Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2009

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/157/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108219384
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2009:5108219384.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: ELKO COMPUTERS TRADE, s.r.o. Hálkova 12, Žilina, IČO 36434647, zastúpený: C.. X.
I., bytom F. Y. XX, K., proti odporcovi: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a,
Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO 31444873, právne zastúpený: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA,
s.r.o., so sídlom Trnavská 11, Bratislava, v konaní o ochranu dobrého mena, dôstojnosti a dobrej povesti,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 870,04 eur a tieto zaplatiť na účet
právneho zástupcu odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB a.s. do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 23.8.2008 domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti bezodplatne
poskytnúť navrhovateľovi vysielací čas v dĺžke najmenej 3 min. a uverejniť bez cenzúry spor
navrhovateľa. Ďalej žiadal uložiť odporcovi povinnosť najmenej tri krát pred premiérou relácie
„Lampáreň“ uverejniť text, ktorý okrem zobrazenia na obrazovke bude i v zvukovej podobe počas
zobrazovania čítaný: „Dňa 11.5.2008 v relácii „LAMPÁREŇ“ v príspevku K. X. bol uvedený P. B. pod

titulkom „Išiel reklamovať počítač a predajca podal na neho trestné oznámenie“ zverejnila naša televízia
zábery na sídlo a označenie spoločnosti ELKO Computers TRADE, s.r.o. Hálkova ulica 12 Žiline.
Nakoľko táto spoločnosť iniciátorovi nášho príspevku C. L., nikdy nič nepredala a so spormi C. L. nemá
nič spoločné, neprofesionálnym zverejnením jej označenia a sídla v našom príspevku sa dopustila naša
televízia poškodenia dobrého mena spoločnosti ELKO COMPUTERS TRADE, s.r.o. Hálkova 12, Žilina
za čo sa spoločnosti ELKO Computers TRADE, s.r.o. ospravedlňujeme.“
Zároveň žiadal uložiť odporcovi povinnosť v internetovom archíve relácie Lampáreň zo dňa 11.5.2008

doplniť 3-minútový spot navrhovateľa a spot obsahujúci vyššie uvedené ospravedlnenie tak, aby boli
rovnako prístupné ako spot odporcu „Išiel reklamovať počítač a predajca podal na neho trestné
oznámenie...“.
Ďalej žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie čiastky 200.000,- Sk titulom nemajetkovej ujmy, ktorú
odporca spôsobil navrhovateľovi svojim neprofesionálnym konaním.

Návrh odôvodnil tým, že z predmetného príspevku aj z vyššie uvedených snímok u osôb, ktoré

predmetný príspevok sledovali vznikol dojem, že účastníkom sporu s p. C. J. je navrhovateľ. Jeho
spoločnosť s p. C. nemá žiadne vzťahy, nikdy mu nič nepredala a neprevzala povinnosti iných subjektov,
ktoré by mali vzťahy s p. C.. Dehonestujúci príspevok odporcu však v rozpore s touto skutočnosťou
vzťahy s C. J. prisudzuje navrhovateľovi a to tým, že identifikačné znaky ako je označenie spoločnostiv zmysle zákona, budovu sídla spoločnosti uverejnili v príspevku čím závažným spôsobom a v značnej
miere poškodil dobré meno ich spoločnosti. Týmto konaním odporca porušil ústavou chránené právo na
dobrémenonavrhovateľa.Nakoľkosamuviacako2týždnenepodarilospojiťsožiadnymkompetentným

zástupcom odporcu ba ani s tvorcami príspevku, pretože sa systematicky zapierajú a na odkazy nijako
nereagujú, je nútený sa domáhať práva na ochranu dobrého mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR
žalobou.

Odporca vo vyjadrení k návrhu poukázal na doslovný prepis rozhovorov a skutočnosť, že text príspevku

bol logicky doplnený obrazovým materiálom priamo z miesta, kde sa nachádza sídlo spoločnosti, ktorá
predmetný notebook p. L. predala, v budove na Hálkovej č. 12 v Žiline má sídlo /podľa prezentovaných
záberov/ obchod s názvom ELKO COMPUTERS SHOP, v tej istej budove sídli spoločnosť predajcu s
názvom ELKO COMPUTERS ŽILINA, s.r.o. , spoločnosť s názvom ELKO COMPUTERS FINANCIAL,
s.r.o. ako aj navrhovateľ ELKO COMPUTERS TRADE, s.r.o. Podľa obchodných mien uvedených nad
vchodom do predmetnej budovy sa žiadne ďalšie označenia iných spoločností alebo iných právnických

a fyzických osôb nenachádzajú. V zábere bol pohľad na dom z ulice -verejného priestranstva a záber
na vchod do budovy a vchod do obchodných priestorov v tej istej budove. Celý záber bol uskutočňovaný
z verejného bežne dostupného priestranstva.
Má za to, že analýzou príspevku je zrejmé, že k záberom na sídlo obdobne pomenovaných spoločností
prišlo v súlade so zákonom, v primeranom rozsahu a primeraným spôsobom, nikde v príspevku sa

