Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/377/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203899821
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7203899821.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu Ľ. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K. P., Y. XX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Z. G., S..X..F.. so sídlom v S. E. K., U.. D. Č.. X, proti
žalovanému A. G., nar. XX.X.XXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou O.. M. P.,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice-okolie, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného S. D. Z. I., Y. W. - S. Z. W..S.. so sídlom v I., B. X. Č.. X, o náhradu škody z ublíženia na
zdraví, o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
7.12.2011 č.k. 13C 418/2003-638 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením zo dňa 7.12.2011 v zamietavom výroku nad sumu
74.437,36 eur tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 44.313,97 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 22.840,16 eur a tieto zaplatiť Advokátskej
kancelárie O.. Z. G. s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 248.954,39 eur
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 10.227,68 eur

k rukám žalobcu a 6.886,51 eur na účet Advokátskej kancelárie O.. Z. G., S..X..F.., a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vo výroku rozsudku uviedol, že o trovách štátu bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1,260.705,04 eur,
ktorej sa domáhal z titulu náhrady škody z ublíženia na zdraví, ktoré utrpel pri dopravnej nehode ako
spolujazdec v motorovom vozidle, ktoré riadil a dopravnú nehodu zavinil žalovaný. Predmetom konania
bolo priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobca ako účastník dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný, poistenec vedľajšieho

účastníka tým, že po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov riadil osobné motorové vozidlo
zn. Š. XXX dňa 16.6.1990 v D. Z. W. Q., pričom v dôsledku neprimeranej rýchlosti nezvládol riadeniemotorového vozidla, zišiel mimo vozovky, kde narazil do odstaveného osobného motorového vozidla a
následne do stĺpa elektrického vedenia. V čase dopravnej nehody bolo vo vozidle okrem žalovaného 5
osôb z ktorých jedna utrpela zranenia, ktorým následne v nemocnici podľahla a žalobca pri uvedenej

dopravnej nehode utrpel rozsiahle zranenia na následky ktorých sa dlhodobo liečil a podrobil viacerým
operáciám, pričom uvedené zranenia u neho zanechali trvalé následky. V čase dopravnej nehody mal
žalobca 14 rokov.

S poukazom na námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou žalovaného ako aj vedľajšou účastníčkou
vyporiadával sa súd s jej dôvodnosťou a konštatoval, že pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu, ktorý

preukazoval predloženými znaleckými posudkami vypracovanými v roku 2003 mal za to, že nárok
žalobcu je čiastočne premlčaný a to s poukazom na posudky o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia z rokov 1991 a 1992 z ktorých vyplýva, že znalcami stanovené diagnózy a ich ohodnotenia
v časti bolestného sú totožné a žiadnym spôsobom sa ich následky nezmenili aj v časti aj ohľadne
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Konštatoval, že na základe uvedených posudkov
vedľajšia účastníčka už realizovala plnenie odškodnenia a to v roku 1992 a žalobca v zákonom

stanovenej lehote nepodal návrh na zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
S poukazom na tieto závery žalobu v časti zvýšenia náhrady za bolestné a sčasti aj sťaženia
spoločenského uplatnenia zamietol.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že poškodenému môže vzniknúť zo škodnej udalosti v prípade
neskoršieho zhoršenia zdravotného stavu i ďalší nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia.

Takýto nárok je potrebné z hľadiska premlčania posudzovať samostatne ako nárok so samostatnou
subjektívnou premlčacou dobou s rozdielnym začiatkom jej plynutia. Mal za to, že pre začiatok
plynutia tejto premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa po úraze a liečení ustálil zdravotný stav
poškodeného natoľko, že bolo zrejmé, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia.
Pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady škody z ublíženia na zdraví titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia vychádzal súd predovšetkým zo znaleckého posudku znaleckej organizácie
T. B. Y. S..X..F.. zo dňa XX.X.XXXX, ktorý vypracoval poverený znalec A.. S. B.. Mal za to, že týmto
posudkom a jeho dodatkami č. 1 a 2 bol zhodnotený celkový psychický stav žalobcu v čase pred
úrazomapoúrazezodňa16.6.1990.Týmtoposudkombolosťaženiespoločenskéhouplatneniažalobcu
hodnotené maximálnym bodovým ohodnotením vo výške 1200 bodov vzhľadom na významné, prakticky

absolútne sťaženie blížiace sa k jeho úplnej strate spoločenského uplatnenia a to v rozsahu položky č.
251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy. Znalec v znaleckom posudku
i vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo na prelome
rokov 2004-2005.

Za základ pre svoje rozhodnutie pojal súd prvého stupňa aj ďalší znalecký posudok MUDr. Z. D. znalca

z odboru zdravotníctva a farmácie odvetvie oftalmológia-očné lekárstvo č. 4/2008 zo dňa 16.5.2008,
ktorý tento podal za pomoci pribratého konzultanta A.. I.. V tomto posudku bolo hodnotené sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu a to položky č. 270 - poruchy zorného poľa úrazového pôvodu plným
počtom bodov 1450 a položku č. 269 - traumatická porucha ohybových nervov alebo oko hybných
svalov a porucha binokulárneho videnia - poúrazový strabizmus vo výške jednej polovice z 350 t.j. 175

bodov. S poukazom na tento znalecký posudok súd prvého stupňa mal za preukázané, že u žalobcu
postupne dochádzalo a dochádza k zhoršeniu zraku a pokiaľ bol tento následok u žalobcu z roku 1995
hodnotený počtom bodov 415 konštatoval, že z tohto titulu žalobcovi odškodnenie poskytnuté nebolo. Z
obsahu znaleckého posudku mal za preukázané, že k ustáleniu uvedenej diagnózy do takej miery, aby
ju bolo možné ohodnotiť došlo v roku 2003. Z tohto dôvodu vychádzal súd z celkovej výšky bodového

ohodnotenia 1625 bodov.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že u žalobcu sú splnené podmienky
pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keď mal za to, že pred dopravnou
nehodou žalobca vtedy ako maloletá 14-ročná osoba nebol vážnejšie chorý, nenavštevoval žiadnu
odbornú ambulanciu, nenosil okuliare. Zdravotný stav žalobcu bol jeho ošetrujúcim lekárom hodnotený

