Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/366/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899655
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1708899655.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa Mgr. Marek Letkovský,
Legionárska 1/C, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: B. Z. - JOVAK, Zálesie 172, Ivánka
pri Dunaji, IČO: 17 578 558, práv. zast. LEGALSKILLS.SK, s.r.o., Legionárska 1/C, Bratislava, proti
odporcovi 1/ B. C. - B., C. XX, Z. K., T.: XX XXX XXX, zast. B.. Š.E. M., A. XX, O. a proti odporcovi 2/ O.

V., G.. XX.X.XXXX, U. XX, Z.Ľ. K., práv. zast. JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, advokátom, Vazovova 9/
C, Bratislava, o zaplatenie 76.389,64 EUR s príslušenstvom a o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok č.k. 9Cb/29/2008-311 zo dňa 18.6.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9Cb/29/2008-311 zo dňa 18.6.2013
v napadnutej vyhovujúcej časti mení tak, že odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi
76.389,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 9.11.2001 do zaplatenia - to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a návrh, týkajúci sa odporcu v 2. rade zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 65.739,47 EUR s úrokom z omeškania
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 65.739,47 EUR od 9.11.2001 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Ďalej odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
10.650,17 EUR s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 10.650,17 EUR od 11.09.2001
do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku úrokov z omeškania súd

žalobu zamietol. Zároveň uviedol, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do
30 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania doručeným
súdu dňa 4.4.2003 sa pôvodný navrhovateľ B. Z. - B. domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade vydania
792 ton cementu od odporcu v 1. rade alebo zaplatenia sumy 2.301.314,40 Sk s príslušenstvom od
oboch odporcov z titulu náhrady škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca v 1. rade v rámci
obchodných vzťahov s navrhovateľom odobral v období od marca do 18.07.2001 celkovo 3 336 ton
cementu (139 kamiónov á 24 ton). Z tohto množstva odobratého tovaru bolo neoprávnene odporcom v

1. rade odobratých a zadržaných 816 ton cementu (34 kamiónov á 24 ton). Jeden kamión cementu, teda
24 ton neoprávnene odobratého cementu odporca v 1. rade vrátil. Všetok uvedený cement nadobudol
navrhovateľ od Holcimu (Slovensko) a.s. kúpou podľa Kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX uzatvorenej
dňa 1.1.2001 za cenu 1.940,- Sk/tona. Za cement neoprávnene odobratý a zadržaný odporcom v 1. rade
zaplatil navrhovateľ spoločnosti Holcim celkovo 1.889.870,40 Sk vrátane DPH (33 kamiónov po 24 ton
po 1.940,- Sk za tonu = 1.536.480,- Sk + 353.390,40 Sk ako 23% DPH). Mechanizmus predaja cementu

u navrhovateľa je taký, že zákazník uhradí kúpnu cenu tovaru vopred priamo v prevádzke, kde si
tovar objednáva, následne prevádzka dá faxom pokyn zodpovednému zamestnancovi navrhovateľa na
vystavenie objednávky určenej priamo výrobcovi a na vystavenie plnej moci pre zákazníka, na základektorej je zákazník oprávnený prevziať tovar od výrobcu v mene navrhovateľa. Celý proces objednávania
a najmä vystavenia plnej moci na prevzatie tovaru je teda podmienený uhradením celej kúpnej ceny za
tovar zákazníkom vopred. Odporca bol oboznámený s týmto mechanizmom preberania tovaru a súhlasil

s ním. U navrhovateľa si objednával cement celkovo 59 objednávkami počas niekoľkých mesiacov.
Cement za odporcu v 1. rade preberali vodiči nákladných motorových vozidiel na základe plných mocí.
Odporca v 1. rade však v prípade niektorých objednávok v celkovom objeme 792 ton neuhradil kúpnu
cenu a nemal tak právo ponechať si v týchto prípadoch cement prevzatý od výrobcu na základe plnej
moci v mene navrhovateľa. Odporca v 1. rade tento stav aj priznal a ponúkol riešenie tejto situácie

úhradou kúpnej ceny za odobratý cement ešte predtým, ako vrátil 24 ton z pôvodne 816 neoprávnene
odobratých a zadržaných ton cementu. Sumu zodpovedajúcu predajnej cenu cementu, ani cene, za
ktorú cement kúpil navrhovateľ od výrobcu, odporca v 1. rade však neuhradil. Navrhovateľovi bol tak
odňatý cement v jeho vlastníctve a má tak v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na jeho
vydanie. V prípade, že by cement už bol spotrebovaný, odcudzený alebo by nebolo možné konkrétne
ho určiť, vznikla tak navrhovateľovi konaním odporcu v 1. rade škoda vo výške ceny s DPH vynaloženej

na nadobudnutie cementu vo výške 1.889.870,40 Sk. Do škody treba zahrnúť aj DPH, navrhovateľ totiž
musí podľa § 20 ods. 12 zák. č. 289/1995 Z. z. odviesť z odcudzeného tovaru DPH, ktorú predtým
odpočítal. Navrhovateľovi ďalej vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku, nakoľko predmetný cement
navrhovateľ predával za predajnú cenu 2.467,85 Sk bez DPH za tonu. To by pri 792 tonách cementu
predstavovalo ušlý zisk vo výške 411.444,- Sk (predajná cena navrhovateľa za tonu 2.459,50 Sk bez

DPH - nákupná cena od výrobcu za tonu 1.940,- Sk bez DPH x 792 ton). V tomto prípade DPH nemožno
do škody započítať, nakoľko DPH ako daň nemôže byť súčasťou ušlého zisku. Odporca v 2. rade v
období od marca do júla roku 2001 svojím konaním spočívajúcom v klamnom potvrdzovaní uhradenia
kúpnej ceny za objednaný cement od spoločnosti Holcim (Slovensko) a.s. odporcom v 1. rade zapríčinil
neoprávnené vydanie 792 ton cementu odporcovi v 1. rade. Odporca v 2. rade totiž vedome a úmyselne

klamne dal iným vedúcim zamestnancom navrhovateľa pokyn na vystavenie objednávky a plných mocí
vprospechodporcuv1.rade,nazákladečohopotomodporcav1.radeneoprávnenezadržalužuvedený
cement. Odporca v 2. rade bol pritom oboznámený so záväzným pokynom navrhovateľa, ako svojho
zamestnávateľa, že objednávku a plné moci na prevzatie tovaru bolo možné odporcovi v 1. rade ako
zákazníkovi vystaviť až po úplnom zaplatení kúpnej ceny cementu. Napriek tomu, viackrát úmyselne

klamne informoval iných vedúcich zamestnancov navrhovateľa výslovne tak, že odporca v 1. rade
kúpnu cenu za neoprávnene odobratý a zadržaný cement zaplatil vopred. O zámernosti a úmyselnosti
tohto konania zo strany odporcu v 2. rade svedčí aj skutočnosť, že išlo o opakujúce sa konanie
značného rozsahu, pričom neoprávnené odobratie tovaru bolo takto umožnené iba jednému subjektu, a
to odporcovi v 1. rade. Nakoľko odporca v 2. rade vedel, že cement dodávaný odporcovi v 1. rade nebol

zaplatený a vedel aj o pokyne zamestnávateľa (navrhovateľa), že cement môže byť vydaný až po jeho
zaplatení, možno mať za to, že musel toto spôsobenie škody chcieť alebo musel byť aspoň uzrozumený
so spôsobením škody navrhovateľovi. Odporca v 2. rade v nadväznosti na uvedené dal dokonca
sám podnet svojou výpoveďou zo dňa 26.10.2001 na skončenie pracovného pomeru u navrhovateľa.
Tento pracovný pomer sa napokon skončil dohodou uzatvorenou v Bratislave dňa 9.11.2001. V tejto

