Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. január 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/551/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220421
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4212220421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody v sume 3098,18
€, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v

súdnej veci 13Er/216/2011 tým, že rozhodnutie súdu o poverení súdneho exekútora (príp. iné o jeho
žiadosti na jej vydanie) nebolo vydané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, resp. bez zbytočných
prieťahov a že súd vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, pričom navrhovateľovi
v dôsledku toho vznikla škoda vo vyššie uvedenej výške z dôvodu, že táto suma bola navrhovateľovi
priznaná rozhodcovským rozsudkom, ktorý súd neakceptoval a viac nemôže byť priznaná rozhodnutím
všeobecného súdu a nemôže byť preto ani vymožená a tiež sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy
v sume 619,64 € ako satisfakcie za porušenie nárokov navrhovateľa a jeho základných práv, pretože

neexistuje žiaden spôsob nápravy vzniknutého stavu.

Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že ho považuje za nedôvodný, pretože pokiaľ je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
(tak ako v tomto prípade) a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, táto lehota
neplatí a tiež neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní. Taktiež po procesnej stránke
odporca namietal, že navrhovateľ prenáša celé dôkazné bremeno na súd napriek tomu, že sám má ako

navrhovateľ dôkaznú povinnosť, navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola nejaká škoda
vôbec vznikla, neoznačil ani len číslo súdneho konania, v ktorom vzniknúť mala ( čo bolo aj jedným
z dôvodov, pre ktoré bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa na ÚS SR, navrhovateľ taktiež neuvádza
na základe akého právneho titulu si svoj nárok uplatňuje a tiež namietal, že navrhovateľ svoj návrh
podal predčasne, pred uplynutím lehoty na predbežné prerokovanie tohto nároku odporcom. Nakoniec
odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľ na náhradu škody, pretože podľa § 19 ods.
1 zákona č. 514/03 Zb. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa kedy sa poškodený o

škode dozvedel, teda právo sa premlčalo 3 roky po uplynutí 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie. Namietal tiež výšku uplatneného nároku, ktorý navrhovateľ nijako nepreukázal a
tiež to, že absentuje priama príčinná súvislosť medzi prípadne navrhovateľovi spôsobenou škodou a
činnosťou súdu.Na pojednávanie sa odporca nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, svoju
neúčasť ospravedlnil a uviedol, že súhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti a súd preto podľa § 101

ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 13Er/216/2011 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora
na vydanie poverenia na začatie exekúcie bola podaná na Okresnom súde Komárno dňa 22.02.2011
a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením zo dňa 07.06.2011 zamietol a následne
exekúciu uznesením zo dňa 07.10.2011 zastavil. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.04.2012.

Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm.
a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri
výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného

zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka
Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy

prokurátorom. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je nutné zamietnuť ako nedôvodný z nižšie
uvedených dôvodov.

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 13Er/216/2011 je nepochybne preukázané, že žiadosť
súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie bola podaná na Okresnom súde Komárno
dňa 22.02.2011 a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením zo dňa 07.06.2011
zamietol a následne exekúciu uznesením zo dňa 07.10.2011 zastavil. Rozhodnutie o zastavení exekúcie

nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2012.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného
exekučného konania nebol dôvodný (oprávnený voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti exekútora ovydanie poverenia a ani proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver
súdu)avznikakýchkoľvektrovspojenýchnielensuplatnenímsvojhonárokunasúde,aleajspojenýchso
správou a vymáhaním pohľadávky si navrhovateľ spôsobil sám podaním nedôvodného návrhu na súde

(resp. u exekútora) a to bez ohľadu na to kedy súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia
rozhodol. Navyše, súd sa stotožňuje s argumentáciou odporcu pokiaľ sa týka skutočnosti, že 15-dňová
lehota stanovená v § 44 ods. 2, veta druhá) ExP sa nevzťahuje na prípad, kedy súd žiadosť súdneho
exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie zamietne, čo explicitne vyplýva už aj z toho, že
uvedená 15-dňová lehota je uvedená iba v druhej vete § 44 ods. 2 ExP, nie však následne vo vete tretej,

ktorá práve pojednáva o rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia a teda
zákon pre prípad, že súd zaujme právny názor, že nie je na mieste vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale zamietnutie jeho žiadosti, neurčuje súdu žiadnu lehotu na rozhodnutie o takejto žiadosti.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (619,64 €), ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť, súd konštatuje, že obdobne ako je uvedené vyššie, nie je nárok navrhovateľa dôvodný, pretože

pokiaľ aj navrhovateľovi nejaká nemajetková ujma vznikla, nebola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany samotného
oprávneného (navrhovateľa).

Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné

charakterizovaťakonesprávnyúradnýpostupakžiadnejškode,ktorábybolanavrhovateľovispôsobená
postupom súdu nedošlo a návrh navrhovateľa je v plnom rozsahu (či už ide o vynaložené náklady alebo
nemajetkovú ujmu) nedôvodný.

Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorú odporca vzniesol, tá dôvodnou nie je,

oprávnenýtotižprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuprevzaluzneseniesúduozamietnutížiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 24.06.2011 svoj návrh na náhradu
škody navrhovateľ uplatnil na súde dňa 27.09.2012, takže nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej
lehoty podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb., ktorá je trojročná.

Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa o nemožnosti výkonu predmetného rozhodcovského rozsudku a
tým absolútnej nemožnosti výkonu jeho práva, pretože stále je tu možnosť zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, náhradu

trov konania súd nepriznal, pretože odporca si toto právo neuplatnil a navyše súd ani nezistil, že by
odporcovi v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli nejaké trovy vôbec vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.