Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/625/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111203738
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111203738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky U. T., bytom K. republika, J. B., P.
XXX, , zastúpenej JUDr. X. W., advokátkou so sídlom v X., Y. X proti odporcovi L. X., bytom L., J. X.
XXX/X, zastúpenému JUDr. G. V., advokátom so sídlom v L., G. P. 8, o zaplatenie sumy 19.412,60 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.januára
2013, č. k. 26C/39/2011-139 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala náhrady ujmy
podľa § 77 ods. 3 O.s.p., zamietol v celom rozsahu. Ďalej rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že uznesením
Okresného súdu Trenčín č. k. 20C/9/2006-15 zo dňa 18.01.2006 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 5Co 60/2006-27 zo dňa 03.03.2006 v právnej veci navrhovateľa L. X., bytom
T. I., P. XXXX proti odporkyni U. X., bytom T. I., P. XXXX, t. č. J. B., B. II/XXX, K. republika bolo
nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo odporkyni (v tomto konaní navrhovateľke) zakázané
dočasne vstupovať do domu súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXXX/X/X v katastrálnom území
T. I., vedenom na liste vlastníctva číslo XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci

obmedzenia alebo úplného vylúčenia odporkyne z užívacieho práva k domu. Navrhovateľovi bolo
uložené podať na súd návrh na začatie konania vo veci obmedzenia alebo vylúčenia odporkyne z
užívacieho práva k predmetnému domu, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia o uloženie povinnosti odporkyni nescudziť, nedarovať,
neprenajať, nezaťažiť záložným právom, ani inak nenakladať s domom súpisné číslo XXXX na parcele
číslo XXXXX/X/X v katastrálnom území T. I. na liste vlastníctva číslo XXXX a uloženia povinnosti
navrhovateľovi podať v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva

s odporkyňou návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva bol
zamietnutý. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a
dôvodné podozrenie odporkyne z násilia proti navrhovateľovi, ktorú navrhovateľ osvedčil predložením
uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, pracovisko
Nové Mesto nad Váhom, ČVS:ORP-36/1-OVK-TN-2005 zo dna 09.01.2006, ktorým vyšetrovateľ PZ
začal proti odporkyni a ďalším dvom osobám trestné stíhanie za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť v rodinnom dome účastníkov za použitia fyzického násilia,

hrozbou fyzickým násilím a pod.. Z týchto dôvodov súd dočasne zakázal odporkyni vstupovať do domu
špecifikovaného vo výrokovej časti tohto uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci obmedzenia alebo úplného vylúčenia odporcu z užívacieho práva k bytu, keď toto rozhodnutie
súdu nezasiahne neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov účastníkov, nakoľko odporkyňa sadlhodobo zdržuje v Českej republike a v predmetnom dome nebýva. Súd podľa § 76 ods. 3 O.s.p. uložil
navrhovateľovi povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci obmedzenia alebo úplného vylúčenia
odporkyne z užívacieho práva k predmetnému domu podľa § l46 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia. Návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti
podať návrh na vyporiadanie BSM účastníkov do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia súdu o
rozvode manželstva bol nedôvodný, s vydaným predbežným opatrením skutkovo vôbec nesúvisel, preto
ho súd zamietol. V prípade, že navrhovateľ návrh na začatie konania vo veci samej nepodá v súdom
stanovenej lehote, predbežné opatrenie podľa § 77 ods. l písm. a/ O.s.p. zanikne. Návrh na nariadenie

predbežného opatrenia o uloženie povinnosti odporkyni nescudziť, nedarovať, neprenajať, nezaťažiť
záložným právom, ani inak nenakladať s domom súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXXX/X/X v k. ú.
T. I., vedenom na liste vlastníctva číslo XXXX podľa a uloženia povinnosti navrhovateľovi podať v lehote
jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva s odporkyňou návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva, súd ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ
síce osvedčil existenciu právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

predmetnej nehnuteľnosti, nepreukázal však súdu potrebu navrhovaným spôsobom upraviť pomery
účastníkov, nakoľko jeho práva, ako bezpodielového spoluvlastníka nehnuteľnosti sú dostatočne
chránené ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č. k. 5C/75/2008-109 zo dňa 26.09.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
17Co/293/2008-134zodňa03.02.2009vprávnejvecinavrhovateľaL.X.,bytomT.I.protiodporkyniU.T.,

predtým X., bytom J. B. o vylúčenie z užívania domu bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu fyzického alebo psychického násilia
zo strany odporkyne, ani hrozbu takéhoto násilia, nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, že
odporkyňa voči nemu použila fyzické alebo psychické násilie a nepreukázal ani jeho hrozbu. Z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplynulo, že bývanie a spolužitie v predmetnom dome bolo pre oboch

