Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113201964
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113201964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,

a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7437/147 IČO 36 234 176, práv.zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO 36 789 615 proti žalovanej L. L., Š. P. Z. F., N. P. XXX/XX/X, W. D.
S.Á. o zaplatenie 88,48 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 88,48
Eur( z toho istina - dlžná suma bez úrokov z úveru vo výške 67,09 Eur, zmluvný úrok vo výške 5,31
Eur, dlžné poistné vo výške 2,80 Eur, poplatok za upomienku vo výške 13,28 Eur), kapitalizovaný

denný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni predpisu poslednej splátky do podania návrhu
vo výške 6,26 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 75,20 Eur od 17.01.2013
do zaplatenia a trovy konania. Žalobca poukázal na to, že žalovaná uzavrela s navrhovateľom dňa
04.12.2008 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové podmienky,
s ktorými bola žalovaná oboznámená a podpisom úverovej zmluvy prejavila súhlas byť ním viazaná.
Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 331,94 Eur, v ktorej sa
žalovaná zaviazala vrátiť v 36 - pravidelných mesačných splátkach po 15,04 Eur. Z poskytnutého úveru
žalovanáuhradilakudňupodaniažalobyibasumu542,60Eurajevomeškanísúhradousvojhozáväzku

v súlade s priloženým splátkovým kalendárom. Uplatnil si náhradu trov konania.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca vyššie uvedenú čiastku, nebolo vo veci
nariadenépojednávanie,aleverejnevyhlásenýrozsudokvzneníuvedenomvovýrokutohtorozhodnutia,
ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu (oboznámením žaloby, zmluvy o úvere
č. 3812032351 zo dňa 04.12.2008, splátkového kalendára, výzvy na úhradu - pokusu o zmier zo dňa
19.01.2012) a tohto jeho právneho posúdenia:Podľa Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.12.2008 žalobca poskytol žalovanej ako dlžníkovi
úver vo výške 10.000,-Sk t.j.331,94 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 31,49%, ktorú sumu sa žalovaná
zaviazala zaplatiť žalobcovi v 36 splátkach po 453,- Sk (15,04 Eur ) s ročnou percentuálnou mierou

nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 44,80 %, s priemernou RPMN 34,92 % a pri celkových nákladoch
spotrebiteľa vo výške 5.996,- Sk (199,03Eur).

Súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky žalobcu.

Medzi účastníkmi nebola sporná výška prevzatých finančných prostriedkov žalovanou od žalobcu
(331,94 Eur) a výška zaplatenej sumy žalovanou žalobcovi (542,60Eur ) dňa 20.12.2011 podľa
splátkového kalendára.

Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Žalobca uplatňoval svoj nárok na základe neplnenia podmienok právneho vzťahu zmluvy o úvere. Jeho
podstatou je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy ( limitu) v prospech dlžníka a na
jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a

zaplatiť úroky. Z jeho obsahu tiež vyplýva, že uzavretím úverovej zmluvy získava dlžník oprávnenie
požiadať o poskytnutie peňažných prostriedkov do výšky dohodnutého úveru a je oprávnený čerpať
úver do dohodnutej výšky.

Na základe uvedeného mal súd za to, že medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovanou (ako dlžníkom)
vznikol dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého žalobcovi vznikla povinnosť poskytnúť

žalovanej úver a žalovanej povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok uvedených v úverovej
zmluve. Žalovaný akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto má povinnosť
vrátiť požičané finančné prostriedky tak ako sa k tomu zmluvou zaviazal.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť k a ž
d ú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa
ktorého sa príslušná zmluva upravuje . Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj zmluva

o úvere) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty.

Zmluvauzavretá žalobcomažalovanou vpredmetnejvecimácharakter spotrebiteľskejzmluvy,pretože
jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený,
predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade bol žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju
podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu

obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.

Podľa§53ods.1,5Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na tieto ustanovenia bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva o úvere uzavretá medzi
účastníkmi neobsahovala neprijateľné podmienky, či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým
mravom a nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.

