Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Piros
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 3T/44/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208010148
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Piros
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2208010148.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Pirosa a prísediacich
Veroniky Molnárovej a Jolany Krascsenitsovej, v trestnej veci obž. Mgr. K. L., pre zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) a §
127 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.2.2014 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
Mgr. K. L. U.. XX.XX.XXXX H. N. E., F. R. U. Ž., Č. Y. Č.. X, O. N. E.
je vinní, že
dňa 1. októbra 2007 v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách v obci U. Ž.,
časť Y. Č..X , okr. Dunajská Streda v mieste svojho trvalého bydliska zneužijúc
bezbrannosť svojho žiaka, maloletého Q..E.., U.. XX.X.XXXX, tohto nútil k iným sexuálnym
praktikám tak, že ho začal hladkať po tvári a hrudi, pričom ho žiadal, aby si vyzliekol svoje
tričko a zároveň mu ponúkol 500,-Sk v prípade, ak sa vyzlečie donaha, čo však maloletý Q..E..
odmietol a kládol pasívny odpor, čo však obvinený nerešpektoval a naďalej ho hladkal po
stehnách a chytil ho za pohlavný úd, pričom keď maloletý Q..E. protestoval proti takémuto
jednaniu, mu dal jednu facku a naďalej pokračoval v hladkaní tela maloletého a chcel mu
stiahnuť tričko, čo sa mu však nepodarilo a po uplynutí približne 10 minút vo svojom konaní
prestal, čo maloletý Q..E.. využil a z uvedeného bytu ušiel,
teda
násilím mal donútiť iného k iným sexuálnym praktikám pričom na taký či mal zneužiť jeho bezbrannosť
a taký čin mal spáchať na chránenej osobe - dieťati,
čím spáchal
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a) a § 127 ods. 1 Trestného zákona
Za to sa odsudzuje :
Podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody sa
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti
vykonávať pedagogickú činnosť na 3 (tri) roky.
Podľa § 73 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj ochranné sexuologické liečenie
ambulantnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
Súd v predmetnej veci opätovne vykonal dokazovanie a rozhodol už aj v neprítomnosti obžalovaného,
ktorý súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti a zvážiac aj samotné
výpovede obžalovaného, ktorý v predmetnej veci vypovedal už v prípravnom konaní, ako aj na
hlavných pojednávaniach, v ktorých výpovediach obžalovaný popieral svoju vinu z predmetného
skutku, keďže uvedeného skutku sa nedopustil, necítil sa byť vinným, nakoľko jeho vina nebola
preukázaná, pričom poukazoval na jednotlivé svedecké výpovede kolegov alebo kolegýň, pričom
poukazoval vo svojej výpovedi v prípravnom konaní na to, že keď sa vracal s maloletým poškodeným
naspäť zo športového podujatia, spýtal sa ho či má čas a keď odpovedal kladne, zavolal si ho k
sebe do bytu na občerstvenie, keďže bol najlepší na pretekoch. Potom ako vošli do bytu maloletého
ponúkol občerstvením, ten si sadol do kresla, usmial sa na neho a vtedy ho pohladkal po hlave a
on potom odišiel do kuchyne, ale maloletý vyskočil z kresla, začal na neho kričať, že čo robí a čo
chce od neho, aby mu dal pokoj a rozbehol sa sám k dverám a z bytu odišiel preč. On zašiel za ním
bližšie ku škole, kde bol maloletý už v spoločnosti ďalších žiakov a keď ho uvidel, začal na neho
kričať a nadávať, že je buzerant a podobne, ktoré konanie si on nevedel vysvetliť, zarazil sa a keď
tam došiel aj riaditeľ školy, ktorému maloletý povedal, že ho obťažoval, on z toho zostal zarazený,
nevedel že čo má robiť a počul neskôr, že riaditeľ volal na políciu. Rozhodne popieral spáchanie
tohto trestného činu, neponúkal mu peniaze a poukazoval na svoju heterosexualitu.
