Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/342/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710207836
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3710207836.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa M.. B. Y., bytom
O., X. M. XXXX/XXX-X proti odporkyni C. Y., bytom O. K., M. XXX/XXX-XX, zastúpenej B.. J. E.,
advokátkou, so sídlom O. K., J. XX/XX, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie
navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. mája 2011,

č.k. 7C/140/2010-50, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť
navrhovateľovi sumu 91,51 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 07.04.2010 do zaplatenia a vo
zvyšujúcej napadnutej časti rozsudok okresného súdu vo veci samej p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 101,38 Eur s 8,5 %
úrokom ročne od 07.04.2010 do zaplatenia titulom náhrady škody a sumy 3.000 Eur titulom odškodnenia

za úmyselné zneužitie a poškodenie mena navrhovateľa, zamietol. Z vykonaného dokazovania
mal okresný súd za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou A., resp. jeho právnym
predchodcom Zmluvu o pripojení, na základe ktorého využíval spolu s odporkyňou ním poskytované
telekomunikačné služby. Po rozvode manželstva účastníkov navrhovateľ požiadal o zrušenie telefónnej
linky v byte účastníkov, pričom Zmluva o pripojení mala zaniknúť ku dňu 30.11.2006. Dňa 23.11.2006
odporkyňa v mene navrhovateľa a bez jeho vedomia uzatvorila Dodatok k zmluve o pripojení, na
základe ktorého spoločnosť A. naďalej telekomunikačné služby poskytovala. Faktúry, vystavené na

meno navrhovateľa, platila odporkyňa až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
a odpredaja ich bytu. Následne tieto platiť prestala, z ktorého dôvodu spoločnosti A. vznikol dlh, ktorý
si jeho právny nástupca uplatnil v súdnom konaní. Na základe platobného rozkazu Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 22.02.2010, sp. zn. 8Ro/23/2010 navrhovateľ, s úmyslom predísť ďalšiemu
súdnemu konaniu, zaplatil celkovo sumu 101,38 Eur. Medzi účastníkmi nebola sporná
skutočnosť, že Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 23.11.2006 uzatvorila a podpísala

v mene navrhovateľa odporkyňa. V zmysle Všeobecných podmienok spoločnosti A. však Zmluva o
pripojení bola uzatvorená len s navrhovateľom ako s jediným účastníkom, a teda aj Dodatok k zmluve
o pripojení mohol uzatvoriť a podpísať len navrhovateľ. Vzhľadom na to, že tento úkon namiesto neho
vykonala odporkyňa, teda osoba odlišná od zmluvného partnera spoločnosti A., je Dodatok k zmluve o
pripojení zo dňa 23.11.2006 neplatným právnym úkonom. Okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ bol
v zmysle tohto dodatku vydaný platobný rozkaz a navrhovateľ plnil právnemu nástupcovi spoločnosti
A., plnil z neplatného právneho úkonu, a teda bezdôvodne. Vzhľadom na uvedené návrh navrhovateľa

na zaplatenie sumy 101.38 Eur považoval nedôvodný. Pokiaľ ide o návrh na zaplatenie nemajetkovejujmy, túto možno priznať osobe v prípade, že bola v značnej miere znížená jej dôstojnosť alebo
vážnosť v spoločnosti. Tým, že odporkyňa podpísala Dodatok k zmluve o pripojení, svojím podpisom
sa nedopustila žiadneho konania, ktorým by znížila dôstojnosť, vážnosť a česť navrhovateľa a takéto

konanie ani nemohlo byť spôsobilé ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Preto okresný
súd považoval aj nárok navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 Eur za
nedôvodný.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§150ods.1O.s.p.anepriznalodporkyniichnáhradu.
Dôkazy hodné osobitného zreteľa, pre ktoré pri rozhodovaní súd vychádzal z uvedeného zákonného
ustanovenia, okresný súd vzhliadol v tom, že odporkyňa tým, že podpísala Dodatok k zmluve o pripojení

bez vedomia navrhovateľa a navrhovateľ na základe neho plnil sumu 101.38 Eur, hoci bezdôvodne,
zapríčinila daný spor.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to len
v časti výroku, ktorým bol zamietnutý jeho nárok na náhradu škody vo výške 101,38 Eur s
príslušenstvom. Odporkyňa podala odvolanie čo do výroku o trovách konania.

