Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/153/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202354
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513202354.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: G. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L. P. XXX, pr. zast. JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom, AK, Levočská 1, Stará
Ľubovňa proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904,
pr. zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, AK, Boženy Němcovej 22, Košice, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k.
5C/38/2013-146 zo dňa 26. 03. 2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 69,91 Eur na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Vladimíra Dlugolinského, advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský
rozsudok sp. zn. 2C/2722/2012 zo dňa 19. 01. 2012 vydaný Arbitrážnym súdom Košice. Zaviazal
žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 229,18 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu
JUDr. Vladimíra Dlugolinského, advokáta, vedený vo E. a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca
uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu dňa 13. 01. 2009 číslo 4354900329, súčasťou ktorej boli aj
všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. Žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorá
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalovaný pri poskytovaní poistenia vystupoval
v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. K zrušeniu poistenia došlo na základe žiadosti
žalobcu ako to vyplýva z oznámenia o zániku poistenia zo dňa 17. 03. 2009, a to ku dňu 20. 03.
2009. Z uvedeného oznámenia o zániku poistenia nevyplýva, žeby žalobca mal platiť žalovanému
nárok podľa čl. XVII. bodu 7a Všeobecných poistných podmienok. Ďalej súd zistil, že dňa 02. 01. 2012
žalovaný podal na Arbitrážny súd Košice návrh na vymoženie pohľadávok podľa časti čl. XVII ods.
7a Všeobecných poistných podmienok z 21. 05. 2007, kde žalovaný vyčíslil vo vzťahu k žalobcovi
pohľadávku na sumu 157,40 Eur a táto zodpovedala nákladom žalovaného vynaloženým na uzatvorenie
poistenia. Predmetom konania teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej
odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia v súlade s čl. XVII. bod 7a Všeobecných
poistných podmienok. Žalobcovi bol dňa 17. 04. 2013 doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým mu
bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému do 5 dní od doručenia istinu vo výške 157,40 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na účet žalobcu.

Na takto zistený skutkový stav prijal súd prvého stupňa právny záver, podľa ktorého z poistnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými
stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú
Všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP“). Vo VPP bola okrem iného upravená aj rozhodcovská
doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorej platnosť žalobca v predmetnom konaní
namieta. Okrem podpisu žalobcu na konci VPP podpísal žalobca aj osobitné zmluvné dojednania, v
ktorých v bode 2 je vopred naformulovaný súhlas zmluvných strán s riešením sporov v rozhodcovskom
konaní v zmysle čl. XV. VPP. Rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná dodávateľom a
neumožňovala spotrebiteľom dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak
by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie
je možné zistiť, ktorému súdu by mal žalobca adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti
XV. bod 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného Stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi Stály
rozhodcovský súd. Obranou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka
bola osobitne dojednaná, preto je platná. Z celého znenia námietky vyplýva, že žalovaný poukazuje
a vychádza zo znenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008, ktoré upravuje,
že nejde o neprijateľnú podmienku, ak je individuálne dojednaná. Osobitne vyjednanie sa má sledovať
z pohľadu ochrany spotrebiteľa, čo znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje
nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi -
žalobcovi predložená je spor o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok vo vzťahu, ku ktorým
žalovaný sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok,
čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne
dohodnutú. Je totiž zrejmé z celého znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý
odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohol
žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť. Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP sú písané
malým husto písaným textom, ktoré sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobca si mohol vybrať,
či osobitné dojednanie podpíše. Na konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým
sú osobitné dojednania k poistnej zmluve a následne sú uvedené dva väčšie rámčeky, jeden na
podpis pre klienta a jeden pre žalovaného resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie
rámčekov na podpis navodzuje dojem, že ten hlavný či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten
za osobitnými dojednaniami, keďže až za týmito nasledujú rámčeky pre podpisy oboch zmluvných
strán. Aj uvedené nasvedčuje, že žalobca v dobrej viere a na základe pokynov podpísal všetky
dokumenty predložené sprostredkovateľom poistnej zmluvy, pričom nebol skutočne oboznámený, čo
vlastne podpisuje. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom a
rozhodcovská zmluva, na základe ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa právomoci súdu na
konanie v zmysle ust. § 106 ods. 1, resp. ods. 3 O. s. p., k tejto súd uviedol, že z rozhodcovského spisu
je zrejmé, že žalobca odpor proti rozhodcovskému rozsudku nepodal, teda rozhodcovský súd nemá o
čom rozhodovať v riadnom konaní, pričom v danom prípade nejde o situáciu, že sa rieši vec sama a súd
zistí, žeby mal spor rozhodovať rozhodcovský súd (ako to upravuje § 106 ods. 1 O. s. p.), resp., že vo
veci samej už začal konať rozhodcovský súd, ale ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
na ktoré má stále právomoc všeobecný súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd skonštatoval
neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná
a že spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol,
že súd prvého stupňa neobjasnil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na skutočnosť,
že súd nehodnotil a nekonfrontoval záznam sprostredkovateľa poistenia ako listinný dôkaz s prejavom
vôle žalobcu, ktorým žalovaný preukázal vedomosť žalobcu o dojednanej rozhodcovskej doložke v
období, kedy žalobca so žalovaným poistnú zmluvu uzavrel. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