účastníkov neznesiteľné, čo viedlo k tomu, že odporkyňa zo spoločnej domácnosti odišla, dom užíva
výlučne navrhovateľ s ich spoločným dieťaťom a výmenou zámkov na dome zabránil odporkyni prístup
do tohto domu. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal existenciu
všetkých zákonom požadovaných predpokladov pre vylúčenie odporkyne z užívania ich spoločnej veci
- rodinného domu. Zdôraznil, že aj v prípade, ak by došlo pri incidente v januári 2006 k zraneniu

navrhovateľa, ani podľa jeho vyjadrenia mu ho nemala spôsobiť odporkyňa, ale jej príbuzní. Ak má byť
použitá uvedená občianskoprávna sankcia vedúca k vylúčeniu spoluvlastníka z užívania nehnuteľnosti,
musí sa tohto násilia dopustiť práve ona. Podľa už ustálenej súdnej praxe za násilie, tak ako ho má
na mysli uvedené zákonné ustanovenie, nemožno považovať hádku, ani konflikt medzi manželmi,
resp. bývalými manželmi. Násilie je totiž zneužitie moci silnejšej strany, či už fyzicky alebo ekonomicky

silnejšej /je zrejmé, že aj vzhľadom na povolanie, ktoré navrhovateľ vykonáva, je v tomto vzťahu tým
silnejším/. Násilie býva dlhotrvajúce a má stupňujúcu tendenciu. Navrhovateľ za násilie považuje len
jeden incident. Naviac vylúčenie spoluvlastníka z užívania spoločnej veci je len krajným, výnimočným
riešením, pretože ide o pomerne veľký zásah do jeho vlastníckych práv. Nemožno ním teda riešiť každý
konflikt medzi manželmi, všetky nezhody týkajúce sa spoločnej veci, resp. sprevádzajúce vyporiadanie

spoločného majetku po rozvode manželstva. Súdu sa javil postoj navrhovateľa ako účelový, smerujúci
k úplnému vylúčeniu odporkyne z užívania spoločnej veci, ktorú navrhovateľ užíval so svojou terajšej
partnerkou. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. NM-6C/255/2004-75 zo dňa 07.02.2007 bolo
manželstvo účastníkov L. X. a U. X., rod. T. rozvedené. Maloletý L. bol na čas po rozvode zverený do
osobnej starostlivosti odporcu. Navrhovateľke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého

sumou 2.300,-Sk mesačne. Styk navrhovateľky s maloletým bol upravený tak, že navrhovateľka je
oprávnená sa s mal. stretávať každý párny týždeň od piatku od 17-tej hodiny do nedele do 17-tej hodiny,
počas jarných prázdnin od piatku od 16-tej hodiny do pondelka do 18-tej hodiny, počas Veľkonočných
sviatkov od soboty od 10-tej hodiny do nedele do 17-tej hodiny, v čase Vianoc každý párny rok od
25.12. od 9-tej hodiny do 01.01. do 17-tej hodiny, každý nepárny rok od 27.12. od 9-tej hodiny do 30.12.

do 17-tej hodiny a počas letných prázdnin od 01.07. od 9-tej hodiny do 31.07. do 18-tej hodiny. Za
príčinu rozvratu manželstva považoval súd rozpory účastníkov ohľadne ich finančného podieľania sa na
vedení spoločnej domácnosti, ohľadne spôsobov nakladania s finančnými prostriedkami, neschopnosť
vzájomnej komunikácie. Z písomného potvrdenia T. T. zo dňa 30.09.2009 vyplýva, že navrhovateľka v
období od 01.09.2004 do 30.08.2007 bývala u neho v rodinnom dome v J. B. a prispievala na prevádzku

domácnosti sumou 4.500,- Kč. Nežiadal od nej nedoplatky, ani jej nevracal preplatky. Z potvrdenia
Ing. H. R. zo dňa 09.03.2010 je zrejmé, že priemerné ceny prenájmu rodinných domov v lokalite T.
I., miestna časť P. v roku 2007 až 2008 sa pohybovali v rozpätí 700 - 800 Eur ako celku. Uvedené
ceny sa vzťahujú na typy rodinných domov ako je rodinný dom č. 1296. Zo zmluvy o nájme bytu prepríjmovo vymedzené osoby zo dňa 29.08.2007 uzatvorenej medzi Obcou J. B. ako prenajímateľom
a navrhovateľkou ako nájomkyňou je zrejmé, že prenajímateľ prenechal nájomkyni do nájmu byt č.
6 pozostávajúci z kuchyne, 1. izby, WC, kúpeľne, predsiene a šatne. Nájom bol dohodnutý na dobu

