Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111219890
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111219890.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: SMART CORPORATION, s.r.o., Ružová
dolina 6, Bratislava, IČO: 36 865 281, zastúpený PROSMAN a PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s.r.o.
Hlavná 31, Trnava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Maroš Prosman, proti žalovanému: S&N
Metall UG, GmbH so sídlom Auf dem Frongrund 16a, D-64807 Dieburg, Nemecká spolková republika,
zastúpený advokátom Mgr. Marc-Aurel Rombach, Odborárske námestie č. 3, Bratislava, o zaplatenie
23.733 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/58/2011-300
zo dňa 09.10.2013 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd opravuje záhlavie rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/58/2011-300 zo dňa
09.10.2013 tak, že správne znie : „o zaplatenie 23.733,- eur“ a rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 493,66 eur
do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 23.733,- eur s 9,25 % úrokom z omeškania zo sumy 12.468,- eur od 12.05.2001 do zaplatenia a
zo sumy 11.265,- eur od 17.05.2011 do zaplatenia, ako i povinnosť zaplatiť trovy konania za zaplatený
súdny poplatok vo výške 1.423,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.703,64 eur, všetko do
troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa žalobca domáhal vydania
európskeho platobného rozkazu a uloženia žalovanému povinnosti zaplatiť sumu 23.733,- eur z dôvodu
vzniknutých nákladov na dopravu, zoradenie a montáž 40Fcs, kontrolu a mazanie mobilnou jednotkou,
stojné, náhrada za administratívne a právne služby, náhrady cestovného a ušlý zisk, ktorý nárok
odvodzoval z nájomnej zmluvy zo dňa 28.03.2011, ktorou sa účastníci dohodli, že žalobca dodá
žalovanému na obdobie jedného roka na dočasné užívanie 40 ks vozňov typu Fcs s technickými údajmi
podľa prílohy za nájomné vo výške 19,- eur za jeden vozeň a jeden deň, prepravné náklady znáša z
Bratislavy a späť znáša žalovaný. V ostatnom zmluva odkazovala na všeobecné obchodné podmienky
žalovaného a jej prílohou boli tiež technické údaje k vozňom s poznámkou „už zaslané“, čísla vagónov
s dátumom revízie a všeobecné obchodné podmienky žalobcu v postavení prenajímateľa.

Žalobca tvrdil, že žalovaný ako nájomca porušil nájomnú zmluvu, keď predmet nájmu v dohodnutý deň a
na dohodnutom mieste odovzdania neprevzal, hoci žalobca ako prenajímateľ všetky zmluvné podmienky
splnil a predmet nájmu bol spôsobilý na užívanie. Neprevzatím predmetu nájmu riadne a včas žalovaný,
porušil nájomnú zmluvu, čím vznikla žalobcovi škoda, ktorú podrobne špecifikoval ktorej náhradu si
uplatnil v tomto konaní.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť s odôvodnením, že nájomná zmluva uzatvorená
so žalobcom je neplatná, pretože neobsahovala podstatné náležitosti, akými je dohoda o mieste,
z ktorého budú vozne dovážané, miesto kde budú situované, ani lehotu, kedy budú doručené ECM
certifikáty pre železničné vozne, pretože bez nich nemôžu byť vozne prenajímané a obsahom zmluvy
mala byť i dohoda o následkoch v prípade odmietnutia prevzatia vozňov nájomcom s dohodou o náhrade
škody. V prípade, ak by súd takýto názor neprijal, žalovaný poukazoval na to, že mu vzniklo právo
na odstúpenie od zmluvy, ktoré i realizoval listom zo dňa 06.04.2011, pretože žalobca nedodal včas
certifikáty ECM, ktoré boli vyžadované od júla 2011 nariadením Komisie (EÚ) č. 445/2011, hoci bol k