nehovorilo a ani zámerne nepoukazovalo, že subjektom, ktorý neuznal reklamáciu p. L. je žalobca,
naopak má za to, že v príspevku verbálne ako aj vizuálne dominoval a bol jednoznačne prezentovaný
ako subjekt výlučne spoločnosť s názvom ELKO COMPUTERS s.r.o. Z odvysielaného príspevku nie
je možné identifikovať ochrannú známku žalobcu ako ochrannú známku subjektu, ktorý by bolo možné
dávať do súvisu s nárokmi p. L., pretože z kontextu hovoreného slova bolo možné jednoznačne

vyvodiť názor, že zodpovedným subjektom za spôsobenú eventuálnu ujmu p. L. je spoločnosť, ktorej
ochranná známka, logo, ako aj jej predstavitelia sa objavili priamo v relácii. Zároveň má za to, že
vizuálne vyobrazenie ochrannej známky žalobcu bolo v zábere po minimálnu možnú dobu, vysielateľ
neupriamoval pozornosť na predmetnú ochrannú známku ani vizuálne ani verbálne a nebolo cieľom
príspevku označiť majiteľa ochrannej známky ako zodpovedný subjekt.

Upozornil tiež na skutočnosť, že v budove na Hálkovej č. 12 v Žiline je sídlo nasledovných spoločností
ELKO COMPUTERS ŽILINA, s.r.o. , IČO: 36 405 515, zastúpená konateľmi C.. X. I., spoločník Ing. X. I.,
ELKO COMPUTERS FINANCIAL, s.r.o., ICO: 36 434 655, zastúpená konateľom Ing. X. I., spoločník Ing.
F. I., ELKO COMPUTERS TRADE, s.r.o., IČO: 36 434 647, zastúpená konateľmi Ing. F. I., spoločník Ing.
X. I., Zároveň na priečelí budovy je umiestnený vchod do obchodného priestoru nad ktorým je uvedený

názov ELKO COMPUTERS SHOP.
Podľa spisového materiálu dodaného p. L. na základe ktorého komunikoval s predajcom v prípade
reklamácienotebooku,vočip.L.akokupujúcemuvystupovalispoločnosti:ELKOComputersŽilina,s.r.o.,
Halkova 12, 010 01 Žilina, ELKO computers, s.r.o., Hálkova 12, 010 01, ELKO computers SHOP, s.r.o.,
Hálkova 12, 010 01 Žilina. V tejto súvislosti poukázal na zhodu a zameniteľnosť názvov obchodných

mien subjektov, ktoré v danej veci nejakým spôsobom participovali, pričom v uvedených subjektoch
je zrejmé, že ich vlastníkmi a konateľmi sú tie isté osoby, teda spoločnosti sú vzájomne majetkovo aj
personálne prepojené a veľmi úzko medzi sebou spolupracujú, o čom svedčí aj fakt, že sú umiestnené a
sídlia v jednej a tej istej budove. V tejto súvislosti poukázal aj na nejednotnosť v označovaní jednotlivých
subjektov, nakoľko obchodné a predajné priestory sú označené pod iným názvom ELKO Computers

SHOP, pečiatky predajcu sú označované raz ako ELKO computers, s.r.o., inokedy ako ELKO computers
SHOP, s.r.o. napriek tomu, že takáto spoločnosť vôbec neexistuje.
Aj samotný návrh navrhovateľa je veľmi nejednotný aj v označovaní vlastného obchodného mena keď
sa označuje ako ELKO Computers trade, s.r.o., raz ako ELKO COMPUTERS TRADE, s.r.o. a raz ako
ELKO computers TRADE, s.r.o.. Má za to, že samotný žalobca nepripisuje správnemu označeniu svojej

spoločnosti taký veľký význam, aký vymedzuje a zdôrazňuje v žalobnom návrhu.
Poukázal tiež na nepravdivosť tvrdení navrhovateľa, pretože neupriamoval pozornosť verbálne ani
vizuálne na sídlo so zámerom označiť majiteľa ochrannej známky. Všetky informácie, ktoré v príspevku
odzneli boli pravdivé, vychádzali z reálnych skutočností a výpovedí svedkov. Žiadna z informácií, ktoré
v príspevku odznela nebola nepravdivá, alebo pravdu skresľujúca.

K tvrdeniu navrhovateľa, že vysielaním došlo k porušeniu ústavou chráneného práva na dobré meno
spoločnosti navrhovateľa a to závažným spôsobom a v závažnej miere poukázal na to, že navrhovateľ
neuvádza akým spôsobom došlo k takémuto konaniu, neuvádza a nedokladuje dostatočným spôsobom,aké sú dôsledky takéhoto zásahu do jeho dobrého mena, pričom dôkazné bremeno je v takomto prípade
na jeho strane.
Vo vzťahu k formulácii nárokov, ktorých sa navrhovateľ domáha uviedol, že ak sa navrhovateľ cítil

poškodený na svojich právach odvysielaním predmetného príspevku mal možnosť dožadovať sa
ochrany svojich práv prostredníctvom a v zmysle ustanovenia § 21 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní
a retransmisii. Navrhovateľ si však v prekluzívnej 30 dňovej lehote nároky neuplatnil. Taktiež poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľ nestanovil obsah spotu, ktorý žiada odvysielať a odporcom navrhnuté
znenie ospravedlnenia považuje za neadekvátne, nakoľko máme za to, že uvedeným konaním k zásahu

do dobrej povesti navrhovateľa vôbec neprišlo a ani nemohlo dôjsť vzhľadom ku skutočnosti, že zábery
na ochrannú známku žalobcu neboli snímané a vysielané v kontexte s verbálnym stanoviskom, ktoré
by uvádzalo žalobcu ako právnickú osobu zodpovednú za spôsobenú škodu.