určitú od 01.09.2007 do 31.08.2009. Výška nájomného bola stanovená súčinom obstarávacej ceny
bytu a mesačného koeficientu 0,00333. Výška nájomného ku dňu uzatvorenia zmluvy bola uvedená
v evidenčnom liste nájomného, ktorý je prílohou nájomnej zmluvy. Predmetný byt nebol pri odovzdaní
navrhovateľke vybavený kuchynskou linkou. Navrhovateľka zaplatila obci za prenájom za obdobie od
09/2007 - 03/2009 nájomné, vrátane služieb v celkovej výške 67.100,- Kč. Z vyúčtovania nájomného

za rok 2007 bol navrhovateľke vrátený preplatok vo výške 1.142,- Kč a za rok 2008 preplatok vo výške
5.490,- Kč. Z evidenčného listu nájomného k 09/2007 a k 01.01.2008 je zrejmá výška mesačnej platby
za užívanie bytu 3.500,- Kč a k 01.01.2009 vo výške 3.700,-Kč. Navrhovateľka zaplatila v roku 2007
poplatok za komunálny odpad vo výške 450 Kč, v roku 2008 a 2009 po 500,- Kč. Z potvrdenia Obce
T. I. zo dňa 22.02.2010 vyplýva, že dane z nehnuteľností evidované na odporcu vo výške 11,18 Eur
za rok 2008 a vo výške 11,16 Eur za rok 2009 uhradila navrhovateľka. Z potvrdenia Plyno - U. Y.

Z. zo dňa 10.05.2010 je zrejmé, že cena tlakovej skúšky a revízie predstavuje sumu 2.000,- Kč. Z
potvrdenia Y. U. vyplýva, že cena za revíziu el. inštalácie rodinného domu v Moravskom I., vrátane
cesty osobným motorovým vozidlom by bola 3.400,- Kč. Z faktúry č. K zo dňa 24.10.2007 a príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 24.10.2007 je zrejmá cena kuchynskej linky 43.000,- Kč a jej úhrada
navrhovateľkou. Z oznámenia Oddelenia hraničnej polície PZ Vrbovce vyplýva, že priestupkovú vec

podozrivéhoL.X.bolavyriešenávýčitkou.UznesenímOkresnéhosúduTrenčínč.k.19C/96/2008zodňa
08.12.2010 bolo zastavené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v právnej
veci navrhovateľa L. X. proti odporkyni U. T.. Z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zo dňa 03.11.2010 vyplýva, že v konaní 19C/96/2008 bola medzi účastníkmi sporná otázka
vlastníckeho režimu rodinného domu súp. č. XXXX. Ohľadom tejto spornej otázky účastníci uzatvorili

dohodu o urovnaní tak, že rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXXX/X/X, k. ú. T. I. vedený na LV
č. XXXX vo vlastníctve oboch účastníkov na základe notárskej zápisnice N 143/02, Nz 141/02 napísanej
na notárskom úrade T. J. o osvedčení právne významnej skutočnosti, pôvodne bola nehnuteľnosť
vo výlučnom vlastníčky navrhovateľky, nakoľko ju nadobudla darovaním od svojich rodičov. Odporca
uznal, že obsahom notárskej zápisnice nebola modifikácia bezpodielového spoluvlastníctva manželov

rozšírením bezpodielového spoluvlastníctva manželov o túto nehnuteľnosť v zmysle Občianskeho
zákonníka a z tohto dôvodu ani listina (notárska zápisnica) nebola spôsobilým podkladom, na základe
ktorého by bolo možné zapísať nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporca
uznal, že táto nehnuteľnosť nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a je vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľky a predmetom vyporiadania je len finančná hodnota prestavby a nadstavby

tohto domu. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne ČVS:ORP-36/1-OVK-TN-2006 zo dňa
30.03.2006 bolo trestné stíhanie za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ku ktorému
došlo dňa 07.01.2006 v čase od 12.00 do 13.00 hod. v T. I. na poschodí domu č. XXXX tým, že T. T. v
spoločnosti Y. T. a U. X., úderom päsťou do pravej strany tváre L. X., ako aj tomu podobnými vyhrážkami
smerujúcimi k fyzickému útoku, spolu s Y. T., sácaním L. X. a zatlačením do miestnosti obývacej izby, kde

zamkli poškodeného L. X. a pod hrozbou fyzického násilia, ktorým sa vyhrážala U. X. prostredníctvom
T. a Y. T., prinútili napísať L. X. 4 ks písomností, ktorými L. X. dňom 07.01.2006 súhlasí s prepisom
rodinného domu v T. I. na osobu U. X. za sumu 120.000,- Kč, s ktorou je v rozvodovom konaní, druhú
listinu, ktorou sa vzdáva nároku na sumu 13.800,- Kč, ktoré nariadil zaplatiť súd U. X. ako doplatok
za zameškané výživné k rukám L. X. na syna L. X. ml. zvereného do výchovy otca a potvrdil súhlas