vyplýva, že súd sa nevysporiadal správne s týmto listinným dôkazom, ale aj so zákonnou povinnosťou
sprostredkovateľa poistenia oboznámiť každého, aj potenciálneho klienta žalovaného s okolnosťami
riešenia sporov pred rozhodcovským súdom. Žalovaný považuje za nespochybniteľné, že vstupoval
do poistného vzťahu so žalobcom ako informovaným spotrebiteľom. K tomu žalovaný predložil listinný
dôkaz, a to „Záznam o požiadavkách potreby klienta k poistnej zmluve zo dňa 02. 04. 2008“, ktorým
vie dokázať informovanosť a vedomosť žalobcu prostredníctvom viazaného finančného agenta o
všetkých podmienkach poistného vzťahu, vrátane rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že rovnako ako
žalobca, aj on vstupoval do základného poistného vzťahu ako dobromyseľný účastník s tým, že všetky
ustanovenia poistného vzťahu boli dojednané medzi žalobcom a sprostredkovateľom poistenia, a to i
vrátane rozhodcovskej doložky. Súd v súlade s Občianskym súdnym poriadkom sa mal jednoznačne
aspoň v rozsudku zaoberať rozporom medzi výpoveďou žalobcu a jeho písomnými prejavmi vôle,
ktoré vyplývajú zo záznamu o potrebách klienta, ktorý žalovaný predložil súdu ako listinný dôkaz. Súd
nesprávne a úplne chybne vyhodnotil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, a preto
je neplatná. Nie je správny ani právny záver súdu, ktorý dôkladne neposudzoval hlavný právny vzťah,
a to poistný medzi žalobcom a žalovaným a nijako nevenoval pozornosť jeho zániku v druhom roku po
uzavretí poistnej zmluvy, ktorá mala trvať dlhší čas. Súd riadne svoje rozhodnutie nezdôvodnil, keď sa
nevyporiadal so všetkými namietanými tvrdeniami žalovaného, pričom absencia takejto argumentácie
súdu bráni účastníkovi v realizácií jeho procesných práv, čím sa mu zmenšuje rozsah možností
riadne konať pred súdom. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Z
označeného pohľadu je rozhodnutie súdu arbitrárne, pretože neposudzoval kompletné znenie čl. XV
VPP po predchádzajúcom posúdení osobitných zmluvných dojednaní, pretože práve tieto obsahujú
hmotnoprávnu dohodu o uzavretí rozhodcovskej doložky. Súd vôbec ničím neodôvodnil skutočnosť, že
žalobca mal dve možnosti, a to osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo nepodpísať, a teda mal dve
možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, a ak by ju neprijal, t. j. nepodpísal, ustanovenia
čl. XV. VPP by boli úplne bezpredmetné. Tento logický postup uvádzaný žalovaným súd neaplikoval,
a preto učinil nesprávny skutkový a následne aj nesprávny právny záver. Pokiaľ by súd dostatočne
vyhodnotil existujúce dôkazy mohol dospieť k opačnému záveru, že rozhodcovská doložka sa nachádza
v osobitných zmluvných dojednaniach a až jej prijatím, t.j. následne, platili by pre daný poistný vzťah
aj ustanovenia čl. XV VPP. Odvolateľ ďalej poukázal na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu SR, v
zmysle ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Okrem iného
je možné očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa právnych predpisov a
že ich budú správne vykladať a aplikovať. Zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského
súdu v Prešove JUDr. G. D. s odkazom na ust. § 15 ods. 1 O. s. p..