Zároveň poukázal na práva priznané čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR podľa ktorého, každý má právo vyjadrovať svoje názory

slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, čo nezahŕňa len právo na informáciu, ale aj
povinnosť držiteľa licencie na televízne vysielanie informovať verejnosť. Právo šíriť a prijímať informácie
patrí medzi základné práva a slobody prirodzenoprávnej povahy, ktoré sú garantované slovenským
právnym poriadkom a medzinárodným právom. K obmedzeniu slobody prejavu môže dôjsť len v prípade
nevyhnutnosti takéhoto opatrenia v demokratickej spoločnosti pri súčasnom splnení taxatívne určených

podmienok a iba zákonom alebo na jeho základe. Pri posudzovaní skutkového stavu danej veci treba
upriamiť pozornosť najmä na čl. 14 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992
Zb., ktorá garantuje základné ľudské práva a slobody. Poukázal aj na ust. čl. 11 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť

pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. V tejto súvislosti preto
nadobúda osobitné postavenie Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd dojednaný v Ríme 4.
novembra 1950 uverejnený ako oznámenie pod č. 209/1992 Zb.. Podľa uvedených predpisov pre
obmedzenie slobody prejavu a práva na informácie predovšetkým splnená podmienka nevyhnutnosti
v demokratickej spoločnosti, pričom toto obmedzenie musí sledovať legitímny cieľ, nesmie prekročiť

nevyhnutnú mieru postačujúcu pre ochranu legitímneho záujmu. Pojem „nevyhnutý" v demokratickej
spoločnosti predpokladá, že obmedzujúci zásah orgánu verejnej moci zodpovedá naliehavej sociálnej
potrebe,žejeprimeranýsledovanémulegitímnemuúčelu,ažemotívy,naktorésaodvolávavnútroštátny
orgán, aby ho ospravedlnili, sú relevantné a dostatočné. Sloboda prejavu tak, ako je vymedzená v
čl. 10 Dohovoru samozrejme podlieha aj výnimkám, ktoré je však potrebné vykladať reštriktívne a

nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť presvedčivo dokázaná.
Vyslovil názor, že v demokratickej spoločnosti sú práve uvedené práva jedným z dôležitých
mechanizmov kontroly demokracie a zákonnosti v spoločnosti. Z uvedeného vyplýva pre mediálne
subjekty právo, ale aj povinnosť šíriť informácie voči verejnosti, ktorá naopak očakáva a vytvára
spoločenský tlak, aby bolo mediálne spravodajstvo nezávislé a slobodné. Spravodajstvo by nebolo

účinné,kebynebolovšestrannéasohľadomnaokolnostiprípaduajkritické.Slobodaprejavuaslobodné
spravodajstvopotomnaopakgarantujúajsloboduprejavuverejnostiakocelkualebokaždéhojednotlivca
v rámci spoločnosti.

K uplatneniu morálnej satisfakcie a pre uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch má za to, že

sú kumulatívne stanovené podmienky, podľa ktorých navrhovateľ musí preukázať, že zásah musí bol
neoprávnený, zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať porušenie alebo ohrozenie práv právnickej osoby,
dobré meno právnickej osoby musí byť ohrozené v značnej miere a v prípade požiadavky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch musí byť dostatočné a preukázané, že morálna satisfakcia sa javí ako
nedostačujúca a z akého dôvodu sa javí ako nedostačujúca. Neoprávneným zásahom je taký zásah,

ktorý je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Oprávnenosť informovať o konaní, vlastnostiach,
udalostiachtýkajúcichsakonkrétnejosobyjepotrebnéposudzovaťvzhľadomnadanúosobuaokolnosti,
za ktorých dochádza k šíreniu informácií. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy podľa ust. § 13 ods. 2, 3 OZ je, aby neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať porušenie
alebo ohrozenie dobrého mena právnickej osoby a jej postavenie v spoločnosti musí byť znížená v

značnej miere. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno a je povinný dokázať príčinnú súvislosť medzi
neoprávneným zásahom a vzniknutou nemajetkovou ujmou.S poukazom na ustanovenia §13 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporca vyslovil názor, že
právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným
zásahom v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Má za

to, že z podania navrhovateľa nie je zrejmé, že bola splnená podmienka neoprávnenosti, že morálne
zadosťučinenie sa javí ako nedostačujúce, a že bolo v značnej miere porušené právo právnickej osoby
na ochranu dobrého mena, z čoho vyplýva, že nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch je v tomto prípade neopodstatnený. Zároveň má za to, že zo žaloby jasne nevyplýva akým
spôsobom a v akej miere bolo zasiahnuté do dobrého mena, dôstojnosti a dobrej povesti navrhovateľa.