so znížením U. X. súdom nariadeného výživného na syna L. zo sumy X.XXX,-Kč na sumu 1.000,-Kč
k rukám L. X., tretiu listinu, ktorou sa zaväzuje zaplatiť dlh Y. T. za poškodené lešenie zapožičané pri
stavbe spoločného domu v T. I. a štvrtú listinu, ktorou súhlasí s tým, aby syn L. mal zrušený trvalý pobyt
v K. republike s cieľom sťažiť návštevu základnej školy v ČR ako aj zdravotné poistenie mal. L. na území
Českej republiky a prepustili ho až po vlastnoručnom napísaní a podpísaní týchto listín v prítomnosti

zavolaného svedka P. O., čím spôsobili poškodenému L. X. úderom a sotením pohmoždeninu tváre v
oblasti pravej lícnice kosti, spodnej čeľuste, pohmoždenie ľavej ruky a bolesti hlavy, ktoré si vyžiadali
jednorazové vyšetrenie bez práceneschopnosti, doby liečenia alebo obmedzenia na bežnom spôsobe
života a morálnu ujmu poškodeného, prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Uznesením Polície ČR Okresného riaditeľstva Uherské

Hradište ČTS:ORUH-813/KPV-OOK-2006 zo dňa 05.02.2007 bola podľa § 159a ods. 1 Trestného
poriadku vec podozrenia zo spáchania trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, ktoré sa mali dopustiť T. T., bytom J. B., Y. T., bytom J. B. a U. X., bytom J. B. tým, že
dňa XX.XX.XXXX v čase od 12.00 hod. do 13.00 hod. v dome súp. č. XXXX v T. I. mali fyzicky napadnúťL. X., bytom T. I. a pod hrozbou fyzického násilia ho prinútiť k podpisu 4 ks. písomností, ktorými L. X.
dňom 07.01.2006 súhlasí s prepisom rodinného domu súp. č. XXXX v T. I. na osobu U. X. za sumu
120.000,- Kč, sa vzdáva nároku na sumu 13.800,- Kč, ktoré nariadil zaplatiť súd U. X. ako doplatok za

zameškané výživné k rukám L. X. na syna L. X. ml. zvereného do výchovy otca a súhlasí so znížením U.
X. súdom nariadeného výživného na syna L. zo sumy 1.500,-Kč na sumu 1.000,-Kč k rukám L. X., ďalej
ho prinútiť podpísať tretiu listinu, ktorou sa zaväzuje zaplatiť dlh Y. T. za poškodené lešenie zapožičané
pri stavbe spoločného domu v T. I. a štvrtú listinu, ktorou súhlasí s tým, aby sny L. mal zrušený trvalý
pobyt v K. republike s cieľom sťažiť návštevu základnej školy v ČR ako aj zdravotné poistenie mal.

L. na území Českej republiky. Pričom ho mali títo prepustiť až po vlastnoručnom po vlastnoručnom
napísaní a podpísaní týchto listín, kedy údery a strkanie mu mali spôsobiť pohmoždenie tváre a
pohmoždenie ľavej hornej končatiny, čo si vyžiadalo jednorázové vyšetrenie bez práceneschopnosti
alebo obmedzenia na bežnom spôsobe života a morálnu ujmu poškodeného, odložená, nakoľko vo veci
nebolo dané podozrenie zo spáchania trestného činu a vec nebolo možné vybaviť inak. Uznesením
Štátneho zástupcu Okresného štátneho zastupiteľstva v D. V. č. ZN 2796/2006-17 zo dňa 23.02.2007

bola podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá sťažnosť L. X. proti uzneseniu vrchného
inšpektora Služby kriminálnej polície a vyšetrovania Okresného riaditeľstva PČR v Uh. Hradišti, ktorým
bola dňa 05.02.2007 postupom podľa § 159a ods. 1 Tr. poriadku odložená vec podozrenia zo spáchania
trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť
T. T., bytom J. B., Y. T., bytom J. B. a U. X., bytom J. B. tým, že dňa 07.01.2006 v čase od 12.00 hod.

do 13.00 hod. v dome súp. č. XXXX v T. I. mali pod hrozbou fyzického násilia nútiť L. X. k podpisu 4
ks. písomností, na základe ktorých L. X. súhlasí s prepisom rodinného domu súp. č. XXXX na osobu
U. X. za sumu 120.000,- Kč a ďalej sa vzdáva nároku na sumu 13.800,- Kč, ktorá predstavuje doplatok
výživného na syna L. X. ml. a ďalej, súhlasí so znížením výživného a zaväzuje sa ďalej zaplatiť dlh
Y. T. za poškodené lešenie a zároveň súhlasí s tým, aby jeho syn L. mal zrušený trvalý pobyt v K.