ako výborný. Bol hráčom L. K. P. a zúčastňoval sa krajských súťaží v rokoch 1985-1989 ako hráč
dorastu, zúčastňoval sa súťaží v streľbe zo vzduchových zbraní, kde dosahoval veľmi dobré výsledky.Po dopravnej nehode keď utrpel rozsiahle zranenia, tieto výrazne obmedzili ba až znemožnili jeho ďalší
vývoj. Okrem všetkých vážnych zranení a následných liečení a operácií došlo u neho k výraznému
obmedzeniu zraku, poúrazovej epilepsii a psychickým problémom. Tento nemá možnosť zamestnať sa

v trvalom pracovnom pomere, čo vzhľadom na možnosti na trhu práce aj s ohľadom na jeho zdravotný
stav je objektívne nemožné. Pred dopravnou nehodou žalobca žiakom S. F.G. Q. S., ktoré štúdium
ukončil maturitou v roku 1993. Od tejto doby sa viackrát pokúšal zamestnať. Z výsledkov psychiatrických
vyšetrení, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku T. B. Y. vyvodil, že úraz pre neho znamenal koniec
akýchkoľvekaktivítspojenýchspohybomsozdružovanímmladýchľudí,väčšinousedeldomaatelevíziu

mohol sledovať iba veľmi obmedzene kvôli blikaniu obrazovky, v dôsledku čoho sa mu zvyšovali
frekvencie epileptických záchvatov. Objavil sa u neho diabetes insipidus (úplavica vodná) po operácii
v oblasti tureckého sedla. V anamnéze znalec uviedol, že žalobca sa cíti slabý, nevládze pracovať, je
pomalý, neovláda ľavú hornú končatinu, epileptické záchvaty veľkého rozsahu ho postihujú 4 až 5 krát
do roka a malé záchvaty pri ktorých nedochádza k úplnej strate vedomia a tento o nich vie kupírovať ich
diazepanomsúoveľačastejšie.Mábolestihlavy,pričomopakovanýmipsychiatrickýmiapsychologickým

vyšetreniami sa zisťuje postupný úpadok kognitívnych (poznávacích - intelektu a pamäti) funkcií.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa uzavrel, že dopravná nehoda zasiala do života žalobcu
závažným spôsobom, že poškodenie jeho zdravia, ktoré je podľa vyjadrenia znalca nemenné a s
veľkoupravdepodobnosťousabudezhoršovať,mápreukázateľnénepriaznivénásledkyprejehoživotné
úkony a pre uspokojenie jeho životných potrieb. Vzhľadom na poškodenie zraku potrebuje pomoc pri

chôdzi doprovod, má poruchy pamäte, trpí poruchami spánku, úzkosťou, epileptickými záchvatmi a nie
je schopný naplno realizovať svoje aktivity tak, ako predtým a sám si túto neschopnosť uvedomuje.
Poškodenie zdravia žalobcu má nepriaznivé následky pre jeho život a prognóza vývoja jeho zdravotného
stavu nie je priaznivá.

Súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku ďalej konštatoval, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa

odškodňuje vtedy, ak má škoda resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé
dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných, spoločenských potrieb alebo
na plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia teda je treba rozumieť jednak
vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného v plnom osobnom a rodinnom živote, jednak sťaženie,
či dokonca priamo znemožnenie výkonu práce. V prípade žalobcu, ktorý nepochybne je utrpeným

úrazom v spoločenskom, rodinnom, kultúrnom i pracovnom živote obmedzený a skutočnosť, že úraz
utrpel v detskom veku jeho života mu uplatnenie v týchto oblastiach života sťažila, ba až znemožnila,
dospel súd k záveru, že sú takto preukázané dôvody pre mimoriadne zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia. Mal za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi nepriznať žalobcovi mimoriadne zvýšenie
uvedeného nároku v rozsahu ako ich posúdili znalci. Vzhľadom na to, že vychádzal z dvoch znaleckých

posudkovpriznaltaktožalobcovi50-násobnézvýšeniesťaženiaspoločenskéhouplatneniahodnoteného
posudkom MUDr. S. B. v počte bodov 1200, ktorý znalec komplexne zhodnotil psychický zdravotný
stav žalobcu a konštatoval, že došlo a aj dochádza k jeho zhoršeniu a taktiež 40-násobné zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia hodnoteného posudkom A.. Z. D. (očného lekára), ktorý v posudku
konštatoval, že očný nález žalobcu sa postupom času zhoršoval a aj naďalej sa zhoršuje. Na obranu

vedľajšieho účastníkom o tom, že v prípade žalobcu sa nejedná o špičkovú osobnosť kultúrneho,
politického alebo spoločenského života, ani špičkového športovca, súd prvého stupňa uviedol, že túto
nepovažuje za dôvodnú a poukázal na to, že žalobca utrpel tento úraz vo veku 14 rokov a od tejto
dopravnej nehody sa jeho život diametrálnym spôsobom zmenil. Nepriznanie odškodnenia v takomto
rozsahu by v jeho prípade znamenalo diskrimináciu. S poukazom na takto ustálený záver predstavuje

50-násobok bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu znaleckého posudku
A.. S. B. sumu 119.948,10 eur (1200 bodov x 60,- Sk x 50-násobok = 3.600.000,- Sk, t.j. 119.498,11
eur) a vychádzajúc zo znaleckého posudku A.. Z. D. predstavuje 40-násobok základného bodového
ohodnotenia sumu 129.456,28 eur (1625 bodov x 60,- Sk x 40-násobok = 3.900.000,- Sk, t.j. 129.456,28
eur). Takto priznané odškodnenie považoval súd prvého stupňa za primerané okolnostiam súvisiacim

so sťažením spoločenského uplatnenia v živote žalobcu. Celková suma odškodnenia takto predstavuje
248.954,39 eur. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K námietke vedľajšej účastníčky, ktorá uznala nárok v rozsahu rozdielu medzi bodovým ohodnotením
v posudku z roku 1992 a bodovým ohodnotením, ktoré vykonal znalec dr. B., teda vo výške 700 bodova pokiaľ ide o posudok A.. I. W. A.. Z. D. J.ýkajúci sa položky č. 270 poruchy zorného poľa úrazového
pôvodu ľavého oka pri slepote pravého oka, ktorá bola hodnotená v roku 1995 ako zúženie perimetru
ľavéhookapočtombodov415apraktickáslepotapravéhookapočtombodov1300avroku1992počtom

bodov 1200 mala teda za to, že nárok žalobcu je oprávnený v rozsahu rozdielu počtu bodov stanovených
A.. I., X.. A.. D. a počtom bodov vyplývajúcich z posudku z roku 1995, súd prvého stupňa uviedol, že
ju nepovažoval za dôvodnú majúc za to, že v rokoch 1991 a 1992 a 1995 nemohol byť zdravotný stav
žalobcu posúdený komplexne tak, ako ho posúdil znalec A.. B. v roku 2010, ani ako z očného hľadiska
ho posúdil znalec A.. D..

