Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jana Diškanová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 31P/295/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113225553
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Diškanová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113225553.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci
navrhovateľa I.. I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. J., T. XX, zastúpeného I.. Y. Č.S., advokátkou,
Advokátska kancelária, B., C.. O.Á. XX, proti odporkyni I.. S. B., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. J., G. D. E. XXXXX/X, zastúpenej I.. K. J., Advokátska kancelária J. S. D.., B. XX, J. J., za účasti
maloletých detí B., C., nar. XX. XX. XXXX a K., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom ako odporkyňa, deti
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom takto
r o z h o d o l :
Súd manželstva navrhovateľa I.. I. B., nar. XX. XX. XXXX E. J. J. a odporkyne I.. S. B., rod. M., nar.
XX. XX. XXXX J., uzavreté dňa XX. XX. XXXX E. D. a zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu
D., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X, r o z v á d z a .
Maloleté deti B., C., nar. XX. XX. XXXX E. J. J. S. K., nar. XX. XX. XXXX E. J. J. sa na
čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do ďalšej výchovy a opatery matky, ktorá je o p r á v
n e n á maloleté deti opatrovať, zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. B., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 350 € a na
výživu mal. K. B.Š., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 250 € na obe deti, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých detí.
Súd u p r a v u j e styk otca s mal. deťmi B., C., nar. XX. XX. XXXX a K., nar. XX. XX. XXXX tak,
že tento je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi:
1) každý párny týždeň v sobotu od 10.00 h do nedele do 17.00 h
2) každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 h do 17.30 h
3) každý rok v dňoch 27. 12. do 30.12. v čase od 10.00 h do 18.00 h
4) každý rok od nedele 32. týždňa do nedele 33. týždňa v čase od 09.00 do 18.30 h
5) každý párny od Veľkonočného piatku od 09.00 h do soboty do 18.00 h a každý nepárny rok od
Veľkonočnej nedele od 09.00 h do pondelka do 17.30 h.
V stanovené dni a hodiny je otec o p r á v n e n ý maloleté deti pred bytom matky prevziať a v stanovené
dni a hodiny je otec p o v i n n ý deti matke pred jej bytom odovzdať.V stanovené dni a hodiny je matka p o v i n n á deti na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s
mal. deťmi umožniť.
Žiadnemu z účastníkov sa n e p r i z n á v a náhrada trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom na tunajšom súde domáhal toho, aby súd rozviedol jeho manželstvo
s odporkyňou. Svoj návrh odôvodňoval tým, že jeho manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené a neplní
žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a podľa jeho názoru nie je ani predpoklad, že by sa mohli
vzájomné vzťahy upraviť. Uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavrel vo V. XXXX. Časom však zistil,
že sa nestretáva s pochopením zo strany odporkyne, jej vzťah ku nemu bol kolísavý a postupom času
nadobudol dojem, že odporkyňa s ním žije preto, že investoval do jej domu finančné prostriedky. Už v
čase uzavretia manželstva bola odporkyňa vlastníčkou rodinného domu, v ktorom si založili spoločnú
domácnosť a do ktorého on investoval. Poukazoval však na tú skutočnosť, že odporkyňu mal vždy rád
a chcel, aby žili spolu, aby spolu dobre vychádzali, ale jeho city zo strany odporkyne voči nemu neboli
opätované. Sám sa snažil prispôsobovať potrebám mal. detí, ako aj rodiny, ale nedokázal splniť všetky
predstavy odporkyne, ktorá bola v tomto smere veľmi náročná. Tak sa stalo, že ich vzájomné vzťahy,
ktoré boli spočiatku úplne normálne, sa neskôr začali zhoršovať a začali sa medzi nimi vyskytovať
hádky. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že vážny rozpor nastal aj ohľadom ďalšieho dieťaťa. On sám
nebol proti tomu, aby do rodiny pribudlo ďalšie dieťa, len nechcel, aby sa dieťa narodilo hneď, ale
odporkyňa na tom nástojila. Od určitej doby sa odporkyňa voči nemu stala nedôverčivou, stalo sa, že mu
robila scény a to aj v zamestnaní pred jeho zamestnancami. Podľa jeho názoru, po narodení druhého
dieťaťa, odporkyňa absolútne nezvládala domácnosť. Uviedol, že v S. XXXX domácnosť opustil za veľmi
extrémnej situácie a prudkej hádky medzi nimi, ktorá prerástla až do nevídaných rozmerov a usúdil, že
bude lepšie, ak domácnosť opustí najmä s ohľadom na maloleté deti. Viac však už do domácnosti nebol
vpustený. Navrhovateľ ďalej uviedol, že si už ani nepamätá, kedy sa s odporkyňou naposledy spoločne
intímne stýkali, pretože po narodení druhého dieťaťa odporkyňa už nemala záujem o takéto zblíženie.