republike, násilné jednanie bolo v podobe úderov a strkania, čí mal byť nútený k napísaniu uvedených
písomností, v dôsledku násilného jednania mal utrpieť pohmoždenie tváre a pohmoždenie ľavej hornej
končatiny, s ktorými vyhľadal lekárske vyšetrenie, avšak k závažnému obmedzeniu na bežnom spôsobe
života u neho nedošlo. Predmetom konania je úhrada majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej
navrhovateľke predbežným opatrením, ktorým jej bolo zakázané dočasne vstupovať do domu súpisné

číslo XXXX na parcele číslo XXXXX/X/X, k. ú. T. I., vedenom na liste vlastníctva č. XXXX. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé a medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka od augusta 2004 býva a
pracuje v Českej republike. Navrhovateľka sama v konaní uviedla, že z domu sa odsťahovala v auguste
2004 z dôvodu doriešenia rozvodu a vyporiadania spoluvlastníctva. Navrhovateľka do Českej republiky
odišla pôvodne aj so synom, zabezpečila si tam bývanie, prácu a do predmetného domu sa nevrátila

z dôvodu jeho predaja. Navrhovateľka uviedla, že na Slovensku nemá príbuzných. Z odôvodnenia
uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 20C/9/2006-15 zo dňa 18.01.2006, ktorým bolo nariadené
predbežné opatrenie o zákaze vstupu navrhovateľky do predmetného domu vyplýva, že toto rozhodnutie
súdu nezasiahne neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov účastníkov, nakoľko odporkyňa (v
tomto konaní navrhovateľka) sa dlhodobo zdržuje v Českej republike a v predmetnom dome nebýva. Z

uvedeného je zrejmé, že z dôvodu vydania predbežného opatrenia si navrhovateľka nemusela hľadať
náhradné bývanie, nakoľko toto mala už zabezpečené bez ohľadu na vydanie predbežného opatrenia.
Nakoľko sa navrhovateľka odsťahovala do Českej republiky 18 mesiacov pred nariadením predbežného
opatrenia, kde si zabezpečila bývanie u svojho brata a neskôr v obecnom byte, nie je založená príčinná
súvislosť medzi ujmou navrhovateľky spočívajúcou v zaplatenom nájme bratovi, resp. obci J. B. a v

zaplatených poplatkoch za odvoz komunálneho odpadu a nariadeným predbežným opatrením a to i
napriek tomu, že navrhovateľka si uplatňovala uvedenú ujmu za obdobie od nariadenia predbežného
opatrenia do jeho zániku. Navrhovateľka uplatňovala ďalej ujmu spočívajúcu v ušlom zisku z nájmu,
ktorú odôvodňovala tým, že v predmetnom dome býval odporca s L. X. a jej synom C. T.. L. X.
spolu s jej synom vykonávala právo spolubývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti ako právo

odvodené z manželského vzťahu s vlastníkom nehnuteľnosti. Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva
byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od
existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou
manželov žiť spolu. Na tomto základe má manžel - nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte
nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť

mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Užívacie právo k predmetnej nehnuteľnosti C. T., syna L.
X., vyplýva z povinnosti L. X. vykonávať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu
a všestranný vývoj mal. dieťaťa, zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok. Z uvedeného je
zrejmé, že medzi odporcom a jeho manželkou, jej synom nebola uzatvorená nájomná zmluva, títoteda neboli v zmluvnom nájomnom vzťahu, manželke odporca, ani jej synovi nevznikla povinnosť platiť
odporcovi nájomné, nakoľko v dome bývali na základe odvodeného užívacieho práva. Okrem toho súd
nezistil príčinnú súvislosť medzi povinnosťou uloženou navrhovateľke v predbežnom opatrení, ktorou

bol zákaz vstupu do domu a návrhom navrhovateľky na úhradu ušlého zisku na nájomnom, nakoľko
predbežné opatrenie obmedzovalo vlastnícke právo navrhovateľky len ohľadne jej vstupu do domu, iné
jej vlastnícke práva obmedzené neboli. Navrhovateľka ďalej uplatňovala nemajetkovú ujmu, ktorá jej
mala byť spôsobená zásahom do vlastníckych práv. Nemajetkovú ujmu v peniazoch možno priznať v
prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv (§ 11 Občianskeho zákonníka), v prípade škody

spôsobenej niektorým trestným činom korupcie (§ 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a pri porušení
alebo ohrození práva duševného vlastníctva (§ 442a Ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uplatnené
právo navrhovateľky možno subsumovať pod ochranu osobnostných práv, avšak navrhovateľka v
konaní nepreukázala, že nariadeným predbežným opatrením bolo do jej osobnostných práv zasiahnuté.
Dôvodom tohto záveru je skutočnosť, že navrhovateľka sa z predmetného domu odsťahovala spolu s
mal.synomL.doČeskejrepublikyeštevroku2004,kdesinašlaubytovanieaprácu.Navrhovateľaodišla