K námietke vedľajšej účastníčky, ktorá poukazovala na úpravu ods. 12 bodu II časti A zásad pre
hodnotenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá tvorí prílohu vyhlášky č. 32/1965
Zb. v zmysle ktorého, ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv
ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných položiek. Pre konečný výsledok potom prevezme
plne len zmenu najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším počtom bodov, zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta
iba polovicu, uviedol, že zdravotný stav žalobcu v tomto prípade bol posudzovaný jednak posudkom

psychiatrickým, ktorý komplexne zhodnotil jeho psychický stav a jednak posudkom očného lekára, ktorý
posudzoval z medicínskeho hľadiska funkčné poškodenie zraku, preto takýto postup neaplikoval.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. s poukazom na to, že v danom
prípade výška plnenia závisela od znaleckého posudku, ako aj úvahy súdu, priznal žalobcovi plnú
náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia advokátom, a to podľa § 10 ods. 1 v spojení s §

14 ods. 1 a § 15 a § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to za 18 úkonov právnej služby po 924,53 eur. Išlo
o právne úkony podanie žaloby zo dňa 03.12.2003, účasť na pojednávaní 19.05.2005, 06.09.2005,
21.02.2006, 16.04.2007, 28.05.2007, 10.09.2007, 19.09.2008, 11.06.2009 podanie odvolania zo dňa
07.08.2009, účasť na pojednávaní dňa 18.10.2010, príprava a prevzatie zastúpenia v roku 2011,
vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 16.06.2011, vyjadrenie k dodatku znaleckého posudku zo

dňa 24.08.2011, účasť na pojednávaní 05.09.2011, 31.10.2011, vyjadrenie vo veci zo dňa 05.12.2011,
účasť na pojednávaní 07.12.2011. Rovnako mu priznal aj náhradu režijného paušálu, a to za 1 úkon
právnej služby 4,25 eur, za 2 úkony po 4,98 eur, 1 úkon 5,44 eur, 3 úkony po 5,91 eur, 1 úkon za 6,31
eur, 1 úkon za 5,95 eur, 1 úkon za 7,21 eur a 7 úkonov právnej služby po 7,41 eur. Ostatné uplatnené
úkony nepovažoval za účelne vynaložené a náhradu za ne nepriznal. Žalobcovi priznal taktiež náhradu

cestovných výdavkov podľa § 15 vyhlášky a § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za
cestu Spišská Nová Ves a späť vykonanú právnym zástupcom jeho osobným motorovým vozidlom z
titulu účasti na pojednávaniach 05.09.2011, 31.10.2011, 07.12.2011 vo výške 140,63 eur. Poukázal na
to, že s motorovým vozidlom právneho zástupcu prichádzal na tieto pojednávania aj samotný žalobca a
preto vzhľadom na jeho zdravotný stav považoval takto vynaložené náklady za účelné. Podľa § 17 ods.

2 vyhlášky mu priznal aj náhradu za stratu času celkovo vo výške 223,30 eur (za 18 začatých polhodín
po 12,35 eur za čas strávený cestou zo S. E. K. B. D. a späť na uvedené pojednávania). Celkovo tak
vyčíslil trovy právneho zastúpenia na sumu 17.114,19 eur.

Dňa 07.12.2011 vydal súd prvého stupňa opravné uznesenie, v ktorom uviedol, že prvý výrok rozsudku
v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi, správne znie: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

248.954,30 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Toto
uznesenie odôvodnil tak, že na pojednávaní dňa 07.12.2011 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 245.120,50 eur. Pri výpočte uvedenej sumy došlo k zrejmej chybe v počítaní a takto bolo
žalobcovi namiesto sumy 248.954,39 eur, ktorej správnosť vyplýva z odôvodnenia samotného rozsudku
nesprávna suma 245.120,50 eur. S poukazom na ust. § 164 O.s.p. túto nesprávnosť odstránil opravným

uznesením.

Proti rozsudku podali včas odvolanie tak vedľajšia účastníčka, ako aj žalobca. Vedľajšia účastníčka
žiadala napadnutý rozsudok zmeniť vo vyhovujúcom výroku a nárok žalobcu zamietnuť nad sumu
78.669,59 eur. Svoje odvolanie zakladala na ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.. V odvolaní
uviedla, že nesúhlasí so závermi prvostupňového súdu s poukazom na to, že tento nesprávne

vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a súdom priznaná výška odškodnenia je s poukazom na
takto vykonané dokazovanie neodôvodnená a neprimeraná, nerešpektujúca vyhlášku č. 32/1965 Zb..Konštatovala, že žalobca si v súvislosti s predmetným zranením pri dopravnej nehode už uplatnil nárok
na náhradu škody, ktorú preukázal posudkami o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré
bolo obsahovo a bodovo totožné s tými, na základe ktorých si uplatňoval náhradu škody v trestnom

konaníataktoprenehobolarealizovanáajnáhradaškodyeštedňa29.05.1992vcelkovejvýške58.560,-
Sk(vrátane100%zvýšeniaodškodneniasťaženiaspoločenskéhouplatneniapodľa§6ods.2vyhlášky).
Následne bol dňa 15.01.1996 realizovaný pre žalobcu poukaz sumy 1.440,- Sk ako doplatok bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia v maximálnej možnej miere 60.000,- Sk podľa ust. § 7 ods. 2
vyhlášky. Má za to, že zo znaleckých posudkov, ktoré boli v konaní vypracované bolo preukázané,

že ku zhoršeniu zdravotného stavu z očného hľadiska došlo kontinuálne, čo je zrejmé z posudkov
vystavených v priebehu rokov 1991 -1995, pričom slepota pravého oka u žalobcu bola konštatovaná
v roku 2003. Tomuto následku zodpovedá hodnotenie podľa vyhlášky položkou č. 270 v rozsahu 1450
bodov a položky 269 v rozsahu 175 bodov. Podľa posudku znaleckej organizácie T. B. Y. S..X..F.. je
zrejmé, že žalobca je psychicky vedený pre ťažký organický psychosyndróm po krániocerebrálnom
poranení s depresívnym sfarbením, pričom prvé záznamy sú z rokov 1994, 1995 následne až do roku