Účastníci na pojednávaniach zotrvali na ich vyjadreniach. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť,
že konanie odporcu závažným spôsobom zasiahlo do práva na dobrú povesť spoločnosti ELKO
COMPUTERS TRADE s.r.o. a neoprávnene použil obchodné meno spoločnosti navrhovateľa bez jej
súhlasu. Navrhovateľ aj dodatočne po zverejnení a odvysielaní v televízii Markíza zistil skutočnosti, ktoré
uviedol v žalobe a má za to, že aj návrh a petit považuje za dostatočne určitý a jednoznačný z ktorého je

zrejmé, čoho sa domáha. Má za to, že aj keď konanie nie je o právnom súlade reportáže poškodzujúce
dobrú povesť navrhovateľa, má za to, že reportáž bola urobená tak, aby v čo najväčšej možnej miere
poškodila dobrú povesť nielen navrhovateľa, ale všetkých osôb na strane navrhovateľa, ktoré boli v
reportáži uverejnené. V reportáži nie sú objektívne uvedené skutočnosti tak, ako nasledovali v časovom
slede, nie je tam uvedené, že pán L. došiel do predajne spoločnosti ELKO COMPUTERS Žilina s.r.o.

dňa 5.2. predložil nikým neautorizovanú listinu a pýtal o okamžité vyplatenie čiastky 40.000,- Sk, a to
nie najslušnejším spôsobom. Reportáž neobsahovala celý rozhovor, ktorý redaktorka X. uverejnila v
predmetnejreportážia porušilaprávoosobysktorouviedlatelefonickýrozhovornatoho,abytátovedela
o tom, že rozhovor je zaznamenávaný a o zázname neinformovala. Navrhovateľ sa venuje dodávke IT
techniky organizáciám a podnikom, maloobchod nevykonáva. V reportáži odzneli nepravdivé vyjadrenia

štátnych inštitúcii, ktoré sú v rozpore s ust. § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa a že vedú voči spoločnosti
navrhovateľa konania, o ktorých mu však nič nie je známe. Trestné oznámenie na pána L. bolo podané
spolu s ďalšími osobami, ktoré majú na starosti štatutárne zastupovanie v spoločnosti Petit press a.s.
a v súvislosti vznikom hanlivého chatu na internetovej stránke sťažnosti sme.sk dňa 7.3.2008. Postup
televízie považuje len za ďalšie ohnivko v reťazi ťaženia, ktoré začalo voči navrhovateľovi dňa 5.1.2008.

Odporca uviedol, že navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, pretože návrh je nedôvodný,
zmätočný a nepreskúmateľný. Žalobný návrh považoval za nepreskúmateľný aj z hľadiska požadovanej
satisfakcie, kedy sa navrhovateľ domáha odvysielania spotu bez cenzúry v nadväznosti na povinnosť
odvysielať aj určený text. Uviedol, že záznam relácie sa vo webovom archíve nenachádza. Poukázal

na skutočnosť, že pokiaľ právnická osoba žaluje ochranu osobnosti a to prostredníctvom vysielania,
musí byť právnická osoba týmto vysielaním aj nezameniteľne identifikovateľná prostredníctvom loga,
mena, grafického zobrazenia, čo v relácii Lampáreň zo dňa 11.5.2008 voči navrhovateľovi nestalo.
Vysielateľ nikdy nedával do súvislosti spoločnosť navrhovateľa s obsahom a kontextom odvysielaného
príspevku., naopak v príspevku sa viac krát vizuálne a verbálne spomínali iné právnické osoby. Pokiaľ

sa navrhovateľ cítil dotknutý odvysielaním príspevku na svojich právach, mohol sa domáhať nápravy
v súlade s ust. § 30 Zák. o vysielaní 308/2000. Tohto práva, v primeranej lehote, sa nedomáhal a toto
právo zaniklo. Za nedôvodný a nepreskúmateľný považuje aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy resp.
satisfakcie 200.000,-Sk, pretože nie je zrejmé na základe čoho dospel navrhovateľ k takejto čiastke.
Skutočnosť, že vo vysielaní sa objavil záber na firemnú tabuľu navrhovateľa umiestnenú na priečelí jeho

sídla, nesúvisí s predmetom príspevku, pretože celý príspevok bol o osobe pána L. a jeho reklamácií,
notebooku , ktorý si zakúpil v obchodných priestoroch spoločnosti Elko Shop, na ul. Hálkovej 12, Žilina,
hoci sa v relácii objavili aj zábery z verejného priestranstva na budovu Elko Shop predajne a vstupného
priečelia do predajne, na uvedenej adrese majú sídlo spoločnosti Elko Computers Financial s.r.o., Elko
Computers Žilina s.r.o., Elko Comuters Trade s.r.o. a ešte je tam aj obchodný priestor s názvov Elko

Shop. V príspevku sa objavili viaceré dokumenty a pričom bolo aj verbálne a vizuálne poukazované, že
spoločnosť, s ktorou je pán JH. v spore je spoločnosť Elko Computers Žilina, že si notebook kúpil v
Elko Shope na Hálkovej 12. Práve zhoda názvov personálne prepojených spoločností mala za následok
zmätočnosť reklamačného konania. Pri grafickom zobrazení názvu, je dominantným prvkom nápis Elko
a nápis Elko ako ochranná známka bol zapísaný na úrade priemyselného vlastníctva a vlastnila ho

spoločnosť Elko Shop, kde spoločníkmi a konateľmi boli pán I., I.. Za podstatný predpoklad pre priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy je jednoznačná identifikácia subjektu, ktorý mal byť vysielaním dotknutý, v
čom nemá jasno ani navrhovateľ.Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno
domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno
sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej
povesti právnickej osoby.

Vo veci súd vykonal dokazovanie prezentáciou audiovizuálneho záznamu, výsluchom svedkyne K.,

oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

Svedkyňa K. X. uviedla, že do redakcie dostala emailom podnet pána L., ktorý ako každý podnet bol
riadne evidovaný a rozdelil sa redaktorom na vybavenie. Najskôr sa oboznámila so sťažovateľom,
pánom L. a v rámci objektivity príspevku sa snažila spojiť aj so spoločnosťou ELKO COMPUTERS a s
pánom I.. Dostavila sa na miesto prevádzky spoločnosti, snažila sa spojiť s konateľom pánom I., jeho

zamestnanec jej povedal, že on síce prítomný je, ale pre pracovné zaneprázdnenie sa nemôže s ňou
stretnúť. Vo vnútri prevádzky nenatáčali. Nakoľko sa jej nepodarilo spojiť s pánom I. osobne, spojila sa
s ním telefonicky. Po vykonaní telefonického rozhovoru, keď pán I. sa nedomáhal žiadneho osobného
stretnutia ani nemal iné návrhy a nakoľko mala dostatok materiálu pre spracovanie reportáže, mala
za to že vec je dostatočne objektívne prešetrená, postúpila materiál na zostrihanie. Všetky zábery boli

zriadené z verejného priestranstva, z chodníka a okolitej ulice tak, že kamera prostredníctvom zoomu
si priblížila vstup do budovy. Pri natočení budovy sa snažila poukázať len na obchodné priestory. Pán I.
sa nepredstavoval vo vzťahu k určitej spoločnosti, len ako osoba.

Predmetom konania je ochrana dobrého mena a povesti právnickej osoby - navrhovateľa. Dobrú povesť

právnickej osoby (goodwill) je potrebné hodnotiť podľa jej správania a to najmä v obchodných vzťahoch.
V ekonomickej teórii goodwill tvorí neoddeliteľnú súčasť konkurenčného boja. Pokiaľ subjekt nesplní si
povinnosti riadne a včas, koná v rozpore s obchodnými zvyklosťami či dobrými mravmi alebo porušuje
základné etické normy, nemožno dospieť k názoru, že sa jedná o právnickú osobu ktorá by požívala
dobrú povesť. Teda dobrá povesť právnickej osoby je teda vytváraná na základe skúseností, ktoré s

týmto subjektom majú obchodný partneri, zákazníci či iné subjekty, ktoré s ňou prichádzajú do kontaktu.
Konanie právnickej osoby prezentujú a vyjadrujú osoby, ktoré vystupujú a konajú v jej mene. Ak osoby
konajúce v mene právnickej osoby vykonávajú funkciu štatutárneho orgánu vo viacerých spoločnostiach
alebo zastupujú viacero právnických osôb, najmä ak sa jedná o zhodný alebo vzájomne prepojený okruh
osôb, nevyhnutne konanie v mene jednej právnickej osoby sa odráža aj v konaní inej právnickej osoby

ak samy neurobia kroky na rozlíšenie konania. Nemusia to byť pritom len osoby - štatutárny zástupcovia
či zamestnanci, ale aj osoby, ktoré konajú na základe poverenia, splnomocnenia, príkazu a podobne.
Teda dobrá povesť je odrazom reflexie subjektov, ktoré prichádzajú s týmito osobami, ich správaním a
výsledkami do kontaktu.

K zásahom do dobre povesti môže dôjsť rôznymi spôsobmi. Najčastejšie sa jedná o zásahy
prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov ako je rozhlas, televízia, tlač a to v rôznych
formách, od správ, reportáži, prezentácii či hodnotenia výrobkov a služieb až po reklamu.
Všeobecne je dobrá povesť právnickej osoby chránená ust. § 19b Občianskeho zákonníka a týka sa
všetkých právnických osôb bez rozdielu. Pôjde najmä o ochranu pred šírením rôznych nepravdivých a

difamujúcich informácií. Samotná ochrana môže byť realizovaná najmä tým, že sa má právo domáhať
upustenia od neoprávnených zásahov a odstránenia závadného stavu (reštitúcie). Zároveň je dané
právo poškodenej právnickej osobe domáhať sa práva na poskytnutie primeraného zadosťučinenia,
pričom zadosťučinenie môže byť požadované aj v peňažnej forme. Osobitná ochrana je poskytovaná
podľa tlačového zákona či zákona o vysielaní a retransmisii a to najmä v súvislosti s plneniami na

odstránenie nepriaznivého stavu.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal jednak odstránenia závadného stavu uložením povinností
odporcovi odvysielať bližšie neurčitý spot v trvaní 3 min a uložením povinnosti zverejnenie textu za
súčasného prečítania ako aj satisfakčnej nápravy poskytnutím peňažnej náhrady nemateriálnej ujmy.

Súd sa v prvom rade zaoberal skutočnosťou, či zásah odvysielaním reportáže odporcu dňa 11.5.2008
v relácii „LAMPÁREŇ“ došlo k zásahu do zákonom chránených práv navrhovateľa a ak áno v akom
rozsahu.Na to aby mohlo dôjsť k zásahu do zákonom chránených práv navrhovateľa, najmä zásahu do dobrej
povesti s ktorou je spojená ochrana dobrého mena, musí vzniknúť stav na základe ktorého bude

objektívne možné minimálne určitou cieľovou skupinou respondentov identifikovať poškodeného. Totiž
ak nie je možné z konania určitého média (či už printového alebo audiovizuálneho) jednoznačne
identifikovať poškodenú osobu minimálne v určitom okruhu adresátov, nemôže byť objektívne
poškodená, hoci by sa dokázala sama stotožniť s navodených prejavom (napr. fejtón, poviedka so
znemenými osobami, miestom, reportáž a pod.). Pre vyvolanie následkov sa vyžaduje objektívny odraz

vnímania v širšom okruhu, teda minimálne v úzkom okruhu najbližších osôb poškodeného. Zásah
nemôže byť vyvolaný len tým, že sa sám poškodený stotožní s určitým difamujúcim alebo pravdu
skresľujúcim prejavom. Ak dôjde k zásahu, tento sa najčastejšie odrazí vo vnímaní okruhu subjektov,
najčastejšie spojeného rovnakými záujmami v určitom odbore činnosti, osobami v obdobnom predmete
podnikania, u zákazníkov a až následne u ostatného okruhu širokej verejnosti, najmä ak sa nejedná o
všeobecne známu osobu.

Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o skutočnosti, že odvysielaním
príspevku v relácii „LAMPÁREŇ“ dňa 11.5.2008 bolo zasiahnuté ho jeho dobrej povesti a ak by aj k
takémuto zásahu došlo, že vyvolal odozvu u určitého okruhu subjektov.

Súd prehratím audiovizuálneho záznamu zistil, že reportáž bola o problémoch kupujúceho pri
uplatňovaní práv spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním práv z poskytnutej záruky za výrobok -
notebook. Teda priamo špecifikované subjekty boli kupujúci C.. a predávajúci, ktorý nebol priamo slovne
označený a špecifikovaný bol len označením „majiteľa obchodu“ menom p. I. a záberom na obchodné
priestory spolu s obchodným označením na obchodných priestoroch ELKO COMPETERS SHOP . Len

na jednom zábere na označenie prevádzok v nehnuteľnosti bolo možné zreteľne rozpoznať spoločnosť
navrhovateľa, avšak len po pozastavení záznamu.
Súd podrobným rozborom audiovizuálneho záznamu zistil, že „firemná tabuľa“ navrhovateľa, resp.
označenie jeho prevádzky je zachytené v zázname a to v čase od 00:02:06 do 00:02:07 v zábere
na vchod do nehnuteľnosti, kde sídli aj spoločnosť navrhovateľa, ktorý však neumožňuje identifikáciu,

ďalej v zábere o 00:02:15 do 00:02:17 ktorý zobrazuje priečelie vchodu s identifikovateľným nadpisom
označenia ELKO COMPUTERS SHOP s nemožnosťou identifikácie dvoch tabúľ na bočnej strane
vchodu, v zábere od 00:02:40 do 00:02:43 sekúnd, kedy je záber po priblížení spoza zábradlia schodov
ku vchodovým dverám na dve označenia prevádzok s názvom ELKO COMPUTERS TRADE s.r.o.,
Hálkova 24, Žilina a ELKO COMPUTERS FINANCIAL, Hálkova 24, Žilina, ktoré je čitateľné len po

priblížení a až po zastavení záznamu v čase 00:02:43. Na ďalších záznamoch v čase od 00:03:04 do
00:03:06 a s prestrihmi do 00:03:15 a zábermi v čase od 00:05:07 do 00:05:11 označenie navrhovateľa
je neidentifikovateľné. Dominantné označenie je označením na vchode s názvom ELKO. Pritom však
určitý rozsah identifikácie konajúcej osoby umožňuje záber na doklady o reklamácii, kde v spodnej časti
dokumentujeviditeľnýodtlačokpečiatkyELKOcomputers,s.r.o. ozakúpenívýrobku.včaseod00:03:04

do 00:03:06 avšak taktiež len po zastavení záznamu.
Súd vzhľadom na uvedené skutkové zistenia je názoru, že adresát príspevku nemohol pri bežnom
prezeraní príspevku rozpoznať ani len logo spoločnosti navrhovateľa. Naviac pokiaľ navrhovateľ sám
uviedol, že sa nevenuje maloobchodu a realizuje len dodávky IT štátnym inštitúciám a podnikom, okruh
jeho zákazníkov a klientov je týmto obmedzený. Je obtiažne uveriť, že práve títo adresáti by uverili

prezentovaným tvrdeniam, ak by aj boli nepravdivé najmä ak im je známa činnosť navrhovateľa. U
ostatného okruhu adresátov relácie sa predpokladá indiferentný vzťah k navrhovateľovi. Pritom odporca
nepredložil ani neoznačil žiaden konkrétny dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť závery o poškodení
jeho dobrej povesti. Súd za označenie dôkazu nepovažoval návrh na výsluch „obchodných partnerov“,
ktorý ďalej nešpecifikoval a ako taký ho nebolo možné vykonať a do ukončenia dokazovania tento návrh

nebol riadne špecifikovaný.
Naviac súd je názoru, že voči obsahu príspevku nemožno nič namietať. V prípade výskytu vady počas
záručnej doby pre ktorú nemožno vec užívať vzniká podľa § 623 Obč. zák. právo na výmenu veci
alebo v prípade odstúpenia od zmluvy právo na vrátenie kúpnej ceny. Odporca mal v dostatočnom
rozsahu preukázané dôvody pre vyvodenie takéhoto záveru, najmä prehlásením autorizovaného servisu

ASUS. Zároveň nebola sporná ani skutočnosť, že predajca požiadavke kupujúceho nevyhovel. Pritom
odporcom poukazované ust. § 18 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné vykladať v súlade s ust. §
625 Občianskeho zákonníka. Teda povinnosť spotrebiteľa prijať reklamáciu je daná len vtedy, keď tretia
osoba sa nachádza v mieste bližšom pre kupujúceho. Tretia osoba môže však vykonávať len opravu,nie je voči nej možné uplatňovať nároky z vád. Vo vzťahu k nárokom z vád tovaru je zásadne pasívne
legitimovanou osobou predávajúci. Všetky tieto skutočnosti boli potvrdené aj štátnymi inštitúciami z
oblasti ochrany práv spotrebiteľa, na ktorých závery mal odporca legitímne právo sa spoliehať a uverejniť

ich, prípadne citovať.
V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie uvedený záver, že konanie právnickej osoby prezentujú jej
štatutárne orgány, zástupcovia a zamestnanci. Ak sa jedná o zhodu osôb u viacerých subjektov, tak
práve konanie týchto osôb v rozpore s právom, obchodnými zvyklosťami či dobrými mravmi v prospech
jednej právnickej osoby automaticky poškodzuje aj dobrú povesť ostatných spoločností, v mene ktorých

konajú. Preto prepojenie spoločnosti navrhovateľa a predajcu s rovnakým personálnym substrátom a
podobnosťou obchodných mien hraničiacou s ich zameniteľnosťou, vylučuje ako aj prípadné poškodenie
povesti navrhovateľa bolo spôsobilé privodiť vyhotovenia záberu na označenie prevádzkarne z verejne
prístupného miesta. Je pritom úplne irelevantné či by záber bol vykonaný z pozemku navrhovateľa alebo
okolitého verejného priestranstva. Ani v súvislosti s aplikáciou ust. § 19b ods. 3 Obč. zák. nemožno
opomenúť právo podľa § 12 ods. 3 Obč. zák. možnosť vyhotovenia podobizní, obrazových snímkou a

obrazových a zvukových záznamov bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným
spôsobomtiežnavedeckéaumeleckéúčelyapretlačové,filmové,rozhlasovéatelevíznespravodajstvo
za podmienky, že ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
S poukazom na ust. § 853 Občianskeho zákonníka je potrebné takéto ustanovenie aplikovať aj na
vyhotovenie snímkou sídla, označenia a obchodného mena právnickej osoby. Naviac súd opätovne

poukazuje na skutočnosť, že celá reportáž bola jednoznačne vo vzťahu k inej právnickej osobe, teda
k predajcovi.

Pri rozhodovaní súd nemôže opomenúť ani povinnosť aplikácie podľa § 135 Občianskeho zákonníka,
nakoľko je viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa

týkajú základných ľudských práv a slobôd najmä v súvislosti s aplikáciou čl. 10 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Európsky súd pre ľudské práva vydal viacero rozhodnutí týkajúcich sa práva na slobodu prejavu (čl.
10 Dohovoru) ako aj práva na ochranu súkromia (čl. 8 Dohovoru). Zo strany ESĽP bolo konštatované,

že aj keď tlač nesmie prekročiť pevne vymedzené hranice, najmä na ochranu cti tretích osôb,
náleží jej oznamovať informácie a myšlienky verejného záujmu a s touto funkciou je spojené právo
verejnosti získať a obdržať informácie. Tlač musí v demokratickej spoločnosti zohrávať dozornú úlohu
a upozorňovať na možné problémy, nežiaduce javy a podobne. (rozsudok vo veci Thorgeir Thorgeirson
proti Isladu, Jersild proti Dánsku z 23. septembra 1994, rozsudku Goodwin proti Spojenému kráľovstvu

z 27. marca 1996). Európsky súd pre ľudské práva považuje slobodu prejavu zakotvenú v čl. 10
Dohovoru za jeden z hlavných základov demokratickej spoločnosti a predstavuje jednu z prvoradých
podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca. S výhradou podľa odseku 2 článku dohovoru platí
nielen pre informácie alebo myšlienky prijímané pozitívne alebo považované za neškodné, ale tiež pre
tie informácie, ktoré šokujú či znepokojujú, čo je dané záujmom zachovania plurality, tolerancie a duchu

otvorenosti, bez ktorých nie je možné fungovanie demokratickej spoločnosti. (rozsudok vo veci Incal
proti Turecku z 9.6.1998, obdobne aj Lehideux a Isorni proti Francúsku z 23.9.1998, Open door a Dublin
Well Woman proti Irsku, 1992, Vogt proti Nemecku, 1995). Ďalšiu zásahu stanovil Európsky súd pre
ľudské práva rozhodnutím vo veci Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku kde sa vyslovil, že tlač,
pokiaľ prispieva k verejnej diskusii o záležitostiach legitímneho záujmu a má bežné právo spoliehať sa

na obsah oficiálnych správ bez toho, aby bol povinný vykonávať nezávislý prieskum, pretože inak by
bola podkopaná rola „strážneho psa“, ktorú nepochybne tlač zohráva, teda právo informovať a právo
verejnosti byť informovaná.