do Českej republiky aj z dôvodu, že nemala na Slovensku príbuzných. Mal. syn účastníkov konania vo
februári 2005 opustil domácnosť navrhovateľky a presťahoval sa k odporcovi. Navrhovateľka sa s mal.
synom pravidelne stretávala, neskôr sa mal. s navrhovateľkou odmietal stretávať. Mal. bol rozhodnutím
súdu zverený do osobnej starostlivosti odporcu. Po zániku predbežného opatrenie navrhovateľka
predmetný dom neužívala, nebývala v ňou a dom predala. Uvedené skutočnosti nepreukazujú zásah

do osobnostných práv navrhovateľky a nemajú žiaden súvis s nariadeným predbežným opatrením, a
to ani z hľadiska časového a ani vecného. Vzájomné nezhody účastníkov konania, ktoré vyústili do
opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou a rozhodnutie syna účastníkov konania žiť s odporcom
nemožno pripisovať na ťarchu predbežného opatrenia, ktoré bolo vydané 18 mesiacov po opustení
domácnosti navrhovateľkou a týkalo sa zákazu vstupu do predmetného domu, t.j. nebolo ním ohrozené

ani zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľky v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z
uvedeného teda vyplýva, že medzi ujmou (majetkovou i nemajetkovou) požadovanou navrhovateľkou
a procesnými účinkami predbežného opatrenia neexistuje príčinná súvislosť ako jeden z predpokladov
na priznanie práva na ujmu podľa § 77 ods. 3 O.s.p.. Ohľadne zaplatenia sumy 2.000,-Kč za revíziu
plynového systému, znovu zapojenie plynu 54,04 Eur, revíziu elektriny 3400,- Kč, znovu zapojenie

elektriny 195,51 Eur súd nezistil príčinnú súvislosť medzi týmito výdavkami a nariadeným predbežným
opatrením. Naviac súd taktiež podotýka, že navrhovateľka v konaní ani nepreukázala zaplatenie týchto
výdavkov. Čo sa týka kuchynskej linky, táto je hnuteľnou vecou vo vlastníctve navrhovateľky, jej
zakúpením teda navrhovateľke nemohla nevzniknúť žiadna ujma. Vzhľadom na uvedené súd návrh
navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Právne vec posúdil podľa § 77 ods. 3 O.s.p.. O

trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Dôvodila tým, že odôvodnenie
rozsudku je pomerne rozsiahle, avšak na 14 stranách obsahuje len popis priebehu celého konania
a len v závere súd uvádza skutočnosti, o ktoré opiera svoje rozhodnutie. Namietala, že súd sa
stotožnil so závermi predbežného opatrenia napriek tomu, že toto bolo zrušené a nevzal do úvahy a ani

nevyhodnotil skutočnosti preukázané v konaní, že k takémuto stavu došlo preto, lebo odporca donútil
navrhovateľku sa odsťahovať. Preto konštatovanie súdu, že neexistuje príčinná súvislosť medzi ujmou
navrhovateľky spočívajúcou v zaplatenom nájomnom bratovi, resp. obci a v zaplatených poplatkoch
za odvoz komunálneho odpadu, nemá oporu v preukázanom skutkovom stave. Nesúhlasila ďalej ani
s názorom súdu, že jej nevznikla ujma ani z dôvodu ušlého zisku z nájmu tým, že v predmetnom

dome bývali tretie osoby. Poukázala na konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že ujma v zaplatenom
nájomnom za obdobie, počas ktorého bola navrhovateľka obmedzená v užívaní svojho rodinného domu
je ujmou preukázateľne vzniknutou titulom núteného výkonu predbežného opatrenie v zmysle § 77 ods.
3 O.s.p, nakoľko navrhovateľka, t. č. nevlastnila inú nehnuteľnosť, kde by sa mohla ubytovať a nemala
inú možnosť, ako si zabezpečiť ubytovanie inak, ako si ho zabezpečila. Je pravdou, že navrhovateľka

sa z domu odsťahovala už skôr, ako bolo nariadené predbežné opatrenie, nie je však pravdou, že by
tak učinila dobrovoľne a preto, že mala zabezpečené iné bývanie. Z domu odišla pre veľké nezhody s
vtedajšímmanželom avsúvislostisneznesiteľnousituáciou,ktorousastalopreňubývanievspoločnom
dome. Odsťahovala sa len na čas do doriešenia rozvodu, pričom v tom čase nevedela, že po rozvode sa
nebude môcť vrátiť do domu. Už v roku 2005 sa navrhovateľka domáhala vstupu do domu, keď zistila,