2000 a potom z rokov 2003 až 2007. Stav žalobcu sa do roku 2004 podstatnejšie nemenil, koncom roka
2004 došlo ku chronifikácii a tomuto následku zodpovedá hodnotenie položky č. 251 - vážne mozgové
a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy v rozsahu 1.200 bodov. S poukazom na znenie vyhlášky
č. 32/65 Zb. konštatovala, že ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár
najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných položiek, pre konečný výsledok potom

prevezmeplnelenzmenunajzávažnejšiuohodnotenúnajvyššímpočtombodovzatiaľčosúčetostatných
pripočíta iba polovicou. Ďalej poukázala na ods. č. 13 prílohy k uvedenej vyhláške, podľa ktorého lekár
hodnotíibanásledkyvzniknutévdôsledkuposudzovanéhopoškodenia.Akvzniklinásledkyvorganizme,
funkcia ktorého bola už skôr porušená zmenami (vrodenými alebo získanými), znižujúcimi možnosť
spoločenského uplatnenia, ohodnotí lekár nové sťaženie rozdielom bodového ohodnotenia stavu

zisteného po poškodení, následky ktorého sa teraz posudzujú a stavu pred poškodením. V náväznosti
na to, mala teda vedľajšia účastníčka za správne závery, že v porovnaní bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia u položky 251 vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení
hlavy, ktoré bolo stanovené znaleckým posudkom vypracovaným v priebehu konania s hodnoteniami
sťaženia spoločenského uplatnenia vystavenými už v období rokov 1992 -1995 je zrejmé, že u žalobcu

došlo ku zmene zdravotného stavu v smere jeho zhoršenia, avšak hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia stanovené znaleckým posudkom toto nevzalo do úvahy, keď lekár - znalec nezhodnotil nové
sťaženie spoločenského uplatnenia stanovením rozdielu ním zisteného stavu zodpovedajúcemu 1.200
bodov (položka 251) oproti bodovému ohodnoteniu konštatovanému posudkom z 15.01.1992, kedy bola
položka 251 hodnotená v rozsahu 500 bodov, a teda zhoršenie zdravotného stavu zodpovedá iba počtu

700 bodov. Doposiaľ neodškodnené následky spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, a to z hľadiska
očného ako aj psychického a preto súhrn ich hodnotenia musí byť v súlade s prílohou vyhlášky, čo
v danom prípade znamená, že položku č. 270 je potrebné hodnotiť v rozsahu 1.400 bodov, zatiaľ čo
súčet ostatných sa pripočíta iba polovicou, t.j. položka 251, ktorá mala byť správne hodnotená len 900
bodov bolo potrebné krátiť na polovicu, t.j. na 350 bodov. Vzhľadom k tomu, že žalobca utrpel zranenia

v mladom veku zohľadňujúc túto skutočnosť, že následky poranení poznamenali jeho ďalší život aj keď
po uplynutí viac ako 20 rokov od dopravnej nehody je celkový zdravotný stav žalobcu v podstatnejšej
miere stabilizovaný, vedľajšia účastníka zvážiac rozsah, ako aj dopad následkov na ďalší život žalobcu
považuje za primerané odškodnenie v rozsahu jeho 20-násobného zvýšenia. Na základe toho obnos
predstavujúci takéto ohodnotenie, t.j. 78.669,59 eur, považuje vedľajšia účastníčka za primeranú a

adekvátnu satisfakciu a nárok v prevyšujúcej časti považuje za nedôvodný.

Žalobca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom výroku zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v
celkovej výške, ako bol tento uplatnený. Svoje odvolanie zakladal na závere o tom, že súd prvého
stupňa založil túto časť rozsudku na základe nesprávneho právneho posúdenia, spočívajúceho v nízkej
výške kompenzácie dôsledkov zlého zdravotného stavu žalobcu. V odvolaní uviedol, že súd mal snahu

o spravodlivé rozhodnutie vo veci, avšak s prihliadnutím na reálny stav žalobcu a jeho psychosomatický
stav je potrebné konštatovať, že ani toto na prvý pohľad výrazné zvýšenie základného bodového
ohodnotenia nevystihuje situáciu, v ktorej sa žalobca nachádza a ani takýto druh odškodnenia nedokáže
zmierniť následky nehody, ktorá sa stala v čase, keď mal tento 15 rokov. Tento stratil akúkoľvek
schopnosť uchádzať sa o ďalšie štúdium, pokračovať v aktívnej športovej činnosti a vo všetkých

etapách ďalšieho života došlo k zníženiu jeho kvality. Následkom katastrofickej udalosti trpí na erektívnu
disfunkciu, na pravé oko nevidí a namáhané ľavé oko takisto slabne, je epileptik a vzhľadom na vek priúraze bol žalobca prakticky bez možnosti normálneho psychosexuálneho vývoja. Tento je jednoducho
vyradený z plnohodnotného života, a to všetkých jeho sférach vrátane znemožnenia výkonu povolania
voľby životného partnera a vylúčenia z možnosti ďalšieho vzdelávania.

O týchto odvolaniach rozhodol už Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom zo dňa
17.10.2012 č.k. 1Co 64/2012-691 tak, že rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zo
dňa 7.12.2011 zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 74.437,36 euro do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi
trovy konania v sume 13.331,06 eura a tieto zaplatiť Advokátskej kancelárii O.. Z. G. S..X..F...

Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 17.7.2013 č.k. 7Cdo 55/2013-730

zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.10.2012 sp.zn. 1Co 64/2012 vo výroku, ktorým bol
zmenený výrok rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.12.2011 č.k. 13C 418/2003-638 v spojení
s opravným uznesením z toho istého dňa, o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu nad
74.437,36 eur tak, že žaloba sa zamieta a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR odôvodnil toto zrušujúce uznesenie tým, že v prejednávanej veci súdy oboch stupňov
vychádzali z tých istých skutkových okolností. K rovnakým záverom dospeli tak z hľadiska predpokladov
vzniku právneho vzťahu zodpovednosti za škodu, ako aj z hľadiska toho, že odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcu, ktoré by vyplývalo z § 6 ods. 1 alebo § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965
Zb. nie je v jeho prípade postačujúce. Tak súd prvého stupňa ako aj odvolací súd dospeli k záveru, že

pri odškodnení žalobcu treba aplikovať § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. (opačný názor nevyplýva ani
z vyjadrenia vedľajšej účastníčky k dovolaniu). Dovolací súd k tomu uviedol, že aj podľa jeho názoru
treba prípad trvalého a nezvratného poškodenia zdravia žalobcu značne sťažujúceho až vylučujúceho
možnosť jeho realizovania v najrozmanitejších sférach osobného, rodinného a spoločenského života
považovať za prípad hodný osobitného zreteľa. Poukázal na to, že súdy nižších stupňov v danom

