Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/163/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112223946
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112223946.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa spol.

Q. N., M..N.., N. N. S. X, XXX XX G., F. XX XXX XXX, proti odporcovi: Z. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G.: J.
XXX, XXX XX H. J. S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: L. J. K. K. N., Q. L., N. N.:
N.J. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, o zaplatenie 356,07 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 169,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 169,92 € od 3.7.2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.06.2012 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil odporcovi
zaplatiťsumu356,07eurspolusúrokomzomeškaniavovýške 8,5%ročnezdlžnejsumyod03.07.2008

do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel Zmluvu č. A3599203, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi 1 ks SIM karty,
ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM karte
bolo pridelené účastnícke číslo XXXXXXXXXX. Navrhovateľ odporcovi pri uzavretí dodatku k zmluve
č. A3599203 odpredal mobilný telefón Smasung SGH-J600e za akciovú kúpnu cenu 0,03 eur. Tým, že
odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie 01.02.2008-22.04.2008 porušil
zmluvné povinnosti a v zmysle predmetného dodatku časť následky nesplnenia si zmluvných povinností

je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. Navrhovateľ pokusom
o pokonávku zo dňa 18.06.2008 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace,
vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani
len čiastočnou úhradou. Navrhovateľ následne v časti zmluvnej pokuty za mobilný telefón zakúpený
odporcom trvalo upustil od vymáhania časti, ktorá prevyšuje rozdiel medzi akciovou cenou a predajnou
cenou mobilného telefónu a na základe toho žiadal súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie zníženej
zmluvnej pokuty vo výške 182,20 eur. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania v súlade so Všeobecnými

podmienkami čl. 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku, tj. od 03.07.2008.Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Podaním doručeným súdu dňa 09.11.2012 navrhovateľ súdu oznámil, že sumu pôvodne uplatnenú
titulom zmluvnej pokuty si mieni ďalej uplatňovať titulom náhrady škody.

Vzhľadom na to, že návrh na zmenu návrhu nebol zo strany navrhovateľa riadne skutkovo odôvodnený,
uznesením č.k. 4C/163/2012-34 zo dňa 04.12.2012 súd navrhovateľa vyzval, aby pod následkom
odmietnutia podania riadne a zrozumiteľne opísal skutočnosti odôvodňujúce nárok na náhradu škody a
aby zároveň doložil dôkazy preukazujúce vznik nároku na náhradu škody.

Podaním doručeným súdu dňa 17.12.2012 navrhovateľ uviedol, že žiada, aby súd pripustil zmenu
návrhu v časti zníženej zmluvnej pokuty vo výške 182,20 eur z dôvodu, že ustanovenie dodatku,

v ktorom je dohodnutá zmluvná pokuta, bolo v inom konaní označené ako neprijateľná zmluvná
podmienka. Vzhľadom na toto rozhodnutie sa podľa navrhovateľa javí ako legitímna požiadavka
nepriznať oprávnenému z titulu neplatnej zmluvnej podmienky ani časť paušalizovanej náhrady škody,
keďže zmluvnú pokutu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nemožno moderovať. Zároveň
však nemožno od navrhovateľa spravodlivo žiadať, aby sa vzdal nároku na náhradu škody spôsobenej

odporcom. Navrhovateľ sa preto domáhal náhrady škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi
za odpredaný mobilný telefón, a to vo výške 182,20 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi
predajnoucenoumobilnéhotelefónu(182,23eur)ajehoakciovoucenou(0,03eur).Navrhovateľuviedol,
že odporca mu spôsobil škodu tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej,
a to tým, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto služby platiť po dobu viazanosti.

Odporca však následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

S poukazom na uvedené súd uznesením zo dňa 18.12.2012 pripustil zmenu návrhu tak, že navrhovateľ
sa domáha, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 356,07 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 03.07.2008 do zaplatenia, a to sumu 173,87 titulom neuhradených

služieb a sumu 182,20 eur titulom náhrady škody, ako aj náhradu trov konania.

Podaním doručeným súdu dňa 08.02.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu, a
to za účelom podpory odporcu v konaní. Vedľajší účastník uviedol, že navrhuje súdu, aby pristúpil k
posúdeniu zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty a v prípade, že súd zistí, že zmluvná
pokuta bola dohodnutá zjavne nevýhodne pre spotrebiteľa, navrhuje, aby ju súd navrhovateľovi priznal

v odôvodnenej výške, resp. ju úplne zamietol.

Podľa ust. § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec

bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 25.09.2013.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu
a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 01.02.2008 Zmluvu o pripojení č. A3599203. Predmetom
zmluvy bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb v účastníckom programe Paušál 70
prostredníctvom mobilného telefónu s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Dodatkom k tejto zmluve zo

dňa 01.02.2008 navrhovateľ odporcovi odpredal mobilný telefón Samsung SGH-J 600e za kúpnu cenu
1,- eur s DPH. Predmetný dodatok upravuje práva a povinností zmluvných strán, vrátane povinnosti
odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dohodnutú dobu viazanosti v dĺžke 24
mesiacov. Okrem toho predmetný dodatok obsahuje v bode 2.5 ustanovenie týkajúce sa zmluvnej
pokuty. Keďže však po pripustenej zmene návrhu si navrhovateľ neuplatňuje sumu 182,20 eur na

základe predmetného ustanovenia titulom zmluvnej pokuty, ale túto sumu si uplatňuje titulom náhrady
škody, súd predmetné ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty viac neskúmal. Uvedený nárok na
náhradu škody vo výške 182,20 eur (ako bude odôvodnené neskôr) posudzoval z hľadiska splnenia
predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody.

Využívaním elektronických komunikačných služieb odporcom mala navrhovateľovi vzniknúť celková

pohľadávka v sume 173,87 eur ako nezaplatené mesačné poplatky za využitie poskytnutých služieb,
ako to vyplýva aj z pokusu o zmier zo dňa 18.06.2008. Odporcovi navrhovateľ zaslal pokus o zmier s
rozpisom neuhradených faktúr. Odporca na pokus o zmier nereagoval ani len čiastočnou úhradou, hoci
pokus o zmier podľa doručenky prevzal dňa 20.06.2008.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov (ďalej len zákon): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas

poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) zákona: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté a spotrebované elektronické služby nasledovnými
faktúrami :- faktúra č.9003826463 zo dňa 01.02.2008, splatná dňa 15.02.2008 na sumu 738,50 Sk, čo je 24,51 eur
s DPH, ktorou vyúčtoval poplatky za využité telekomunikačné služby,

- faktúra č.8774825848 zo dňa 18.03.2008, splatná dňa 01.04.2008 na sumu 4.377,50 Sk, čo je 145,31

eur s DPH, ktorou vyúčtoval poplatky za využité komunikačné služby,

- faktúra č.8775276353 zo dňa 22.04.2008, splatná dňa 06.05.2008 na celkovú sumu 122,- Sk, čo je
4,05 eur s DPH, pričom poplatky za odoslané SMS činili 0,10 eur S DPH a poplatok za odpojenie
činil 3,95 eur s DPH.

V konaní mal súd za nesporne preukázané, že odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce
zo Zmluvy o pripojení č. A3599203 a dodatku k nej tým, že riadne a včas nezaplatil cenu

za poskytnuté telekomunikačné služby. V dôsledku uvedeného vznikla odporcovi v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení povinnosť zaplatiť navrhovateľovi pohľadávku za neuhradené služby
v sume 169,92 eur, pričom uvedené poplatky za využitie telekomunikačných služieb boli odporcovi
vyfakturované nasledovnými faktúrami:

- faktúra č.9003826463 zo dňa 01.02.2008, splatná dňa 15.02.2008 na sumu 738,50 Sk, čo je 24,51

eur s DPH,

- faktúra č.8774825848 zo dňa 18.03.2008, splatná dňa 01.04.2008 na sumu 4.377,50 Sk, čo je 145,31
eur s DPH,

-faktúrač.8775276353 zodňa22.04.2008,splatnádňa06.05.2008,ktorouodporcovivyúčtovalpoplatky
za využité komunikačné služby v sume 0,10 eur s DPH.

Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca uhradil sumu 169,92 eur titulom ceny služieb
využívaných na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení, na ktorých úhradu je odporca povinný v zmysle
zmluvy a vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami
priznal navrhovateľovi sumu 169,92 eur, keďže dlh bol v tejto časti dostatočne preukázaný.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších

predpisov (ďalej len OZ): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením
peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd taktiež priznal navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania z tejto sumy v zmysle § 517 ods. 2 OZ v

spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 8,5 % ročne (ako 2-násobok diskontnej
sadzby NBS, ktorá bola vo výške 4,25% ročne), a to odo dňa 03.07.2008, ako odo dňa nasledujúceho
po dni uvedenom v pokuse pokonávku ako dátum splatnosti (02.07.2008), až do zaplatenia.

Okrem poplatkov za elektronické telekomunikačné služby navrhovateľ vyúčtoval odporcovi v zmysle
predložených faktúr aj poplatok za odpojenie v sume 3,95 eur s DPH, a to faktúrou č. 8775276353

zo dňa 22.04.2008.Čo sa týka tohto poplatku za odpojenie v sume 3,95 eur, súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal
vznik záväzku odporcu hradiť navrhovateľovi takýto druh poplatku, a to práve vo vyfakturovanej výške.
Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si navrhovateľ takýto poplatok práve

za vykonanie odpojenia s odporcom dojednali. Okrem toho, ak by si boli aj zmluvné strany dohodli
platenie tohto poplatku, navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu účtoval odporcovi
práve poplatok v uplatňovanej sume 3,95 eur. Navrhovateľ tarifou, cenníkom, alebo iným dokumentom
nepreukázal opodstatnenosť uplatňovania tejto sumy ani čo do jej výšky. Z tohto dôvodu, s poukazom
na to, že navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno, súd návrh v časti uplatnenej sumy 3,95 eur s

príslušenstvom zamietol.

Ďalej si navrhovateľ uplatňoval (po pripustení zmeny návrhu) sumu 182,20 eur spolu s príslušným
úrokom z omeškania titulom náhrady škody.

Navrhovateľ po tom, ako predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za
neprípustné pre jeho neprijateľnosť, a vzhľadom na to, že podľa rozhodnutia KS v Prešove sp.
zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť navrhovateľa zdržať sa

ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, pristúpil k zmene návrhu tak, že
už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 182,20 eur, ale náhradu škody vo výške 182,20 eur
(tj. vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou).

Navrhovateľ vyčíslil náhradu škody nasledovne:

- škoda vy výške 182,20,- eur ako rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu
(182,23 eur) a akciovou cenou, za ktorú bolo zariadenie odporcovi predané (0,03 eur),

Navrhovateľ ďalej poukazuje na ustanovenie čl. 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení, podľa ktorého
- Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku

poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v
tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode
2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy
č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej

ceny MT).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvoduporušeniapovinnostiodporcuzotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne24mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej

zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len OZ): Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, navrhovateľ

nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou o pripojení nezotrval po dobu 24
mesiacov.

Pri tomto konštatovaní súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený
v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1, spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe....

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP , ... zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými
stranami...

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení

nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo, a teda
nebolo preukázané, že by odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov nesplnil.
Na tom nič nemení ani fakt, že navrhovateľ odporcovi účtoval poplatok za odpojenie, pretože odpojenie
nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy podľa všeobecných podmienok, čím podľa názoru súdu
nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľideosamotnývznikškody(predpokladč.2),ktomusúduvádza,že podľa§442ods.1OZuhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a

je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s

ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu Samsung
SGH-J600e a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho
úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru
súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento
predáva mobilný telefón či iné komunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný

teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením
právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu,
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus
nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho

očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku
navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. Navrhovateľ
odpredal odporcovi telefón za výhodnú akciovú kúpnu cenu, hoci navrhovateľovi bolo zrejmé, že jeho
skutočná cena v čase predaja je niekoľkonásobne vyššia, avšak s odporcom si i napriek tomu dojednal
kúpnu cenu zníženú a takúto zníženú cenu od odporcu aj riadne obdržal.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon, ale kúpna zmluva uzatvorená s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

S poukazom na to, že neboli naplnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, súd návrh v časti

o zaplatenie sumy 182,20 eur s uplatneným úrokom z omeškania zamietol.

Vo výroku o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom rozhodol súd podľa ustanovenia §
142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Z.z., Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
OSP), podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 169,92 eur s príslušným úrokom z
omeškania, pričom odporca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 186,15 eur s príslušným úrokom z
omeškania. Je zrejmé, že pomer úspechu navrhovateľa a odporcu bol približne rovnaký, resp., že žiaden
z účastníkov konania vo veci nemal plný úspech. Preto žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada
trov konania. Keďže si vedľajší účastník neuplatnil žiadnu náhradu trov konania, súd osobitným výrokom

rozhodol tak, že ani vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.