že vtedy odporca vymenil zámky na dome, garáži a detskej izbe a násilím jej bránil vstúpiť do domu. Nie
je pravdou, že by opustila rodinný dom z dôvodu, že by si našla prácu v ČR a odsťahovala sa z vlastnejvôle. Tvrdenie odporcu, ktoré si osvojil súd, že ujma spočívajúca v nájomnom, ktoré musela platiť za
náhradné ubytovanie nesúvisí s vydaním predbežného opatrenia, nemôže preto obstáť. Nesúhlasila
ďalej s konštatovaním súdu, že nezistil príčinnú súvislosť medzi povinnosťou uloženou navrhovateľke v

predbežnom opatrení a návrhom navrhovateľky na úhradu ušlého zisku za nájom, nakoľko predbežné
opatrenie obmedzovalo vlastnícke právo navrhovateľky len ohľadne je vstupu do domu, iné vlastnícke
práva obmedzené „neboli“, čo považovala za nie konzistentné a postrádajúce logiku. Ak totiž nemala
vstup do domu, nemohla teda realizovať ani iné vlastnícke práva s týmto právo späté. Aj konštatovanie
súdu,žepozánikupredbežnéhoopatreniadomneužívala,nebývalavňomadompredalaatýmuvedené

skutočnosti nepreukazujú zásah do osobnostných práv navrhovateľky, považovala za zmätočné . K
predaju domu došlo práve z dôvodov, že konanie odporcu natoľko znížilo jej dôstojnosť v práci ako aj v
komunite, v ktorej sa pohybovala, že ďalšie zotrvanie v tomto prostredí bolo pre ňu neprijateľné. Okrem
toho nutnosť zmeny zamestnania a finančných výdavkov spojených so zabezpečením bývania ako aj
vynútené súdne spory, znamenali pre ňu takú stratu na príjmoch, že nehnuteľnosť nebola schopná ďalej
udržiavať. Mala za to, že odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého

stupňa nesprávne posúdil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s procesnými otázkami a odôvodnenie
rozsudku nepodoprel relevantnými úvahami, ktorými sa riadil. Navrhla, rozsudok Okresného súdu
zmeniť, resp. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a priznať navrhovateľke trovy odvolacieho konania a
právneho zastúpenia.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že napadnutý rozsudok

považuje za správny po vecnej i právnej stránke a nevidí v ňom žiadnu vadu, pre ktorú by bolo potrebné
tento rozsudok zrušiť alebo zmeniť. Bol toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi vydaným predbežným opatrením a požadovanou náhradou ujmy. Poukázal
na skutočnosť, že jedným z dôvodov uvedených v žalobe /v odvolaní/ je tvrdenie navrhovateľky, že
z dôvodu vydaného predbežného opatrenia nemohla bývať v nehnuteľnosti, z ktorej bola vykázaná.

Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, a vyplýva to aj z vykonaných dôkazov, že sa navrhovateľka
odsťahovala už v auguste 2004, a toto potvrdili obaja účastníci. To, že nemala záujem nehnuteľnosti
používať na bývanie vyplýva aj z toho, že keď sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností,
tieto neužívala a bezodkladne ich ponúkla na predaj. Tieto skutočnosti vyvracajú tvrdenie navrhovateľky,
že jej vznikla ujma na tom, že s v súvislosti s vydaným predbežným opatrením musela zabezpečiť

náhradné bývanie a mala ďalšie s tým súvisiace výdavky. Prvostupňový súd sa správne vyporiadal
aj s týmito tvrdeniami. Opakovane poukázal na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 20C/9/2006, z ktorého vyplýva, že týmto rozhodnutím sa nezasiahne neprimeraným spôsobom do
právnych vzťahov účastníkov, nakoľko odporkyňa sa dlhodobo zdržuje v ČR a v predmetnom dome
nebýva. Bol presvedčený, že súd sa v rámci rozsiahleho odôvodnenia rozsudku vyporiadal so všetkými

dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané, ku každému dôkazu sa vyjadril samostatne a úvahy, ktorými
sa riadil pri vyhodnotení dôkazov a pri svojom rozhodnutí riadne odôvodnil. Navrhol, aby odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania, trov právneho zastúpenia vo výške 364,32 Eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§

212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že v danej veci nie
sú dané predpoklady zodpovednosti odporcu ako navrhovateľa predbežného opatrenia za ujmu podľa
§ 77 ods. 3 O.s.p., ktorú si navrhovateľka voči odporcovi uplatnila svojím návrhom.

Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvého stupňa za správny.

Súd prvého stupňa v danej veci dostatočne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke
a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozsudkupodľa§219ods.2O.s.p. anazdôrazneniesprávnosti
týchto dôvodov a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:Pri posudzovaní otázky vzniku nároku na náhradu ujmy z predbežného opatrenia je treba vždy skúmať
nielen to, či predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené v zmysle § 77 ods. 3 O.s.p., ale tiež to, či v
súvislosti s vydaním predbežného opatrenia skutočne vznikla ujma, a či by k tejto ujme nedošlo aj inak.