tomu po podpísaní zmluvy povinný a práve neodovzdanie ECM certifikátov bolo dôvodom, že odberateľ
žalovaného, ktorému mal predmet nájmu žalovaný ďalej odovzdať s ním zrušil zmluvu, na základe čoho
tak vznikla škoda žalovanému. Žalobca porušil zmluvu podľa tvrdenia žalovaného i tým, že nedodal
vozne na zmluvne dohodnutom mieste.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, navrhnutých svedkov a
dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne. V súdnom konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi
bola dňa 28.03.2011 uzatvorená nájomná zmluva, ktorá je ako zmluvný typ upravená iba v Občianskom
zákonníku, preto sa bude na ňu aplikovať tento právny režim, ale v ostatnom sa použije právna úprava
uvedená v Obchodnom zákonníku. Súd z dokazovania zistil, že predmet nájmu mal byť odovzdaný
a prevzatý podľa zmluvy dňa 01.04.2011 v Bratislave, ale na základe vzájomnej dohody účastníkov,
ktorú potvrdili i emailovou komunikáciou sa zmenilo miesto odovzdania a prevzatia nájmu na oblasť
hranice Luxembursko - Nemecko a tiež doba nájmu z obdobia jedného roka na 9 mesiacov, k čomu súd
uviedol, že takúto modifikáciu písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy nevylučovalo žiadne ustanovenie
zmluvy, ani všeobecné obchodné podmienky. Zmenu miesta dodania predmetu nájmu potvrdil zástupca
žalovaného z dôvodu výšky nákladov, ktoré by boli pri pôvodne dohodnutom mieste dodania vznikli. K
tejto skutočnosti prvostupňový súd vzal do úvahy, že ak by mal žalobca prepraviť vozne na odovzdanie
z Luxemburska do Bratislavy, v takom prípade by bol v zmysle všeobecných obchodných podmienok
žalovaný povinný zaplatiť ešte vyššie náklady na túto prepravu ako za situácie, že odovzdanie a dodanie
sa neskôr dohodlo v Meerte. Žalovaný nepopieral, že 40 ks podľa nájomnej zmluvy dohodnutých
vagónov v určenom mieste neprevzal, ktoré konanie prvostupňový súd vyhodnotil za porušenie
nájomnej zmluvy a zaviazal žalovaného k úhrade všetkých relevantných nákladov, ktoré v súvislosti
s týmto konaním žalovaného žalobcovi vznikli a ktorých výšku si uplatnil voči žalovanému faktúrami
č. 2011011 a č. 2011012. Súd vyhodnotil i list, ktorý dňa 06.04.2011 žalovaný odovzdal žalobcovi a v
ktorom uvádzal, že vlastníci vozňov majú mať certifikáty ECM a certifikáty zhody, ktoré doklady od neho
vyžadujú jeho obchodní partneri, ale ktoré mu žalobca ako súvisiace dokumenty nedoručil, čím zmluvu
porušil, preto žalovaný od nej s okamžitou účinnosťou odstupuje. Podľa písomného vyhlásenia Ing. P.
P. predloženého súdu dňa 28.03.2011 mal žalovaný k dispozícií všetky technické dokumenty, ktoré bolo
potrebné k používaniu vozňov ešte pred ich odovzdaním, pričom poukázal tiež na to, že žalovaným
vyžadované certifikáty ECM neboli v tom čase povinné a preto v roku 2011 neboli povinnou súčasťou
technických dokumentov. Súd pri posúdení opodstatnenosti žaloby vzal do úvahy i výpoveď v konaní
vypočutého svedka Ing. U. X., ktorý rovnako potvrdil, že v čase kedy mali byť vozne odovzdané mal
žalovaný k dispozícií všetky v tom čase predpísané dokumenty. Prvostupňový súd obranu žalovaného
vyhodnotil ako účelovú, keď z obsahu nájomnej zmluvy a vykonaného dokazovania vyplynulo, že
v čase uzavretia zmluvy mal žalovaný k dispozícii potrebné a vyžadované technické dokumenty, a
naviac dňa 5. 4.2011 žalovaný podpísal potvrdenie, ktorým uznal porušenie zmluvy spôsobené tým,
že vozne neprevzal a zaviazal sa uhradiť žalobcovi všetky s tým vzniknuté náklady. Až následne začal
poukazovať na nedostatky, ktoré mali spočívať v nedoručení technickej dokumentácie k predmetu nájmu.