dohode odporca uznal spôsobenie škody navrhovateľovi čo do dôvodu aj výšky a zaviazal sa vyvinúť
maximálne úsilie k nahradeniu ním spôsobenej škody. Z toho jednoznačne vyplýva, že odporca si
svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu uvedomuje a uznáva ju, pričom nespochybňuje ani výšku ani
základ uplatneného nároku. Odporca v 2. rade vzniknutú škodu napriek výzvam neuhradil. Vzhľadom
na uvedené mal navrhovateľ za to, že mu bola spôsobená škoda v dôsledku porušenia záväzkov

voči navrhovateľovi zo strany odporcu v 1. rade v zmysle § 373 Obchodného zákonníka a zároveň
konaním odporcu v 2. rade, ktorým odporca v 2. rade zavinene porušil pri plnení svojich pracovných
úloh pre navrhovateľa svoje povinnosti, keď konal úmyselne v rozpore s pokynmi navrhovateľa ako
zamestnávateľa. Škoda pritom bola navrhovateľovi spôsobená konaním odporcov v 1. aj 2. rade, za
škodubypretomalizodpovedaťspoločneanerozdielne.Navrhovateľmalzato,žeZákonníkpráce,ktorý

treba použiť na zodpovednosť odporcu v 2. rade za škodu, problém spoločnej zodpovednosti konaním
zamestnanca a tretej osoby nerieši, preto treba použiť § 438 ods. 1 a súv. Občianskeho zákonníka.

Odporca v 2. rade v konaní vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že s navrhovateľom
mal uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 13.7.1998, na základe ktorej vykonával funkciu vedúci skladu,
pričom svoje pracovné povinnosti zabezpečoval v súlade s pracovnou zmluvou a dohodou o

hmotnej zodpovednosti. Dohodou o hmotnej zodpovednosti mu zamestnávateľ nešpecifikoval
rozsah skladového hospodárstva, i keď odporca v 2. rade inventarizáciou hmotné veci riadne prebral.U tohto zamestnávateľa (navrhovateľa) odporca v 2. rade pracoval od 13.7.1998 do 9.11.2001, kedy
odporcav2.radeukončilpracovnýpomerdohodou.Odporcav2.radepoznamenal,ževšetkypovinnosti
súvisiace s pracovnou zmluvou a dohodou o hmotnej zodpovednosti zabezpečoval na základe

najlepšieho vedomia a svedomia v súlade s úlohami, ktoré mu boli uložené. K dohode o hmotnej
zodpovednosti odporca v 2. rade prebral skladové hospodárstvo, neprebral žiadne ceniny, lístky na
pohonné hmoty, skladové certifikáty a ani iné dokumenty nikdy od zamestnávateľa neprevzal, ale
len doklady súvisiace s prevádzkou skladu a skladového hospodárstva. Pred ukončením pracovného
pomeru sa zúčastnil inventarizácie skladového hospodárstva, kde mu zamestnávateľ potvrdil, že v

skladovom hospodárstve nemá žiadny schodok ani manko a na základe toho mu zamestnávateľ ukončil
pracovný pomer dohodou podľa § 43 Zákonníka práce. Zamestnávateľ v potvrdení údajov
pre zápočet predchádzajúceho obdobia - ďalšie oznámenie zamestnávateľa, potvrdil, že odporca v 2.
rade nemá žiadne podlžnosti voči zamestnávateľovi. V Dohode o ukončení pracovného pomeru zo dňa
9.11.2001 čl. III bod III/3 zamestnávateľ uviedol, že "v súvislosti s vydaním tovaru B. C. - B. spôsobil
škodu a vynaloží úsilie na úhradu uvedenej sumy." Pri analýze tohto článku dohody zistil, že nespôsobil

žiadnu škodu zamestnávateľovi v súvislosti s vydaním tovaru. Túto skutočnosť mu zamestnávateľ
potvrdil pri inventarizácii, kde nemal žiadne manko ani schodok. Ak odporca v 1. rade v súvislosti s
čerpaním tovaru u veľkododávateľa a jeho ďalším predajom urobil nejaké operácie, tieto skutočnosti
mala sledovať finančná učtáreň zamestnávateľa a ona bola tá, ktorá mala povinnosť ho informovať,
akým spôsobom eviduje vydanie tovaru od Holcimu pre odporcu v 1. rade a ďalšie náväzné finančné a

účtovné operácie. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že by v klamnom potvrdzovaní uhradenia
kúpnej ceny za objednaný cement od Holcimu zapríčinil škodu a tieto skutočnosti mala sledovať účtareň
organizácieanieon.Odporcav2.radenesúhlasiltiežstvrdenímnavrhovateľa,žemalvedieť,čiodporca
v 1. rade zaplatil kúpnu cenu odobratého tovaru, nakoľko tieto platby išli cez vedenie spoločnosti a
bola to spoločnosť, ktorá ho mala upozorniť a signalizovať, že odporca v 1. rade nezaplatil za tovar

odobratý v Holcime. Taktiež uviedol, že návrh na ukončenie pracovného pomeru predložil
navrhovateľovi pre zlé medziľudské vzťahy. Opakovane zdôraznil, že pred ukončením pracovného
pomeru bola uskutočnená inventarizácia, kde sa nezistil žiadny schodok ani manko. Preto trval na
tom, že navrhovateľovi nespôsobil žiadnu škodu, lebo odporcovi v 1. rade žiadny tovar bezdôvodne
nevydal a svoju úlohu splnil tým, že vynaložil úsilie, aby odporca v 1. rade uhradil škodu bývalému

zamestnávateľovi a to tak, že ho ústne vyzval, aby škodu uhradil.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4K/1/2010 zo dňa 2.3.2010 bol na majetok navrhovateľa
vyhlásený konkurz, pričom do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský, ktorý podal
návrh na pokračovanie v konaní v podaní doručenom súdu dňa 27.05.2011, čím sa správca v zmysle
§ 47 zákona o konkurze a vyrovnaní stal účastníkom konania namiesto pôvodného navrhovateľa

(úpadcu). Uznesením č.k. 9Cb/29/2008-258 zo dňa 12.4.2012 súd pripustil zmenu žaloby podľa návrhu
navrhovateľa doručeného súdu dňa 5.4.2012 spočívajúcom v upustení od alternatívneho petitu v časti
vydania veci. Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia sumy od odporcov v 1. a 2. rade.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, na základe ktorého zistil z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 13.7.1998,
že medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade bol založený pracovný pomer na dobu neurčitú s

nástupom do práce dňa 13.7.1998 ako vedúci skladu s miestom výkonu práce v Senci a ostatných
prevádzkach navrhovateľa v bratislavskom kraji so základnou mzdou vo výške 3.000,- Sk
a pohyblivou čiastkou podľa rozhodnutia podnikateľa. V dohode o hmotnej zodpovednosti zo dňa
13.7.1998uzavretejmedzinavrhovateľomakozamestnávateľomaodporcomv2.radeakopracovníkom
sa odporca v 2. rade zaviazal všetky hodnoty riadne a priebežne vyúčtovať a urobiť všetko, aby

nevznikali škody na zverenom majetku, prevzal hmotnú zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty
uvedené v bode 1 ako aj hodnoty, ktoré prevezme v súvislosti s vykonaním svojej funkcie, prevzal
zodpovednosť i za prípadný schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by nepreukázal, že tento schodok
nezavinil. Kolónka bodu 1 Dohody o hmotnej zodpovednosti, kde malo byť uvedené, čo pracovník na
základe inventarizácie prevzal, ostala prázdna, nevyplnená. Navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca

v 2. rade ako zamestnanec uzavreli dňa 9.11.2001 Dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorej
predmetom bolo rozviazanie pracovného pomeru medzi účastníkmi podľa § 43 ZP ku dňu 11.11.2001.
V bode III.3 Dohody odporca v 2. rade podpisom dohody potvrdil, že svojím konaním v rozpore s
pokynmi navrhovateľa mu spôsobil škodu v súvislosti s vydaním tovaru odporcovi v 1. rade vo výške
1.980.467,20 Sk a zaviazal sa vynaložiť úsilie k úhrade uvedenej sumy. Účastníci Dohody prehlásili, že

si dohodu pozorne prečítali, jej text im je zrozumiteľný, jeho význam určitý a jasný, Dohoda bola uzavretána základe slobodnej a vážnej vôle, pričom ju neuzatvorili pod nátlakom, v tiesni ani za nevýhodných
podmienok, čo potvrdili vlastnoručnými podpismi.

