § 121 ods. 3 Obč. zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Keďže nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky podľa tohto ustanovenia je potrebné rozumieť aj
náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obch. zákonníka, preto, ak žalobca

pri neidentifikovaných platbách zo strany žalovaného postupoval podľa § 330 ods. 1 Obch. zákonníka,
tieto tvoria príslušenstvo pohľadávky, a z tohto dôvodu sa má za to, že žalobca ich ako príslušenstvo
pohľadávky započítal najprv. Z tohto dôvodu sa predpokladá, že paušálna náhrada vo výške 40,- eur
bola ako príslušenstvo týmto spôsobom započítaná ako prednostná, čo znamená, že v tomto konaní
už žalobca ako veriteľ nemá právo na jej náhradu tak, ako to uvádza ustanovenie § 369c ods. 1 Obch.

zákonníka. Nakoniec, s touto argumentáciou odvolacieho súdu na odvolacom pojednávaní súhlasil
aj zástupca žalobcu. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o paušálnej
náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur tak, že v tejto časti návrh
zamietol (§ 220 O.s.p.).

Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný odvolaním napadol všetky výroky rozsudku súdu prvého

stupňa, teda aj výrok o zastavení konania, odvolanie žalovaného proti tomuto výroku rozsudku bolo
potrebné odmietnuť ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Žalovaný totiž týmto výrokom, ktorým bolo zastavené konanie vo veci samej, nebol žiadnym spôsobom
postihnutý, resp. poškodený.Pokiaľ v poradí tretím výrokom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na náhradu trov konania z titulu
zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, aj v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na správne právne zdôvodnenie a vyčíslenie trov prvostupňového konania v tejto časti (§ 219 ods. 2

O.s.p.).Ztohtodôvoduodvolacísúdpotvrdilrozsudoksúduprvéhostupňaajvovýrokuotrováchkonania
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu z uplatnených trov právneho zastúpenia
predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom. Žalobcovi priznal náhradu trov

právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 2 úkony právnej služby - 1/. vyjadrenie k odvolaniu zo
dňa 23.5.2014 a 2./ účasť na odvolacom pojednávaní dňa 18.9.2014, á 38,18 eur + prislúchajúci režijný
paušál 16,08 eur (2 x 8,04 eur). Ďalej priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu za stratu času
za cestu na odvolacie pojednávanie dňa 18.9.2014 (Q. - T. a späť) za 6 začatých polhodín x 13,40 eur,
t.j. 80,40 eur, a uplatnenú náhradu cestovného vo výške 39,46 eur za cestu na pojednávanie z miesta
sídla advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z Q. do T. a späť á 72 km, osobným motorovým vozidlom BMW

X3 s priemernou spotrebou paliva uvádzanou výrobcom 6,7 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,359
eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 eur/km. Keďže
právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH a túto skutočnosť aj preukázal, priznal mu odvolací súd aj
DPH vo výške 20 % zo sumy 212,30 eur, t.j. 42,46 eur. Celkom tak trovy právneho zastúpenia žalobcu
v odvolacom konaní predstavujú sumu 254,76 eur.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.