Navrhovateľ sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná náhradu škody vo výške 101,38 Eur s 8,5 %
úrokom z omeškania ročne od 07.04.2010 do zaplatenia. V napadnutej časti považoval rozsudok súdu
prvého stupňa za nesprávny, vychádzajúci síce zo správne zisteného skutkového stavu, z ktorého súd
vyvodil nesprávne právne závery. Zdôraznil, že odporkyňa vedome, dobrovoľne a protiprávne podpísala
dňa 23.11.2006 Dodatok k zmluve o pripojení telefónnej linky, ktorú on zrušil a táto mala zaniknúť dňa

30.11.2006. Neoznámila mu, že si chce telefónnu linku ponechať. Táto sa mohla legálne na odporkyňu
prepísať, ona však konala neoprávnene v jeho mene a následne mu vedome spôsobila finančnú škodu.
Odporkyňa sa priznala, že zmluvu podpísala v jeho mene, a že telekomunikačné služby využívala. Ďalej
uviedol, že dňa 01.04.2010 mu bol doručený platobný rozkaz, sp. zn. 8Ro/23/2010 na
úhradu sumy 101,38 Eur za neuhradené faktúry za telefón, ktorú sumu uhradil dňa 07.04.2010, aby sa

vyhol súdnemu sporu s tým, že podlžnosti bude vymáhať súdnou cestou od odporkyne, ktorá mu škodu
úmyselne spôsobila. Podľa jeho názoru súd mal rozhodnúť tak, že odporkyňa je povinná spôsobenú
škodu mu uhradiť.

Odporkyňa sa podaným odvolaním proti výroku o trovách konania domáhala, aby odvolací súd rozsudok
súdu v tejto časti zmenil tak, že jej prizná náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho

zastúpenia vo výške 349,16 Eur. Vytýkala súdu prvého stupňa, že v danej veci o trovách konania
rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pričom dôvody, ktoré považoval za dôvody hodné osobitného
zreteľa, sa viažu len k nároku o náhrade škody, avšak nevyjadrujú dôvody hodné osobitného zreteľa
vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľom na náhradu nemajetkovej ujmy. Uviedla, že dôvody
hodné osobitného zreteľa na priznanie náhrady trov konania sú na jej strane, nakoľko navrhovateľ

neustále iniciuje súdne konania, ktoré sú v značnej miere neúspešné a ona má znášať sama svoje
trovy, čo je nespravodlivé. Nestotožňuje sa ani s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, uvádzanými v
rozsudku, že ona tým, že podpísala dodatok k zmluve o pripojení, spôsobila tento súdny spor, nakoľko
účastníci konania ako manželia telefónnu prípojku spoločne užívali a v čase spoločného užívania bytu
jej navrhovateľ nepovedal, že túto odhlásil, a preto došlo k uvedenému pochybeniu. Za významnú

považovalaskutočnosť,ženavrhovateľplnildlhbezdôvodneajenutnébraťdoúvahyajjejdobrýúmysel,
keď počas konania pred súdom prvého stupňa ponúkla navrhovateľovi v záujme zmierenia a ukončenia
súdnych konaní, že mu polovicu škody zaplatí, čo on odmietol a trval na náhrade škody i nemajetkovej
ujmy.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu podanému odporkyňou uviedol, že odporkyňa

