Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Viera Petrová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/24/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914202085
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914202085.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: T. M., J..S..Z.., J. J.
S. X, T., O.: XX XXX XXX, práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o.,
Lermontovova 18, Bratislava, IČO: 35 967 421, proti žalovanému: S. Z., F.. XX.X.XXXX, Q. T. M. XXXX/
XX, P. B., o zaplatenie 1.043,20 Eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Žalobu zamieta.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podanou žalobou, doručenou súdu dňa 12.2.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1.043,20 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy
1.043,20 Eur od 24.2.2011 do zaplatenia a úroku z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že účastníci
konania dňa 23.6.2009 uzavreli Nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci Č..XXXXXXXX
(ďalejlenZmluva).ŽalovanýobdržaltovarpodľaZmluvy.VZmluveažalovanýzaviazaluhradiťzálohuna
nájomné pri podpise zmluvy vo výške 5,00,-Eur, prvú mimoriadnu splátku nájomného vo výške 171,00
Eurazvyšnúsumusazaviazalzaplatiťv20.mesačnýchsplátkachpo43,61Eur.Dňa23.6.2009žalovaný
zaplatil zálohu nájomného pri podpise zmluvy 5,00 Eur, ďalšie platby nepoukázal. Ku dňu podania žaloby
dlhuje 1.043,20 Eur s príslušenstvom. V prípade omeškania nájomcu si zmluvné strany dohodli v súlade
s čl. II bod 8 Zmluvy i zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do
zaplatenia. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania so
splácaním viac ako tri mesiace akejkoľvek splátky alebo jej časti, stávajú sa zvyšné splátky nájomného
splatnými. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania vo výške zákonných úrokov, platných k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, s poukazom na ust. § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v
zmysle ktorého pokiaľ záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Žiadal žalobu zamietnuť.
Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.8.2014 uviedol, že súhlasí s prejednaním veci
v jeho neprítomnosti, na základe predložených listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to Nájomnou zmluvou s
následnou kúpou prenajatej veci č. 29007500 zo dňa 23.6.2009, ktorej súčasťou sú zmluvné podmienky,
výpisom z obchodného registra žalobcu, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:Žalobca, ako prenajímateľ a žalovaný, ako nájomca, uzatvorili dňa 23.6.2009 Nájomnú zmluvu s
následnou kúpou prenajatej veci č. 29007500, na základe ktorej žalovaný prevzal pri podpise zmluvy do
nájmu predmet zmluvy - hnuteľné veci (indukčný varič, kuchynský robot, profesionálne nože, panvicu
na pečenie a vozík) v zmluve bližšie špecifikované, v obstarávacej cene vo výške 799,-Eur.
Žalovaný sa v predmetnej zmluve zaviazal zaplatiť zálohu na nájomné vo výške 5,00 Eur pri podpise
zmluvy, prvú mimoriadnu splátku nájomného 171,00 Eur a 20 mesačných splátok nájomného, každú vo
výške 43,61Eur, so splatnosťou vždy k 20. dňu v príslušnom mesiaci, počnúc od 23.7.2009.
V bode 7. časť II Zmluvy - Osobitné ustanovenia pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci,
sa nájomca okrem iného zaviazal uhradiť prvú mimoriadnu splátku, ktorá je splatná do 7 dní odo dňa
podpísania nájomnej zmluvy, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak.
V bode 8. časť II Zmluvy - Osobitné ustanovenia pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci,
sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania so splácaním viac ako
tri mesiace so splácaním akejkoľvek splátky alebo jej časti, stávajú sa zvyšné splátky splatnými.
Žalovaný pri podpise zmluvy zaplatil zálohu na nájomné vo výške 5,00 Eur, inú platbu žalobcovi
nepoukázal.
Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku vzhľadom
k tomu, že od doby, kedy sa stal celý úver splatným, uplynula značne dlhá doba. Potvrdil, že v roku 2009
uzavrel so žalovaným Zmluvu, na základe ktorej získal indukčnú platničku, kuchynský robot, nože a
panvicu. Bol pozvaný na výlet, nemal záujem nič nakupovať, išlo o veci, ktoré ani nepotreboval. Žalovaný
tvrdil, že pri podpise Zmluvy mu bolo oznámené, že stačí zaplatiť 5,00 Eur, ktoré žalovaný skutočne
zaplatil. Za sumu 5,00 Eur sa mu Zmluva zdala byť výhodná. Žalovaný pred podpisom Zmluvu nečítal,
iné platby neuhrádzal. Po doručení žaloby zostal prekvapený. Po porade so známym má za to, že nárok
žalobcu je dávno premlčaný. Žalovaný je od roku 2012 vdovcom. Sám zabezpečuje starostlivosť o tri
maloleté deti, trojičky, H., S. I. S., deti narodené 13.5.2008, ktoré nastúpili do A.. S. W. Š.. Jediným
zdrojom jeho príjmu je vdovský dôchodok 178,50 Eur a sirotský dôchodok117,30 Eur, z čoho uhrádza
náklady na bývanie, elektrinu 112 Eur, vodu 16,87 Eur a UPS 19,50 Eur.
Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:
V zmysle § 51 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá
nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka).
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného premetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.V zmysle § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 Občianskeho
zákonníka).
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
V zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti
výrobcom,predávajúcich,dovozcovadodávateľov,pôsobnosťorgánovverejnejsprávyvoblastiochrany
spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej
len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a
poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky, alebo ak plnenie súvisí s
podnikaním na území Slovenskej republiky.
Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
(§ 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa).
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujú spotrebiteľa a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách
pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy
veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok,
má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľapredložené,pričomčastovzhľadomnaichrozsiahlosťpoužitúprávnuterminológiunemámožnosťvôbec
ich prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok,
ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana
spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného
zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých
prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca, ako dodávateľ a
žalovaný, ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika, ako člen Európskej únie, je
povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Európskej únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje právo a rovnako i zabrániť tomu,
aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula
zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v tejto lehote svoje právo u príslušného
orgánu nevykonala predpísaným spôsobom, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, čo spôsobí, že oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať pred súdom svojho
práva.
Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený z titulu neuhradeného nájomného. V zmysle príslušných
ustanoveníObčianskehozákonníka,ktorýjenadanývzťahpotrebnéaplikovať,jevšeobecnápremlčania
doba trojročná a žiadne z týchto ustanovení neumožňuje túto premlčaniu dobu predĺžiť. Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný zaplatil zálohu na nájomné pri podpise zmluvy vo
výške 5,00 Eur a to dňa 23.6.2009. Mimoriadnú splátku nájomného, vo výške 171,00 Eur, ktorú mal
zaplatiť v zmysle bodu 7 časť II, do 7 dní od podpísania Zmluvy, t.j. do 30.7.2009 nezaplatil a rovnako
neuhradil ani ďalších 20 splátok, ku ktorým sa v zmluve zaviazal. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd považoval za deň, ktorým začala plynúť premlčacia
doba deň nasledujúci po poslednom dni trojmesačnej lehoty, v rámci ktorej bol žalovaný v omeškaní so
zaplatením prvej mimoriadnej splátky nájomného. Trojročná premlčacia lehota v danom prípade začala
plynúťdňa31.10.2009auplynuladňa31.10.2012,tedapredpodanímžalobynasúd,ktorúžalobcapodal
až dňa 12.2.2014. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania súd námietku premlčania vznesenú
žalovaným považoval za dôvodnú a žalobu v časti uplatnenej sumy 1.043,20 Eur (hlavného záväzku)
zamietol.
Na základe účinne vznesenej námietky premlčania sa súd nezaoberal okolnosťami uzavretia zmluvy,
ktoré uviedol žalovaný ohľadom uzavretia zmluvy.
Žalobca si podanou žalobou uplatnil i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo
sumy 1.043,20 Eur od 24.2.2011 do zaplatenia. Inštitút zmluvnej pokuty je obsiahnutý v Občianskom
zákonníku (§ 544 a 545). Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je
to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju
zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku a to
takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti.
Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie
ktorého má slúžiť. Zmluvná pokuta teda má akcesorickú povahu k hlavnému záväzku, preto jej osud
je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj záväzok
zo zmluvnej pokuty, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe osplnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj
proti súdnemu uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie
hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za omeškanie a to percentom za určitý časový
úsek (napr. za každý deň omeškania). Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva
na splnenie hlavného záväzku, prostredníctvom zmluvnej pokuty dohodnutej za omeškania a určenej
percentom za každý deň omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na plnenie
hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania.
V prejednávanej veci všeobecná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie dlhu (hlavného
záväzku) uplynula dňa 31.10.2012. Týmto dňom došlo k premlčaniu hlavného záväzku, ale zároveň
aj k premlčaniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty na čas po premlčaní hlavného záväzku. Keďže
žaloba bola podaná až dňa 12.2.2014, zjavne po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, súd nárok žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešný účastník
má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. V danom prípade si žalovaný, ktorý mal v
konaníúspech,náhradutrovkonanianeuplatnil.Neúspešnémužalobcoviprávonanáhradutrovkonania
nevzniklo, preto súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.