prípade pri už uvedenej zhode a potrebe zvýšenia odškodnenia (odvolací súd sa odchýlil od súdu prvého
stupňa iba pri určení základného počtu bodov pri ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia) ale
odlišne vyjadrili mieru primeranosti zvýšenia odškodnenia. Súd prvého stupňa za primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju považoval odškodnenie v rozsahu 50-násobku základného
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu ustáleného znalcom psychiatrom,

resp. 40-násobku základného bodového ohodnotenia určeného znalcom, očným lekárom. Na rozdiel
od neho odvolací súd (potom ako v zmysle časti A bod 2 ods. 12 prílohy vyhlášky č. 2/196 Zb. upravil
konečný výsledok bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu) dospel k záveru,
že primeraným je odškodnenie v rozsahu 35-násobku ním upraveného bodového ohodnotenia. Dovolací
súdkonštatoval,žezospisu pritomvyplýva,žetakvýraznézníženieodškodneniaodvolacísúdnevyvodil

zo žiadnej okolností skutkovej povahy (týkajúcej sa napr. stupňa poškodenia zdravia žalobcu alebo
miery sťaženia možnosti jeho realizácie v osobnom, rodinnom alebo spoločenskom živote), ale výlučne
iba z matematického výpočtu ktorý považoval za správny a ktorým sa prvostupňový súd neriadil. Mal
pritom za to, že vyhláška č. 32/1965 Zb. neurčuje konkrétny výpočet výšky primeraného odškodnenia
v prípadoch na ktoré sa vzťahuje jej § 7 ods. 3 a jediným rozhodujúcim kritériom je aby odškodnenie

zodpovedalo povahe následkov aj predpokladanému vývoju v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 28.3.2008 sp.zn. 3Cdo 114/2007 uviedol, že ak odvolací súd mení súdom prvého stupňa
priznanú výšku odškodnenia za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že za
„primeranú“ považuje náhradu inú (nižšiu alebo vyššiu), musí v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia

v potrebnom rozsahu vysvetliť dôvod potreby zmeny náhľadu na „primeranosť“. To znamená, že musí
poukázať na určité konkrétne právne relevantné skutkové okolností prejednávanej veci a s poukazom
na ne vysvetliť prečo a z akých dôvodov dospel k názoru že „primeranou“ nie je náhrada ktorú určil súd
prvého stupňa, ale náhrada iná. Keďže odvolací súd pri zmene rozhodnutia v dôsledku zmeny náhľadu
na „primeranosť“ priznanej náhrady škody svojím rozhodnutím nahradzuje rozhodnutie súdu prvého

stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere obsahovať úplne a výstižné odôvodnenie zahrňujúce
výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Len také rozhodnutie
možno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2,3 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.). Podľa dovolacieho
súdunapadnutýrozsudokodvolaciehosúduvzmyslevyššieuvedenéhovplnomrozsahupreskúmateľnýnie je, lebo neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní so
súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke primeranosti priznanej výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

K obsahu dovolania dovolací súd ďalej uviedol, že za správny, plne zodpovedajúce súdnej praxi (pozri
napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo 175/2009) považuje postup odvolacieho súdu pri aplikácii časti
A bodu II odseku 12 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. zásad pre hodnotenie odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. Na základe toho dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý výrok rozsudku
odvolacieho súdu ako aj na neho naväzujúci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu výroku uznesenia dovolacieho súdu odvolací súd vyvodil záver, že jeho predchádzajúci
rozsudok zo dňa 12.10.2012 bol zrušený iba v časti jeho zamietavého výroku nad sumu 74.437,36 eura.
Z toho vyplýva, že v časti, v ktorej bol predchádzajúcim rozsudkom odvolacieho súdu zmenený rozsudok
Okresného súdu Košice II zo dňa 7.12.2011 o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
74.437,35 euro, nebol predmetom dovolacieho konania a v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

Na základe toho odvolací súd preskúmal na nariadenom odvolacom pojednávaní opätovne rozsudok
súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku nad sumu 74.437,36 eur ako aj v prevyšujúcom zamietavom
výroku podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti
dôvodné a odvolanie vedľajšej účastníčky nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s úpravou ust. § 120 ods. 1 O.s.p. keď vykonal

všetky účastníkmi navrhované dôkazy, tieto aj správne vyhodnotil postupom zodpovedajúcim § 132
O.s.p. a v náväznosti na to aj správne ustálil skutkový stav. Pri právnom posúdení sa však dopustil
čiastočnej nesprávnosti, a to tým, že pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného použil nesprávny
právny predpis a pri výpočte výšky základného bodového ohodnotenia nepostupoval v súlade s platnou
právnou úpravou.

Nesprávnehoprávnehoposúdeniasasúdprvéhostupňadopustilajpriaplikáciiust.§7ods.3vyhláškyč.
32/1965 Zb. pri posudzovaní primeranosti zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odvolací súd sa zhoduje so skutkovými závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ tento mal za preukázané,
že žalobca utrpel konkrétne vymedzené poranenia ako spolujazdec pri dopravnej nehode. Za správny
považuje odvolací súd aj záver zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví, ktorú žalobca pri tejto

dopravnej nehode utrpel. Pri posudzovaní tejto zodpovednosti síce súd prvého stupňa neaplikoval
správny právny predpis, keďže nárok žalobcu nemožno vzhľadom k tomu, že k poškodeniu jeho
zdravia došlo v roku 1990, posudzovať podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, keďže v čase vzniku dopravnej
nehody túto otázku upravoval iný právny predpis, a to vyhláška č. 124/1994 Zb..

