Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoP/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201155
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8514201155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o mal. P. S., nar. XX.XX.XXXX, mal.
V. S., nar. XX.XX.XXXX a mal. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom U. č. XXX, zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, deti rodičov P. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXX, toho času bytom B. C., Ul. R. č. XX, zastúpeného JUDr. Zdenkou
Vokálovou, advokátkou v Prešove, Ul. Hlavná č. 61 a J. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXX,
zastúpenej JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom v Starej Ľubovni, Ul. 17. novembra č. 31, o zníženie
výživného, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2P 24/2014 -

50 z 10.06.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že na strane maloletých detí, ako aj na strane matky nedošlo od posledného
rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti otca k deťom k výraznej zmene pomerov. Na strane otca
maloletých detí došlo k zmene súvisiacej so znížením jeho príjmov. V čase poslednej úpravy jeho
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom bol jeho príjem vo výške 670 Eur a bol zamestnaný ako hasič.

V súčasnosti aj naďalej pracuje ako hasič, avšak je zaradený mimo činnú štátnu službu od 06.02.2014
najdlhšie do 05.08.2015. Počas zaradenia mimo činnú štátnu službu mu patrí 50 % služobného platu,
najmenej však v sume minimálnej mzdy. Dôvodom zaradenia otca maloletých detí mimo štátnu službu
a následného zníženia jeho služobného platu bolo jeho nezodpovedné správanie, keď bol pristihnutý pri
riadení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, za čo mu bol tunajším súdom uložený peňažný trest
vo výške 400 Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 14 mesiacov.
Otec maloletých detí v dôsledku tohto svojho správania stratil možnosť vykonávať prácu hasiča v činnej

štátnej službe, v dôsledku čoho mu bol znížený jeho služobný plat o 50 %. V súčasnosti jeho služobný
plat predstavuje sumu 368 Eur mesačne, pričom poberá aj daňový bonus.

K zmene v príjmoch otca maloletých detí nedošlo z dôležitých dôvodov, ktorými by z objektívneho
hľadiska mohli byť zmena zdravotného stavu, v dôsledku ktorého by nemohol vykonávať doterajšiu
prácu, alebo strata zamestnania v dôsledku organizačných zmien u zamestnávateľa. K zmene príjmovna strane otca maloletých detí došlo v dôsledku jeho subjektívneho zlyhania, keď otec maloletých detí
bol prichytení pri riadení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Súd na túto zmenu pomerov na
strane otca maloletých detí neprihliadal a vychádzal z jeho príjmov pred ich zmenou, ktorý bol vo výške

670 Eur. Navyše otec nijako nepreukázal, že sa snaží hľadať aj inú prácu, aby aspoň čiastočne vykryl
stratu v doterajších zárobkoch.

Preto súd návrh zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obaja rodičia.

Otec maloletých poukázal na to, že k zníženiu jeho príjmu došlo z dôvodu zadržania vodičského

preukazu, avšak nestalo sa to v službe, ale v čase osobného voľna. Svoje konanie oľutoval a bol
právoplatným trestným rozkazom na svoje konanie odsúdený. Išlo o ojedinelé vybočenie z noriem
trestného práva.

V okrese Stará Ľubovňa je veľká nezamestnanosť a nájsť si okrem služobného pomeru aj nejakú
inú prácu je veľmi ťažké. O nedostatku práce svedčí aj potvrdenie matky maloletých detí, ktorá súdu

predložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, kde od roku 1999 až do roku
2014 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie.

Z dôvodu, že nie je schopný vzhľadom na svoj pokles príjmu uhrádzať predmetné výživné, bol nútený
podať návrh na jeho zníženie. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrhu
vyhovel.

Matka maloletých podala odvolanie proti výroku o trovách konania.

Poukázala na to, že otcovi maloletých bol znížený príjem výlučne z dôvodu spočívajúceho v jeho
nedisciplinovanosti a v riadení vozidla pod vplyvom alkoholického nápoja. Za to by mal niesť následky.
Pretomalsúdpostupovaťpodľa§142ods.1O.s.p.apriznaťmatkemaloletýchnáhradutrovkonania.Na
základe toho navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil a priznal matke maloletých

náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 1.039,76 Eur.

Opatrovník maloletých vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Matka maloletých vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletých navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť
s poukazom na to, že polovica výkonu trestu zákazu činnosti u otca maloletých uplynula 05.08.2014, a
preto si otec môže podať návrh na podmienečné odpustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolania oboch rodičov nie sú dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého
stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že u otca maloletých došlo k zníženiu jeho služobného

príjmu v dôsledku postavenia jeho osoby mimo činnú štátnu službu, a to v dôsledku straty vodičského
oprávnenia na základe rozhodnutia Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Prešove
č. KRHZ-PO-OPT 164/2014 z 03.02.2014. Následne bol otec maloletých v trestnom konaní odsúdený
Okresným súdom Stará Ľubovňa, bol mu uložený peňažný trest a taktiež aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel.