Ďalším dokazovaním z čestného prehlásenia zo dňa 18.8.2005 súd zistil, že Ľ. Y. okrem iného uviedla,

že odporca v 1. rade v období od marca do júla 2001 od navrhovateľa odoberal cement. V uvedenom
období sa predaj cementu u navrhovateľa uskutočňoval tak, že zákazník musel priamo na prevádzke
navrhovateľa v hotovosti zaplatiť kúpnu cenu objednaného cementu oproti prevzatiu pokladničných
dokladov preukazujúcich prevzatie peňažnej hotovosti, na základe čoho bolo zákazníkovi zo strany
navrhovateľa vystavené plnomocenstvo, ktoré ho oprávňovalo na prevzatie objednaného a zaplateného

cementu. Vybavenie objednávok na kúpu cementu odporcu v 1. rade zabezpečoval bývalý zamestnanec
navrhovateľa odporca v 2. rade. Uviedla, že má vedomosť, že odporca v 1. rade odobral cement
od navrhovateľa na základe viacerých samostatných objednávok, pričom v niektorých prípadoch sa
stalo, že v dôsledku nepravdivých informácií od odporcu v 2. rade odobral cement bez toho, aby
vopred zaplatil jeho kúpnu cenu, vo väčšine prípadov však odporca a v 1. rade postupoval dohodnutým
spôsobom, t.j. odobral objednaný cement až po zaplatení jeho kúpnej ceny. Prehlásila, že v prípadoch,

keď odporca v 1. rade platil kúpnu cenu odobratého cementu, zaplatil príslušnú kúpnu cenu podľa
objednávky v hotovosti v prevádzke navrhovateľa v Senci, pričom v každom jednotlivom prípade
na mieste osobne obdržal pokladničné doklady vystavené zo strany navrhovateľa ako podnikateľa
preukazujúce prijatie dotknutej peňažnej hotovosti. V žiadnom prípade nenastala situácia, aby odporca
v 1. rade zaplatil kúpnu cenu alebo jej časť v hotovosti bez toho, aby od nej na mieste osobne obdržal

riadne vystavené pokladničné doklady potvrdzujúce prevzatie peňažnej hotovosti. Nemala vedomosť,
že by nastala situácia, že odporca v 1. rade kúpnu cenu alebo jej časť zaplatil inému zamestnancovi
alebo oprávnenému zástupcovi navrhovateľa bez toho, aby na mieste osobne obdržal riadne vystavené
pokladničné doklady potvrdzujúce prevzatie peňažnej hotovosti.

Z prehľadu všetkých odberov cementu p. B. C., vypracovaného a založeného do spisu navrhovateľom,

súd zistil, obsahuje údaje o dátume, čísle objednávky, tovare, množstve, faktúre, dodacom liste a
pokladničných dokladoch. Zoznam všetkých neuhradených odberov cementu B. C., vypracovaný a
založený do spisu navrhovateľom, obsahuje údaje o dátume, čísle objednávky, faktúre a dodacom liste.
Z Dohody o vyrovnaní záväzku firmy B. - B. C. zo dňa 6.9.2001, mal súd preukázané, že odporca v 1.
rade svojím podpisom potvrdil, že sa zaväzuje spomínaný záväzok 34 kamiónov cementu po 240q v

plnej cene á 302,60 s DPH spolu 2.469.216,- Sk s DPH v termíne do 10.9.2001. Z kúpnej zmluvy č.
XXXX/XXXX uzavretej dňa 1.1.2001 medzi navrhovateľom ako kupujúcim a spoločnosťou Hirocem,
a.s. ako predávajúcim súd zistil, že jej predmetom je dodávka cementu na rok 2001, pričom v zmluve
špecifikovaný druh cementu, jeho množstvo, jeho cena, dodacie a platobné podmienky. Podľa bodu
4.2 Všeobecných dodacích a predajných podmienok osoba preberajúca tovar musí pri odbere predložiť

"Plnú moc k jednorazovému odberu tovaru" vyplnenú a potvrdenú kupujúcim.

T.. Š. W. (obchodný námestník v spoločnosti navrhovateľa) v podaní zo dňa 20.12.2001 prehlásil,
že dňa 28.8.2001 sa od T.. B. Š. dozvedel, že p. O. V. (odporca v 2. rade) v období marec až júl 2001
vedome nepravdivo informoval vedúcu nákupu, pani Q. K. a referentku nákupu pani M. R. o úhradách
tovaru určeného na odobratie zákazníkom B. C.U., i keď tovar uhradený nebol. Dosvedčil, že p. O. V.

ako zamestnanec B. Z. bol ešte pred marcom 2001 riadne oboznámený s pokynom zamestnávateľa o
tom, že kroky smerujúce k vydaniu tovaru zákazníkovi možno urobiť, len keď je tovar už uhradený. Za
prevzatie úhrady od zákazníka na prevádzke našej firmy v Senci, teda v danom prípade aj od pána B.
C. - B., bol pritom zodpovedný on.

B. Š. (vedúci kontrolingu v spoločnosti navrhovateľa) v podaní zo dňa 21.12.2001 prehlásil, že pri

štandardnej kontrole príjemok na sklad vystavovaných na prevádzkach na báze dodacích listov a
dodania tovaru, s došlými faktúrami od dodávateľov zistil, že 33 faktúr po 24t od firmy Holcim nie je
zpríjemkovaných.Poviacerýchurgenciáchpríjemoknaprevádzkesadňa18.8.2001odp.O.V.(odporca
v 2. rade) dozvedel, že v apríli 2001, vedome nepravdivo informoval vedúcu nákupu, pani M.. Q. K.
a referentku nákupu pani M. R. o úhradách tovaru určeného na odobratie zákazníkom B. C., i keď

tovar uhradený nebol. Dosvedčil, že p. O. V. ako zamestnanec B. Z. bol ešte pred marcom 2001 riadne
oboznámenýspokynomzamestnávateľaotom,žekrokysmerujúcekvydaniutovaruzákazníkovimožnourobiť, len keď je tovar už uhradený. Za prevzatie úhrady od zákazníka na prevádzke našej firmy v Senci,
teda v danom prípade aj od pána B. C. - B., bol pritom zodpovedný on.

Q. K. (vedúca nákupu v spoločnosti navrhovateľa) v podaní zo dňa 20.12.2001 prehlásila, že v období

od marca do júla roku 2001 súhlasila s vystavením objednávok na cement od spoločnosti Holcim
a.s. a plné moci na jeho odber pre zákazníka B. C., pre ktorého bolo celkovo vystavených v tomto období
59 objednávok na 1416 ton cementu. Mechanizmus nákupu tovaru zákazníkmi je u navrhovateľa taký,
že zákazník priamo na prevádzke uhradí cenu tovaru, ktorý požaduje. Zamestnanec, ktorý zákazníka
obsluhuje, dá faxom písomnú požiadavku na vystavenie objednávky a plnej moci pre zákazníka, aby

mohol tovar prevziať. Podmienkou vydania tovaru je jeho úhrada vopred. V auguste 2001 pri štandardnej
kontrole obehu dokladov vo firme bolo zistené, že neboli vystavené daňové doklady pre zákazníka B. C.
za odber tovaru z firmy Holcim. Po overovaní tohto stavu v Senci p. O. V. (odporca v 2. rade) potvrdil, že
daňové doklady ešte nie sú vystavené a že p. C. ešte tovar ani neuhradil, i napriek tomu, že pri každej
objednávke p. V. tvrdil, že tovar bol vopred uhradený. P. V. obsluhoval zákazníkov v prevádzke firmy v
Senci a v súvislosti s p. C. jej vždy pri postúpení požiadavky na objednávku tovaru pre tohto zákazníka

tvrdil, že tovar je vopred uhradený. P. V. ako zamestnanec p. Z. bol pritom ešte pred spomenutými
udalosťami riadne oboznámený s pokynom zamestnávateľa o tom, že kroky smerujúce k vydaniu tovaru
zákazníkovi možno urobiť len, keď je tovar už uhradený. Za prevzatie úhrady od zákazníka na prevádzke
firmy v Senci, teda v danom prípade aj od p. C. bol pritom zodpovedný on.

M. R. (referentka nákupu v spoločnosti navrhovateľa) v podaní zo dňa 20.12.2001 prehlásila, že v období

od marca do júla 2001 vystavila objednávky na cement od spoločnosti Holcim, a.s. a plné moci na
jeho odber pre zákazníka B. C., ktorý celkovo odobral na základe 59 objednávok 1416 ton cementu.
Mechanizmus nákupu tovaru zákazníkmi je u navrhovateľa taký, že zákazník priamo na prevádzke
uhradí cenu tovaru, ktorý požaduje. Až na základe tejto úhrady zamestnanec, ktorý zákazníka obsluhuje,
jej dá faxom písomnú požiadavku na vystavenie objednávky a plnej moci pre zákazníka, aby mohol

tovar prevziať. Podmienkou vydania tovaru je jeho úhrada vopred. P. V. (odporca v 2. rade) obsluhoval
zákazníkov v prevádzke firmy v Senci a v súvislosti s p. C. vždy pri postúpení požiadavky na objednávku
tovaru pre tohto zákazníka tvrdil, že tovar je vopred uhradený. P. V. ako zamestnanec p. Z. bol pritom
ešte pred spomenutými udalosťami riadne oboznámený s pokynom zamestnávateľa o tom, že kroky
smerujúce k vydaniu tovaru zákazníkovi možno urobiť len, keď je tovar už uhradený. Za prevzatie úhrady

od zákazníka na prevádzke firmy v Senci, teda v danom prípade aj od p. C. bol pritom zodpovedný
on.

Z evidenčnej knihy pokladničných dokladov podľa platcu - príjemcu súd zistil, že odporcovi v 1. rade
boli v období od 6.6.2001 do 22.6.2001 zúčtované všetky ním poskytnuté zálohy na tovar, za obdobie
od 3.4.2001 do 12.5.2001 mu ostal nedoplatok vo výške 9.000,- Sk, ale za obdobie od 5.5.2001 do

31.5.2001 mu ostal preplatok v podobe nezúčtovanej zálohy vo výške 9.000,- Sk. Dňa 4.6.2002 zaplatil
zálohu vo výške 30.000,- Sk , ktorá mu bola "vrátená" (zúčtovaná) dňa 11.10.2002.

V čestnom vyhlásení zo dňa 30.10.2008 Ľ. Z. potvrdil, že nikdy neprevzal od B. C., ani od inej osoby
konajúcej v jeho mene, akúkoľvek platbu v súvislosti s cementom, ktorý B. C. odobral od B. Z. v
období jún a júl 2001 a ďalej potvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by v akomkoľvek prípade

nastala situácia, aby zákazník B. C. zaplatil kúpnu cenu odoberaného cementu alebo jej akúkoľvek
časť v hotovosti p. Y., inému zamestnancovi alebo oprávnenému zástupcovi navrhovateľa bez toho,
aby na mieste osobne obdržal riadne vystavené pokladničné doklady potvrdzujúce prevzatie peňažnej
hotovosti.

V internom ozname č. 1/co./2001 zo dňa 3.12.2001 navrhovateľ oboznámil svojich zamestnancov s

tým, že pri vydávaní tovaru odberateľom musí byť vyhotovený dodací list, príp. skladový list, na ktorom
odberateľ na základe plnej moci presne potvrdí druh, množstvo, dátum prevzatia tovaru, podpisom
splnomocneného pracovníka s udaním vodiča a ŠPZ vozidla. Tovar možno vydať, len keď je uhradený,
alebo sa jedná o odberateľa, s ktorým je uzavretá zmluva o odbere tovaru na faktúru, do vyčerpania
limitu.Zmenypriprekročenílimitumôžupovoliťibap.B.Z.,T..Š.W.aleboM..Q.K..Vpokladničnejknihe

navrhovateľa sú uvedené jednotlivé sumy ako prijaté zálohy od zákazníkov a ako zúčtované zálohy natovar, vrátane platieb odporcu v 1. rade, pri jednotlivých platbách je však uvedený dátum úhrady, resp.
zúčtovania, bez uvedenia čísla dodacieho listu, faktúry alebo plnej moci.

Vo vyjadrení k odberom cementu f. JUKA B. C. Z. K., C. XX, zo stavebnín Jovak pobočka Senec zo

dňa 17.9.2001 odporca v 2. rade uviedol, že v marci požiadal p. W. o vypracovanie cenovej ponuky na
odber cementu pre f. JUKA C.. Cena bola dohodnutá pri odbere vlastnou dopravou a platbou vopred.
Prvé dodávky boli platené priebežne, pri dodaní dodacích listov. Ďalšie objednávky boli objednávané
telefonicky p. C., ktoré odporca v 2. rade spracoval a zaslal do Bratislavy, úhrady neplatil vopred ako bolo
dohodnuté, napriek tomu mu objednal ďalšie dodávky u p. R., ktorej povedal, že je to zaplatené alebo

bude zaplatené večer. Keď p. C. neodovzdal viac dodacích listov od objednaných dodávok cementu a
neuhradil dlhšie ako mesiac, boli ďalšie dodávky majiteľom f. JOVAK pozastavené s tým, že neuhradené
dodávky uhradí, ktoré do dnešného dňa neuhradil. Ďalej uviedol, že si je vedomý, že ako hmotne
zodpovedná osoba nezabránil včas úniku tovaru a tým poškodil f. JOVAK v hodnote 2.318.601,- Sk.
Uviedol, že vynaloží všetko úsilie o skoré vyrovnanie dlhu od f. JUKA B. C..

Výzvami zo dňa 5.2.2002 a zo dňa 14.3.2002 navrhovateľ vyzval odporcu v 2. rade na zmierne

vyporiadanie vzťahov súvisiacich s ním spôsobenou škodou, ktorá vznikla v období od marca do júla
2001 neoprávneným vydávaním cementu odporcovi v 1. rade, s tým, že odporcu v 2. rade vyzval na jej
náhradu. Listom zo dňa 13.2.2002 odporca v 2. rade navrhovateľovi oznámil, že škodu nezaplatením
pohľadávky spôsobil v plnej výške odporca v 1. rade, čo písomne v plnej miere uznal navrhovateľovi.
Odporca v 2. rade len prisľúbil vyvinúť maximálne možné úsilie pri nahradení tejto pohľadávky v tom

zmysle, že bude na odporcu v 1. rade apelovať, aby podľa svojich možností čo najskôr škodu nahradil.
Podľa jeho informácií od odporcu v 1. rade tento momentálne škodu spláca formou poskytovania služieb
- autodopravy pre navrhovateľa. Odporca v 2. rade mal za to, že on osobne škodu navrhovateľovi
nespôsobil, tak nevidel dôvod, aby bola pohľadávka vymáhaná od neho. Podotkol, že aj keby chcel
odporcovi v 1. rade pomáhať finančne pri vyrovnaní jeho záväzku, momentálne to nie je možné,

nakoľko je nezamestnaný a nemá finančné prostriedky. Ale opätovne podotkol, že nakoľko odporca
v1. rade spôsobil škodu a písomne ju uznal ako svoj záväzok, nemienil túto škodu splácať odporca
v 2. rade, k tomu sa nikdy nezaväzoval. O obdržaní výzvy informoval odporcu v 1. rade, ktorý mu
povedal, že suma, ktorú navrhovateľ vo výzve vymáha vo výške 1.980.467,20 Sk s príslušenstvom
nie je zodpovedajúca jeho záväzku. Suma podľa informácií odporcu v 1. rade mala byť pôvodne do

1.300.000,- Sk a momentálne by už mala byť znížená o vykonané služby. Výzvami zo dňa 5.2.2002 a zo
dňa 14.3.2002 navrhovateľ vyzval aj odporcu v 1. rade na zmierne vyporiadanie vzťahov súvisiacich s
nímspôsobenouškodou,ktorávzniklavobdobíodmarcadojúla2001neoprávnenýmodberomcementu
od spoločnosti Holcim /Slovensko/ a.s., s tým, že ho vyzval na jej náhradu.