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zákonné poistenie zodpovednosti za škody spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, vykonávané S. Š. Z. sa vzťahuje, ak sa ďalej neustanovuje inak na
prevádzateľov a vodičov motorových vozidiel, ktoré sú v evidencii motorových vozidiel v Slovenskej
republike a ak ide o motorové vozidlá, pre ktoré sa štátna poznávacia značka neprideľuje, ktorých
vlastníci (správcovia) majú bydlisko (sídlo) v Slovenskej republike, a to bez ohľadu na to, kde uvedené

vozidlá majú trvalé stanovište v Československej republike (tuzemské motorové vozidlá) a týka sa ich
zodpovednosti za škody spôsobenú

1. v Československej republike a

2. v ostatných európskych štátoch, v Maroku a Tunisku...Z citovaného ustanovenia vyplýva, že týmto zákonným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel bola krytá tak zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, teda
zodpovednosť založená na ust. § 427 Občianskeho zákonníka, ako aj zodpovednosť vodiča založená

na ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že táto právna úprava sa vzťahuje na
zodpovednosť žalovaného ako vodiča motorového vozidla, a to bez ohľadu na to, že v čase dopravnej
nehody bola vlastníkom a prevádzkovateľom tohto motorového vozidla iná osoba. Ide o zodpovednosť
obsahovo zhodnú so zodpovednosťou podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda súd prvého stupňa túto

zodpovednosť posúdil obsahovo správne, aj keď aplikoval neaktuálny právny predpis.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa správne vyporiadal aj s námietkou premlčania, pokiaľ
vychádzajúc z ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že v danom prípade možno
aplikovať iba plynutie subjektívnej dvojročnej lehoty na náhradu škody, keďže v tomto prípade objektívna
premlčacia lehota neplatí, keďže ide o škodu na zdraví. Táto premlčacia lehota začína poškodenému
plynúť od kedy sa tento dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Tak pri bolestnom ako aj sťažení

spoločenského uplatnenia sa vychádza z toho, že rozhodujúcim momentom je ustálenie zdravotného
stavu poškodeného do takej miery, že toto možno ohodnotiť bodovým ohodnotením (teda nie je právne
významným dátum, kedy bolo samotné bodové ohodnotenie vykonané).

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoj nárok na náhradu škody uplatnil prostredníctvom svojho
zákonného zástupcu už v trestnom konaní vedenom proti žalovanému a to ešte dňa 22.9.1991. Tento aj

predložil bodové ohodnotenie bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia za ktoré mu bolo
poisťovňou aj realizované odškodnenie vo výške dvoj násobku základného bodového ohodnotenia. V
rovnakom momente teda žalobcovi začala plynúť aj premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zvýšenie
odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č.32/1965 Zb.. Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že nároky,
ktoré mohol žalobca uplatniť na základe bodových ohodnotení v období rokov 1992-1995 sú premlčané.

Správne sú aj závery prvostupňového súdu v tom, že nároky, ktoré žalobcovi v dôsledku neskoršieho
zhoršenia zdravotného stavu vznikli sú novými nárokmi a na ich uplatnenie uplynula nová premlčacia
lehota od doby, keď sa jeho zdravotný stav zmenil do takej miery, že ho bolo možné bodovo ohodnotiť.
V konečnom dôsledku takto novovzniknuté nároky uznala aj vedľajšia účastníčka, ktorá v dôsledku toho
poskytla žalobcovi po rozhodnutí súdu prvého stupňa plnenie v sume 78.669,59 euro.

Toto plnenie vychádza z bodových ohodnotení vykonaných na základe znaleckého posudku znaleckého
ústavu T. B. Y. a to za položky č. 251 - vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy v
rozsahu 1200 bodov, ktorá bola ustálená v období rokov 2004 a 2005 ako aj zo znaleckého posudku A..
Z. D. zo dňa 16.5.2008 podaného v spolupráci s konzultantom A.. I., ktorým bola obodovaná položka
č. 270 - poruchy zorného poľa úrazového pôvodu počtom bodov 1450 a položka č. 269 - traumatická

porucha ohybových nervov a porucha binokulárneho videnia (poúrazový strabizmus) počtom 175 bodov
(jedna polovica z 350 bodov). Spolu ide o 1625 bodov.

Nároky vychádzajúce z týchto bodových ohodnotení možno považovať za nové nároky, ktoré nie sú
premlčané.

Za dôvodnú možno považovať odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka v tom, že súd prvého stupňa

pri spočítavaní bodov nepostupoval v súlade s právnou úpravou.

Podľa bodu A/II ods. 12 - odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ak zistené zmeny spadajú
pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných
položiek. Pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším
počtombodov,zatiaľčosúčetostatnýchpripočítaibapolovicou.Pokiaľbydvealeboviaczistenýchzmien

z tohto istého poškodenia na zdraví spadali pod niekoľko položiek a zmeny boli hodnotené rovnakýmpočtom bodov, počíta sa plnou hodnotou len jedna z nich, avšak pri strate dolných končatín alebo ich
časti sa obidve položky spočítajú plnou hodnotou.

Citovaným ustanovením je upravený postup pri sčítavaní bodov, z ktorého je zrejmé, že tieto úkony

má vykonať iba jeden subjekt a preto nemožno hodnotiť ako samotné bodové ohodnotenie vykonané
viacerými znalcami. Súd prvého stupňa teda nepostupoval správne pokiaľ odškodnenie vyčísľoval z
celkového súčtu všetkých bodov za všetky priznané položky.

Odvolací súd preto napravil toto pochybenie tak, že pre konečný výsledok prevzal plnenie iba za 1625
bodov za položku č. 270 a za položku č. 251 zohľadnil 600 bodov (jedna polovica). Spolu takto základný
počet bodov ustálil na 2225 bodov. S poukazom na skutočnosť, že z titulu sťaženia spoločenského

uplatnenia pre tieto následky bola žalobcovi už v minulosti priznaná náhrada je potrebné postupovať
podľa§ 5 ods. 2 cit. vyhlášky.

Podľa tohto ustanovenia ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi
zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného
poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného

stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa
odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri
pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods.
2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.

Postupompodľatohtoustanoveniajetedapreodškodneniepotrebnévyčísliťcelkovúsumuodškodnenia

zodpovedajúcu jeho terajšiemu stavu a od tejto sumy odpočítať sumu, ktorá bola už z tohto dôvodu
priznaná. S poukazom na tieto závery nepovažuje odvolací súd za správny postup pri sumarizovaní
bodového ohodnotenia vykonaný vedľajšou účastníčkou, ktorá pri tomto postupe vychádzala z odseku
13 bodu II vyššie citovanej prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. upravujúcej zásady pre odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia. Podľa tohto odseku lekár hodnotí iba následky vzniknuté z posudzovaného

poškodenia. Ak vznikli následky v organizme (orgáne, končatine), funkcia ktorého bola už skôr porušená
zmenami (vrodenými alebo získanými) znižujúcimi možnosť spoločenského uplatnenia ohodnotí lekár
nové sťaženie rozdielom bodového hodnotenia stavu zisteného po poškodení, následky ktorého sa
teraz posudzujú, a stavu pred poškodením. Ak nemožno stav zmien pred úrazom presne zistiť, nesmie
výsledný počet bodov prekročiť tri štvrtiny sadzby uvedenej v tabuľke.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vedľajšou účastníčkou realizovaný postup možno aplikovať
v prípadoch odškodňovania následkov na orgáne, funkcia ktorého bola už v minulosti narušená a
to vrodenými a lebo získanými zmenami. Iba v takomto prípade sa aplikuje postup spočívajúci v
odpočítaní počtu bodov zodpovedajúcich ohodnoteniu vrodených alebo získaných následkov od počtu
bodov zodpovedajúcich novému sťaženiu. V danom prípade sa o takúto situáciu nejedná, keďže u

žalobcu neboli konštatované žiadne vrodené ani získané následky pred úrazom. Preto odvolací súd pri
uvedených úkonoch postupoval v súlade s ust. § 5 ods. 2 vyhlášky.

