Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307208154
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1307208154.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: IN VEST s.r.o., Areál Duslo, objekt č.
21-07, Šaľa, zast. advokátskou kanceláriou ADVOKÁCIA, s.r.o., Hollého ul. č. 10, Nitra, proti žalovanej:
Slovenská republika, zast. Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR, Prievozská ul. č. 2/
B, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka: Mestská časť Bratislava - Rača, Kubačova ul. č. 21,
Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Dunajská ul. č. 18, Bratislava, o
náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 5. februára 2014
č. k. 12C/115/2007- 619, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa vo veci samej p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
Napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 68.049,85 eur a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 1.979.057,96 eur z titulu náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalovanej súd prvého
stupňa nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na

účet jeho právneho zástupcu trovy konania 68.049,85 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako investor podal dňa 15.07.2004 na
stavebný úrad - Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Rača návrh na vydanie územného rozhodnutia
o umiestnení stavby „Bratislava - Rača, Komisárky, Polyfunkčný komplex Quattro“ a táto vec bola
na stavebnom úrade vedená pod sp. zn. SÚ-2004/6476/Jmu. Stavebný úrad vydal dňa 11.01.2005
rozhodnutie o umiestnení stavby č. SÚ-2004/6476/Jmu. Medzičasom došlo k predaju časti stavbou
dotknutého pozemku. Preto žalobca sa na spoločnom rokovaní so stavebným úradom dňa 17.08.2005

dohodol, že požiada o zrušenie územného rozhodnutia z 11.01.2005 a požiada o vydanie nového
územného rozhodnutia. Následne žalobca požiadal o zrušenie územného rozhodnutia z 11.01.2005 a
Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím z 20.01.2006 č. A-177/2/2005-HVR, právoplatným dňa
07.02.2006, zastavil konanie vo veci rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Rača (stavebného úradu)
z 11.01.2005. Dňa 18.08.2005 žalobca podal na stavebný úrad nový návrh na vydanie rozhodnutia o
umiestnení vyššie uvedenej stavby, ktorý doplnil podaniami doručenými stavebnému úradu v dňoch
20.09.2005 a 22.09.2005. Stavebný úrad výzvou z 10.10.2005 č. SU-2005/9226/Jmu vyzval žalobcu na

doplnenie žiadosti o vydanie územného rozhodnutia a súčasne územné konanie prerušil podľa § 29 ods.
1 zák. č. 71/1967 Zb. s tým, že ak žalobca svoju žiadosť v určenej lehote nedoplní, územné konanie bude
zastavené.Žalobcadoplnilnávrhnavydanieúzemnéhorozhodnutiapodaniamidoručenýmistavebnému
úradu v dňoch 14.10.2005, 28.10.2005 a 21.11.2005. Stavebný úrad rozhodnutím z 21.11.2005 č.SU-2005/9226/Jmu (č. l. 27) územné konanie druhýkrát prerušil a to do rozhodnutia druhostupňového
správneho orgánu (Krajského stavebného úradu v Bratislave) o zrušení rozhodnutia o umiestnení stavby
z 11.01.2005 č. SU-2004/6476/Jmu. Žalobca uvádzal, že druhé prerušenie územného konania bolo

protizákonné, pretože stavebný úrad konanie prerušil z dôvodu, ktorý správny poriadok nepozná a
rozhodnutie naviac neobsahovalo údaj o tom, či je preskúmateľné súdom. Preto je podľa žalobcu
rozhodujúcim dátumom deň 10.10.2005, kedy bolo územné konanie prerušené po prvýkrát. Prvý úkon
po tomto prerušení konania stavebný úrad vykonal dňa 17.03.2006, kedy vydal rozhodnutie č.
1516/SO-SU/2006/KL, ktorým nepriznal postavenie účastníkov konania. Vzhľadom na to bol stavebný

úrad podľa žalobcu nečinný od 21.11.2005 do 17.03.2006, t. j. 3 mesiace a 24 dní. Dňom 24.03.2006
začala podľa žalobcu stavebnému úradu plynúť 30, resp. 60 dňová lehota na vydanie rozhodnutia.
Stavebný úrad listom z 26.05.2006 oznámil Ministerstvu výstavby a životného prostredia SR, že má
pripravené rozhodnutie o umiestnení stavby. Toto rozhodnutie stavebný úrad vydal dňa 23.10.2006 pod
č. SU-2006/10804/Tr. Preto podľa žalobcu bol stavebný úrad nečinný od 25.03.2006 do 23.10.2006,
teda 6 mesiacov a 28 dní. Dňa 01.02.2006 uzavrel žalobca ako budúci predávajúci so spoločnosťou

GAP REAL, s.r.o. ako s budúcim kupujúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Jej predmetom bol
záväzok budúceho predávajúceho - žalobcu predať budúcemu kupujúcemu pozemky zapísané na LV
č. XXXX vo výmere XX XXX H.X spolu s urbanisticko - architektonickou štúdiou predmetnej stavby a
záväzok budúceho kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu 9 800 Sk + DPH/m2, spolu 180 597 732 Sk. V čl.
II. bod 2.4 zmluvy bolo dojednané, že ak v termíne do 15.08.2006 bude vydané a žalobcovi doručené

územné rozhodnutie, zmluvné strany najneskôr do 30 dní od tohto dátumu uzavrú kúpnu zmluvu. V čl.
II. bod 2.6 zmluvy bolo dojednané, že ak do 15.08.2006 nebude splnená podmienka uvedená v bode
2.4, zmluva o budúcej kúpnej zmluve stráca dňom 15.08.2006 platnosť a účinnosť. Dňa 06.12.2006
žalobca ako predávajúci uzavrel s K.. H. H. - A. ako s kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorou kupujúcemu
predal pozemky zapísané na LV č. XXXX vo výmere XX XXX H.X za kúpnu cenu 92 141 700 Sk (3

058 544,10 eur). Žalobca uvádzal, že v dôsledku vyššie popísaného nesprávneho úradného postupu
stavebného úradu mu vznikla škoda pozostávajúca z ušlého zisku vo výške 59 621 100 Sk (1 979
057,96 eur). Ide podľa žalobcu o rozdiel medzi kúpnou cenou 180 597 732 Sk, ktorú mal získať na
základe zmluvy o budúcej zmluve, po odpočítaní kúpnej ceny, za ktorú žalobca predmetné nehnuteľnosti
nadobudolakúpnoucenou,zaktorúpredmetnénehnuteľnostipredalpoodpočítaníkúpnejceny,zaktorú

nehnuteľnosti nadobudol. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je
dôvodná. Súd prvého stupňa uviedol, že v stavebnom konaní boli prieťahy a to od 24.05.2006 (60 dní od
oznámenia o začatí územného konania z 24.03.2006) do vydania územného rozhodnutia z 23.10.2006.
Nemôže však podľa súdu prvého stupňa zostať bez povšimnutia, že R. Mestskej časti Bratislava -
Rača K.. J. L. nepodpísal dňa 26.05.2006 už pripravené územné rozhodnutie iba z dôvodu, že sa voči

nemu začalo trestné stíhanie pre trestný čin prijímania úplatku v súvislosti s predmetným stavebným
konaním, pričom jedným z kľúčových svedkov svedčiacich proti nemu bol predseda predstavenstva
žalobcu A.. C.. J. F.. V trestnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že skutok sa nestal a K.. J. L.
bol spod obžaloby oslobodený. Možno preto podľa súdu prvého stupňa konštatovať, že za prieťahy v
stavebnom konaní spoluzodpovedá i žalobca ako žiadateľ o vydanie územného rozhodnutia. V súvislosti

s ušlým ziskom súd prvého stupňa uviedol, že z jeho vyčíslenia žalobcom vyplýva, že v roku 2005
predmetné nehnuteľnosti kúpil za cenu 35 170 358 Sk a v roku 2006 si ich cenil už na sumu 180 597
732 Sk, čo predstavuje nárast ceny o viac ako 400 %, ale v roku 2007 ich predal za cenu 92 141
700 Sk, čo predstavuje pokles ceny oproti roku 2006 o viac ako 50 %. Súd prvého stupňa doslova
uviedol: „Žalobca nepreukázal v súdnom konaní, že dohodnutá cena predmetných nehnuteľností sa

vyvíjala v súvislosti so všeobecným nárastom cien stavebných či iných pozemkov na území Bratislavy,
teda táto sa dala dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, ale naopak, odvíjala sa len
od subjektívneho určenia ich hodnoty zmluvnými stranami. Kúpna cena na základe zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve vo výške 180 597 732 Sk bola stanovená dohodou, doslova voľnou úvahou zmluvných
strán, ako to pred súdom prezentoval A.. C.. J. F., podľa neho to bola z viacerých ponúk jediná reálna

ponuka, podľa konateľa GAP REAL, s.r.o. A.. C. bol v tom čase realitný „boom“ a v otázke ceny sa
oni sami výborne orientovali, znalca k tomu nepotrebovali.“ Súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom
žalovanej, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzavretá účelovo, keďže bolo preukázané, že
konatelia žalobcu a predseda predstavenstva spoločnosti GAP REAL, s.r.o. sa vzájomne poznali a to
nielen zo spoločne realizovaných stavieb, ako to tvrdili. V tom čase už totiž mali založenú spoločnosť

Mlyny,a.s.,vktorejštatutárnymiorgánmiboliA..J.J.,A..M.C.(konateliaspoločnostiGAPREAL, s.r.o.),
A.. C.. J. F. (predseda predstavenstva žalobcu), členmi dozornej rady boli A.. A. F., A.. E. D. (konatelia
žalobcu), K. D. (konateľ spoločnosti GAP REAL, s.r.o.). S ohľadom na tieto skutočnosti súd prvého
stupňa vyhodnotil konanie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení, resp. neplnení zmluvy o budúcejkúpnej zmluve z 01.02.2006 za nedobromyseľné. Naviac, v konaní bolo preukázané, že spoločnosť GAP
REAL, s.r.o. ku dňu 15.08.2006 nedisponovala finančnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny
dojednanej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. K otázke príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom stavebného úradu a vznikom škody vo forme ušlého zisku súd prvého stupňa uviedol, že
žalobca tvrdil, že v čase uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, t. j. dňa 01.02.2006, bolo dôvodné
predpokladať dobu, do ktorej stavebný úrad vydá územné rozhodnutie. Medzi účastníkmi konania však
nebolo sporné, že územné konanie bolo začaté vydaním oznámenia o jeho začatí dňa 24.03.2006. Z
toho je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve nemohol predpokladať, kedy možno

očakávať vydanie rozhodnutia v stavebnom konaní. Za tejto situácie nemožno podľa súdu prvého stupňa
ustáliť príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody na strane žalobcu. Zo
spisu stavebného úradu vyplýva, že územné konanie bolo náročné, keďže žalobca po podaní návrhu
iba následne dokladal potrebné doklady, riešilo sa duplicitné vlastníctvo, boli tu nesúhlasné stanoviská
účastníkov stavebného konania, bolo tu 8 účastníkov územného konania a 20 dotknutých osôb a
pod. Žalobca preto nemohol počítať s tým, že územné konanie začaté dňa 24.03.2006 sa skončí do

15.08.2006. Schopnosť spoločnosti GAP REAL, s.r.o. zaplatiť kúpnu cenu dojednanú v zmluve
o budúcej kúpnej zmluve vyvracia znalecký posudok č. 17/2009 znalkyne A.. G. F.. Podľa tohto
posudku bola uvedená spoločnosť ku koncu roka 2005 v predĺžení, v roku 2006 bola preúverovaná
a jej ukazovatele likvidity nedosahovali ani v roku 2006 požadovanú úroveň. Táto spoločnosť preto v
roku 2006 nemala dostatočné zdroje na to, aby zaplatila kúpnu cenu v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve. S ohľadom na to žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup stavebného úradu nemožno
považovať za jedinú a hlavnú príčinu vzniku škody. O príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody by bolo možné uvažovať v prípade, ak by bolo preukázané, že nebyť
nesprávneho úradného postupu ku škode by nedošlo. V konaní však bolo preukázané, že žalobcom
tvrdená škoda by vznikla aj v prípade, ak by stavebný úrad vydal územné rozhodnutie do 15. 8. 2006.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že žalobca nepodal na súd žalobu podľa § 50a ods. 2 Obč. zák. a
teda nevyužil všetky zákonné prostriedky na to, aby odvrátil škodu. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve
bolo dojednané, že postačuje iba vydanie a doručenie územného rozhodnutia žalobcovi bez nutnosti
vyčkania jeho právoplatnosti. V rozpore s tým je tvrdenie žalobcu, že podľa tejto zmluvy im stačilo iba
vydanie územného rozhodnutia na prvú etapu, aby mohli hneď žiadať o stavebné povolenie; stavebné

povolenie by však mohlo byť vydané až na základe právoplatného územného rozhodnutia. S poukazom
na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal právo na náhradu trov konania,
pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že v
stavebnom konaní došlo k prieťahom od 24.05.2006 do 23.10.2006. Z výpovedí svedkov A.. C.. F. a A..
F. nevyplýva záver súdu prvého stupňa, že k podpisu pripraveného územného rozhodnutia nedošlo iba
z dôvodu, že sa voči R. Mestskej časti Bratislava - Rača začalo trestné stíhanie. Rovnako podľa žalobcu
nevyplýva z vykonaného dokazovania záver, že o spoluzodpovednosti žalobcu za prieťahy v konaní.

Prepájanie trestného a stavebného konania nebolo dôvodom na spôsobenie prieťahov v konaní. Súd
prvého stupňa nesprávne skúmal príčiny nečinnosti u K.. L., pretože podstatné je, že nekonal stavebný
úrad, za činnosť ktorého nesie zodpovednosť štát. V tejto súvislosti žalobca namietol, že zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup sa nemožno zbaviť a že zák. č. 514/2003 Z.z. nepozná skúmanie
zavinenia v prípadoch zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ

ide o ušlý zisk, žalobca namietol, že ak súd prvého stupňa výšku ušlého zisku označil za fiktívnu z
dôvodu, že (budúca) kúpna cena bola určená voľnou úvahou zmluvných strán, poprel princíp zmluvnej
voľnosti, podľa ktorého si zmluvné strany môžu dohodnúť kúpnu cenu za predmet kúpy. Kúpna cena
bola stanovená dohodou zmluvných strán v súlade s cenovými predpismi. Pre zohľadňovanie vývoja
cien na území mesta Bratislavy nebol žiadny dôvod, pretože zákon takýto predpoklad pre platné

uzavretie kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej zmluve nevyžaduje. Skutočnosť, že zmluvné strany sa
navzájom poznajú z obchodných vzťahov nemôže podľa žalobcu prezumovať ich nedobromyseľnosť
pri uzatváraní zmlúv. K príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom stavebného úradu a
vznikom škody žalobca uviedol, že ak by stavebný úrad vydal rozhodnutie v zákonnej lehote, vydal by
ho najneskôr v mesiaci máj 2006, t. j. za účinnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. To znamená, že za

bežného chodu okolností bolo možné očakávať uzavretie kúpnej zmluvy so spoločnosťou GAP REAL,
s.r.o. a rozmnoženie majetku žalobcu. Skutočnosť, že žalobca uzavrel zmluvu o budúcej kúpnej zmluve
v dobe, kedy nebolo vydané územné rozhodnutie, nemôže byť na ťarchu žalobcu. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 08.10.2010 25Cdo 4918/2007. Pokiaľ ideo finančnú situáciu spoločnosti GAP REAL, s.r.o. žalobca uviedol, že v konaní namietal a spochybňoval
znalecký posudok, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa a najmä upozorňoval na skutočnosť, že
znalkyňa hodnotu majetku uvedenej spoločnosti za rok 2005 uviedla v tisícoch Sk a nie v miliónoch

Sk. Celková hodnota majetku tejto spoločnosti podľa súvahy k 31.12.2005 predstavovala sumu 135
637 000 Sk a nie 136 000 Sk, ako to uviedla znalkyňa v znaleckom posudku. Súd prvého stupňa
nevzal do úvahy ani kópiu bankovej záruky, ktorá preukazuje platobnú schopnosť spoločnosti GAP
REAL, s.r.o. Ust. § 50a Obč. zák. nebolo možné použiť z dôvodu, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve
bola uzavretá s rozväzovacou podmienkou. Žalobca ďalej v odvolaní napadol aj výrok, ktorým bola

vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania vo výške 68 049,85 eur. Súd prvého stupňa
sa mal podľa žalobcu zaoberať otázkou, či vedľajší účastník nedisponuje zamestnancom s právnickým
vzdelaním a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 09.09.2004 sp. zn. II.
ÚS 78/03. Vedľajší účastník disponuje viacerými zamestnancami s právnickým vzdelaním a z jeho
organizačnej štruktúry vyplýva, že v minulom období (od začatia predmetného súdneho konania) mal
zriadené i právne oddelenie. V súčasnosti má vedľajší účastník obsadenú pozíciu právnik, ktorým

je E.. E. Š.. Súd prvého stupňa mal teda podľa žalobcu vychádzať z toho, že sa nejedná o účelne
vynaložené trovy alebo mal postupovať podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Ďalej žalobca poukázal na to, že
vedľajšíúčastníksplnomocnilnazákladeplnejmocizo17.04.2012nasvojezastupovanievkonaníJUDr.
Marcela Vasilišina, ale zo zoznamu advokátov vyplýva, že JUDr. Marcel Vasilišin vykonáva advokáciu
formou obchodnej spoločnosti Olexová Vasilišin, spol. s r.o.. Z § 15 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z. v

znení účinnom od 01.01.2013 vyplýva, že od 01.01.2013 bolo v predmetnom konaní zastupovanie
možné výlučne prostredníctvom advokátskej kancelárie OLEXOVA VASILISIN s.r.o.. Sám JUDr.
Vasilišin na pojednávaní dňa 23.10.2013 uviedol, že vedľajšieho účastníka zastupuje on osobne s
tým, že plná moc bola udelená jeho osobe. Žalobca je preto toho názoru, že vedľajší účastník nebol
v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s.r.o., ale JUDr. Vasilišinom ako

všeobecným substitútom. Preto súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď vedľajšiemu účastníkovi
priznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby od 17.04.2012. Právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka JUDr. Vasilišinom pritom žalobca v konaní namietal, súd prvého stupňa sa však s
týmito námietkami nevysporiadal. Z tohto hľadiska je preto podľa žalobcu výrok o náhrade trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka nepreskúmateľný. Žalobca zároveň poukázal na zjavný nepomer

medzi náhradou trov vedľajšieho účastníka a odmenou za poskytovanie právnych služieb faktúrovanou
vedľajšiemu účastníkovi.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok je vo veci samej vecne správny.
Predmetnú vec treba po právnej stránke posúdiť podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu
23.10.2006. Preto je bez právneho významu tá skutočnosť, či žalobca podal alebo nepodal sťažnosť
na prieťahy v stavebnom konaní (ods. 2, 3 boli do § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. vložené až novelou tohto
zákona vykonanou zákonom č. 412/2012, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2013).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 zák. č. 514/2003
Z.z. je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno
zbaviť a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik
škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Za nesprávny
úradný postup sa považujú aj zbytočné prieťahy v konaní (§ 9 ods. 1 druhá veta zák. č. 514/2003

Z.z. v znení platnom ku dňu 23.10.2006). O vzťah príčinnej súvislosti ide v prípade, ak škoda vznikla
následkom nesprávneho úradného postupu, teda ak je nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom
pomere príčiny a následku. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nevznikla bez tejto príčiny, teda
bez nesprávneho úradného postupu.
Ust. § 441 Obč. zák. sa vzťahuje na prípady, keď škoda spôsobená poškodenému nie je v plnom rozsahu

výsledkom konania škodcu, ale na jej vzniku sa čiastočne alebo celkom podieľalo i konanie samotného
poškodeného. Na strane poškodeného musia byť splnené základné podmienky zodpovednosti (§ 420
Obč. zák.) a to protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie sa
predpokladá; to platí i pri spoluzavinení poškodeného v pomere k objektívnej zodpovednosti škodcu,
pri ktorej zákon zavinenie nevyžaduje. Zodpovednosť škodcu je potom obmedzená v rozsahu, v ktorom

protiprávne konanie poškodeného bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Inými slovami, ust. § 441
Obč. zák. upravujúce (spolu)zavinenie poškodeného sa uplatní aj v prípade objektívnej zodpovednosti
štátu za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. (poznámka 12 k § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.), ales tým, že na strane poškodeného musia byť preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu v zmysle § 420 Obč. zák..
Ušlý zisk je ujma spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k

rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Nepostačuje pritom púha pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, pretože musí
byť preukázané - a v tomto smere je dôkazné bremeno na poškodenom, že nebyť škodnej udalosti
by sa majetkový stav poškodeného zvýšil. Ušlý zisk nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného
zámeru, ak nie je majetkový prínos podložený už existujúcimi alebo reálne dosiahnutými okolnosťami,

z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodnej udalosti, k zamýšľanému zisku by skutočne došlo. Ušlým
ziskom v zmysle § 442 ods. 1 Obč. zák. je totiž majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť
zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku. Musí tu teda byť i „pravidelný beh vecí“, teda taká
skladba okolností svedčiacich o tom, že dojednanie sa už začalo alebo aspoň nepochybne malo začať
napĺňať a že výsledok by sa dostavil.
V konaní bolo preukázané, že najneskôr ku dňu 26.05.2006 mal stavebný úrad k dispozícii všetky

podklady potrebné na vydanie územného rozhodnutia. Vyplýva to z listu Mestskej časti Bratislava -
Rača z 26.05.2006 č. /SO-SU/2006-KL adresovanom Ministerstvu výstavby a životného prostredia SR
(č. l. 28). V tomto liste sa totiž uvádza, že „v súčasnosti má už stavebný úrad pripravené rozhodnutie
o umiestnení stavby, nakoľko ide o zložitý návrh bol potrebný spracovanie ÚR dostatočný časový
priestor.“ Dňa 26.05.2006 teda začala plynúť 60 - dňová lehota na vydanie územného rozhodnutia

(§ 49 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.), pričom z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ak zák. č. 71/1967
Zb. ustanovuje lehotu na vydanie rozhodnutia, v tejto lehote toto rozhodnutie musí byť aj účastníkovi
stavebného konania oznámené (doručené). Ak by stavebný úrad vydal územné rozhodnutie v tejto
lehote, vydal by ho najneskôr dňa 26.05.2007, teda pred dňom 15.08.2006, ktorý bol v zmluve o budúcej
kúpnej zmluve z 01.02.2006 uvedený ako dátum, kedy táto zmluva stráca platnosť a účinnosť. Trestné

stíhanie R. Mestskej časti Bratislava - Rača a jeho následné oslobodenie v trestnom konaní nemá v
tejto súvislosti žiadny právny význam, keďže zodpovednosť za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.
je zodpovednosť objektívna, teda zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Rovnako nemôže byť na
ťarchu žalobcovi, že v trestnom konaní proti žalobcovi svedčil predseda predstavenstva žalobcu A.. C..
J. F.. Spoluzodpovednosť žalobcu za škodu by prichádzala do úvahy iba za predpokladu, že by boli

splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Obč. zák.. Musel by teda
byť predovšetkým preukázaný protiprávny úkon žalobcu. To, že jeho predseda predstavenstva svedčil
v trestnom konaní proti R. Mestskej časti Bratislava - Rača, nemožno označiť za protiprávny úkon.
Napokon R. Mestskej časti Bratislava - Rača K.. L. nič nebránilo v tom, aby podpísaním územného
rozhodnutia poveril iného zamestnanca mestskej časti, ak už z dôvodu svojho trestného stíhania nebol

ochotný územné rozhodnutie sám podpísať. Odvolací súd nepochybuje o tom, že stavebné konanie
bolo vzhľadom na počet jeho účastníkov a dotknutých osôb zložité. Na druhej strane však práve z tohto
dôvodu stavebný úrad nebol povinný rozhodnúť v 30 - dňovej lehote, ale v 60 - dňovej lehote. Túto
lehotu mu odvolací orgán - Krajský stavebný úrad v Bratislave nepredĺžil (§ 49 ods. 2 zák. č. 71/1967
Zb.). Možno teda uzavrieť, že v konaní bola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu zo

strany stavebného úradu.
Odvolací súd je však zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že v konaní nebol preukázaný
vznik škody vo forme ušlého zisku na strane žalobcu. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynuli
dôvodné pochybnosti o tom, či konanie žalobcu v súvislosti s uzavretím zmluvy o budúcej zmluve z
01.02.2006 nebolo špekulatívne. V tomto ohľade sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvého stupňa.

Je prinajmenšom ťažko pochopiteľné, že ak žalobca predmetné nehnuteľnosti kúpil v roku 2005 za cenu
35 170 358 Sk, už v roku 2006 si ich cenil na sumu 180 597 732 Sk, za ktorú cenu sa predmetné
nehnuteľnosti zaviazal zmluvou o budúcej kúpnej zmluve predať budúcemu kupujúcemu - spoločnosti
GAP REAL, s.r.o. a ešte v tom istom roku 2006 ich predal inému subjektu za cenu 92 141 700 Sk.
Neexistuje žiadny dôvod pre takéto výrazné rozdiely a to i napriek rešpektovaniu zmluvnej voľnosti

účastníkovkúpnejzmluvyohľadomdojednaniakúpnejceny.Trhsnehnuteľnosťamisícevykazujevýkyvy
pokiaľ ide o ceny, ale nie výkyvy dosahujúce 400 % rozdiely v priebehu jedného roka (viď rozdiel medzi
sumou 35 170 358 Sk a sumou 180 597 732 Sk). Ani prípadný realitný „boom“ nemôže takýto rozdiel
ospravedlniť.Odvolacísúdjetohonázoru,žereálnoucenoupredmetnýchnehnuteľnostívygenerovanou
trhom je práve suma 92 141 700 Sk, za ktorú ich žalobca predal kúpnou zmluvou zo 06.12.2006 K..

H. H. - A., pričom ide o polovicu nižšiu cenu, než aká bola dojednaná v zmluve o budúcej kúpnej
zmluve z 01.02.2006. Pochybnosti s konaním žalobcu v súvislosti s uzavretím zmluvy o budúcej zmluve
zosilňujú personálne vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou GAP REAL, s.r.o., keď dňa 22.03.2006
bola založená spoločnosť Mlyny, a. s., v ktorej majú postavenie konateľov A.. J. J. a A.. M. C. - konateliaspoločnosti GAP REAL, s.r.o., A.. C.. J. F. - predseda predstavenstva žalobcu a členmi dozornej rady sú
A.. A. F. a A.. E. D. - konatelia žalobcu a K. D. - konateľ spoločnosti GAP REAL, s.r.o.. To svedčí o tom,
že medzi žalobcom a spoločnosťou GAP REAL, s.r.o. neboli iba bežné obchodné vzťahy vyplývajúce zo

spoločne realizovaných projektov, ako to tvrdil žalobca. Vzťahy medzi predstaviteľmi týchto spoločností
musia byť vysoko nadštandartné, keďže spoločne podnikajú.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že v konaní nebolo nepochybne preukázané,
že v dôsledku nesprávneho úradného postupu stavebného úradu vznikla žalobcovi škoda vo forme
ušlého zisku, náhrady ktorej sa proti žalovanej domáhal. Nebola teda v konaní preukázaná existencia

základného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je vznik
škody. Preto súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobu zamietol.
Keďže nebol preukázaný vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v
zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., nebolo potrebné zaoberať sa tým, či tu je príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom stavebného úradu a vznikom škody vo forme ušlého zisku na strane
žalobcu(akbytakátoškodaskutočnežalobcovivznikla).Odvolacísúdvšaknapriektomupoznamenáva,

že nemôže byť rozhodujúce, že žalobca v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve nemohol vedieť,
kedy stavebný úrad vydá územné rozhodnutie, resp. že nemohol predpokladať, kedy možno očakávať
vydanie územného rozhodnutia. Nemožno pričítať na ťarchu žalobcovi, že dňa 01.02.2006, kedy uzavrel
so spoločnosťou GAP REAL, s.r.o. zmluvu o budúcej zmluve, predpokladal, že stavebný úrad vydá
územné rozhodnutie do 15.08.2006. Ani poukaz súdu prvého stupňa na ust. § 50a Obč. zák. nepovažuje

odvolací súd za správny. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve si totiž jej účastníci dojednali, že ak do
15.08.2006 nebude vydané územné rozhodnutie, táto zmluva týmto dňom stráca platnosť a účinnosť.
Podľa tohto dojednania, ktoré treba rešpektovať, pretože vyjadruje vôľu zmluvných strán, teda zmluva o
budúcej zmluve zanikla dňom 15.08.2006 a teda týmto dňom prestala existovať ako právna skutočnosť.
Preto bolo vylúčené, aby žalobca na základe takejto neexistujúcej zmluvy podal na súd žalobu podľa

§ 50a ods. 2 Obč. zák. a aby tak - ako to uviedol súd prvého stupňa - využil zákonné prostriedky
na to, aby odvrátil škodu. Z vykonaného dokazovania možno vyvodiť iba záver, že ak by stavebný
úrad vydal územné rozhodnutie v zákonnej lehote, do 15.08.2006 by toto územné rozhodnutie bolo
doručené žalobcovi. V takom prípade by nedošlo k zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a žalobca
by mohol so spoločnosťou GAP REAL, s.r.o. uzavrieť samotnú kúpnu zmluvu. Možno teda uzavrieť, že

ak by žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu stavebného úradu vznikla škoda, bola by tu
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Na tento záver nemá vplyv
finančná situácia kupujúceho - spoločnosti GAP REAL, s.r.o. pretože v kúpnej zmluve si jej účastníci
mohli dojednať rôzne spôsoby jej splatnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalobca v
podaní z 29.01.2010 (č. l. 353) spochybnil správnosť znaleckého posudku č. 17/2009, pričom súd prvého

stupňa na túto argumentáciu žalobcu v napadnutom rozsudku nereagoval.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok vo veci samej,
teda vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá.
O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou odvolací súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v

odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 68 049,85 eur, odvolací súd zrušil podľa § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V ňom sa bude súd prvého stupňa musieť vysporiadať s odvolacou argumentáciou

žalobcu ohľadom účelnosti trov konania a ohľadom obdobia, za ktoré vedľajšiemu účastníkovi prislúcha
náhrada trov právneho zastúpenia. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca svoje námietky ohľadom
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka prezentoval i v priebehu prvostupňového konania,
ale súd prvého stupňa sa s týmito jeho námietkami nevysporiadal. Odvolacia argumentácia žalobcu
však nie je dôvodná pokiaľ ide o ním tvrdený nepomer medzi náhradou trov právneho zastúpenia

priznanou vedľajšiemu účastníkovi napadnutým rozsudkom a odmenou za poskytovanie právnych
služieb faktúrovanou vedľajšiemu účastníkovi. Pri rozhodovaní o trovách konania je totiž pre súd prvého
stupňa bez významu, aké sumy fakturuje advokát účastníkovi konania.
V novom rozhodnutí o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd prvého
stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.