Odporca v 1. rade na pojednávaní dňa 31.5.2005 uznal žalobu v časti o zaplatenie 800.000,-

Sk, z ktorej sumy čiastku 400.000,- Sk vo viacerých splátkach zaplatil, pri čom bola prítomná p. Y. alebo
skladníci pracujúci u navrhovateľa, peniaze dával bez obdržania potvrdenia o úhrade. V konaní uviedol,
že kedysi ako šofér pracoval pre navrhovateľa, vozil materiál so svojím autom, potom získal možnosť
dodávať cement do Čiech. Bol za odporcom v 2. rade zistiť podmienky dodávania cementu a ten mu
povedal, že mu cenu nemôže urobiť a poslal ho do Bratislavy za navrhovateľom, s ktorým sa dohodli na

cene a taktiež na tom, že odporca v 1. rade bude platiť obdodávku, chodil to platiť odporcovi v 2. rade
a jeho kolegyni. Objednávka cementu prebiehala tak, že volal na pevnú linku do Senca odporcovi v 2.
rade alebo p. Y., ktorí museli zavolať do Bratislavy a tam museli odsúhlasiť, či odporca v 1. rade môže
ísť do Rohožníka pre cement. Odporca v 1. rade potvrdil, že ostal dlžný nejaké peniaze, vychádzalo to
na 800.000,- Sk + DPH, pričom navrhovateľ súhlasil, že nejakú časť z toho odporca v 1. rade odrobí,

avšak po nejakom čase poslal za ním nejakých ľudí, ktorý sa mu vyhrážali a donútili ho podpísať uznanie
záväzku na 2,5 mil. Sk. Odporca v 1. rade sa to snažil riešiť takým spôsobom, že bol ochotný odovzdať
vozidlo Scania, spolu s navrhovateľom išli do BOF, avšak nevyšlo to, po dvoch týždňoch takéhoto
riešenia bolo od neho odstúpené, avšak kamión tie dva týždne stál u navrhovateľa na parkovisku, niečo
bolo pre navrhovateľa odrobené vodičmi odporcu v 1. rade a tatrovkami, dokonca cca 400.000,- Sk

odporca v 1. rade zaplatil, peniaze odovzdal synovi navrhovateľa, doklad o úhrade neobdržal. Peniaze
boli odovzdané do A. Z. A. šoférom odporcu v 1. rade pánom L. v dvoch prípadoch pani Y., odporca
v 1. rade raz odovzdal odporcovi v 2. rade 120.000,- Sk za prítomnosti p. Y.. Odporca v 1. rade si už
nepamätal, na akej cene cementu sa s navrhovateľom dohodli. Predmetných 120.000,- Sk odovzdalodporca v 1. rade vtedy, keď odporca v 2. rade aj p. Y. sedeli vpredu v kancelárii pri stole, odovzdal im
120.000,- Sk, prepočítali ich, nevedel, kto presne a povedali mu, že príjmový doklad dostane priamo z
Bratislavy. Odporca v 1. rade sa uspokojil s odovzdaním peňazí bez dokladu z toho dôvodu, že každý

týždeň bol u neho niekto vymáhať dlh a preto sa to snažil čo najrýchlejšie vyrovnať. Kedy platbu vo
výške 120.000,- Sk uskutočnil, si nepamätal. Odporca v 1. rade uviedol, že žiadal navrhovateľa, aby
mu ukázal dodacie listy vystavené spoločnosťou Holcim, aby mohol preveriť, koľko vozidiel cementu
bolo v skutočnosti odobratých, avšak takéto doklady mu odmietol vydať, dokonca zavolal priamo do
Rohožníku, aby odporcovi v 1. rade takéto doklady neukázali.

Odporca v 2. rade v konaní uviedol, že mechanizmus odberu vo vzťahu k pánovi C. bol taký,
že ráno došli šoféri pre plné moci na odber cementu a poobede pán C. priniesol peniaze alebo
tak urobil o 2 - 3 dni za viac odberov. Odporca v 2. rade mal vedomosť len o 6 kamiónoch, ktoré ostali
"visieť", čo ale sľúbil, že zaplatí. Zrazu došlo z Bratislavy oznámenie, že nezaplatil 33 kamiónov, čo ale
odporcovi v 2. rade a p. Y. nešlo do hlavy. Žiadne písomné objednávky sa nevystavovali, len sa oznámilo
do Bratislavy, že je potrebná plná moc, väčšinou bolo množstvo určené počtom kamiónov, čo bolo 1 - 3

za deň. Doklad o zaplatení sa mu dával až keď zaplatil, niekedy to bolo až po samotnom odbere tovaru
od výrobcu, niekedy zaplatil aj dopredu. V prvom rade bolo povinnosťou p. Y. vyžiadať plnomocentvo
na odber tovaru, ako aj preberať peniaze, pričom odporca v 2. rade nepoprel, že by to niekedy neurobil
aj on. Žiadne písomné potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny ako podmienky pre vystavenie plnej moci
sa nedávalo, len sa telefonicky oznámilo Bratislave, že je potrebné plnomocenstvo pre pána C.. Takéto

oznámenie robil odporca 2. rade a p. Y., okrem nich dvoch nikto iný. Iba p. C. odoberal takéto veľké
množstvá, teda takýto postup bol len voči nemu, ostatní odberatelia resp. zákazníci odoberali tovar v
menšom množstve, ktorý im dávali priamo zo skladu. Plné moci im boli dávané pre pána C. faxom. Do
telefónu sa pri vyžiadaní plnej moci z centrály nebavili o tom, či tovar bol alebo nebol zaplatený. Pán
C. vždy zavolal, koľko kamiónov potrebuje, vyžiadali plnú moc, odovzdali ju šoférom, ktorí išli pre tovar.

Objednávky písomné neboli, údaje o počte kamiónov, na ktoré bola vystavená plná moc, robili písomne
pre ich potrebu. Tým, že p. C. odoberal veľké množstvá tovaru, na ktoré ich sklad nestačil a musel chodiť
odoberať tovar priamo od výrobcu bol nadštandardným zákazníkom a nie na základe osobných vzťahov
s p. Z.. Odporca v 2. rade nechápal, prečo žalujú len jeho a nie aj p. Y., ktorá robila to isté, čo odporca
v 2. rade. Lebo nie vždy bol odporca v 2. rade pri odberoch, vždy s peniazmi robila p. Y., aj keď bolo

zaplatené odporcovi 2. rade, on jej peniaze odovzdal. Takýto postup k p. C. tak nejak vyplynul časom
z toho, že robil objednávky vo veľkom odbere. Odporca v 2. rade na pojednávaniach ďalej uviedol, že
v čase, keď mal dovolenku, tak úkony smerujúce k odberu tovaru aj vo vzťahu k p. C. realizovala p.
Y.. Tvrdil, že nezaplatené dodávky sú aj z takéhoto obdobia, avšak v prehľadoch všetkých odberov,
ktorý je založený v spise, sú dátumy zmenené tak, aby tam p. Y. nebola uvedená. Pokiaľ do centrály

v Bratislave uvádzal požiadavku na zaslanie objednávky na odber cementu, automaticky nepovedal,
či je tovar zaplatený alebo nie, iba ak sa ho opýtali, vtedy povedal, že je zaplatený tovar alebo bude
zaplatený poobede a podobne. Uviedol, že objednávanie tovaru nemal v pracovnej náplni, robil tak po
ústnej dohode s navrhovateľom a p. Y.. Vystavoval objednávky aj na iné subjekty, žiadny problém v
tom nebol, ani z toho nemal žiadny profit. Aj odporca v 1. rade potvrdil, že mu žiadne peniaze nedal.

Mal vedomosť, že niektoré objednávky boli realizované v čase jeho dovolenky cez p. Y., pričom neboli
uhradené vopred.

SvedkyňaĽ.Y.vkonanívypovedala,že bolaastálejezamestnanáunavrhovateľanaprevádzkevSenci
ako pokladníčka a účtovníčka, robí platby, úhrady a vystavovanie faktúr, objednávky materiálu, príjem
materiálu. Jedným z ich odberateľov bol aj odporca v 1. rade p. C.. V prípade, že zákazník odoberá

tovar priamo z prevádzky, cena je účtovaná cez registračnú pokladňu a zaplatí tovar v hotovosti
alebo prostredníctvom faktúry. U odporcu v 1. rade to prebiehalo takým spôsobom, že priniesol zálohu
100.000,- Sk až 200.000,- Sk a potom, ako priniesol dodací list z Rohožníka, svedkyňa vystavila
príjem tovaru a na základe toho sa cez registračnú pokladňu zúčtovala záloha. Plná moc sa vystavoval
v Bratislave, zo Senca išla objednávka a buď museli potvrdiť, že objednaný tovar je krytý zálohou alebo

uhradený už vopred na faktúru. Tieto objednávky do Bratislavy robili s odporcom v 2. rade. Odporca
v 1. rade väčšinou platil za tovar, ale neskôr jej prišli dva dodacie listy z Rohožníka, ktoré už neboli
pokryté zálohou. Svedkyňa nevedela, koľko kamiónov nebolo zaplatených, lebo k nej sa viacej dodacích
listov nedostalo. Vôbec nevedela o tom, že boli ešte nejaké iné dodávky. Čestné prehlásenie, ktoré
podpísala, vypracoval zástupca navrhovateľa. Potom, ako boli dodacie listy z Rohožníka, ktoré neboli

pokryté zálohou, svedkyňa už objednávku pre odporcu v 1. rade nerobila, na objednávky pre inýchzákazníkov dala poznámku Ľ.. Postupovala tak preto, lebo mali prihlasovacie heslo na V. O.. Pani R.,
ktorá bola v Bratislave, si vyžiadala, aby bolo spolu s objednávkou uvedené, či bol tento tovar vopred
zaplatený. Takto začala svedkyňa postupovať až po tých dvoch neuhradených kamiónoch, o ktorých

nevedela. Vyjadrením v čestnom vyhlásení, že vybavovanie objednávok pre p. C. robil len p. V., mala na
mysli obdobie po tých dvoch dodacích listoch, ktoré neboli kryté platbou. Svedkyňa sa vrátila z dovolenky
a medzitým sa zistilo, že odporca v 1. rade odoberal tovar bez toho, že by tento zaplatil. Na otázku,
či dodacie listy z Hirocemu prišli priamo do Senca alebo Bratislavy, uviedla, že dodacie listy prišli do
Bratislavy spolu s faktúrami a p. Š. sa dotazoval, prečo nie je tovar prijatý. Na otázku, keď bol odporca

v 2. rade v júli 2001 na dvojtýždňovej dovolenke a v keď v októbri a novembri pôsobil v Bratislave,
kto v tom čase vystavoval objednávky pre odporcu v 1. rade a preberal od neho platby, ktoré nosil na
prevádzku do Senca, svedkyňa uviedla, že od júla, kým ona išla na dovolenku, pre odporcu v 1. rade
objednávky nevystavoval, peniaze po tomto termíne od neho nepreberala s výnimkou roku 2002 alebo
2003, kedy priniesol 95.000,- Sk, musela by sa pozrieť do pokladničnej knihy. Na otázku, prečo odporca
v 1. rade nedostal príjmový pokladničný doklad od navrhovateľa, svedkyňa uviedla, že každá platba je

zaevidovaná v pokladničnej knihe a určite aj príjmový pokladničný doklad. Na otázku, či je zaevidovaná
platba 120.000,- Sk, ktorú vložil odporca v 1. rade v hotovosti do pokladne na prevádzke v Senci v r. 2002
svedkyňa uviedla, že si nepamätá, koľko to bolo, bola to tá posledná platba, o ktorej hovorila. Potvrdila,
že pokladničná kniha je verifikovaná, sú v nej podpisy. Poprela, že by bola pri nejakej platbe, ktorá by
bola prevzatá od odporcu v 1. rade bez dokladu.

Svedok M. L. v konaní vypovedal, že bol brigádnicky zamestnaný u odporcu v 1. rade ako "človek
pre všetko", väčšinou v dielni, a to pred asi 7 rokmi po dobu asi 2 roky. Ako šofér pre neho nepracoval,
pôsobil aj ako závozník, osobne však k dodávateľom pre tovar nechodil, väčšinou sa zdržiaval v dielni
v Senci. Niekedy, keď odporca v 1. rade nemal čas, dal mu do obálky peniaze, ktoré predtým prerátali a
poslal ho na určené miesto ich odovzdať. Takto bol aj v Senci v prevádzke navrhovateľa dvakrát odniesť

peniaze. Doslovne mu odporca v 1. rade povedal: "prídeš do predajne, tam bude pani, ktorá preberá
faktúry a tej peniaze odovzdáš." Svedok si nepamätal, či obdržal potvrdenie o prevzatí peňazí, v oboch
prípadoch išlo o dosť vysoké sumy okolo 100.000,- Sk. Svedok nemohol za odporcu v 1. rade podpisovať
papiere, väčšinou sa tam on zastavil a potvrdenie si vybral. V oboch prípadoch dal peniaze tej pani, na
meno ktorej si nespomínal, bol tam taký pult, cez ktorý jej peniaze podal a odišiel. Na skutočnosť, či

dostal príjmový pokladničný doklad o odovzdaní peňazí si nepamätal.

Svedkyňa M. R. v konaní vypovedala, že bola zamestnankyňou navrhovateľa, objednávala materiál,
pracovala ako referentka asi 9 rokov dozadu. Jej práca u navrhovateľa bola taká, že sa u nej
zhromažďovali objednávky z pobočiek v Senci, Dunajskej Lužnej a Bratislave a svedkyňa tieto
objednávky mala vybavovať, tzn. že zabezpečovala objednané dodávky od dodávateľov navrhovateľa,

vôbec nesledovala finančné toky, či boli dodávky zaplatené navrhovateľovi. Svedkyňa potvrdila obsah
svojho čestného vyhlásenia z č.l. 87 súdneho spisu. Na otázku, či svedkyňa, keď riešila objednávky,
mala za to, že platba za tovar je zrealizovaná, uviedla, že si to nepamätá. Na otázku, či svedkyňa vedela
o objednávke odporcu v 1. rade vo vzťahu k dodávateľom navrhovateľa, svedkyňa uviedla, že keď
jej prišla objednávka od odporcu v 2. rade, vedela o tejto objednávke. Ku kolobehu dokladov vo vzťahu

objednávky a platby nevedela svedkyňa nič uviesť, pretože platby nesledovala, jej na objednávkach
neprišlo, či je platba realizovaná.

Po takto vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. §§ 1 ods. 2, 261 ods.
1, 323 ods. 1, 365, 373, 378, 379, 383 Obchod. zák., §§ 438 ods. 1 a 558 Obč. zák. a §§ 172
ods. 1, 3, 179 ods. 1, 183 ods. 3, 185 ods. 1, 3, 4 Zákonníka práce a dospel k záveru, že existencia

záväzkuodporcuv1.radejepreukázanávzhľadomnalistinnýdôkazoznačenýako"Dohodaovyrovnaní
záväzku firmy B. - B. C.", v ktorom odporca v 1. rade písomne výslovne uznal čo do výšky a dôvodu
svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.469.216,- Sk s DPH v termíne do 10.9.2001 ako záväzok
za 34 kamiónov cementu (a to v zmysle § 323 Obchodného zákonníka, keďže navrhovateľ aj odporca
v 1. rade v záväzkovoprávnom vzťahu vystupovali ako podnikatelia - osoby

podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia a pri vzniku ich záväzkovoprávneho vzťahu bolo
zrejmé, že vzťah sa týkal ich podnikateľskej činnosti). Dôsledkom tohto uznania bol vznik vyvrátiteľnej
právnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania odporcom v 1. rade existoval. Z dôvodu, že
odporca v 1. rade nepreukázal, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval alebo by bol zanikol,súd mal skutočnosť existencie uznaného záväzku za preukázanú podľa § 133 O.s.p. V časti o zaplatenie
800.000,- Sk odporca v 1. rade svoj záväzok uznal aj v súdnom konaní, pričom tvrdil, že v tejto časti jeho
záväzok zanikol, či už čiastočnou úhradou alebo vykonaním prác pre navrhovateľa, pričom však odporca

v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno a tieto svoje tvrdenia nepreukázal. Písomnými listinnými dôkazmi
nedisponoval vôbec a svedecká výpoveď M. L. nebola dostačujúcim dôkazným prostriedkom,
keď svedok ani nevedel s určitosťou uviesť presnú výšku sumy, ktorú mal v mene odporcu v 1. rade
zamestnankyni odovzdať a vzhľadom na vzťah podriadenosti svedka k odporcovi v 1. rade ako svojmu
zamestnávateľovi, súd považoval jeho výpoveď za nevierohodnú. Svedkyňa Y. síce potvrdila prevzatie

určitej peňažnej sumy, avšak zároveň uviedla, že všetky platby boli evidované v pokladničnej
knihe a teda boli navrhovateľom zohľadnené. Taktiež, skutočnosť, že odporca v 1. rade bol k podpísaniu
dokumentu donútený vyhrážkami ostali len v rovine tvrdení, ničím nepreukázané (napr. trestným
oznámením alebo svedeckými výpoveďami).

Taktiež súd považoval existenciu záväzku odporcu v 2. rade za preukázanú vzhľadom na listinný dôkaz
označený ako "Dohoda o skončení pracovného pomeru", v ktorom odporca v 2. rade písomne uznal

čo do výšky a dôvodu svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.980.467,20 Sk ako záväzok za
odporcom v 2. rade spôsobenú škodu v súvislosti s vydaním tovaru odporcovi v 1. rade (písomnou
dohodou v zmysle § 185 ods. 4 zák. č. 65/1965 Zb. účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy).
Dôsledkom tohto uznania bol vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho
uznania odporcom v 2. rade existoval. Z dôvodu, že odporca v 2. rade nepreukázal, že v dobe uznania

záväzku tento neexistoval alebo by bol zanikol, súd mal skutočnosť existencie uznaného záväzku za
preukázanú podľa § 133 O.s.p. Úmyselné zavinenie škody odporcom v 2. rade mal súd za preukázané
z čl. III.3 Dohody o skončení pracovného pomeru a z Vyjadrenia k odberom cementu zo
dňa 17.9.2001. Skutočnosť, že po ukončení pracovného pomeru odporcu v 2. rade u navrhovateľa, bola
vykonaná inventarizácia a nebol zistený žiadny schodok ani manko, nie je pre posúdenie zodpovednosti

odporcu v 2. rade za škodu relevantná, nakoľko škoda nebola spôsobená na prevzatých a zverených
hodnotách, ale úmyselným porušením pracovných povinností odporcu v 2. rade. Keďže odporca v 2.
rade uznal záväzok voči navrhovateľovi vo výške 1.980.467,20 Sk (65.739,47 EUR), v tejto časti zaviazal
súd odporcov na zaplatenie sumy spoločne a nerozdielne s úrokom z omeškania v zákonnej výške
z dlžnej sumy od 9.11.2001 (dňom podpísania Dohody o skončení pracovného pomeru). Vo zvyšnej

časti istiny súd zaviazal na zaplatenie len odporcu v 1. rade, ktorý uznal záväzok v celej navrhovateľom
uplatnenej sume, a to od 11.9.2001, kedy sa odporca v 1. rade dostal do omeškania, keďže v Dohode
o vyrovnaní záväzku zo dňa 6.9.2001 sa na zaplatenie sumy zaviazal do 10.9.2001. Keďže v konaní
bolo preukázané, že škodu navrhovateľovi spôsobili obaja odporcovia, súd ich zaviazal na zaplatenie
spoločne a nerozdielne.

Tým, že odporcovia riadne a včas nesplnili svoj záväzok, na ktorého splnenie sa platne z titulu náhrady
škody zaviazali, dostali sa do omeškania s jej úhradou, ktoré omeškanie naďalej trvá. Súd preto priznal
navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s ustanovením § 517
Občianskeho zákonníka, platného v čase vzniku omeškania odporcov so splnením peňažného dlhu. Z
dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po

právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja odporcovia.

Odporca v 1. rade vytýkal súdu prvého stupňa neúplné zistenie skutkového stavu veci a z vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na dohodu o vyrovnaní záväzku
firmy, ktorá je podpísaná 6.9.2001 odporcom v 1. rade ako dlžníkom a navrhovateľom ako veriteľom,

podľa ktorej nemôže ísť o uznanie dlhu zo strany odporcu v 1. rade, čo odôvodnil tým, že k podpisu
bol donútený sústavným verbálnym nátlakom a vyhrážkami šiestich dospelých vyšportovaných mužov.
Ďalej uviedol, že z obavy o svoj život uvoľnil pre navrhovateľa svojich zamestnancov, ktorí v prospech
navrhovateľa odpracovali najmenej 14 dní bez finančnej odmeny, vrátane jeho samotného. Záverom
uviedol, že podľa jeho názoru nebola navrhovateľom preukázaná skutočná výška spôsobenej škody, čo

vyplýva z rozporov vo výpovediach účastníka konania a svedkyne, pani Y.. Je toho názoru, že svojupovinnosť zaplatiť za odobratý cement splnil ešte pred podaním žaloby, a preto navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že súd návrh voči nemu zamietne.

Odporca v 2. rade vytýkal súdu prvého stupňa nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne

právne posúdenie veci, tým, že vec uzavrel tak, že odporca v 2. rade uznal svoj dlh pre úmyselné
zavinenie škody, ktorá vznikla navrhovateľovi a tiež, že spolu s odporcom v 1. rade zodpovedá podľa §
438 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla. Súd
prvéhostupňasavosvojomrozhodnutíopieraočlánokIII.bod3dohodyoskončenípracovnéhopomeru,
čo nepovažuje za správne. V čase uzavretia predmetnej dohody bol zamestnancom navrhovateľa

a vzťahy medzi ním a navrhovateľom môže upravovať len Zákonník práce. Podľa § 191 ods. 3
Zákonníka práce musí byť dohoda o uznaní záväzku nahradiť zamestnávateľovi škodu, písomná. V
opačnom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon a túto skutočnosť súd prvého stupňa pri
svojom rozhodovaní nezohľadnil. Naopak, tento článok dohody považoval za prejav jeho uznania
záväzku voči navrhovateľovi, pričom sa nevysporiadal s otázkou platného uznania tohto záväzku.
Zdôraznil, že dohodu o skončení pracovného pomeru podpisoval v emocionálne značne vypätej a

stresujúcej situácii, čo opakovane pred súdom prvého stupňa zdôrazňoval. Taktiež vytýkal súdu prvého
stupňa konštatovanie o jeho zavinení škody, ktorá navrhovateľovi vznikla. Úmyselné zavinenie súd
tiež nesprávne považoval za preukázané podľa čl. III bod 3 dohody. Čo sa týka protiprávnosti jeho
úkonu, poukázal, že pri plnení svojich pracovných povinností postupoval v súlade s pracovnou zmluvou
a dohodou o hmotnej zodpovednosti a pri ukončení pracovného pomeru po vykonanej inventarizácii