Poukazoval na tú skutočnosť, že rodinu finančne podporoval. Na kartu odporkyne prispieval mesačne
500 €, 600 € hoci nie pravidelne, ale stávalo sa, že do domácnosti priniesol aj hotovosť. Postupom
času nadobudol presvedčenie, že peniaze z domácnosti niekam unikajú, pretože odporkyňa nebola
schopná vydržať s príspevkom na domácnosť ani X dní. Podľa jeho názoru ho odporkyňa v súčasnej
dobe už nenávidí a nedokáže s ním zdieľať spoločnú domácnosť a to aj napriek jeho snahe o zmierenie
a obnovenie vzťahov. Pre prípad rozvodu manželstva v čase prvého pojednávania, navrhovateľ navrhol
zveriť obe deti do osobnej starostlivosti matky a bol ochotný prispievať na výživu mal. C. mesačne sumou
300 € a na výživu mal. K. sumou 200 €, pričom sa domáhal úpravy svojho styku s mal. deťmi, čo najširšie,
osobitne s každým z detí zvlášť. S mal. C. každú stredu od 16.00 h do 19.00 h, každý týždeň od soboty
od 09.00 h do nedele do 17.00 h, počas letných prázdnin každý rok od 01. 07. od 09.00 h do 31. 07.
do 18.00 h, každý rok na Veľkonočný pondelok od 09.00 h do 18.00 h a každý rok od Veľkonočného
piatku od 10.00 h do soboty do 18.00 h a tiež každé jarné prázdniny od pondelka pred začatím prázdnin
od 10.00 h do štvrtku do 18.00 h a každý rok počas Vianoc v párnom roku v dňoch 24. 12. od 16.00 h
do 30. 12. do 16.00 h a v nepárnom roku od 23. 12. od 16.00 h do 24. 12. do 16.00 h a od 30. 12. od
16.00 h do posledného dňa prázdnin do 18.00 h. Svoj styk s mal. K., navrhol upraviť na každú stredu od
16.00 h do 19.00 h a každú nedeľu od 13.00 h do 19.00 h, každý rok na Veľkonočný pondelok od 09.00
h do 18.00 h a navrhol upraviť Vianočné sviatky aj u maloletého K. tak, ako u maloletého C.. Alternatívne
navrhol zvážiť aj možnosť striedavej starostlivosti o maloleté deti s poukazom na tú skutočnosť, že má
vypestovaný hlboký citový vzťah k obom maloletým deťom, je presvedčený o tom, že aj obe deti majú
vzťah k nemu a má vytvorené podmienky pre výchovu a opateru maloletých detí a je schopný sa o deti
starať.
Odporkyňa vo svojej výpovedi dňa XX. XX. XXXX uviedla, že s navrhovateľom sa spoznali ako študenti
na vysokej škole a manželstvo uzatvorili v roku XXXX v čase, keď bola tehotná. Mali sa navzájom radi
a dlho spolu chodili. Vzájomné spolužitie spočiatku považovala za normálne, bez vážnejších problémov
a napokon sa im dňa XX. XX. XXXX narodil syn C.. V období po narodení mal. C. začali medzi nimi
vznikať vážnejšie konflikty. Podľa jej názoru ju navrhovateľ zosmiešňoval, ponižoval, bežné boli jehovulgárne nadávky na jej adresu, znižoval jej sebavedomie, zneužíval jej finančnú závislosť na ňom a aj
fyzickú nadvládu voči nej. Uviedla, že už v K. XXXX sa prvý krát stalo a to krátko po pôrode, že ju kopol.