Odvolací súd posudzoval aj odvolacie námietky oboch procesných strán proti záverom súdu prvého
stupňa, ktorý posudzoval prípad žalobcu podľa § 7 ods. 3 vyhlášky z hľadiska toho, či ide o prípad hodný
osobitného zreteľa pre ďalšie zvýšenie odškodnenia a ako aj jeho výšky. Odvolací súd sa zhoduje so

záveromsúduprvéhostupňasktorýmsavkonečnomdôsledkuzhodlaajvedľajšiaúčastníčkaatovtom,
že u žalobcu sa jedná o prípad, ktorý odôvodňuje zvýšenie bodového ohodnotenia nad základný počet
bodov a z tohto dôvodu aj realizovala odškodnenie vo výške 20-násobku zvýšenia základného bodového
ohodnotenia (ktoré vyčíslila na 1975 bodov a z tohto titulu žalobcovi aj realizovala sumu 78.669,59 euro.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa možno uzavrieť, že žalobca mal v čase úrazu vek

14 rokov. Pred úrazom nebol vážnejšie chorý ani dispenzarizovaný pre žiadne ochorenie, nenosil
okuliare. Jeho zdravotný stav bol jeho všeobecným ošetrujúcim lekárom hodnotený ako výborný. Bolžiakom Stredného odborného učilištia strojárskeho. Popri návšteve učilišťa sa aktívne venoval športu
ako hráč S. K. P. v krajskej súťaži dorastu. Zúčastňoval sa súťaží v streľbe zo vzduchových zbraní
a žil primeraným aktívnym životom 14-ročného zdravého dieťaťa. Úraz utrpený pri spornej dopravnej

nehode dňa 16.6.1990 uňho nesporne znamenal zánik akýchkoľvek aktivít spojených s pohybom (šport,
turistika) a značné obmedzenie v možnosti podieľať sa na aktivitách a združovaní mladých ľudí jeho
rovesníkov. Z dokazovania vyplýva, že po úraze a po ukončení jeho liečenia sa zdržiava prevažne
doma, sleduje televíziu, avšak aj v tejto činnosti je značne obmedzený pre stratu zraku na jednom
oku a obmedzením zraku na druhom oku, ktoré sa prejavuje blikaním obrazovky. U tohto sa následne

objavil diabetes insipidus (úplavica vodná) ako aj epilepsia. S poukazom na závery znalca možno
mať za preukázané, že jeho tvrdenie pravdivé v tom, že stále sa cíti slabý, nevládze pracovať, je
pomalý, neovláda čiastočne ľavú hornú končatinu, trpí epileptickými záchvatmi, trpí bolesťami hlavy.
Opakovanými psychiatrickými a psychologickými vyšetreniami bol u neho zistený postupný úpadok
kognitívnych (poznávacích) funkcií ako aj intelektu. Dopravná nehoda nesporne zasiahla do jeho života
závažným spôsobom, jeho zdravotné obmedzenia majú tendenciu zhoršovať sa a majú nepochybne

nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony a pri uspokojovaní jeho životných potrieb. Vzhľadom na
poškodenie zraku potrebuje pomoc pri chôdzi, doprovod, má poruchy pamäte, trpí poruchami spánku,
úzkosťou, pričom všetky tieto následky si uvedomuje, čo má vplyv na jeho psychiku. Jeho zdravotné
následky úrazu majú nespochybniteľný vplyv na ďalší spôsob života žalobcu ktorý nebol schopný
nadviazať trvalý intímny vzťah a založiť si takto vážnu známosť. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi

rodičmi, ktorí mu zabezpečujú starostlivosť v podobe nakupovania, stravovania. Napriek opakovaným
pokusom sa mu nepodarilo nájsť si trvalé zamestnanie a podľa vlastného vyjadrenia poberá iba invalidný
dôchodok vo výške 153,-eur. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má byť primerané
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Úvaha súdu o „primeranosti“ zvýšenia nemôže byť

neobmedzená, keďže vyhláška č. 32/1965 Zb. tým, že rámcovo stanovila predpoklady pre vznik nároku
na základné odškodnenie a vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie určila zároveň hľadiska na ktoré
treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti a kombinácii usmerňujú úvahu súdu o miere
primeranosti zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa pri svojej úvahe o primeranosti výšky odškodnenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia neprihliadol na všetky právne významné okolnosti, z ktorých
možno vyvodiť mieru obmedzení žalobcu. Neprihliadol totiž na skutkové zistenia, z ktorých nemožno
vyvodiť záver o tom, aby žalobca úplne stratil akúkoľvek možnosť spoločenského uplatnenia. Z obsahu
spisu je zrejmé, že tento aj po utrpenom úraze ukončil S. F. Q. s maturitou a po jej absolvovaní sa
viackrát pokúšal (aj keď neúspešne) trvale sa zamestnať. Krátke obdobia pracoval ako nočný strážnik,

recepčný v hoteli, alebo predajca v bufete na kúpalisku. Podľa jeho vlastného vyjadrenia na odvolacom
pojednávaní je sám spôsobilý vykonať si osobnú hygienu, voľne chvíle trávi vychádzkami do záhrady.
V spoločnosti otca sa zúčastňuje aj ako divák na futbalových zápasoch. Prevažnú časť voľného času
trávi pozeraním televízie. Aj tieto skutočnosti je potrebné zohľadniť pri úvahe o primeranosti náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia a to pri zohľadnení zásady proporcionality. Aj keď sú následky úrazu

u žalobcu zjavne mimoriadne závažné, je potrebné prihliadnuť k tomu, že tento vzhľadom na vyššie
popísaný spôsob života nie je úplne vylúčený zo všetkých aktivít rodinného a spoločenského života. Pri
úvahe o primeranosti odškodnenia odvolací súd prihliadol aj na svoje poznatky z rozhodujúcej praxe pri
posudzovaní sťaženia spoločenského uplatnenia u osôb, ktoré v dôsledku poškodenia zdravia stratia
úplne možnosť akéhokoľvek spoločenského uplatnenia. Ide často o osoby nemobilné, trvalé pripútané