Naproti tomu maloletý poškodený nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavných pojednávaniach
a naposledy na čl. 466 v podstate zhodne vypovedal ako v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní na čl. 202-204 pripomenul, že bol zo strany obžalovaného ponúknutý nielen
malinovkou, ale aj štamperlíkom, čo on odmietol a obžalovaný ho začal najskôr hladkať po tvári a
neskôr aj po prsiach cez tričko a tvrdil niečo také obžalovaný, že sa mu páči. On to odmietal a vtedy
ho obžalovaný nadvihol, dal mu jednu facku a že dostane peniaze ak sa vyzlečie donaha, čo on
odmietal a bránil sa tak, že sa mu snažil odstrčiť ruky, keď ho hladkal po tele a stehnách a odtiahol si
ústa keď ho chcel pobozkať a potvrdil aj to, na otázku súdu, že ho chytil aj za pohlavný úd jedenkrát.
Súd doplnil dokazovanie na základe uznesenia odvolacieho súdu výsluchom svedkyne D.. G. F.,
ktorá ako klinická psychologička ešte dňa 1.10.2007 mala možnosť maloletého poškodeného vyšetriť,
ale nie v dôsledku hodnovernosti jeho výpovede, ale skôr ukľudniť situáciu a presne si pamätala,
že maloletý viackrát za sebou zopakoval presne to isté čo zo začiatku, alebo čo tvrdila jeho
matka, ktorej zreferoval čo sa udialo medzi ním a učiteľom, pričom ani s odstupom času po výsluchu
už dospelého poškodeného na hlavnom pojednávaní ani teraz nezistila žiadne okolnosti, ktoré by
poukazovali na skomolenie jeho výpovede.
Uvedená svedkyňa potvrdila, že matka a maloletý došli v ten deň na odporúčanie obvodného lekára
a predložila súdu aj kópiu lekárskej správy zo dňa 2.10. 2007 a 5.10.2007, v ktorých správach je
jednoznačne zaevidované, že deň pred návštevou psychológa maloletý mal nepríjemný zážitok s
učiteľom, ktorý ho sexuálne obťažoval a jeho rozprávanie znelo dôveryhodne a pri vyšetrení rozprával
do detailu situáciu obťažovania, ktorá sa zhodovala obsahovo s výpoveďou matky.
Vychádzajúc z týchto skutočností je zrejmé, že aj s odstupom takéhoto času, krátko po predmetných
udalostiach maloletý hodnoverne vypovedal pred jednou psychologičkou, z čoho možno usúdiť,
že jeho hodnovernosť výpovede nielen vtedy, ale aj s odstupom času je vierohodná, na
čo poukazovala aj vypočutá znalkyňa Mgr. U.É., ktorá uvádzala, že pri spracovaní znaleckého
posudku vychádzala aj zo štúdia vyšetrovacieho spisu, z výpovedi poškodeného, obžalovaného a
z ďalších znaleckých posudkov, ktoré boli v predmetnej veci vypracované a z výsledkov samotného
psychologického vyšetrenia poškodeného boli pre jej závery veľmi dôležité, nakoľko ona znalecký
posudok spracovala po 5 rokoch od skutku a v čase jej vyšetrenia poškodený už mal 20
rokov a dôležité pre ňu boli zistenia znalkyne Dr. T., klinickej psychologičky, ako aj znalkyne,
ktorá vyšetrovala poškodeného ešte v roku 2007. Ona na základe týchto skutočností zistila, že
vierohodnosť výpovede poškodeného na základe jej zistení, ako aj poznatkov zo spisu je znížená,
resp. oslabená a zvážiac všeobecnú a špecifickú vierohodnosť výpovede poukázala na to, že
všeobecná vierohodnosť výpovede poškodeného vzhľadom na jeho úroveň intelektu, na jeho
mieru - úroveň kongitívnych funkcií v zmysle vnímanie, pozornosť, pamäť je zachovaná, no
posudzovanie špecifickej vierohodnosti výpovede je trošku komplexnejšia otázka, do ktorej
vstupujú výrazne okolnosti udalostí, motivácia k výpovediam, stabilita emočného života, schopnosť
sebaregulácie, sebavedomie, sociálna inteligencia, schopnosť presadzovať sa a reagovať v
medziľudských situáciách. Pri tomto špecifickom probléme, keď sa pojednáva o otázke možného
sexuálneho zneužívania sa u maloletých zaoberáme aj otázkou skúmania ako sa poškodený
sexuálne vyvíja, ako sa prejavuje, aké sú jeho vzťahy k opačnému pohlaviu a všetky tieto okolnosti
a jej uvedené zistenia a vyšetrenia ju viedli k záveru, že špecifická vierohodnosť výpovede
poškodeného bola v danej veci výrazne oslabená. Vzhľadom na odstup času znalkyňa poukazovala
na znalecký posudok Dr. T. z roku 2007, ktorá poškodeného skúmala krátko po čase kedy sa skutok
stal, z ktorého dôvodu uvedené závery znaleckého posudku majú väčší význam.