Takéto správanie sa navrhovateľa voči jej osobe sa stupňovalo a stalo sa, že keď bola tehotná s mal. K.
ju navrhovateľ aj A. K. Y., pričom najväčší útok zo strany navrhovateľa bol asi mesiac pred pôrodom mal.
Dominika. Odporkyňa potvrdila, že mal. deti sa stávali svedkami takýchto nedorozumení. Navrhovateľ
prvý krát opustil spoločnú domácnosť v O., čomu predchádzali mesiace tichej domácnosti a oznámenie
navrhovateľa o tom, že jej J.. V tom čase však mala k navrhovateľovi citový vzťah a chcela aby sa do
spoločnej domácnosti vrátil. Potvrdila, že navrhovateľ odkladal rozhodnutie o ďalšom dieťati a v tomto
smere sa naozaj názorovo odlišovali. Pod vplyvom takéhoto správania sa navrhovateľa voči nej rástol
u nej citový odpor a chlad voči navrhovateľovi. V čase prvého pojednávania odporkyňa uvádzala, že si
nevie predstaviť, že by sa vrátila ku človeku, ktorý podľa jej názoru urobil zo vzájomného vzťahu vzťah M.
a ktorý návrat do spoločnej domácnosti podmieňuje tým, aby sa mu ospravedlnila. Odporkyňa uviedla,
že v S. XXXX navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti. Popierala tvrdenia navrhovateľa o tom, že by
na dome vymenila kľúče. Poukazovala v tom čase na tú skutočnosť, že počas X ročného manželstva boli
ako rodina na dovolenke iba 2x a spoločnú rodinnú dovolenku s mal. K. ani neabsolvovali. Pre prípad
rozvodu žiadala obe deti zveriť do svojej starostlivosti. Žiadala určiť výživné pre mal. C. 420 € mesačne z
toho320 €dojejrúka100€nasporiaciúčetmaloletéhoanavýživumal.K.navrhlaurčiť370€mesačne,
z toho 270 € do jej rúk a 100 € na sporiaci účet maloletého. Problém videla v spôsobe úpravy styku otca
s mal. deťmi, kedy podľa jej názoru, otec robí rozdiely medzi oboma deťmi a uprednostňuje mal. C. pred
mal. K.. Poukazovala na tú skutočnosť, že deti toto vnímajú, sú na seba citovo naviazané a vnímajú, že
sú rozdeľované. Nesúhlasila preto, aby styk otca s deťmi bol upravovaný rozdielnym spôsobom.
Kolízny opatrovník v tom čase poukazoval na vykonané sociálne zisťovanie u matky a aj u otca detí a
konštatoval, že obaja rodičia majú vytvorené dobré podmienky pre výchovu a opateru detí. Mal možnosť
pozorovať aj kontakt rodičov s mal. deťmi a konštatoval, že je narušený rodičovský vzťah a nevyriešený
partnerský vzťah medzi rodičmi detí. Z pozorovania usúdil, že obe deti sú na seba citovo naviazané a
dožadujú sa vzájomnej prítomnosti a osobného kontaktu a preto v prípade rozvodu manželstva doporučil
deti zveriť do ďalšej starostlivosti matke a určiť výživné primerane veku a potrebám mal. detí, ako
aj možnostiam a schopnostiam otca detí. Kolízny opatrovník v tom čase žiadal súd, aby nepripustil
rozdielnosť kontaktu mal.detí s ich otcom a navrhol upraviť styk otca s mal. deťmi rovnakým spôsobom.