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho
konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad podľa ustanovenia § 212 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5
dní vopred rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav veci, ako aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňu zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.

V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd dodáva:

Odvolateľ namieta nesprávny skutkový a právny záver prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná účastníkmi zmluvného vzťahu.

V posudzovanej právnej veci je nesporné, že účastníci tohto konania uzavreli poistnú zmluvu číslo
43543900329 dňa 13. 01. 2009, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a žalobca bol spotrebiteľom, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah.

Spornou otázkou sa stala otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, ako aj na samostatnej listine (osobitné zmluvné
dojednania č. 02/2008), podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou ak nie či zakladá hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

V posudzovanej právnej veci sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach,
ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a taktiež nachádzajúcej sa v osobitných zmluvných dojednaniach č.
02/2008, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok pre dohodnuté poistenie.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/2722/2012 zo dňa 19. 01.
2012 žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 157,40 Eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276 Eur. Tento rozsudok bol žalobcovi doručený 17. 04. 2013. Súd prvého stupňa zistil,
že príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV.
VPP, t.j., že účastníci sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že poistné podmienky mu neboli riadne vysvetlené.
Nevedel o uzatváraní rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a pokiaľ ide o
rozhodcovský rozsudok, pred jeho vydaním nedostal upovedomenie o začatí rozhodcovského konania,
ale upovedomenie, návrh a aj rozhodcovský rozsudok mu boli doručené súčasne.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil

postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k/ bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01. 01.2008, kým
hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01. 04. 2004.

Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň
sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných
podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 Smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 Smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka ,,spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.( porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/2/2014).

Nemožno tak súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu konania pred prvostupňovým
súdom, ako aj v odvolaní, že tým, že vyhotovil samostatné - osobitné zmluvné dojednania pod číslom
02/2008, ktoré v bode 2 formuluje vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej
doložky. Ako správne konštatoval prvostupňový súd, ani takto formulovaná časť všeobecných
obchodných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Odvolací súd
poukazuje na judikatúru NS SR Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013 a konštatuje, že časť záverečných ustanovení
všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená
ako osobitné zmluvné dojednania nemajú charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky.
Osobitné zmluvné dojednania sú súčasťou všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej
poistnej zmluvy, čo vylučuje prijatý záver o osobitne dojednanej zmluvnej podmienke.

Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohol ju buď prijať ako celok alebo
odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej obsahu
žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného,
že ide o individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.

Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve
preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobca nemal na výber
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz,
ktorý by potvrdzoval, že žalobca individuálne dojednal rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi
žalobcom a žalovaným. S poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona číslo 244/2002 Z. z. je
tiež zrejmé, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote tridsiatich dní odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkmi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca v súlade s týmto zákonným ustanovením a v zákone
stanovenej lehote podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného vo vzťahu k sudcovi Krajského súdu v Prešove JUDr. G.
D. z dôvodu jeho zaujatosti pre pomer k veci, ako aj k žalovanému, odvolací súd túto námietku považoval
za irelevantnú s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade zákonným senátom vo veci prejednania
predmetu sporu je senát, ktorý je uvedený v záhlaví tohto rozsudku.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny bol preto postup súdu prvého stupňa pokiaľ žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovel. Preto postupom podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, ako aj výrok o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods.1 O. s. p.. V
odvolacom konaní úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalovanému. Trovy odvolacieho konania žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu), tarifná odmena 61,87 Eur (§ 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č.
655/2004 Z . z.) a 8,04 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Žalovaný je preto povinný
nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 69,91 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Dlugolinského v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.