sa na súde k celej veci priznala a súd jeho návrh napriek tomu zamietol. Odvolanie odporkyne preto
považuje za zvrátené, lebo jej praktiky sú atakom a šikanou na jeho osobu.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a
jeho dôvodov bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné v napadnutej časti vo veci samej zmeniť podľa § 220 O.s.p. v časti ozaplatenie 91,51 Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej napadnutej časti vo veci samej potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi odvolaním napadnutý v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh

navrhovateľanapriznanienemajetkovejujmyvovýške3.000Eur.Vtejtočastipretokrajskýsúdrozsudok
okresného súdu nepreskúmaval, tento nadobudol v tejto časti právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa, len pokiaľ išlo o uplatnený nárok navrhovateľa
proti odporkyni na zaplatenie 101,38 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Navrhovateľ svoj
návrh skutkovo odôvodňoval tak, že Zmluva o pripojení, ktorú mal uzavretú so spoločnosťou A., mala
zaniknúť ku dňu 30.11.2006. Dňa 23.11.2006 však odporkyňa v jeho mene a bez jeho vedomia uzatvorila

Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého uvedená spoločnosť ďalej poskytovala odporkyni
telekomunikačné služby, pričom faktúry platila odporkyňa, a to až do vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov a odpredaja bytu. Odporkyňa následne faktúry za telekomunikačné služby
prestala platiť a spoločnosti A. vznikla pohľadávka, ktorá bola uplatnená v súdnom konaní. Na základe
platobného rozkazu, vydaného súdom, tento dlh zaplatil navrhovateľ. Odporkyňa v konaní potvrdila, že

Dodatokkzmluveopripojenízodňa23.11.2006uzatvorilaapodpísalavmenenavrhovateľa a
do augusta 2007 uhrádzala poplatky spojené so službami poskytovanými A. V
septembri 2007 mala záujem o zrušenie zmluvy, čo jej však bolo odmietnuté z dôvodu, že zmluva bola
uzavretá s navrhovateľom, ktorý musí zmluvu zrušiť.

Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však

právne vyhodnotiť a odôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho však
navrhovateľ predsa len v návrhu právne vyhodnotí, súd nie je týmto právnym posúdením viazaný.

Okresný súd návrh navrhovateľa v napadnutej časti, t. j. o zaplatenie 101,38 Eur s príslušenstvom
zamietol z dôvodu, že Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 23.11.2006 je absolútne neplatným právnym
úkonom, nakoľko ho za navrhovateľa bez jeho súhlasu podpísala odporkyňa, a pokiaľ navrhovateľ na

základe tohto dodatku plnil právnemu nástupcovi spoločnosti A., plnil z neplatného právneho úkonu, a
teda bezdôvodne.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa danú vec síce správne posudzoval podľa zákonných
ustanovení o bezdôvodnom obohatení (nie o náhrade škody, ako uplatňoval navrhovateľ), s jeho
právnym záverom sa však nestotožňuje.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Skutková podstata, uvedená v citovanom zákonnom ustanovení, je naplnená za
predpokladu, že ten, kto plnil inému (poskytol mu plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu), túto povinnosť
nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný (t. j. na miesto dlžníka). Nie je rozhodujúce,

či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, no nesmie ísť o situáciu, kedy by bolo plnené proti
jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo
plnené, sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho veriteľovi plnenie poskytol
(uspokojil veriteľovu pohľadávku, prípadne iba čiastočne). Takýmto splnením dlžníkovho dlhu sa jeho
majetkový stav neznížil, ako by tomu bolo, pokiaľ by svojmu veriteľovi plnil zo svojho. Obohatený tak

získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol jeho dlh. Právna povinnosť plnenia medzi dlžníkom
a veriteľom môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného vzťahu. Ten, kto plnil za iného (dlžníka), má
právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil a nie od toho komu plnil.