V tomto smere súd prvého stupňa správne uzavrel, že ide o nezodpovedné konanie zo strany otca
maloletých, ktorý sa vlastnou vinou dostal do tohto postavenia mimo činnej služby a týmto vlastným
zavinenímdošlokzníženiujehoslužobnéhopríjmuo50%nazákladerozhodnutiaKrajskéhoriaditeľstva
hasičského a záchranného zboru v Prešove pod č. 60/2014 zo 06.02.2014.

Takéto konanie je potrebné hodnotiť v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu.

Toto zákonné ustanovenie je zavedené v Zákone o rodine z toho dôvodu, aby zabránilo
zbaveniu sa majetkového prospechu alebo výhodnejšieho zamestnania na strane povinnej osoby za
účelom obchádzania vyživovacej povinnosti. Toto zákonné ustanovenie však dopadá aj na prípady
nezodpovedného správania sa, vrátane konania v rozpore so zákonom, ktoré prináša negatívne

dôsledky v podobe sankcií a má dopad aj vo sfére zamestnania dotknutej osoby a vo sfére zníženia
príjmu. Pojem vzdanie sa bez dôležitého dôvodu korešponduje v takomto prípade práve so spomínanýmnezodpovedným alebo ľahkomyseľným konaním, ktorého sa vlastne dopustil aj otec maloletých v
podobe riadenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu.

Toto zákonné ustanovenie je zároveň namierené na ochranu maloletých detí, ktoré nemôžu

byť obmedzované v uspokojovaní ich rozumných hmotných a kultúrnych potrieb len v dôsledku
nezodpovedného správania sa povinnej osoby, ktorá má zodpovednosť a povinnosť plniť si vyživovaciu
povinnosť.

Zmyslom tohto zákonného ustanovenia je tiež to, že výška vyživovacej povinnosti zostáva nezmenená
a to aj za cenu toho, že by mal narásť dlh na strane povinnej osoby (v danom prípade otca maloletých),
pričom keď pominú nepriaznivé pomery na strane povinnej osoby, teda v danom prípade pokiaľ dôjde

k opätovnému vráteniu vodičského oprávnenia otcovi maloletých a k zaradeniu jeho osoby do činnej
služby, bude jeho povinnosťou toto výživné vyrovnať, nakoľko jeho výška sa nemení ani v súčasnosti.

Takýto výklad ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva aj z ustálenej judikatúry (Nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1181/2007 zo 06.02.2008).

V tomto rozhodnutí Ústavný súd Českej republiky zdôraznil, že ústavne zaručený princíp ochrany práv

dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to,
aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti.
Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na
vyživovacejpovinnostiksvojimdeťompodľakritériíuvedenýchvZákoneorodine,pričomjepovinnosťou
súdu pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť na to, v akej miere sa osobne stará každý

z obidvoch rodičov o svoje deti.

Ak sa zbavil rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol
následne odsúdený k trestu väzenia objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť, nemožno
túto skutočnosť počítať na ťarchu dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Opačný výklad by mohol viesť k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným

činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením
trestu väzenia po právoplatnom odsúdení zbavil alebo mohol zbaviť vyživovacej povinnosti voči svojmu
maloletému dieťaťu.

V predmetnej veci sa otec maloletých taktiež dopustil protiprávneho konania, ktorého dôsledkom
je sankcia, ktorá môže mať za následok nepriaznivý zásah do oprávnení jeho maloletých detí na

zabezpečenie riadnej starostlivosti aspoň v podobe plnenia si vyživovacej povinnosti.

V zmysle vyššie uvedených úvah a judikatúry preto nie je možné pripustiť, aby sa vyživovacia povinnosť
upravovala v závislosti na takomto nezodpovednom a postihnuteľnom správaní sa povinnej osoby, teda
v danom prípade otca maloletých, aj keď pochopiteľne tento nebol odsúdený k trestu odňatia slobody,
ale bol taktiež postihnutý iným spôsobom.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ návrh zamietol.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, nepochybil súd prvého stupňa ani v tomto smere, nakoľko sa riadil
ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, ak ide o konanie, ktoré bolo možné začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých má takýto charakter, a preto správne súd prvého stupňa náhradu trov konania podľa

tohto zákonného ustanovenia účastníkom nepriznal. Preto je v tejto časti odvolanie matky maloletých
nedôvodné.Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré bolo

možné začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má takýto charakter,
a preto odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa nepriznal náhradu trov odvolacieho konania
žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.