Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/589/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813209687
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813209687.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: G. L., U..
XX.X.XXXX, F. R. N. Č.. XXX/XX, XXX XX E., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou G. R.,
E. F. O. E. T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, Petrovská č. 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozefom Kempom,
advokátom, AK Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie sumy 6 149,51 eur s
prísl. , takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 724,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 3 724,45 eur od 13.10.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu čo do zvyšku z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho vo
výške 81,07 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 13.9.2013, podanou na tunajšom súde dňa 18.9.2013, domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 6 149,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej
sumy od 13.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že žalobca
dňa 23.6.2009 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. SUA09/001738 prostredníctvom spol. AUTO

HANDEL Hricuta Micha, prevádzkareň 072 31 Vinné č. 547, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
na nákup osobného motorového vozidla Wokswagen Sharan Diesel v hodnote 7 500,- eur. Z uvedenej
kúpnej sumy žalovaný zaplatil predávajúcemu v hotovosti sumu 2 100,- eur a na zvyšnú sumu 5 400,-
eur mu bol poskytnutý žalobcom úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach pod
272,83 eur. Žalovaný uhradil iba 11 splátok. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním
úveru, žalobca ku dňu 21.9.2010 v súlade s úverovými podmienkami úver zosplatnil a listom zo dňa
28.9.2010 vyzval žalovaného na zaplatenia dlžnej sumy do dňa 12.10.2010. Žalovaný dlžnú sumu v

celkovej výške 6 149,51 eur nezaplatil. Z tejto dlžnej sumy si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne od 13.10.2010.

Žalovanému sa v priebehu súdneho konania nepodarilo doručiť súdne písomnosti a preto súd vykonal
šetrenie jeho aktuálneho pobytu, pričom sa nepodarilo zistiť adresu na ktorej sa zdržiava. Preto v danej
veci súd na zastupovanie žalovaného mu ustanovil opatrovníčku.Opatrovníčka vzniesla námietku premlčania.

Vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 6.6.2014 a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť
z dôvodu premlčania uplatneného nároku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere zo dňa
23.6.2009, protokolom o prevzatí predmetu financovania zo dňa 23.6.2009, úverovými zmluvnými
podmienkami žalobcu, splátkovým kalendárom, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 28.9.2010,
kalkuláciou finančného vysporiadania zo dňa 12.10.2010, správami o pobyte žalovaného, písomným
vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 16.9.2014 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca a žalovaný ako klient uzatvorili dňa 23.6.2009 úverovú zmluvu č. SUA09/001738, predmetom

ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5 400,- eur za účelom kúpy osobného motorového vozidla. Úver
sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 36 splátkach vo výške 272,83 eur mesačne splatných k 21.
dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dňa 21.7.2009 a poslednej dňa
21.6.2012. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 33,38 %.

Podľa hlavy 1. § 1.1. Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.

(ďalej len ,,Úverové podmienky“), tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle
§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).

Podľa hlavy 3. § 3.1. Úverových podmienok, spoločnosť poskytuje klientovi úver za účelom úhrady
kúpnej ceny či jej časti predmetu financovania určeného v úverovej zmluve.

Podľa Hlavy 4. § 1.1. Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie
úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových
podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane vyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel

súčinuvýškymesačnejsplátkyzníženejovýškupoplatkuzavedenieúverovéhoúčtuavprípadepoistení
o výšku úhrady za poistenie, a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

V zmysle Hlavy 4. § 4.8. Úverových podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná
tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na
pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu

ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie
úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.

Ako vyplýva z Hlavy 7. § 7.2. písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný čerpaný úver a všetky
záväzky voči spoločnosti splatiť na požiadanie v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Podľa hlavy 7 § 7.6 Úverových podmienok, ak nie je zmluvnými stranami dohodnuté inak, je klient
povinný v prípade ukončenia úverovej zmluvy uhradiť čiastku pozostávajúcu z čiastky zodpovedajúcej
neplstenej istine úveru, úroku, poistného ku dňu skončenia ÚZ, náklady splnomocnenca, pokiaľ
spoločnosť k vymáhaniu svojej pohľadávky splnomocnila tretiu osobu, inej sankcii a poplatok podľa ÚP
a zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur.

Ako vyplýva z hlavy 16. § 16.12 Úverových podmienok, ÚZ, ÚP, Metodická príručka, Metodická príručka
KK a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvnýchvzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov,
ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v platnom znení.

Podľa protokolu o prevzatí predmetu financovania - úverová zmluva č. SUA09/001738, dňa 23.6.2009

žalovaný od predávajúceho AUTO HANDEL HRICUTA Michal, prevzal osobné motorové vozidlo
Volkswagen Sharan Diesel.

Žalobca písomným prípisom zo dňa 28.9.20110 si voči žalovanému uplatnil svoje právo na splatenie
celého čerpaného úveru, teda zosplatnil celý úver ku dňu 21.9.2010,vyzval žalovaného na zaplatenie
celej dlžnej sumy vyčíslenej v kalkulácii finančného vyrovnania, ktorá tvorila prílohu tohto písomného
podania.

Podľa Kalkulácie finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončení úverovej zmluvy č.
SUA09/001738 ku dňu 21.9.2010 celková dlžná suma bola 6 149,51 eur a pozostávala z nesplatenej
istiny vo výške 3 746,- eur, dlžných splátok vo výške 1 360,37 eur, ostatného dlhu vo výške 1
043,14 eur z titulu zmluvnej pokuty. Zároveň žalovanému stanovil dodatočnú lehotu na plnenie a to do
12.10.2010.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný do zosplatnenia úveru v prospech žalobcu
uhradil sumu 2 732,08.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 16.9.2014 uviedol, že žalobca si uplatnil svoj nárok po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nakoľko prvýkrát mohol svoje právo vymáhať v deň nasledujúci
po dni, kedy odstúpil od úverovej zmluvy, teda v deň 13.10.2010. Žalobca odstúpil od zmluvy a teda

začala plynúť dvojročná premlčacia lehota podľa § 107 OZ na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Okrem toho uviedol, že namieta aj premlčanie jednotlivých splátok v trojročnej premlčacej
dobe.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)

platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 566 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka

započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania súd teda zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvárazmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek

zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Opatrovníčka žalovaného a vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného vzniesli námietku
premlčania a úlohou súdu preto bolo v prvom rade sa s ňou vysporiadať.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.V danej právnej veci žalobca v zmysle jeho písomného podania zo dňa 28.9.2010 od úverovej zmluvy
uzavretej so žalovaným neodstúpil, tak ako to tvrdí vedľajší účastník. Žalobca týmto právnym úkonom
využil svoje právo požadovať od žalovaného splatenie celého úveru z dôvodu neplatenia dohodnutých

splátok. Žalobca zosplatnil celý úver poskytnutý žalovanému. Uvedené je zrejmé jednak z označenia
tohto úkonu žalobcu a jednak z jeho obsahu. Odstúpenie o zmluvy je samostatný právny inštitút, je to
právo účastníkov zmluvného vzťahu od zmluvy odstúpiť ak dané právo vyplýva z príslušných právnych
predpisov alebo z dohody zmluvných strán. V prípade ak dané právo ten ktorý účastník využije, takýto
jeho prejav vôle musí byť jednoznačný, zrozumiteľný, určitý. Súd preto je toho názoru, že žalobca

písomným podaním zo dňa 28.9.2010 neprejavil svoju vôľu od úverovej zmluvy odstúpiť, ale uplatnil si
voči žalovanému iba nárok na splatenie celého úveru s príslušenstvom.

Na uplatnený nárok žalobcu sa teda nevzťahuje dvojročná premlčacia doba, ako by to bolo v prípade
odstúpenia od úverovej zmluvy, kedy by účastníkom konania vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ale uplatňuje sa tu všeobecná trojročná premlčacia doba. Celý úver sa stal splatným
uplynutím dodatočnej lehoty na plnenie poskytnutej žalobcom, teda sa stal platným dňa 12.10.2010,

týmto dňom sa stali splatnými všetky splátky úveru, ktoré bol žalovaný povinný uhradiť po tomto dátume,
pričom splatnosť splátok, ktorých lehota splatnosti uplynula pred týmto dňom, nie je dotknutá. Zo strany
žalovaného bolo uhradených prvých desať splátka a jedenásta splátka v sume 3,78 eur, ktorá bola
splatná dňa 21.5.2010. Žaloba zo strany žalobcu bola podaná na tunajšom súde dňa 18.9.2013 a teda
v zmysle vyššie uvedeného, premlčané by boli všetky splátky s príslušenstvom pri ktorých splatnosť

nastala predo dňom 18.9.2010, teda boli by premlčané neuhradené splátky splatné od 21.5.2010 do
21.8.2010. Súd v súlade s uvedeným ďalej posudzoval jednotlivé uplatnené nároky žalobcu.

Na základe vykonaného dokazovania tak mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému
bol poskytnutý úver vo výške 5 400,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 splátkach. Zo strany

žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 12.10.2013 a týmto dňom sa stal splatným celý úver.

V prospech žalobcu, ešte pred zosplatnením, žalovaný uhradil finančné prostriedky vo výške 2 732,08
eur. Pričom zo splátkového kalendára je zrejmé, že na istinu úveru bola započítaná iba suma 1 035,78
eur a suma 1 696,30 eur bola započítaná na príslušenstvo istiny.

Žalobca tak postupoval v zmysle v zmysle ustanovenia § 4.8. Hlavy 4. Úverových podmienok. Uvedené

zmluvné dojednanie umožňovalo žalobcovi použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to
bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku
ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie
nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba
podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie

dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na
prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na
jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane
druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu,
zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19). Preto takto dojednanú

zmluvnú podmienku súd považoval za priečiacu sa dobrým mravom a preto aj celom rozsahu za
neplatnú.

Žalovaný je tak povinný po započítaní celej uhradenej sumy vo výške 2 732,08 eur na istinu úveru,
zaplatiť ešte sumu 2 667,92 eur. Pri istine úveru 5 400,- eur a počte splátok 36, tak výška každej splátky
predstavujúcej časť istiny bola v sume 150,- eur a vzhľadom na uhradenú sumu žalovaným, došlo k

zaplateniu istiny 17 splátok v celej výške a časti 18. splátky a to ešte pred podaním žalobného návrhu.Nárok žalobcu na úhradu zostatku istiny teda nie je premlčaný, týka sa splátok splatných po 21.12.2010
a preto súd žalobu v tejto časti považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2
667,92 eur.

Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie úroku z úveru. Medzi účastníkmi konania
bola dohodnutá výška ročnej úrokovej sadzby 33,38 % ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v júni 2009 činil úrok 13,05 % p.a. Z toho je
zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade o viac ako dvojnásobok
prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,

ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov nad 13,05 % ročne
za absolútne neplatnú. Ako primerané súd určil úroky vo výške 13,05 % ročne. V zmluve dohodnutý
požadovaný úrok z úveru za celé obdobie poskytnutia predstavoval sumu 4 421,88 eur pri úrokovej

miere 33,38 % ročne, pričom súd vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok žalobcovi vznikol len pri
úrokovej miere 13,05 % ročne, teda žalobca mal nárok len na 39,10 % uplatňovaného úroku ( 13,05 %
x 100 / 33,38 % = 40,48 % ), teda 39,10 % zo sumy 4 421,88 eur, čo predstavuje sumu 1 728,95 eur.

Žalovaný tak bol povinný z titulu poskytnutia úveru žalobcovi na úroku z úveru uhradiť celkovo sumu
1 728,95 eur pri počte splátok 36 a v každej jednej splátke bol teda povinný uhradiť úrok z úveru v

sume 48,03 eur. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd nemohol žalobcovi priznať nárok na
zaplatenie úroku z úveru pri splátkach splatných od 21.7.2009 do 21.8.2010 v sume 672,42 eur ( 48,03
eur x 14) a preto žalovaného z titulu úroku z úveru zaviazal iba na zaplatenie sumy 1 056,53 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd žalobu považoval za dôvodnú
iba pokiaľ sa jedná o zaplatenie nesplatenej istiny úveru v sume 2 667,92 eur a úroku z úveru v sume 1

056,53 eur a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 724,45 eur a čo do zvyšku žalobu zamietol.

Zo strany žalobcu z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného došlo k
zosplatneniu celého úveru ku dňu 12.10.2010. Žalovaný sa teda dňom nasledujúcim po tomto dni, t.j.
dňom 13.10.2010 dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a týmto dňom vznikol žalobcovi
nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 13.10.2010, bola 1
% ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 13.10.2010 bola teda 9,00 % ročne (8 % + 1%). Súd preto
priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej výške 9 % ročne ale iba z priznanej
sumy 3 724,45 eur od 13.10.2010 do zaplatenia celej dlžnej sumy zo sumy a čo do zvyšku v tejto časti
nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci žalobu čo do sumy 2 425,06 eur s prísl. zamietol a žalobe čo do sumy 3 724,45
eur s prísl. vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný, vo zvyšnej
časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca. V predmetnej veci mal žalobca úspech v rozsahu 61
% a žalovaný v rozsahu 39 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu (61 % -39 %),

žalobcovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 22 % z jeho celkových priznaných
trov konania

Trovy konania na strane žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný žalobný
návrh vo výške 368,50 eur.

Vzhľadomnapomerúspechuaneúspechužalobcuažalovaného,keďžalobcovivnikolnároknanáhradu

trov konania v rozsahu 22 % z celkových priznaných trov konania, súd preto zaviazal žalovaného na
náhradu trov konania vo výške 81,07 eur za zaplatený súdny poplatok ( 22 % zo sumy 368,50 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.