Podľa citovaného ustanovenia, ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu,
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na
návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca bol navrhovateľom predbežného opatrenia, ktorým bolo
vyhovené Okresným súdom Trenčín v konaní sp. zn. 20C/9/2006 tak, že navrhovateľke bolo zakázané

dočasne vstupovať do domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXXX/X/X v k. ú. T. I. až do právoplatného
skončenia konania vo veci obmedzenia alebo úplného vylúčenia navrhovateľky z užívacieho práva k
domu. Predbežné opatrenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.03.2006,
č. k. 5Co/60/2006-27. O návrhu odporcu ako navrhovateľa o vylúčenie navrhovateľky z domu súp. č.
XXXX v T. I. bolo rozhodnuté Okresným súdom Trenčín v konaní pod sp. zn. 5C/75/2008 tak, že návrh

bol zamietnutý. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
03.02.2009, č. k. 17Co/293/2008-134 a právoplatný dňom 17.03.2009. Za tejto skutkovej situácie aj
odvolací súd je toho názoru, že predbežné opatrenie zaniklo z iného dôvodu, než sa návrhu vo veci
samej vyhovelo, t. j. že návrh vo veci samej o vylúčenie navrhovateľky z užívania domu bol právoplatne
zamietnutý a tým, predbežné opatrenie zaniklo /§ 77 ods. 1 písm. b/ O.s.p./. Tento predpoklad uvedený

v § 77 ods. 3 O.s.p. bol teda v danej veci splnený. Za nepreukázaný však aj odvolací súd považuje
predpoklad, že ujma, ktorú navrhovateľka uplatnila voči odporcovi, jej vznikla v súvislosti s vydaním
predbežného opatrenia. Z dokazovania nesporne vyplýva, že navrhovateľka z rodinného domu v T. I.
odišla v auguste 2004 pre nezhody s odporcom, presťahovala sa k svojim rodičom do Českej republiky,
kde si našla aj zamestnanie. Považovala to za dočasné riešenie do doby, pokiaľ súd rozhodne o

rozvode ich manželstva a o majetkovom vyporiadaní. Po incidente, ktorý sa udial 07.01.2006, keď prišla
navrhovateľka do domu so svojim otcom a bratom za účelom vrátenia zapožičaného lešenia miešačky,
patriace jej otcovi, a pri ktorom malo dôjsť vzájomnému fyzickému napadnutiu a k nátlaku na odporcu,
bolo na návrh odporcu vydané hore uvedené predbežné opatrenie, ktorým bola navrhovateľka dočasne
vylúčená z užívania rodinného domu. Okresný súd Trenčín vydanie predbežného opatrenia odôvodnil

tým, že navrhovateľka je podozrivá z násilia, čo bolo osvedčené uznesením o začatí trestného stíhania
voči nej pre vydieranie odporcu, a keď predbežné opatrenie nezasiahne neprimeraným spôsobom
do právnych vzťahov účastníkov, nakoľko navrhovateľka sa dlhodobo zdržuje v Českej republike. Z
uvedeného je teda zrejmé, že v čase vydania predbežného opatrenia navrhovateľka v rodinnom dome
v T. I. nebývala, bývala v K. republike, najskôr u svojich rodičov, brata a potom v nájomnom byte v J.

B. a bola tam i zamestnaná. Navrhovateľa po odchode z rodinného domu, podľa názoru odvolacieho
súdu svoj záujem v rodinnom dome v T. I. bývať jednoznačne nepreukázala. I keď medzi účastníkmi boli
nezhody, bolo možné tieto riešiť napr. aj návrhom o úpravu užívania rodinného domu. Je však zrejmé,
že tak neurobila, i keď tvrdila, že do rodinného domu sa chcela vrátiť a v ňom bývať. Aj po zániku
predbežného opatrenia /k jeho zániku došlo právoplatnosťou rozsudku o zamietnutí návrhu vo veci

samej - o vylúčenie odporkyne z užívania rodinného domu/ po 17.03.2009 sa navrhovateľka nevrátila
do rodinného domu, ale rodinný dom po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva /dohodou zo dňa
03.11.2010/ predala. Z týchto dôvodov záver súdu prvého stupňa, že medzi ujmou (majetkovou i
nemajetkovou) požadovanou navrhovateľkou a procesnými účinkami predbežného opatrenia nebola
preukázaná príčinná súvislosť ako jeden z predpokladov na priznanie práva na ujmu podľa § 77 ods.

3 O.s.p., bol správny.

Odvolacie námietky navrhovateľky odvolací súd nepovažoval preto za dôvodné.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p..Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .