Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. február 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/198/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223533
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210223533.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825,
zast.: HGM & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava proti žalovanému: 1. C. W., M..
XX.XX.XXXX, Q. B. XXa, XXX XX Q., 2. V. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XXa, XXX XX Q. o zaplatenie
2 524,85 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 33,- eur z a s t a v u j e .

Súd návrh z a m i e t a .

Súd úspešnému žalovanému v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou na tunajší súd dňa 25.10.2010, domáhal, aby súd zaviazal žalovaných
na zaplatenie sumy 2 524,85 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, s tým, že plnením jedným

zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Spoločnosť VOLKSBANK Slovensko, ako veriteľ a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 21.05.2003 Zmluvu
o spotrebnom úvere č. XXX XXX (ďalej len ako "Zmluva o spotrebnom úvere" ), na základe ktorej
bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver vo výške 3.983,27 eur, pri úrokovej sadzbe 13,25 % ročne.
Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach, pričom
splátka bola splatná vždy od 15-dňa v mesiaci a splatnosť prvej splátky bola stanovená na 15.06.2003.
Výška mesačnej splátky úveru bola stanovená na 137,95 eur. Dohodnutá doba splatnosti úveru bola 36
mesiacov, t.j. do 15.05.2006. Dňa 12.10.2004 bol k Zmluve podpísaný Dodatok č. 1/2004, na základe

ktorého sa upravil spôsob splácania úveru vrátane príslušenstva a ostatných peňažných záväzkov.

Na zabezpečenie záväzkov podpísal žalovaný v 2. rade Zmluvu o ručení č. XXX XXX, na základe ktorej
preberá na seba voči veriteľovi záväzok, že ho v plnom rozsahu uspokojí, ak ho riadne a včas neuspokojí
dlžník.

Spoločnosť VOLKSBANK Slovensko, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovaným žalobcovi
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2005. Táto skutočnosť bola oznámená aj
žalovanému v 1. a 2. rade. Na základe uvedeného sa novým vlastníkom pohľadávok stal žalobca.Mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 20.12.2005, od tohto momentu je veriteľ oprávnený požadovať
úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy. Uvedený úrok z omeškania vyplýva zo Smernice
pre spotrebné úvery zo dňa 30.04.2004, ktorá nadobudla platnosť dňa 01.05.2004. V zmysle čl. IV., bod

5 úroková sadzba pohľadávky, postúpenej na súdne vymáhanie je 8,5% ročne.

Nakoľko žalovaný v 1. rade si neplnil svoje záväzky vyplývajúce mu zo Zmluvy, riadne a včas a uplatnil si
žalobca svoje práva na súde. Odo dňa postúpenia pohľadávky boli na účet žalobcu poukázané viaceré
platby v celkovej výške 1650,76 eur. Posledná platba bola zaplatená dňa 11.10.2010 vo výške 33,-
eur. Uvedené platby boli pri vypracovaní návrhu na vydanie platobného rozkazu v zostatku dlžnej sumy

zohľadnené.

Súd vydal dňa 25.01.2011 pod č.k.: 32Ro/2776/2010-55 platobný rozkaz, ktorým žalovaných zaviazal
na zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom. Žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade podali voči
platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedli, že úver bol poskytnutý dňa 21.05.2003
a mal byť splatený do 15.05.2006. Keďže žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu až
25.10.2010, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty, vzniesol žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný

v 2. rade námietku premlčania.

K podanému odporu sa vyjadril žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 29.04.2011. Žalobca
má za to že uplatnený nárok nie je premlčaný, nakoľko nárok uplatnený v konaní vznikol titulom Zmluvy
o úvere č. XXX XXX zo dňa 21.05.2003. V čl. VI., bod 33. tejto Zmluvy o úvere žalovaný v 1. rade ako
dlžník vyhlásil, že práva veriteľa zo zmluvy sa premlčia v lehote 10 rokov. Podľa § 401 Obchodného

zákonníka strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť
premlčaciu dobu, a to aj opakovane, celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby,
keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.
Žalobca má za to, že toto vyhlásenie v čl. VI., bod 33. Zmluvy o úvere je vyhlásením podľa ust. § 401
Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov.

Zároveň poukázal na to, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola čiastočne uhrádzaná viacerými
čiastkovými platbami, s poslednou platbou dňa 01.12.2010, čím nastali účinky uznania záväzku v zmysle
ust. § 323 v spojení s ust. § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka.

Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi poukazuje žalobca na ust. § 323 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého uznanie záväzku má účinky a i voči ručiteľovi a taktiež na ust. § 310

Obchodného zákonníka, podľa ktorého právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním
práva voči dlžníkovi.

Vzhľadom na to, že dňa 01.12.2010 bola na účet žalobcu zaplatená ďalšia čiastková úhrada 33,- eur,
ktorú žalobca započítal na úhradu časti úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 19.10.2010 upravil v
tejto časti žalobca aj žalobný petit. Súd podanie žalobcu posúdil z hľadiska obsahu ako späťvzatie, preto

súd v súlade s § 98 O.s.p. konanie v tejto časti o zaplatenie 33,- eur zastavil.

Žalovaný v 1. a 2. rade zotrvali na svojej námietke premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise: Zmluva o
spotrebnom úvere č. XXX XXX, Zmluva o ručení č. XXX XXX, Smernica pre spotrebné úvery zo dňa
30.04.2004, Zmluva o postúpení pohľadávky, Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, Výzva

na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 19.11.2003, 06.09.2004 a 18.08.2004, Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti zo dňa 20.12.005, vyčíslenie pohľadávky z úveru zo dňa 18.01.2006 a výsluchom žalovaných.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:Spoločnosť VOLKSBANK Slovensko, ako veriteľ a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 21.05.2003 Zmluvu
o spotrebnom úvere č. XXX XXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver
vo výške 3.983,27 eur, pri úrokovej sadzbe 13,25 % ročne.

Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach, pričom
splátka bola splatná vždy od 15-dňa v mesiaci a splatnosť prvej splátky bola stanovená na 15.06.2003.
Výška mesačnej splátky úveru bola stanovená na 137,95 eur. Dohodnutá doba splatnosti úveru bola 36
mesiacov, t.j. do 15.05.2006.

Dňa 12.10.2004 bol k Zmluve podpísaný Dodatok č. 1/2004, na základe ktorého sa upravil spôsob
splácania úveru vrátane príslušenstva a ostatných peňažných záväzkov.

Na zabezpečenie záväzkov zo Zmluvy o spotrebnom úvere bola dňa 21.05.2003 podpísal právny
predchodca žalobcu so žalovaným v 2. rade Zmluvu o ručení č. XXX XXX, na základe ktorej ručiteľ
preberá na seba voči veriteľovi záväzok, že ho v plnom rozsahu uspokojí, ak ho riadne a včas neuspokojí
dlžník.

Mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 20.12.2005, od tohto momentu je veriteľ oprávnený požadovať

úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy. V zmysle čl. IV., bod 5 úroková sadzba
pohľadávky, postúpenej na súdne vymáhanie je 8,5% ročne.

Spoločnosť VOLKSBANK Slovensko, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovaným v 1. a 2.
rade žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2005. Táto skutočnosť bola
oznámená aj žalovanému v 1. rade dňa 13.01.2006.

Súd po právnej stránke posúdil vec podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom
čase, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom
čase,veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom čase, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ods. 4 cit. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.Podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré
by mal proti veriteľovi dlžník.

Podľa § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s

ním vysloví súhlas.

Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.

Podľa článku 6 bod 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V článku VI., bod. 33 Zmluvy o spotrebnom úvere klient vyhlásil, že práva banky vzniknuté z tejto Zmluvy
sa premlčujú najneskôr v lehote 10 rokov.

Je nesporné, že dňa 21.05.2003 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným
v 1. rade ako dlžníkom uzatvorená zmluva označená ako "Zmluva o spotrebnom úvere".

Podmienky uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch upravoval zákon č. 258/2001 Z.z.. Tento zákon
v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy v § 3 ods. 1 upravoval definíciu veriteľa spotrebiteľského
úveru tak, že veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojho podnikania a pričom v odseku 2 bolo uvedené, že za spotrebiteľa sa považuje fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona za zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa považuje zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného je jednoznačné, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.
Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný v 1. rade v predmetnom spore vystupuje
ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a úver mu bol poskytnutý
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V danom prípade ide o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa
subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník.

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. To neplatí, ak ide o predmet plnenia,

cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Je nepochybné, že zmluvné
podmienky v predmetnej Zmluve o spotrebnom úvere zo dňa 21.05.2003 neboli individuálne dojednané,nakoľko žalovaný v 1. rade nemohol podstatne ovplyvniť obsah tejto zmluvy, pretože podmienky tejto
zmluvy boli vopred predtlačené.

Z ustanovení § 879e, ods. 3 a ods. 4 v spojení s § 53 a 54 zákona č. 150/2004 Z.z. ktorým sa s

účinnosťou od 01.04.2004 zmenil a doplnil Občiansky zákonník vyplýva, že účastníci spotrebiteľských
zmlúv, v prípade, ak nedali tieto zmluvy do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 150/2004
Z.z. do súladu s uvedenými ustanoveniami, považujú sa tieto zmluvy zo zákona za absolútne neplatné
(ex tunc). Právny predchodca žalobcu bol preto povinný uzavretú spotrebiteľskú zmluvu v tejto
zákonnej lehote zosúladiť so zákonom tak, aby neobsahovala neprijateľnú (neprimeranú) podmienku o

uplatnení Obchodného zákonníka vo vzťahu k predĺženiu premlčacej lehoty. Preto príslušné ustanovenie
spotrebiteľskej zmluvy vo vzťahu k predĺženiu premlčacej lehoty na 10 rokov je neplatné.

V článku VI., bod. 33 žalovaný v 1. rade vyhlásil, že predlžuje práva banky vzniknuté z tejto úverovej
zmluvy sa premlčujú najneskôr v lehote 10 rokov.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo

nezaniká. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,
aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje

právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav,
že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Vo vzťahu k ustanoveniu článku VI., bod 33 Zmluvy o spotrebnom úvere súd dospel k záveru, že
predmetné vyhlásenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. 10-ročnú premlčaciu lehotu zákon priznáva len v osobitných prípadoch a to

najmä vtedy, ak sa má predísť súdnym sporom uznaním dlhu, resp. je potrebné chrániť riadny výkon
súdneho rozhodnutia (§ 110 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ však bez rozumného dôvodu do úverových
podmienok bolo zahrnuté predĺženie premlčacej doby bez toho, aby tomu zodpovedalo aj predĺženie
premlčacej doby pri nárokoch žalovaného v 1. rade ako veriteľa, je takéto ustanovenie neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Uvedené má potom na obsah zmluvného vzťahu a s tým súvisiace práva a

povinnosti účastníkov ten dôsledok, že právo žalobcu voči žalovanému v 1. rade a rovnako aj voči
žalovanému v 2. rade na zaplatenie akýchkoľvek peňažných súd na základe predmetnej zmluvy, sa
premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, s poukazom na zákonné ustanovenia citované vyššie,
súd dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná. Keďže zmluvná podmienka v predmetnej

úverovej zmluve, týkajúca sa predĺženia premlčacej doby, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nie je
možné podľa nej posudzovať uplatňovaný nárok. Súd preto správne posudzoval námietku premlčania
podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
Občianskeho zákonníka ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca sám uvádza, že dňa 20.12.2005 nastala mimoriadna splatnosť

úveru, teda týmto dňom bol veriteľ oprávnený, z dôvodu neplnenia podmienok a povinností zo strany
klienta, požadovať od klienta (žalovaného v 1. rade) splatenie celého vyčerpaného úveru vrátane úrokov
pred dňom dohodnutej splatnosti (článok V., bod 27 písm. d) Zmluvy o spotrebnom úvere). Žalovaný
v prvom rade sa teda dňom 21.12.2005 dostal do omeškania s plnením celého vyčerpaného úveru,
premlčacia doba začala plynúť týmto dňom a uplynula dňa 21.12.2008. Žaloba bola podaná na súd dňa

25.10.2010, teda po uplynutí premlčacej doby.

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že zo strany žalovaného v 1. rade dochádzalo k čiastkovému plneniu aj
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, s poslednou platbou dňa 01.12.2010, čím nastali účinky uznania
záväzku v zmysle ust. § 323 v spojení s ust. § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, súd uvádza, že
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade ide o

zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorú sasubsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník, nie je možné na tieto čiastkové plnenia aplikovať ustanovenie
§ 323 v spojení s § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, ale je potrebné aplikovať opätovne Občiansky
zákonník. V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka uznanie dlhu musí byť urobené vo forme stanovenej

zákonom. Neformálne uznanie dlhu, napríklad zaplatením splátky, nemá za následok vznik právnej
domnienky uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka a ani neprerušuje plynutie premlčacej
doby.

Navyše vo vzťahu k ručiteľovi (žalovanej v 2. rade) súd poukazuje aj na ustanovenie § 548 ods. 3
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého uznanie dlhu dlžníkom (ku ktorému však v tomto prípade

podľa názoru súdu nedošlo) je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vyslovene súhlasí. Takúto skutočnosť
(súhlas ručiteľa) však žalobca v konaní nepreukázal.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu, z dôvodu uplatnenia námietky
premlčania žalovanými, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu
trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.