Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/369/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913212376
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6913212376.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu Home Credit

Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou
ERASMUS LEGAL, s. r. o. so sídlom Justičná 9, Bratislava proti žalovanej V. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D.. X. XXX, R. o zaplatenie 4.463,68 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3.197,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo
sumy 3.217,38 eur od 09. 03. 2011 do 31. 10. 2011, s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo
sumy 3.197,38 eur od 01. 11. 2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť 144,25 eur trov právneho zastúpenia
a 101,66 eur iných trov do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom trovy je povinná zaplatiť na

účet alebo do rúk právneho zástupcu žalobcu.

V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 24. 07. 2013 domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 4.463,68
eur s prísl. z titulu nesplatenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
06. 02. 2010. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3.500,-
eur. Žalovaná bola povinná splácať úver v 84-roch pravidelných mesačných splátkach. Výška mesačnej
splátky bola dohodnutá vo výške 88,66 eur. Žalovaná sa s úhradou dostala do omeškania tak, ako to
vyplýva z prehľadu platieb. Listom zo dňa 14. 02. 2011 bola preto vyzvaná k splateniu celého zostatku
úveru vo výške 4.483,68 eur do 15 dní od odoslania výzvy (súd k tomuto poznamenáva, že vo výzve sa

neuvádza to, čo je uvedené v žalobe, pokiaľ ide o zaplatenie, ale že má zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa
spísania listu). Žiadal ju preto zaviazať na zaplatenie istiny + zosplatnenej istiny vo výške 3.452,01 eur,
úrokov z istiny do času zosplatnenia vo výške 539,67 eur, úroku zo zosplatnenej istiny (tzv. ušlého úroku,
ktorý by mal uhradiť v prípade riadne platenia úveru) vo výške 402,77 eur, spolu 4.394,45 eur, poplatkov
za vedenie účtu v zmysle úverových podmienok vo výške 16,03 eur, zmluvnej pokuty vo výške 53,20
eur a úrokov z omeškania od zosplatnenia do dňa podania žaloby vo výške 1.056,93 eur (podaním zo
dňa 19. 05. 2014 žalobu ohľadom sumy 114,12 eur úrokov z omeškania vzal späť z dôvodu, že zistil, že

žalovaná 31. 10. 2011 zaplatila 20,- eur, ktorú sumu pri výpočtoch nezohľadnil, a konanie v tejto časti
bolo zastavené uznesením zo dňa 20. 05. 2014 č. 12C/369/2013-41), po čiastočnom späťvzatí na týchto
úrokoch uplatňoval sumu 942,81 eur (1.056,93 eur mínus 114,12 eur).

Súd výzvou zo dňa 27. 11. 2013 č. 12C/369/2013-18 doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami na
vyjadrenie. Žalovaná výzvu spolu s doručovaným návrhom a prílohami prevzala dňa 29. 11. 2013 a k
žalobe sa v určenej lehote 15 dní vyjadrila v tom zmysle, že predmetnú pôžičku je ochotná splácať apreto sa chce dohodnúť so žalobcom na splátkovom kalendári. Súčasne uviedla, že so splácaním jej
v súčasnej dobe pomáha priateľ po 50,-eur mesačne z účtu.

Žalobca tvrdenia o splácaní po 50,- eur mesačne z účtu poprel, lebo uvedené číslo účtu na ktorý

žalovaná hradí svoj dlh, mu nepatrí. Žalovaná potom pri ospravedlnení neúčasti na pojednávaní uviedla,
že dodatočne zistila, že skutočne neplatila na žalovanú pohľadávku a ani nevie, na aký účel a komu
vlastne platila.

Pojednávanie bolo nariadené na deň 20. 05. 2014. Zástupca žalobcu aj žalovaná ospravedlnili
svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, pričom nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vec postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov

s tým, že prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere č. 4002020804 zo dňa 06. 02. 2010
(ďalej ÚZ), oznámenia zo dňa 14. 02. 2011 v ktorej žalobca zosplatnil žalovanú sumu aj s výpisom
z poštovej knihy, platobnou históriou, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. (ďalej len ÚZP ) a podaniami účastníkov ako aj úradných záznamov a vec posúdil takto:

Podľa Hlavy 4 § 1 ÚZP úver je klientovi poskytnutý v okamihu poukázania predmetnej finančnej čiastky
na účet predajcu podľa pokynu klienta, alebo dňom podpisu posledného z účastníkov ÚZ, ak ÚZ či tieto
ÚP neustanovujú inak.

Podľa Hlavy 5 § 1 ÚZP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných
mesačných splátkach , ktorých počet, výška a termín splatnosti súd určené v ÚZ. V jednotlivých

splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úrok , poplatok za vedenie úverového účtu a
príp. úhrada za poistenie.