Súd v danej veci konanie prerušil za účelom možnosti usporiadania vzájomných partnerských vzťahov
a rodičovských vzťahov medzi účastníkmi konania. Napriek prerušeniu konania, nedošlo k obnoveniu
manželského spolužitia účastníkov konania, došlo však k čiastočnej dohode účastníkov konania. Na
súdnom pojednávaní dňa XX. XX. XXXX navrhovateľ zotrval na svojom návrhu na rozvod manželstva,
navrhol obe deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné pre mal. C. sumou 350 € mesačne
a pre mal. K. sumou 250 € mesačne. Navrhol upraviť svoj styk s mal. deťmi na každý párny týždeň v
sobotu od 10.00 h do nedele do 17.00 h, každý rok počas Vianoc od 26.12. od 10.00 h do 27. 12. do
16.00 h, osobitne upraviť svoj styk s mal. C. na každý párny týždeň v stredu od 15.00 h do 18.00 h a
každý párny týždeň v piatok od 15.00 h do 18.00 h s preberaním dieťaťa spred školského zariadenia.
Ďalej navrhol upraviť každý rok počas letných prázdnin styk s mal. C. od nedele 32. týždňa roku od
10.00 h do nedele 33. týždňa roku do 17.00 h, ďalej každý rok počas Veľkonočných sviatkov
navrhol upraviť svoj styk s oboma deťmi od Veľkonočnej nedele od 10.00 h do pondelka do 16.00 h.
Svoj styk s mal. C. navrhol upraviť ešte počas zimných prázdnin na každý rok od 28. 12. od 10.00 h do
30. 12. do 17.00 h a s mal. K. navrhol upraviť svoj styk každý rok počas leta v nedeľu 32. týždňa od
10.00 h do 17.00 h a potom každý rok počas 33. týždňa od pondelku do piatku, každý deň od 10.00 h do
17.00 h a v sobotu 33. týždňa od 10.00 h do nedele 33. týždňa do 17.00 h. Svoj návrh na takúto úpravu
styku odôvodnil tým, že počas zimných prázdnin by sa mohol venovať najmä lyžovaniu s mal. C., pričom
maloletý Dominik je ešte útleho veku a nevydrží X nocí bez matky a v noci sa matky dožaduje.
Odporkyňa sa vo svojej výpovedi priklonila k návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva a potvrdila,
že k obnoveniu vzájomných vzťahov nedošlo. Súhlasila s tým, aby obe deti boli zverené do jej ďalšej
výchovy a opatery a súhlasila aj s určením výživného pre mal. C. sumou 350 € a pre mal. K. sumou 250
€ mesačne. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s mal. deťmi, odporkyňa poukazovala na tú skutočnosť, že
otcovi detí dala návrh v tom slova zmysle, že bude súhlasiť s ním navrhovaným stykom za podmienky,
že tento sa bude realizovať s oboma deťmi rovnakým spôsobom. Poukazovala však na tú skutočnosť, žecelkom pre mal. C. nevyhovuje piatkové stretávanie sa s otcom, pretože dieťa má v škole aj určité rôzne
aktivity, tiež potrebuje určitý čas na prípravu do školy. Odporkyňa tiež poukazovala na tú skutočnosť,
že od začatia konania došlo k zmene pomerov u mal. C. v tom, že začal navštevovať X. triedu ZŠ na
C. A. E. J. J.. Dieťa zvyčajne chodí domov okolo 14.00 h a zatiaľ maloletý navštevuje jeden krúžok v
ZŠ, ktorého sa zúčastňuje vždy v utorok od 14.00 h do15.00 h a v stredu od 18.20 h chodí s deťmi na
jednu hodinu na plávanie. Tiež poukázala na tú skutočnosť, že mal. K. začal navštevovať C. Š. L. P. A.
Č.. XX E. J. J., zatiaľ len na dobu 4 hodín. Vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mal. K.,
ona je na predĺženej materskej dovolenke. Odporkyňa ďalej poukazovala na tú skutočnosť, že deti si
vyzdvihuje zo školských zariadení každé v inom čase, avšak vie zabezpečiť, že o 15.00 h môže deti
odovzdať na styk s otcom.
Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že sa stotožňuje s dohodu rodičov, pokiaľ sa týka výchovy
a výživy mal. detí. Voči styku otca s deťmi nemal vážnejšie výhrady a potvrdil, že vzťah otca s mal. deťmi
je dobrý a je dobrý aj vzťah mal. detí s otcom, ale poukázal na tú skutočnosť, že v súčasnej dobe je
dobrý aj vzájomný vzťah medzi maloletými deťmi, ktorý treba podporovať. Trval na tom, aby styk otca s
deťmi sa realizoval tak, že obe deti otec na styk prevezme spolu.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal.
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s mal.
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku otca s mal.
dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX.
XXXX E. D.. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku X, ročník
XXXX, na strane XX, pod por. č. X. Obaja účastníci uzatvárali manželstvo, ako manželstvo prvé, obaja
sú národnosti slovenskej, slovenskí štátni občania. Z manželstva účastníkov sa narodili dve maloletédeti a to maloletý C. B., dňa XX. XX. XXXX E. J. J. a maloletý K. B., nar. XX. XX. XXXX E. J.
J.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v T..
Ako to vyplýva zo zhodného prejavu oboch účastníkov konania, účastníci konania sa spoznali ako E.e,
ich vzájomný vzťah prerástol do citovej náklonnosti, poznali sa po dobu niekoľkých rokov a až potom
v roku XXXX uzavreli spolu manželstvo na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Spočiatku bolo ich
manželstvo usporiadané a harmonické. Neskôr sa však vzájomné vzťahy začali narúšať, pričom dôvody
pre ktoré k tomu došlo, každý z účastníkov popisoval odlišne. Nesporným je však fakt, že manželstvo
účastníkov konania v súčasnej dobe je možné vyhodnotiť, ako manželstvo hlboko a trvale rozvrátené a
neplniace si žiadnu zo svojich funkcií. Účastníci už dlhší čas nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne
nezabezpečujú výchovu, opateru, ani výživu mal. detí a ako to vyplynulo aj z ich postoja na poslednom
pojednávaní ani jeden z nich už nemá záujem o obnovu manželského spolužitia i keď sa o to aj v
rámci rozvodového konania pokúšali. Za danej situácie súd preto konštatuje, že manželstvo účastníkov
konania si neplní žiadnu zo svojich funkcií a stalo sa formálnym zväzkom, ktorý zaťažuje v súčasnej
dobe obe strany a neprispieva k upokojeniu situácie. Účastníci konania ho považujú skôr za brzdu vo
svojom ďalšom živote. Za danej situácie súd aj s prihliadnutím na záujem oboch detí rozhodol tak, že
návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Vpriebehusúdnehokonaniarodičiadetívpodstateuzavrelidohodunazáklade,ktorejbudúobemaloleté
deti zverené do ďalšej výchovy a opatery matke, pričom otec sa zaviazal prispievať na výživu mal.
C. sumou 350 € a na výživu mal. K. sumou 250 € mesačne na čas po rozvode manželstva. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu vo veci 32P/165/2013-256 zo dňa 08. 04. 2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 07. 05. 2014. Týmto rozhodnutím súdu bola schválená rodičovská
dohoda o výchove, výžive a úprave styku otca s mal. deťmi. Od právoplatnosti rozhodnutia súdu, t.j.
od 07. 05. 2014 ku dňu pojednávania vo veci rozvodu manželstva nenastala na strane účastníkov taká
závažná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku súdu o výchove a výžive mal. detí.
Súd je toho názoru, že rodičmi dohodnutá výška výživného v plnom rozsahu zodpovedá odôvodneným
potrebám a záujmom mal. detí, ale aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.
Spornou zostala otázka úpravy styku otca s mal. deťmi. V rozsudku tunajšieho súdu, č.k.