Súd podľa citovaných ustanovení zisťoval, či predmetná zmluva o úvere neobsahovala neprijateľnú
podmienku a či nie je v rozpore s citovanými ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V prejednávanej veci z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako dlžníkovi
úver vo výške 10.000,-Sk, t.j.331,94 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 31,49%, ktorú sumu sa žalovaná
zaviazala zaplatiť žalobcovi v 36 splátkach po 453,- Sk (15,04 Eur ) s ročnou percentuálnou mierou
nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 44,80 %, s priemernou RPMN 34,92 % a pri celkových nákladoch
spotrebiteľa vo výške 5.996,- Sk (199,03Eur).

Túto súd považoval za neprimerane vysokú v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov
obchodných bánk zverejnených na internete ku dňu uzavretia zmluvy, ktoré boli vo výške 13,59 %
ročne. Keďže úrok z úveru je vlastne cenou za poskytnutý úver, súd ho nemôže posudzovať ako
neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, ale iba podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, teda či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka súd považoval RPMN vo výške 44,80 % ročne v rozpore s dobrými mravmi a má za to,
že žalobcovi patril úrok z úveru vo výške 13,59 % ročne, tak ako bol poskytovaný bankami. Úrok
vo výške 13,59 % ročne zo sumy 339,94 Eur za obdobie 36 mesiacov predstavuje sumu 135,33 Eur.
Teda odporkyňa mala povinnosť zaplatiť poskytnutý úver a 13,59 % ročný úrok za 36 mesiacov vo
výške 135,33 Eur , spolu 467,27 Eur. Žalovaná preukázateľne vrátila žalobcovi celú uvedenú sumu, keď

plnila celkom 542,60Eur( 467,27 Eur + 75,02 Eur= 542,29 Eur). Žalobca tak ku dňu rozhodnutia súdu
nemá z uvedenej zmluvy proti žalovanej žalovanú pohľadávku v časti o zaplatenie 75,02 Eur spolu s
príslušenstvom k nej.

Pokiaľ ide o poplatky za upomienky vo výške 13,28 Eur žalobca si ich uplatňoval bez toho, aby
uviedol na základe akého právneho dôvodu tak činí. Z obsahu samotnej zmluvy o úvere povinnosť

odporcov platiť poplatky za upomienky nevyplýva. Je možné, že táto povinnosť bola založené
všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy, ale toto žalobca netvrdil. Uvedené
chýbajúce tvrdenie nemožno nahradiť predložením listín /napríklad splátkovým kalendárom/, pretože
je povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne daný nárok žalobcu na zaplatenie takejto sumy. Z
tohto dôvodu je potrebné, aby žalobca svoje uplatnené právo na zaplatenie požadovanej sumy v

prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami. Uvedené je tiež dôležité z hľadiska
dodržania zásady rovnosti strán konania, keď súd nemôže na prospech žalobcu nahrádzať nedostatok
jeho skutkových tvrdení tým, že bude vykonávať dokazovania a z jeho výsledkov dovodzovať skutkové
tvrdenia o nárokoch žalobcu. Dokazovanie má slúžiť na preukazovanie skutkových tvrdení účastníkov a
nie na to, aby tieto skutkové tvrdenia boli z dokazovania odvodzované. Naviac žalobca súdu nepredložil

ani samotné upomienky, za ktoré si od žalovanej nárokuje zaplatenie poplatkov. Žalobca neuniesol
bremeno svojho tvrdenia ohľadne právneho dôvodu nárokovaných poplatkov za upomienky a preto súd
jeho návrhu v tejto časti vyhovieť nemohol.

Na základe uvedených záverov súd návrh žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §142 ods.1O.s.p. v spojení s §151 ods.1 O.s.p. v zmysle
ktorého súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Z dôvodu, že úspešná žalovaná si náhradu trov
konania neuplatnila, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.