Vzhľadom na uvedené rozhodnutia súd musí konštatovať, že aj keby bol navrhovateľ predajcom

reklamovaného notebooku a osobou u ktorej sa uplatňujú práva a týkal sa ho odvysielaný príspevok,
reportáž by bola úplne legitímna pri zachovaní a dodržaní práv všetkých osôb. Súd nezistil, že by
došlo k porušeniu práva na ochranu dobrého mena, súkromia alebo iných obdobných osobnostných
práv. Odporca ako realizátor príspevku umožnil vyjadrenie všetkým dotknutým stranám a zverejnil jemu
dostupnéfakty,pritomsavyholpodsúvaniuvlastnýchnázorovrespondentovi.Vyjadrenéhodnoteniebolo

vlastne len zhodnotením dostupných faktov a stanovísk oprávnených inštitúcií, na ktoré sa je oprávnený
v plnom rozsahu spoliehať a nemal dôvod preverovať ich opodstatnenosť a pravdivosť. Na základe takto
vytvoreného obsahu si divák mohol sám vyvodiť závery, zhodnotiť postup a oprávnenosť nárokov oboch
strán.Súd však poukazuje na skutočnosť, že obsahom žaloby a rozhodovania nemalo byť skúmanie
objektívnosti reportáže, pretože táto sa navrhovateľa nedotýkala a nepojednávala o jeho právach a

povinnostiach. Preto k zásahu do dobrej povesti mohlo dôjsť len tým, že by zverejnením a umiestením
názvu spoločnosti navrhovateľa odporca nepriamo stotožnil navrhovateľa s povinnou osobou o ktorej
bola reportáž. Navrhovateľ si počas celého konania nechcel uvedomiť čo je predmetom konania vo veci
samej. Súd však opätovne odkazuje na vyššie uvedené závery, že navrhovateľ nepreukázal zásah do
jeho dobrej povesti ani konania, ktoré by takýto zásah mohlo objektívne spôsobiť. Vzhľadom na vyššie

uvedené súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Odporca si uplatnil náhradu trov konania vo výške 982,64 eur za 4 úkony právnej pomoci a dva úkony
do 31.12.2008, príprava a prevzatie veci a vyjadrenie sa k návrhu 16.10.2008, vo výške 6.650,- Sk za
úkon vyčíslený z hodnoty veci 200.000,- Sk + 178,- Sk režijný paušál, za dva úkony 13.656,- Sk + 19%
DPH, spolu 16.250,64 Sk.. Za dva úkony vykonané v roku 2009 si uplatnil nárok za úkon pojednávanie

vo veci samej dňa 14.5.2009 v hodnote 179,28 eur a za úkon pojednávanie dňa 24.11.2009 si uplatnil
náhradu vo výške 179,28 eur. Ku každému úkonu si uplatnil režijný paušál 6,95 eur, spolu za úkony v
roku 2009 suma 372,46 eur + náhrada DPH 19% 70,76 eur, spolu s DPH 443,22 eur.

V konaní sa jednalo o dve spojené veci a to uloženie reparačnej povinnosti a náhrady nemajetkovej

ujmy. Vyhl. č. 209/2009 Z.z. bolo s účinnosťou od 1.6.2009 zmenené ust. § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak,
že vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o
masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich
sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000 eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej
ujmy, a 2000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Preto súd za úkon 24.11.2009 aplikoval nové

znenie špeciálneho ustanovenia, pre úkony príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu a účasť na
pojednávaní 14.5.2009 aplikoval znenie vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil náhradu
trov konania len za úkon náhrady nemateriálnej ujmy, súd stanovil hodnotu výpočtového základu za
úkony do 31.5.2009 vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk), za úkony 24.11.2009 stanovil výpočtový
základ 2.000,- eur.

Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov konania nasledovne:
1/ príprava a prevzatie veci (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) vo výške 6.550,- Sk + 178,-
Sk rež. paušál (16 ods. 3 cit. vyhl.)
2/ vyjadrenie k návrhu 16.10.2008 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) vo výške 6.550,- Sk +
178,- Sk rež. paušál (16 ods. 3 cit. vyhl.)

3/ účasť na pojednávaní 14.5.2009 (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) vo výške 179,28 eur +
6,95,- Sk rež. paušál (16 ods. 3 cit. vyhl.) podľa vyčíslenia v návrhu hoci navrhovateľovi vzniklo právo
na náhradu tarifného úkonu 220,74 eur
3/ účasť na pojednávaní 24.11.2009 (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) vo výške 91,29 eur +
6,95,- Sk rež. paušál (16 ods. 3 cit. vyhl.).

SPOLU: 731,13 eur.
Súd priznal odporcovi aj náhradu DPH 19% v čiastke 138,91 eur, a spolu náhradu trov konania vo výške
870,04 eur. Súd podľa § 149 O.s.p. zaviazal navrhovateľa na úhradu náhradu trov konania na účet
právneho zástupcu odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX . vedený vo VÚB a.s..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).