Prípad bezdôvodného obohatenia vo forme plnenia za toho, kto mal právnu povinnosť plniť sám,
prichádza do úvahy len vtedy, keď ten, za koho bolo plnené, bol povinný podľa práva plniť sám, avšak

neplnil, zatiaľ čo ten, kto za neho plnil, sám túto povinnosť nemal.V danej veci je nesporné, že navrhovateľ ku dňu 30.11.2006 ukončil svoj zmluvný vzťah so spoločnosťou
A., ktorá poskytovala telekomunikačné služby. Nesporné tiež je, že dňa 23.11.2006 odporkyňa uzavrela
sospoločnosťou A.Dodatokkzmluveopripojení,nazákladektorejbolaktivovanývolací

program Doma mini. Je tiež nesporné, že zmluvu uzavrela na meno navrhovateľa bez jeho vedomia.
Od uvedenej doby A. poskytoval odporkyni služby, ktorá výlučne ich využívala a až do augusta 2007 za
tieto služby platila. Je preto možné konštatovať, že medzi A. a odporkyňou vznikla Zmluva o poskytovaní
telekomunikačných služieb, ktoré A. i poskytoval, odporkyňa ich využívala a riadne platila až do augusta
2007. Pokiaľ odporkyňa prestala v septembri 2007 poplatky za služby spoločnosti A. platiť, vznikol jej

voči uvedenej spoločnosti dlh, ktorý uhradil navrhovateľ. Je preto možné konštatovať, že na jej strane
došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko odporca plnil za odporkyňu, ktorá mala právnu povinnosť
plniť sama, avšak neplnila, zatiaľ čo navrhovateľ za ňu plnil a sám túto povinnosť nemal.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 91,51 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 07.04.2010 do
zaplatenia je dôvodný, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením za iného (za

odporkyňu). Navrhovateľ sa síce domáhal zaplatenia sumy 101,98 Eur s príslušenstvom, odvolaciemu
súdu však neuniklo, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/83/2010 bol navrhovateľovi vrátený súdny
poplatok vo výške 9,87 Eur, ktorý z uplatnenej sumy odvolací súd odpočítal, nakoľko v
tejto časti nebol návrh navrhovateľa dôvodný. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh v tejto
časti zamietnutý, ako vecne správny potvrdil (o zaplatenie 9,87 Eur s prísl.). Titulom bezdôvodného

obohatenia tak odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 91,51 Eur s príslušenstvom.

K aplikácii citovaného zákonného ustanovenia o bezdôvodnom obohatení v danej veci odvolací súd
dodáva, že vychádzajúc z aktuálnej judikatúry a súdnej praxe bolo potrebné, aby súd nielen rešpektoval
právo, ale aby jeho výklad a aplikácia smerovali k výsledku spravodlivému. Inými slovami, právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky

a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého chráneného
záujmu príslušnou právnou normou. V danom prípade je zmyslom a účelom ustanovenia citovaného
zákonného ustanovenia, priznávajúceho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, zaistiť, aby ten,
kto sa na úkor bezdôvodne obohatil (v danom prípade odporkyňa), musel obohatenie vydať tomu, na
úkor koho získal. Odvolací súd je toho názoru, že uvedený záver rešpektovala i odporkyňa, ktorá bola

ochotná navrhovateľovi v priebehu súdneho konania časť uvedenej sumy zaplatiť, bola si teda vedomá,
že dlh, ktorý vznikol voči spoločnosti A., je jej dlhom a nie dlhom navrhovateľa, ktorý ho zaplatil.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo veci samej zmenil tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a vo zvyšnej časti, týkajúcej sa sumy 9,87 Eur, rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

S poukazom na ust. § 224 ods. 2 O.s.p., keďže došlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, rozhodol
odvolací súd o trovách konania na súde prvého stupňa a trovách odvolacieho konania tak, že vyslovil pri
čiastočnom úspechu každého z účastníkov, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo
(§ 142 ods. 2 O.s.p.). Námietkami odporkyne v podanom odvolaní proti výroku o trovách prvostupňového
konania sa preto už nezaoberal.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .