Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213715
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113213715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: P. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. F., W. XX, zastúpený JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom Plzenská
2, Prešov, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31
690 904, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s. r.o., so sídlom Užhorodská 21,
Košice, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov z 13.3.2014, č. k. 12C/124/2013-175, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: P. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. F., W. XX, zastúpený JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom Plzenská
2, Prešov, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31
690 904, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s. r.o., so sídlom Užhorodská 21,
Košice, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Prešov z 13.3.2014, č. k. 12C/124/2013-175, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh na
prerušenie konania zo dňa 14.1.2014, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súdu Košice, Alžbetina č. 41, Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/2750/2012 do právoplatnosti
rozsudku vo veci samej, zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košicezo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/2750/2012 a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania
205,67 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca uzavrel
so žalovaným dňa 1.8.2007 poistnú zmluvu č. 4364700134 a k zániku poistného vzťahu došlo 2.8.2010
na základe listu žalovaného zo dňa 23.9.2009, ktorým bola poistná zmluvy zo strany žalovaného
na žiadosť žalobcu zrušená. Návrhom na začatie konania zo dňa 2.1.2012 si žalovaný vo vzťahu k
žalobcovi uplatnil na Arbitrážnom súde Košice osobitnú pohľadávku vo výške 313,27 Eur, ktorá mala

zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy v zmysle čl. XVII. písm.
7a a VPP, t. j. mala zodpovedať výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy. Rozsudkom
rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/2750/2012 bola žalobcovi
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 313,27 Eur a trovy rozhodcovského konania 276,- Eur.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 15.4.2013. Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa
rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. všeobecných

poistných podmienok (ďalej aj VPP), ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky spory so žalovaným riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007
tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok, obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania,
že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Žalobca v návrhu poukázal na nedostatok právomoci

rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko táto nebola platne
dojednaná. Žalovaný namietal, že rozhodcovská doložka bola dojednaná platne v čl. XV. VPP, ako
aj v osobitných dojednaniach č. 01/2007. Poukázal, že žalobca mal možnosť spolu s podpisom
poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok podpísať alebo nepodpísať osobitné zmluvné
dojednania č. 1/2007 obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal alebo neprijal ustanovenie časti

XV. všeobecných poistných podmienok a prijatím, či neprijatím rozhodcovskej doložky by nebol ničím
dotknutý ostatný poistný vzťah medzi účastníkmi konania. Žalovaný mal za to, že rozhodcovská doložka
bola individuálne dojednaná, preto je platná a tvrdenie žalobcu o jej neprijateľnosti považoval za
nesprávne.

Na takto zistený skutkový stav prijal prvostupňový súd záver, že dojednanie rozhodcovskej doložky
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol je
formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v čl. XV. a je súčasťou neprehľadného
textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými

vo všeobecných poistných podmienkach. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd mal za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi
žalovaným a žalobcom ako spotrebiteľom v časti všeobecných obchodných podmienok pod bodom
XV. nebola žalobcom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom

ktorých je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský
rozsudok iba formálne prebral argumenty žalovaného a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na
ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tom podľa názoru súdu nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného
formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú

doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

Poukázal na ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, 2, § 43
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v zmysle citovaných zákonných ustanovení
rozhodcovský rozsudok zrušil. Na návrh žalobcu rozhodol aj o odložení vykonateľnosti rozhodcovského

rozsudku až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania
priznal trovy konania predstavujúce trovy právne zastúpenia vo výške 205,67 Eur.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd neobjasnil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Súd
nesprávne ignoroval právny úkon účastníkov konania - podpísanie osobitných zmluvných dojednaní
č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4364700134 a vychádzal úplne neodôvodnene z akejsi hypotetickej
konštrukcie, podľa ktorej bola rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných poistných podmienok v

časti XV., a teda súčasťou poistného vzťahu aj bez podpisu osobitných zmluvných dojednaní, a z toho
vyvodil jej neprijateľnosť. Takýto postup súdu je jednoznačne v rozpore so zásadou hodnotenia dôkazov
v občianskom súdnom konaní. Nie je možné úplne obísť listinným dôkazom preukázaný fakt, že žalobca
slobodne, vlastnoručne bez nátlaku podpísal osobitné zmluvné dojednania, v ktorých bola obsiahnutá
rozhodcovská doložka. Je preto irelevantné, či sa nachádzali niektoré ustanovenia o rozhodcovskom
konaní aj vo všeobecných poistných podmienkach, nakoľko podstatné pre individuálne dojednanie

tejto doložky v tomto konkrétnom prípade je existencia písomného prejavu vôle žalobcu uzavrieť
rozhodcovskú doložku a tento prejav vôle je vyjadrený v osobitnom ustanovení s príslušným podpisom
druhej zmluvnej strany. Žalobca mal na výber, či tieto osobitné dojednania, a teda rozhodcovskú doložku
podpíše alebo nie, žiaden dôkaz nenasvedčuje tomu, že nemal na výber a rozhodcovskú doložku, či
osobitné zmluvné dojednania podpísať musel. To je nepodložený záver súdu v rozpore s listinnými