Podľa Hlavy 6 § 6 ÚZP v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a.),b.),c.)
§3 tejto Hlavy, ak jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je
klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže

čiastku,naktorúbyspoločnostivznikolztituluúverunárok,akbybolúverriadnesplácanývdohodnutých
splátkach.

Na základe citovaných ustanovení a vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca so
žalovanou uzavreli dňa 06. 02. 2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na jej základe poskytol žalobca
žalovanej úver vo výške 3.500,- eur. Žalovaná sa zaviazala úver spolu s príslušenstvom splácať vo

84-roch pravidelných mesačných splátkach vo výške 88,66 eur s tým, že prvá splátka bola splatná po 1
mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Konečná výška úveru , teda suma ktorú mala žalovaná zaplatiť,
bola vo výške 7.447,44 eur (84 x 88,66 eur).Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 23,65 %
ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala od 26,5 do 27,5 % s odkazom na text
označený *, pod ktorým bolo uvedené že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť

oznámi po poskytnutí úveru. Priemerná hodnota RPMN predstavovala 18,45 %.

Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaná si svoju povinnosť voči žalobcovi nesplnila, z
celkového poštu 84-roch splátok uhradila len splátky v celkovej výške 302,62 eur ( úhrada zo dňa
3.3.2010 vo výške 88,66 eur, úhrada zo dňa 4.6.2010 vo výške 193,96 a úhrada zo dňa 31.10.2011 vo
výške 20,- eur). Tým, že žalovaná riadne svoj dlh nesplácala, dostala sa do omeškania. Oznámením

zo dňa 14. 02. 2011 oznámil žalobca žalovanej, že dlžná suma nebola aj napriek niekoľkým výzvam
uhradená, celá jeho pohľadávka vo výške 4.483,68 eur vrátane príslušenstva sa stala splatnou a
vyzval ju na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa spísania tohto listu. Vzhľadom na to, že žalobca
nepreukázal deň doručenia predmetného oznámenia, súd pri splatnosti celkovej sumy vychádzal z
poštového podacie hárku. Z tohto je zrejmé, že predmetná písomnosť bola žalovanej zasielaná ako

doporučená zásielka 2. triedy dňa 17. 02. 2011. Keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu doporučenejzásielky súd vychádzal z toho, že predmetná písomnosť bola žalovanej doručená v 3. deň od jej
odoslania. Posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 20. 02. 2011, čím sa v zmysle ust. § 122 ods. 3
Obč. zák. posledný deň lehoty posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 21. 02. 2011. Dňom

doručenia začala žalovanej plynúť 15. dňová lehota na splnenie povinnosti a táto uplynula dňa 08. 03.
2011. Pri uvedenej fikcii doručenia vychádzal súd aj zo skutočnosti, že zo spisu nie je zrejmé , že adresát
písomnosti by bol nezastihnutý, príp. nie je zrejmá iná prekážka pre ktorú nebolo možné písomnosť
adresátovi doručiť. Po prihliadnutí na tieto skutočnosti súd ustálil ako prvý deň omeškania 09. marec
2011. Súd pre úplnosť konštatuje, že skutočnosť, od ktorej žalobca začal počítal plynutie 15-dňovej

lehoty, t. j. odo dňa spísania listu, nemá oporu v platnom práve, nakoľko tento fakt otvára priestor na
uplynutie lehoty bez toho , že by sa o nej mohol žalovaný dozvedieť, čím by sa podstatným spôsobom
sťažilo jej postavenie (aj s ohľadom na vznik príslušných sankcií viazaných na toto porušenie) a tým aj
zmaril účel výzvy, t. j. poskytnutie dodatočnej lehoty na už konkrétne vyčíslené plnenie.

Predtým ako súd pristúpi k právnemu rozboru, považuje za potrebné poukázať na niektoré časti zmluvy,
od ktorých sa odvíja dlžná suma. Jedným zo základných termínov je výška úveru. Výškou úveru

sa rozumie suma, ktorá bola žalovanej poskytnutá v zmysle Hlavy 4 § 1 ÚZP. V danom prípade sa
jednalo o sumu 3.500,- eur. Ďalším podstatným pojmom je konečná výška úveru. Tou je suma, ktorú
mala žalovaná uhradiť v jednotlivých splátkach pri ich stanovenom počte. V danom prípade sa jedná o
sumu 7.447,44 eur (84 x 88,66 eur). Posledným termínom je mesačná splátka, v ktorej je s odkazom
na Hlavu 5 § 1 ÚZP zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úrok , poplatok za vedenie úverového

účtu a príp. úhrada za poistenie. Z uvedeného sa dá jednoznačne ustáliť, že istinou úveru bola v danom
prípade suma 3.500,- eur.

Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej charakteristickými znakmi. Žalovaná
nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej znenie navrhnuté žalobcom.

Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná

slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky.
Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že žalobca v právnom vzťahu založenom predmetnou
zmluvou vystupuje voči žalovanej ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania
poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu vystupuje žalovaná ako fyzická osoba, ktorá
čerpala finančné prostriedky na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský,
založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), písm. b.) a § 3 ods. 1,2 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej
zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 ( v znení účinnom do 10. 06. 2010). Je nespochybniteľné, že obligatórnou náležitosťou

zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ( § 4 ods. 2 písm.
j). RPMN je údaj, ktorý spotrebiteľovi umožňuje, v množstve rôznych poplatkov a úroku, základnú
orientáciu z hľadiska jeho výhodnosti. Tento údaj zákonodarca považoval za natoľko dôležitý, že s jeho
absenciou spojil nemožnosť veriteľa žiadať od spotrebiteľa akékoľvek poplatky a úroky. Súd má za
to, že k naplneniu jeho účelu a zmyslu vedie len jeho jasné a konkrétne vymedzenie už pri podpise

zmluvy. Postup určenia RPMN ( presným vymedzením až po podpise zmluvy) a vyjadrenie RPMN
v podobe percentuálneho rozpätia dolnej a hornej hranice, ako to zvolil žalobca v úverovej zmluve,
považuje súd za neprijateľný a v rozpore zákonom. Úverový produkt sa týmto stáva pre spotrebiteľa
neprehľadným, pričom spotrebiteľ vstupuje do záväzku (so všetkými jeho následkami) bez jasného
vymedzenia podmienok, čo podstatne sťažuje jeho postavenie. V súvislosti s vyššie uvedeným je nutné

predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil žalovanú sumu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
istinu úveru 3.500,- eur (suma vo výške poskytnutého úveru) zníženú o plnenie ktoré v priebehu
splácania uhradila - 302,62 eur, t. j. sumu 3.197,38 eur. V ostatnej časti súd považoval nárok žalobcu
za neopodstatnený, v rozpore s vyššie cit. ustanoveniami a z tohto dôvodu žalobu v časti uplatnených

úrokov z úveru a poplatkov spojených s poskytnutím úveru zamietol.Čo sa týka úrokov z omeškania , súd ich priznal žalobcovi vo výške vyčíslenej v návrhu (0,024% denne)
nakoľko ich výška je v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. v znení neskorších predpisov z istiny a od splatnosti ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,

pričom súd zobral do úvahy aj úhradu ktorú žalovaná realizovala po zosplatnení celého úveru dňa 31.
10. 2011 vo výške 20,- eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Z uplatneného nároku 4.463,68 eur
bolo žalobcovi rozhodnutím priznaných 3.197,38 eur. Úspech žalobcu predstavuje 71,63 % a neúspech
28,37%, čistý úspech je vo výške 43,26% a v tomto rozsahu je aj daný nárok žalobcu na náhradu trov

konania. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 235,- eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 333,46 eur (2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava, písomné
podanie - žaloba po 131,13 eur + 2x režijný paušál á 7,81 eur + 20% DPH). Žalobca má právo na
náhradu trov vo výške jeho čistého úspechu (43,26%), t. j. vo výške 101,66 eur (iné trovy - zaplatený
súdny poplatok) + 144,25 eur trov právneho zastúpenia .

Žalobca navrhol nahradiť trovy konania súvisiace s právnym zastupovaním, a to za dva úkony právnej

pomoci , prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd, celkom vo výške 405,16 eur. Pri
výpočte vychádzal z tarifnej hodnoty sporu do ktorej započítal aj príslušenstvo - riadny úrok, úrok z
omeškania do začatia poskytovania právnych služieb.

Súd uplatnené úkony považuje za účelné v zmysle § 14 ods.1 písm. a./,b/ vyhl. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov, avšak má za to, že tarifná hodnota za zastupovanie v zmysle § 10 ods.1 vychádza

z hodnoty sporu, ktorá je 3.521,24 eur (istina, poplatok za vedenie účtu a zmluvná pokuta), teda súd
nevychádzal z hodnoty sporu vrátane príslušenstva vypočítaného žalobcom. Uvedené súd opiera o
ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky 655/204 Z. z., ktorý výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, pričom
príslušenstvo do tohto pojmu nezahŕňa. Vzhľadom na uvedené je výška odmeny za jeden úkon právnej
pomoci vo výške 131,13 eur a režijný paušál 7,81 eur, spolu sa jedná o sumu vo výške 277,88 eur +

DPH, čo spolu činí 333,46 eur.

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi žalobcu je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaná síce žiadala o povolenie splátok s odkazom, že má aj iné pôžičky, nepredložila však žiadne
dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie zaplatenia v splátkach. O dôkaznej povinnosti v zmysle ust. §
120 ods. 4 O. s. p. bola riadne poučená, žiadne dôkazy však nepredložila, takže súdu nie je známa ani
len výška jej príjmu, tiež ani osobné a majetkové pomery žalovanej, aby bolo možné posúdiť, či má byť

povolené zaplatenie v splátkach, resp. v akej výške splátok. Preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
vo vyššie uvedenej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.