Vzhľadom na tieto okolnosti súd poukazuje na závery znaleckého posudku Dr. T., ktorá vierohodnosť
výpovede maloletého sčasti spochybnila, vzhľadom na osobnostnú charakteristiku, nedostatočnú
schopnosť prejaviť sa v kontakte, citovú vrelosť a na problém správne interpretovať citový prejav
učiteľa, pričom prejav učiteľa a jeho dotyky mohli u maloletého vyvolať podráždenie a pocit, že
ho chce sexuálne zneužiť, čo mohlo u neho navodiť nevypočítateľné, nekorigovateľné nálady.
Napriek týmto skutočnostiam súd pri vyhodnotení jednotlivých výpovedí a záverov znalkýň musí
poukázať na to, že bezprostredne po skutku bol vyšetrený svedkyňou PhDr. F., ktorej maloletý ako
aj matka viackrát za sebou presne to isté zopakovali okolnosti, ktoré sa udiali, z ktorého dôvodu
súd nemá pochybnosti o tom, že vtedy maloletý a teraz už dospelý poškodený hodnoverným
spôsobom opísal podrobnosti a okolnosti prípadu a nemožno spochybniť výpoveď poškodeného, z
ktorého dôvodu súd neuveril obhajobe obžalovaného.
Treba poukázať aj na ďalšie výpovede vypočutých svedkov, ktorí vo svojich výpovediach v prípravnom
konaní ako aj na hlavných pojednávaniach nevedeli sa vyjadriť priamo k jednotlivým okolnostiam
prípadu, najmä k tomu čo sa udialo medzi obžalovaným a poškodeným, ale vyjadrovali sa k udalostiam,
ktoré sa udiali potom, ktoré sa udiali pri stretnutí obžalovaného s riaditeľom školy a so svedkyňou
T., s ktorou sa riaditeľ školy radil o ďalšom postupe, pričom ďalší vypočutí svedkovia G. , L. a
L. poukazovali na to, že nemali vedomosti o poruche správania sa obžalovaného a ďalší vypočutí
svedkovia G., L., M. a G. ako žiaci školy taktiež nevedeli uviesť nejaké poruchy správania sa
obžalovaného.
Súd zvážiac vyššie uvedené výpovede a tvrdenia ako aj svedecké výpovede, ale aj výsledky znalcov z
odboru zdravotníctva z odvetvia psychiatrie, ktorí znalci nezistili u obžalovaného sexuálnu deviáciu,
avšak nevylúčili zmiešanú poruchu osobnosti obžalovaného, ktorá okolnosť môže v budúcnosti
opakovane viesť k podobnému sexuálnemu správaniu, súd zvážiac jednotlivé okolnosti v prospech
aj v neprospech obžalovaného u tohto uznal vinu skutkovo i právne v zmysle podanej obžaloby, keďže
bolo jednoznačne preukázané, že k samotnému skutku došlo tak ako je to opísané vo výrokovej
časti rozsudku, čím obžalovaný po objektívnej ako aj subjektívnej stráne naplnil skutkovú podstatu
zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 a § 127 ods. 1 Trestného zákona.
Súd pri výmere výšky a druhu trestu prihliadol v rámci ustanovenia § 34 Trestného zákona a nasl.
na bezúhonnosť obžalovaného pred uvedeným skutkom a odstup času, ktorý uplynul od vykonania
tohto skutku a zvážiac aj ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona dospel k
záveru, že pri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody pod základnú trestnú sadzbu sú
splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 3 roky postačí na jeho nápravu a prevýchovu a trest zabezpečí ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a trest
je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Uložený trest obžalovaný bude musieť vykonať v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku nebol pre úmyselný trestný čin
vo výkone trestu odňatia slobody.
Zároveň súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať pedagogickú činnosť a ochranné
sexuologické liečenie ambulantnou formou aj s poukazom na závery znaleckého posudku Dr. E..
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej
lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.