Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 16P/255/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912214960
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Miklošová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7912214960.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou, v právnej veci navrhovateľky E.W.

X., E.. U., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. M. XXX/X, G., t.č. XX F. E., U. M., N. XLA, F. M. X. V. R.
F.É. Í., zastúpenej JUDr.Stanislavom Bovanom, advokátom so sídlom U..E..Š.O. XXXX/XXX, Z., proti
odporcovi U. X., O.. X.XX.XXXX, trvale bytom P. M. XXX/X, G., t.č. XX V. E., U. M., N. XBS, F. M. X.
V. a F. Í., v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom, U. X., nar.
XX.X.XXXX, a Y. X., nar. X.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo navrhovateľky E. X., E.. U., nar. XX.XX.XXXX a odporcu U. X., nar. X.XX.XXXX, uzavreté

dňa XX.XX.XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z., vo zväzku 1, ročník 1997,
na strane 45, pod poradovým číslom 23, rozvádza.

II. Na čas po rozvode zveruje maloletého U. X., O.. XX.X.XXXX a maloletého Y. X.R., O.. X.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok.

III.OtecjepovinnýprispievaťnavýživumaloletéhoU.sumourovnajúcousa30%sumyživotnéhominima
na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom číslo 601/2003 Z.z. o životnom minime, v
platnom znení, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima
na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom číslo 601/2003 Z.z. o životnom minime, v

platnom znení, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

V. Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáhala návrhom doručeným súdu dňa 10.9.2012 rozvodu manželstva s odporcom.
Na čas po rozvode navrhla zveriť obe deti do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné
vo výške 100 € na maloletého U. a 90 € na maloletého Y.. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli po
dvoch rokoch známostí v r. 1995. Od počiatku odporca holdoval alkoholu, manželke sa nevenoval, chodil
po zábavách. Peniaze utrácal a nestaral sa o chod domácnosti a zabezpečovanie rodiny. Nemal stabilné
zamestnanie, vo väčšej miere bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. S výchovou detí nepomáhal.V roku 2007 sa odporca zamestnal v F., kde sa po niekoľkých týždňoch zoznámil s inou ženou, s ktorou
mali spoločnú dcéru. Žili spolu v F. a asi po ročnom spolužití ju opustil a odcestoval do X. V.. V r. 2009
odporca telefonoval navrhovateľke a oznámilo jej, že je vo X. V. a žiadal ju, aby sa k nemu vrátila a

prisľúbil, že sa o deti postará. Navrhovateľka bola v tom čase v zlej finančnej situácii, odporcovi uverila
a rozhodla sa odcestovať s deťmi do X. V.. No už po dvoch týždňoch zistila, že odporca ju podvádza s
inou ženou. Definitívne sa rozhodla, že s odporcom už ďalej nechce žiť. Odporca sa odsťahoval k svojej
novej partnerke, s ktorou má 8 mesačné dieťa. Navrhovateľka sa rozhodla žiť X. V. sama.

V roku 2010 sa zoznámila s Jozefom Oláhom, s ktorým v súčasnosti žije a očakávajú narodenie

spoločnéhodieťaťa.Žijesnímusporiadanýživotpodľasvojichpredstáv.Menovanýnepožívaalkoholické
nápoje, venuje sa deťom a zabezpečuje rodinu.

Odporca žije v rovnakom meste ako navrhovateľka. Výživné neplatí, ale raz za tri mesiace zakúpi deťom
oblečenie v sume cca 100 britských libier.

Navrhovateľka konštatuje, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a
ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení spolužitia v r 2007 niet nádeje na jeho

obnovu. V súčasnosti žije odporca s inou ženou, s ktorou má dieťa. Po ústnom rozhovore s odporcom
sa dohodli na rozvode. Súčasný stav bráni účastníkom v ich ďalších plánoch, napr. navrhovateľka chce
uzavrieť manželstvo so súčasným partnerom.

Odporca sa vyjadril k návrhu podaním doručeným súdu dňa 16.5.2013. Uviedol, že s návrhom na rozvod
manželstva súhlasí. Na ďalšie otázky, ktoré boli obsahom výzvy súdu neodpovedal. Nepreukázal svoje

osobné, majetkové a príjmové pomery. Na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.10.1997 v U.. U oboch ide o prvé manželstvo. Z
manželstva pochádzajú dve deti, U. X., O.. XX.X.XXXX a Y. X., O.. X.XX.XXXX. Posledné spoločné
bydlisko manželov bolo na adrese P. M. XXX/X, G..

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou súd zistil, že žije v F. M. X. V. a F. Í.. Dňa 18.12.2012
sa jej narodila dcéra O. D.. Z kópie rodného listu dieťaťa vystaveného britskými úradmi dňa 2.1.2013
súd zistil, že otcovstvo k dieťaťu uznal súčasný druh matky L. D., ktorý je uvedený na rodnom liste.
Navrhovateľka je poberateľkou prídavok na tri deti vo výške 47,10 L . Z jej podania doručeného súdu
dňa 26.3.2013 bolo zistené, že menovaná požiadala o priznanie príspevku na úhradu nákladov na

ubytovanie. V čase zasielania svojho vyjadrenia ešte nedisponovala rozhodnutím. Svoje pravidelné
mesačné výdaje vyčíslila takto: náklady na stravu 200L, nájomné 600 L, elektrina a plyn 200 L, ďalšie
výdavky ( hygienické potreby a pod. ) 150 L.

Podľa § 23 ods. 1- 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ) v platnom znení, súd
môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne

narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 24 ods. 1,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods.1,2,3,4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je niekoľko rokov len formálnym
zväzkom. Manželia od r. 2007 nežijú spolu, spoločne nehospodária ani sa spoločne nepodieľajú

na výchove detí. Keďže sa odporca k návrhu vyjadril len jednou vetou, v ktorej konštatoval, že s
návrhom súhlasí, súd vychádzal pri určení príčiny rozvratu manželstva z vyjadrení navrhovateľky a teda
uzatvára, že hlavnou príčinou rozvratu je nevera na strane odporcu, ktorý sa jej v priebehu manželstva
dopustil opakovane. Aj v súčasnosti odporca žije vo zväzku s inou ženou a ich spoločným dieťaťom.
Navrhovateľka od roku 2010 žije vo zväzku s L. D., z ktorého pochádza maloletá dcéra O., nar. v r. XXXX.

Na základe takto zisteného skutkového stavu možno konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto súd v zmysle citovaného § 23 ods. 1 manželstvo
rozviedol.

Na čas po rozvode manželstva súd v zmysle citovaného § 24 ods. 1,4 zveril dve deti do osobnej

starostlivosti matky, ktorá sa o ne príkladne stará od ich narodenia.

Keďže sa nepodarilo zistiť príjmové a majetkové pomery odporcu súd mu uložil vyživovaciu povinnosť
v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, t.j. vo výške zodpovedajúcej 30% sumy životného minima na
jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti súd
poznamenáva, že sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. kalendárneho roka. V období do

1.7.2013 do 30.6.2014 minimálne výživné na jedno dieťa činí 27,13 €.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Účastníci sú povinní oznámiť po právoplatnosti rozsudku príslušnému orgánu povereného evidenciou

osôb zmeny, ktoré nastali v ich osobnom stave v dôsledku rozvodu manželstva.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričného úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.