dôkazmi. Ak žalobca tvrdí, že si neprečítal všeobecné poistné podmienky a ani krátky text osobitných
zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, takéto jeho konanie je konaním, ktorému sa neposkytuje
ochrana v spotrebiteľskom práve. V opačnom prípade by mohol spotrebiteľ kedykoľvek po vykonaní
písomného právneho úkonu tento následne spochybniť tvrdením, že si neprečítal to, čo podpisuje. To
by znamenalo úplný rozvrat právnej istoty aj právnych vzťahov v súkromnom práve, nakoľko by si už

nikto nemohol byť istý žiadnym právnym úkonom. Pokiaľ žalobca tvrdí, že si neprečítal listiny, ktoré
podpisoval, tak môže ísť jednak o účelové tvrdenie alebo o dôkaz toho, že nepostupoval ako priemerný
spotrebiteľ,atedajehokonaniuniejemožnépriznaťpožadovanúochranu.Akožalovanýužviackrátpred
prvostupňovýmsúdomuvádzal,žalobcaajnásledne,ajkeďtútopodmienkuužprijal,moholjudodatočne
opäť odmietnuť v súlade s dodatkom č. 2 všeobecným poistným podmienkam VPP. Žalobca teda mohol

dvakrát túto podmienku ovplyvniť - neprijať, a to prvýkrát hneď po podpise poistnej zmluvy, keď ju vôbec
nemusel podpísať a druhýkrát dodatočne ju mohol odmietnuť, aj keď ju predtým už prijal. Je irelevantné,
či bola takáto podmienka pripravená vopred a na formulári, keď mohol túto konkrétnu podmienku
spotrebiteľ ovplyvniť, čo aj mohol tak, že ju vylúči. Postup individuálneho dojednania rozhodcovskej
doložky podľa kritérií Občianskeho zákonníka bol v okolnostiach prípadu dodržaný. Žalobca mal

preukázateľne možnosť sa s podmienkou (rozhodcovskou doložkou) oboznámiť a túto následne prijať,
modifikovať alebo ju odmietnuť, a to bez toho, aby bol tým samotný zmluvnú vzťah - poistenie -
negatívne ovplyvnený. Žalovaný neviazal uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky. Podpis
rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzavretia poistenia. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že
súd sa nedostatočne zaoberal otázkou, či táto podmienka (rozhodcovská doložka) spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nie je možné prijať
záver, a to ani vzhľadom na neskoršiu právnu úpravu od 1.1.2008, že každá rozhodcovská doložka
je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. V každom jednotlivom prípade sa vyžaduje, aby
boli tieto podmienky vždy skúmané aj z hľadiska toho, či naozaj spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pretože súd prvého stupňa sa

s uvedenými skutočnosťami a dôkazmi nevysporiadal, odvolateľ považuje rozhodnutie súdu prvého
stupňa za nepreskúmateľné a nesprávne.

K podanému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad podľa ust. § 212 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej
päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe ktorého správne
zistil skutkový stav veci, ako aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňu zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd udáva.

Odvolateľ namieta nesprávny skutkový a právny záver prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná účastníkmi zmluvného vzťahu.

V posudzovanej právnej veci je nesporné, že účastníci tohto konania uzavreli poistnú zmluvu č.
4364700134 dňa 1.8.2007, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a

žalobca bol spotrebiteľom, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah.

Spornou otázkou sa stala otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, ako aj na samostatnej listine (osobitné
dojednania č. 1/2007) podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou ak nie či zakladá hrubý nepomer v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len o O.z.), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O.z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 O.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta O.z, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu
odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V posudzovanej právnej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach,
ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a taktiež nachádzajúcej sa v osobitných zmluvných dojednaniach č.
01/2007, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok pre dohodnuté poistenie.

RozsudkomrozhodcovskéhoArbitrážnehosúduvKošiciachpodsp.zn.2C/4750/2012zodňa19.1.2012
bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 313,27 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur. Tento rozsudok bol žalobcovi doručený 15.4.2013. Súd
prvého stupňa zistil, že príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky

uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), aby všetky spory so žalovaným
riešila výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednanie tvoriace
súčasť VPP.Žalobca vo svojej výpovedi poukazoval, že poistné podmienky neboli mu riadne vysvetlené. V jeden
deň uzatváral tri poistné zmluvy, ale z akého dôvodu uzatváral až tri poistné zmluvy uviesť nevedel.
V deň uzatvárania poistných zmlúv prišli za ním tri sprostredkovateľky, jedna radila druhej, ako majú

papiere vypísať, pričom on sám nerozumel tomu, čo je predmetom uzatvorenej poistnej zmluvy. Nevedel
o uzatvorení rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná, nakoľko si text poistných
podmienok ani neprečítal a nikto zo sprostredkovateľov ho neupozornil na to, že tieto podmienky má
prečítať.

Na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol dňa 19.1.2012 vydaný
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/2750/2012.

Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil

postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k/bolaupravenáažnovelouvykonanouzákonomč.568/2007Z.z.súčinnosťouod1.1.2008,kýmhlavná
transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004).

Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň

sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných
podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OŹ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo

okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba

v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže

(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.( porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.16 Co 2/ 2014)

Nemožno tak súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu konania pred prvostupňovým
súdom, ako aj v odvolaní, že tým, že vyhotovil samostatné - osobitné zmluvné dojednania pod číslom
01/2007, ktoré v bode 2 formuluje vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej

doložky. Ako správne konštatoval prvostupňový súd, ani takto formulovaná časť všeobecných
obchodných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Odvolací súd
poukazuje na judikatúru NS SR Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013 a konštatuje, že časť záverečných ustanovení
všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označenáako osobitné zmluvné dojednania pod číslom 01/2007 nemajú charakter individuálne dojednanej
zmluvnejpodmienky.Osobitnézmluvnédojednaniasúsúčasťouvšeobecnýchpoistnýchpodmienokasú
súčasťouuzavretejpoistnejzmluvy,čovylučujeprijatýzáveroosobitnedojednanejzmluvnejpodmienke.

Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohol ju buď prijať ako celok alebo
odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej obsahu
žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného,
že ide o jej individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.

Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve
preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobca nemal na výber
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz,
ktorý by potvrdzoval, že žalobca individuálne dojednal rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi
žalobcom a žalovaným. S poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona číslo 244/2002 Z. z. je
zrejmé, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote tridsiatich dní odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkmi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca v súlade s týmto zákonným ustanovením a v zákone
stanovenej lehote podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Správny bol preto postup prvostupňového súdu pokiaľ žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku
vyhovel. Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým

zrušil rozhodcovský rozsudok potvrdil ako vecne správny, ako aj výrok o trovách konania.

Podanímzodňa14.1.2014,ktoréboloprvostupňovémusúdudoručenédňa16.1.2014požiadalžalovaný
o prerušenie konania v predmetnej veci podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. s poukazom na to,
že žalovaný obdržal nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka II. ÚS 499/2012

2 zo dňa 10.7.2013, ktorým Ústavný súd konštatoval porušenie základného práva žalovaného na
spravodlivý proces, a to postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v exekučnej veci vedenej
pod sp. zn. 2Cdo/5/2012. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo Ústavným
súdom Slovenskej republiky zrušené je takmer totožné s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
6Cdo/1/2012. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS-382/2013 Ústavný súd

SR prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life a. s. prijatie ústavnej sťažnosti
týkajúci sa tohto uznesenia odvolateľ má za to, že v konaní pred ústavným súdom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre toto súdne konanie, a preto navrhuje prerušenie konania.

Odvolací súd má za to, že správne postupoval súd prvého stupňa, ak návrh na prerušenie konania

zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nie je povinnosťou súdu prerušiť konanie z
dôvodu, že pred Ústavným súdom SR prebieha konanie, resp. sa má rozhodnúť o sťažnosti proti
uzneseniu Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo/5/2012, ktoré bolo nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012-47 zrušené, išlo o inú
skutkovú situáciu ako v prejednávanej veci. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie aj o

výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania ako vecne správne a postupom podľa § 219 ods. 1
O. s. p., odvolací súd aj v tejto časti rozsudok potvrdil.

Odvolateľ odvolaním napadol aj výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol, že odkladá vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/2750/2012 do

právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Vychádzajúc z predloženého spisového materiálu a všetkých
rozhodujúcichnámietokvyplývajúcichzodvolania,odvolacísúdnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia v tejto časti dopĺňa o nasledujúce dôvody.

Odklad vykonateľnosti je dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu

suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia. Takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade,
ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzania možného vzniku škody
alebo nemajetkovej ujmy. Táto môže mať podobu aj v nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu a
s tým súvisiace procesy reparácie a satisfakcie. Ako bolo naznačené vyššie, odklad vykonateľnostirozhodnutia je rozhodnutí dočasným a predbežným. Dočasnosť spočíva v tom, že vykonateľnosť sa len
odkladá (v prejednávanej veci do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej). Preventívnosť spočíva v
snahe predísť vzniku škôd a nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok

núteného výkonu (exekúcie) napadnutého rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku).

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa správne zobral do úvahy, že bol podaný návrh na zrušenie
rozhodcovského rozsudku zo zákonných dôvodov a v zákonom stanovenej lehote, a preto v prípade
exekúcietuexistujereálnahrozbamajetkovejujmyžalobcu.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdvsúlade

s ust. § 219 ods. 1 O. s. p., rozsudok aj v tejto časti v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom
konaní bol úspešný žalobca, ktorému žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli ani si
ich neuplatnil a neúspešný žalovaný nemá právo na ich náhradu.

K odvolacej námietke žalovaného, že súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, lebo vo veci
konal napriek tomu, že žalobcom nebol zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania, odvolací
súd uvádza, že žalobca ako spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva
vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, čo znamená, že v súdnom konaní neplatí žiadne súdne
poplatky.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.