32P/165/2013-256zodňa08.04.2014bolazároveňschválenádohodarodičovostykuotcasmaloletými
deťmi rovnakým spôsobom pre obe deti a to na každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 09.00 h,
do nedele 18.00 h, každý rok počas letných prázdnin od nedele 32. týždňa od 10.00 h do nedele 33.
týždňa do 19.00 h a osobitne bol upravený kontakt otca s maloletým C. na každú stredu od 15.00 h do
18.00 h a každý piatok od 15.00 h do 18.00 h. Ako to však vyplýva z prednesu otca mal. detí, takýto styk
sa podľa názoru otca neosvedčil. Otec v tejto súvislosti poukazoval na tú skutočnosť, že maloletý K. je
dieťa útleho veku, vo veku X rokov a nevydrží X nocí bez svojej matky, dožaduje sa matky, v noci sa budí
a plače a on sám nevie, ako má dieťa utíšiť. Ďalej otec poukazoval na tú skutočnosť, že so synom C.,
ktorý je vekovo starší, majú aj spoločné záľuby v lyžovaní a chcel by sa tomuto dieťaťu v tomto smere
venovať, čo však nie je dobre možné, pokiaľ by mal na starosti v tom istom časovom rozpätí aj mal. K..
Zo správy z psychologického vyšetrenia maloletého C. B., zo dňa XX. XX. XXXX (číslo
listu 161 a 162 spisu), súd zistil, že v čase vyšetrenia dieťa veľmi problematicky nadväzovalo kontakt
a spoluprácu, v popredí bolo výrazne D. W., C. Ú. G. D., G. D. T. M.C. M. C., G. D. Ú. Q., D. D. D.-R.
X.. G. E. J. J. G. X. G. J. S. K.E. ( L. W. E. T. E. K. ). Bola konštatovaná celková
výkonnosť v hornom G. G., G. J. E. E. K., J. M. M. N., E.-C. T., E. O. G. G. C. K.Á., G.é tempo celkovo
bolo X. kM. G. M., u dieťaťa bola zistená nízka úroveň V. P. S. P. T. X.. V sociálno-emocionálnom vývine
boli zistené prvky až O., X. W., M. C..
Ďalej súd v konaní zistil, z posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa (číslo
listu 200 spisu), že mal. Dominik je dieťa, ktoré od T. E. P. S. K., D. T. S. S. B. G. D. O. O.. A. K. J. K. S. K.,
E.Ý. G. O., pričom zdravotný stav dieťaťa si vyžaduje osobitnú starostlivosť, má H.u K. postihujúcej Q. P.,
T., S. P.. Maloletý potrebuje osobitnú starostlivosť pri B. B. M. T. s potrebou G. T. X-Xx denne aj na noc s
nutnosťou diétneho režimu, s potrebou sprevádzania do špecializovaných zdravotníckych zariadení. Zo
správy K.-G. Q., D. X, J. J., (Č.D. B. XXX D.), súd zistil, že matka vyhľadala kliniku B., G. D. O.reči C.. K. B.. Bolo konštatované, že aktívny vR. dieťaťa G. S. X. XX-XX X. S. X. K. slov. Dieťa si vytvára
vlastné spojenia zrozumiteľné pre matku ojedinele sa objaví V. D.. Slovná zásoba nezodpovedá veku
dieťaťa, je na úrovni X-ročného dieťaťa. Dieťa nevníma a L.k X. Y. X., D. S., S. C. S., hoci v priebehu X
mesiacov E. postupuje, no je to stále pomalým tempom. Objavujú sa dvojslovné vety tvorené „P. Š. D. D.
L. T.. V dôsledku vrodenej rečovej D. S. O. vývinových podmienok u dieťaťa dochádza ku T. L., T. B., T.
R. G., ktoré výrazne môžu spomaliť ďalší psychický vývin dieťaťa. Obmedzuje sa aj rozvoj spoločenskej
interakcie.UdieťaťatátoklinikavyhodnotilavzávereajinéK.G.R..Bolodoporučenézačaťspostupným
začleňovaním dieťaťa do skupiny detí a rešpektovať psychické osobitosti dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa, zastupovanie mal.
dieťaťa a správa majetku mal. dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Výpočet obsiahnutý v tomto ustanovení má však iba demonštratívny charakter. Všetky tieto práva treba
zároveň chápať aj ako povinnosti rodiča. Zákon predpokladá, že rodičia ich budú vykonávať dobrovoľne
a so všetkou starostlivosťou. Výchovu treba pritom vykladať v najširšom slova zmysle, ako starostlivosť
o komplexný rozvoj dieťaťa, duševný, telesný, mravný, citový, zdravotný aj rozumový. Táto starostlivosť
má byť sústavná a dôsledná.
Z hore uvedeného vyplýva, že deti majú sčasti vrodené problémy, najmä s rozvojom reči a s osmelením
sa, ale tieto problémy mal.detí sú aj výsledkom neusporiadaného vzájomného vzťahu rodičov mal. detí,
ktoré sa na deťoch už odráža. Ako to vyplýva z hore citovaného zákonného ustanovenia, je povinnosťou
oboch rodičov starať sa o všestranný rozvoj a prospech svojich mal. detí. Kolízny opatrovník potvrdil
dobrý vzťah otca k obom mal. deťom, ako aj náležitý a dobrý vzťah oboch mal. detí k ich otcovi.
Vzhľadom na problémy mal. detí je aj povinnosťou otca detí venovať sa rozvoju sociálneho začleňovania
jeho detí do spoločnosti, ako aj rM.o K.. Podľa názoru súdu nie je preto v najlepšom záujme mal.
detí, aby sa kontakt otca s deťmi realizoval pre každé z detí osobitným spôsobom, naopak zdravotný
stav, najmä psychický oboch detí vyžaduje, aby sa podporovali a upevňovali aj súrodenecké zväzky a
vzťahy medzi maloletými deťmi. Rodičia by sa mali snažiť svojim mal. deťom poskytovať rovnocenné
prostredie a podmienky pre ich výchovu a opateru, pokiaľ to len dovoľujú osobité špecifiká mal. dieťaťa.
Deti sa učia najmä opakovaním určitých činností alebo spôsobu života. Je preto len otázkou času, kedy
aj maloletý K. opakovaním nadobudne pocit istoty, dôvery a bezpečia aj vo vzťahu k otcovi a prestane
v noci plakať za matkou, ku ktorej sa v súčasnej dobe dieťa neprimeraným spôsobom upälo a to až do
takej miery, že, aj pod vplyvom rečovej nedostatočnosti, sa sociálne vylučuje. Súd preto apeluje na otca
maloletého, aby maloletému K. v tomto štádiu jeho vývoja pomohol osvojiť si rečové znalosti a osvojiť
aj určité modely osmelenia sa a nebojácnosti. V tomto smere môže byť otec príkladom obom maloletým
deťom. Z tohto uhla pohľadu potom súd návrh otca maloletých detí na rozdielnu úpravu jeho styku s mal.
deťmi neakceptoval a považoval ju za súčasného stavu pomerov rodine mal. detí za nevhodný spôsob
styku otca s mal. deťmi.
Súd preto upravil styk otca s maloletými deťmi tak, aby tento bol pravidelne sa opakujúci s možnosťou
prespania aspoň jednej noci v domácnosti otca, aby bol rovnocenný pre obe maloleté deti a taký, aby
nezasahoval výrazným spôsobom do rodinného života matky a do denného režimu maloletých detí,
ktoré majú deti vytvorené v domácnosti matky, ale ani do rodinného života otca mal. detí. Obe deti toho
času prechádzajú dosť zložitým obdobím, závažnými zmenami v svojom živote, keď maloletý C. nastúpil
do X. ročníka ZŠ a sám sa musí vyrovnávať s pravidelnosťou školskej dochádzky, s učením, s novým
kolektívom, s učiteľkami, s úplne iným spôsobom života a s iným denným režimom. Toto isté prežíva
aj mal. K., ktorý síce zatiaľ len na X hodiny navštevuje materskú škôlku, sám má rečové problémy,
nedokáže dobre komunikovať so svojim okolím. V tomto štádiu vývoja mal. detí je potrebné, aby rodičia
spojili svoje úsilie a vo zvýšenej miere venovali sa starostlivosti o maloleté deti a najmä psychickej
pohode oboch maloletých detí.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 144 OSP.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
písomného doručenia na Krajský súd Banská Bystrica, prostredníctvom
tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu
odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako
druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov - Exekučný poriadok; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.