nebol voči nemu zistený žiadny schodok ani manko, čo súd prvého stupňa nepovažoval za relevantné.
Zdôraznil, že interný zoznam zamestnávateľa - navrhovateľa č. X/XXXX bol vydaný až po skončení
jeho pracovného pomeru 3. decembra 2001 (pracovný pomer skončil 11. novembra 2001), pričom je z
vykonaného dokazovania zrejmé, že navrhovateľ počas jeho pracovného pomeru žiadne takéto interné
usmernenie nevydal. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi jeho domnelým protiprávnym konaním a

vzniknutou škodou, uviedol, že viaceré platby zo strany odporcu v 1. rade sa bežne uskutočňovali
aj niekoľko dní po dodaní tovaru odporcovi v 1. rade. Takáto prax bola bežná do decembra 2001 a
všetci s ňou súhlasili, pretože odporca v 1. rade bol stálym zákazníkom navrhovateľa a nakupoval
dodávky cementu v najväčších objemoch. Čo sa týka jeho zavinenia, tiež súd prvého stupňa pochybil vo
svojom rozhodovaní, pretože v pracovnej náplni, v dohode o hmotnej zodpovednosti, v inej listine, ani

so zamestnávateľom ústne dohodnuté, nemal povinnosť prijímať platby zákazníkov za vydanie tovaru
alebo kontrolovať príjem platieb pred vydaním tovaru. Vyslovil preto názor, že nemohol ani zodpovedať
zanezaplateniedodávkytovaruodporcomv1.rade.Akbysúdidospelkzáveru,žeurčitéskutočnosti,že
z nedbanlivosti porušil pracovné povinnosti, mohol mu uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
škody maximálne do výšky trojnásobku jeho mesačného priemerného platu. Úplne nesprávne však súd

prvého stupňa rozhodol, že za škodu zodpovedá s odporcom v 1. rade spoločne a nerozdielne podľa §
438 ods. 1 Obč. zák.. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že konal úmyselne
a naviac zo škody, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi, nemal žiadny prospech. Na základe uvedeného
navrhol napadnutý rozsudok voči nemu zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť, prípadne zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu v 1. a 2. rade sa písomne vyjadril navrhovateľ a napadnutý rozsudok navrhol
potvrdiť ako vecne správny, pričom si uplatnil a zároveň vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. K
odvolaniu odporcu v 1. rade uviedol, že ho nepovažuje za dôvodné, nakoľko odporca v 1. rade plne uznal
svoj záväzok a svoju obranu v konaní (že dané finančné prostriedky mali byť už splatené, prípadne že
uznanie záväzku mal podpisovať pod nátlakom alebo že dlh zaplatil v hotovosti bez vydania potvrdenia)

žiadnymrelevantnýmdôkazomnepreukázal.Kodvolaniuodporcuv2.radeuviedol,žehonepovažujeza
dôvodné, nakoľko bola preukázaná mimozmluvná zodpovednosť tohto odporcu na náhradu škody podľa
všeobecných predpisov občianskeho práva. Poprel jeho tvrdenie, že dohodu o skončení pracovného
pomeru podpisoval pod nátlakom. Tvrdenia odporcu v 2. rade opierajúce sa o skutočnosť, že interný
pokyn o vydávaní tovaru navrhovateľ vydal až po skončení pracovného pomeru s ním považuje za

irelevantné, nakoľko takéto usmernenie existovalo, i keď dovtedy nebolo písomné.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa odporcu v 2.
rade nie je vecne správny.Odvolací súd prejednaním veci zistil, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie
na zistenie skutkového stavu a vec správne právne posúdil len v časti týkajúcej sa odporcu v 1. rade,
pretože medzi navrhovateľom a odporcom išlo o záväzkový vzťah, na základe ktorého odporca v 1.

rade odobral od navrhovateľa tovar (cement) a za tento tovar riadne nezaplatil. Nakoľko svoj záväzok
na zaplatenie ceny za tovar (nezaplatením tejto ceny vznikla navrhovateľovi škoda) písomne uznal,
súd prvého stupňa postupoval správne, keď v časti týkajúcej sa odporcu v 1. rade žalobnému návrhu
navrhovateľa plne vyhovel. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti
týkajúcej sa odporcu v 1. rade a z dôvodu hospodárnosti nepovažuje za nutné tieto dôvody opakovať.

Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s právnym posúdením napadnutého rozsudku v časti týkajúcej

sa odporcu v 2. rade. Odporca v 2. rade bol v pracovnom pomere u navrhovateľa a z jeho pracovnej
zmluvy nevyplývala žiadna povinnosť ako vedúceho skladu, kedy a komu za akých podmienok môže
tovar vydať. Naviac skutočnosť, že vydal odporcovi v 1. rade tovar bez potvrdenia o jeho zaplatení,
nemožno považovať za úmysel ani nedbanlivostne spôsobiť navrhovateľovi škodu, pretože takáto
skutočnosť sa nestala prvýkrát, teda takáto prax bola v podstate zaužívaná, pretože odporca v 1. rade

bol dlhší čas odberateľom navrhovateľa a viackrát platil za tovar až dodatočne. Súd prvého stupňa však
nesprávne posúdil i Dohodu o skončení pracovného pomeru odporcu v 2. rade za uznanie záväzku
odporcu v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi škodu za odporcu v 1. rade. V článku III bod 3 tejto dohody
sa uvádza, že zamestnanec svojím podpisom potvrdzuje, že svojím konaním v rozpore s pokynmi
zamestnávateľa spôsobil mu škodu v súvislosti s vydaním tovaru odporcovi v 1. rade a zaväzuje sa

vynaložiť úsilie k úhrade uvedenej sumy. Z uvedeného však vyplýva, že nejde o záväzok odporcu v 2.
rade zaplatiť navrhovateľovi škodu, ktorú mu spôsobil odporca v 1. rade nezaplatením ceny za odobratý
tovar, ale len prehlásenie odporcu v 2. rade, že bude na odporcu v 1. rade v tomto zmysle apelovať.
Preto to nemôže byť uznaním dlhu voči odporcovi v 1. rade. Keďže ide o dohodu o skončení pracovného
pomeru, ktorá zrejme po nepríjemnej situácii, ktorá medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade vznikla

a mohla pravdepodobne nahrádzať okamžitú výpoveď z pracovného pomeru, je i nepochybné, že
niektoré jej časti, ktoré formuloval nepochybne navrhovateľ, mohol odporca v 2. rade podpisovať i pod
nátlakom. Preto túto klauzulu nemožno považovať ani za dohodu podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce.
Naviac navrhovateľ mal možnosť, pokiaľ bol presvedčený, že škodu mu spôsobil odporca v 2. rade ako
zamestnanec, domáhať sa od odporcu v 2. rade náhrady škody podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce do

výšky sumy nepresahujúcej trojnásobok jeho priemerného mesačného platu, čo však neurobil.

Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu nie je odporca v 2. rade pasívne vecne
legitimovaným účastníkom konania, a preto podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok týkajúci sa odporcu
v 2. rade zmenil tak, že návrh voči nemu zamietol.

Súd prvého stupňa, keďže žalobe vyhovel, v časti žalovanej sumy uložil povinnosť zaplatiť ju odporcovi v

1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a vo zvyšnej časti žalovanej sumy túto povinnosť uložil len odporcovi
v 1. rade. Nakoľko odvolací súd za pasívne legitimovaného účastníka konania považoval iba odporcu
v 1. rade, výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi v 1. rade uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi celú žalovanú sumu i s príslušenstvom, nakoľko sa týka len jedného
nároku, ktorý bol zo strany odporcu v 1. rade priznaný, čím v podstate napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa v časti týkajúcej sa odporcu v 1. rade podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozsudku, preto bude jeho povinnosťou podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodnúť súčasne
i o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.