na lôžko, úplne odkázané na cudziu starostlivosť. Pri potrebe zohľadnenia proporcionality má preto za
to, že súd prvého stupňa pri svojej úvahe neprihliadol dostatočne na úroveň obmedzení žalobcu, pokiaľ
považoval jeho nárok z tohto titulu za dôvodný do sumy 248.954,39 eur (7.499.999,-Sk). Odvolací súd
preto s prihliadnutím na tieto okolností na jednej a s prihliadnutím na druhej strane na skutočnosť,
že sťaženie spoločenského uplatnenia je jednorázovým odškodnením a následkov, ktoré poškodeného

obmedzujú po celý zbytok života (v prípade žalobcu od 14 roku jeho života) dospel k záveru, že za
primeranú sumu odškodnenia považuje sumu 199.412,55 eur predstavujúcu 45-násobok základného
bodovéhoohodnotenia(2225bodovx60,-Sk=133.500,-Skt.j.4.431,39eur)x45-násobok=199.412,55
eur (6.007.502,-Sk). Pri zohľadnení mimosúdnych úhrad zo strany vedľajšieho účastníka v sume 1.991,4
eur v roku 1992, sumy 78.669,50 eur po rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na už právoplatne

prisúdenú sumu predchádzajúcim rozsudkom odvolacieho súdu 74.437,36 eur (spolu 155.098,50 eur )
a jej odpočítaním od prisúdenej sumy 199.412,55 eur ostáva na úhradu suma 44.313, 97 eur.S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v prevyšujúcom
vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania a žalobcovi priznal náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 44.313,97 eur podľa § 220 O.s.p..

V prevyšujúcej časti nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

V súlade s ust. § 224 ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodol aj o trovách prvostupňového konania, trovách
predchádzajúcich odvolacích konaní, ako aj o trovách dovolacieho konania. Svoje rozhodnutie založil na
ust. § 142 dos. 3 O.s.p. podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná

sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Prihliadnuc na skutočnosť, že zo strany vedľajšej účastníčky došlo k čiastočnému plneniu už pred
podaním žaloby v sume 1.991,64 eur (60.000,-Sk) odpočítal odvolací súd uvedenú sumu z priznaného
nároku vo výške 199.412,55 a za hodnotu z ktorej vyčísľoval výšku odmeny za 1 úkon právnej pomoci
takto považoval sumu 197.420,92 eur. Výška odmeny za 1 úkon právnej pomoci z uvedenej sumy

predstavuje 818,29 eur. Žalobcovi patrí odmena 21 úkonov právnej pomoci v takejto sume za úkony
vykonané počas prvostupňového konania ako aj predchádzajúcom odvolacom konaní (podanie žaloby
zo dňa 3.12.2003, účasť na pojednávaniach v dňoch 19.5. 2005, 6.9.2005, 21.2.2006, 16.4.2007,
28.5.2007, 10.9.2007, 19.9.2008, 11.6.2009, podanie odvolania dňa 7.8.2009 účasť na pojednávaní
18.10.2010, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 16.6.2011 a vyjadrenie k dodatku znaleckého

posudku zo dňa 24.8.2011, účasť na pojednávaní 5.9.2011, vyjadrenie vo veci zo dňa 5.12.2011, účasť
na pojednávaní 7.12.2011, podanie odvolania zo dňa 30.1.2011, účasť na pojednávaní na odvolacom
súde 26.9.2012). V súvislosti s dovolacím konaním vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov za 2 úkony
právnejpomociatoporadasklientomzodňa12.11.2012,ktorúprávny zástupcazdokladovalzáznamom
o uvedenej porade a podanie dovolania zo dňa 16.11.2012. Ďalším úkonom bola aj účasť na odvolacom

pojednávaní dňa 11.6.2014. Za účasť pri vyhlásení rozsudku na odvolacom súde dňa 17.10.2012 patrí v
súlade s ust. § 14 ods. 5 pím. v/ vyššie citovanej vyhlášky odmena vo výške /14 teda v sume 204,57 eur.
Odvolací súd nepriznal odmenu za uplatnený úkon právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia v
roku 2011, kedy právne zastúpenie žalobcu prevzal terajší právny zástupca Advokátska kancelária O..
Z. G. S..X..F... Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žalobcu už v predchádzajúcom konaní zastupovali

v porade dvaja advokáti, ktorým odvolal plnú moc a túto udelil v roku 2011 terajšiemu právnemu
zástupcovi. Odvolanie plnej moci predchádzajúcim zástupcom a zvolenie si nového právneho zástupcu
tento neodôvodnil žiadnymi závažnými skutočnosťami a preto takýto úkon právnej pomoci nepovažuje
odvolací súd za účelne vynaložený. V súvislosti s účasťou právneho zástupcu na pojednávaniach pred
odvolacím súdom priznal mu odvolací súd aj náhradu za stratu času vo všetkých prípadoch v rozsahu 6

polhodín a to za dní 5.9.2011, 31.10.2011, 7.12.2011 po 74,10 eur, dňa 26.9.2012, 17.10.2012 po 76,26
eur a 11.6.2014 v sume 80,40 eur. V uvedené dni patrí žalobcovi aj náhrada cestovného za účasť jeho
právneho zástupcu na týchto pojednávaniach jeho osobným motorovým vozidlom značky I. vychádzajúc
zo spotreby 9,5 lirov/100km a náhrady za jeho použitie v sume 0,183 euro/1km čo pri pracovnej ceste
dňa 5.9.2011 predstavuje sumu 46,40 eur, 31.10.2011 46,97 eur, 7.12.2011 47.26 eur, 26.9.2012 50,39

eur, 17.10.2012 50,39 eur a 11.6.2014 48,54 eur. S pripočítaním režijných paušálov 1x 4.25 eur, 2x 4,98
eur, 1x 5,44 eur, 3x 5,91 eur, 1x 6,31 eur, 2x 6,95 eur, 1x 7,21 eur , 6x 51,87 eur a 5x 7,63 eur a 1x
8,04 eur, takto predstavujú trovy právneho zastúpenia spolu sumu 19.033,47 eur a s pripočítaním DPH
v sume 3.806,69 eur to predstavuje spolu sumu 22.840,16 eur.

Bude povinnosťou žalovaného tieto trovy uhradiť právnemu zástupcovi žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.