Súd prvého stupňa s poukazom na to, že nájomca - žalovaný súdu predložil dôkaz (č.l. 201-203)
preukazujúci, že vlastník vozňov CFG Cargo mal pre prenajímané vozne potrebné ECM certifikáty,
nepovažoval za potrebné zaoberať sa posudzovaním, či bola táto povinnosť zavedená aj pre každého
držiteľa železničných vozňov. Po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností súd skonštatoval, že na
strane žalovaného neexistoval dôvod na platné odstúpenie od nájomnej zmluvy z dôvodu chýbajúcich

podkladov. Žalovaný tým, že neprevzal predmet nájmu na dohodnutom mieste a v dohodnutom čase
a neuhradil ani režijné náklady, ktoré žalobcovi ako prenajímateľovi v súvislosti s prepravou vozňov
na miesto ich odovzdania a prevzatia spôsobil, že došlo zo strany žalovaného k zmareniu plnenia v
prospech žalobcu. Týmto protiprávnym konaním žalovaného spočívajúceho v porušení zmluvy vznikla
žalobcovi škoda a s ňou spojený i ušlý zisk, ktorý žalobcovi prvostupňový súd priznal, keď uplatňovanú
výšku mal preukázanú písomnými podkladmi, ktoré k žalobe žalobca predložil a z ktorých prvostupňový
súd pri posudzovaní uplatňovaného nároku vychádzal. Súd vyhodnotil návrh ako dôvodný, v konaní
preukázaný a žalovaného k povinnosti uplatňovanej žalobcom na náhradu škody zaviazal. Z hľadiska
právneho posúdenia žaloby a záväzkového vzťahu prvostupňový súd vychádzal z právnej úpravy
uvedenej v ustanovení § 663 a nasl. Obč. zák., ktorým je upravená nájomná zmluva, nárok na náhradu
škody posúdil podľa § 344, § 373, § 378 a § 379 a § 380 Obchod. zák. a vyhovel mu a zaviazal
žalovaného tiež k povinnosti podľa § 365 ods. 1 a § 369 Obchod. zák. zaplatiť úroky z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobne špecifikoval.

K námietke žalovaného o nedostatku miestnej príslušnosti konajúci súd poukázal na § 105 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého postupoval a na základe ktorého je súdom príslušný vo veci konať a rozhodnúť, keď
žalovaný v odpore nepríslušnosť nenamietal.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd predmetné rozhodnutie zrušil. Nakoľko takáto možnosť nie je v danom prípadne procesnými
pravidlami zákona prípustná, zrejme mal odvolateľ na mysli aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmenil a návrh zamietol.

V odvolaní namietol, že súd nedostatočne v konaní vyhodnotil skutočnosť, podľa ktorej certifikáty
podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 445/2011 pred odovzdaním vozňov novému nájomcovi ako držiteľovi
musia byť fyzicky odovzdané a boli požadované zákazníkom žalovaného. Odvolateľ poukázal na obsah
nariadenia Komisie (EÚ) č. 445/2011, podľa ktorého podniky, akým je žalobca, pokiaľ ako držiteľ
prenajíma nákladne vozy na európskych železničných tratiach, je povinný ECM certifikát nákladného
vozňa už od júla 2011 vlastniť, kedy uvedené nariadenie vstúpilo do účinnosti, pričom pred týmto
dátumom bolo prechodné obdobie a v dobe uzavretia zmluvy, a to v čase uzatvorenia zmluvy dňa
28.03.2011 bolo bežné, že držiteľ vozňov mal tzv. prechodné ECM MoU certifikáty (Memorandum of
Understanding) u seba a tak i pred júlom 2011 mal žalobca mať prechodné certifikáty, ktoré bol povinný
odovzdať žalovanému ako nájomcovi a novému držiteľovi. Podľa zmluvy zo dňa 28.03.2011 vozne mali
byť dňa 01.04.2011 už pripravené a používané i po júli 2011, kedy uvedené nariadenie platilo a bolo
účinné. Žalobca systém na osvedčenie údržby nevlastní a pri uzatváraní zmluvy žiaden certifikát pre
prenajímaných 40 vozňov nemal a odovzdal ich žalovanému až po jeho niekoľkonásobnej žiadosti po dni
06.04.2011 a pokiaľ žalobca tvrdí, že certifikáty ECM boli pri vozňoch v Luxembursku, tým preukazuje, že
ich nemal vo vlastníctve, pričom certifikáty sa nikdy neposielajú s vozňami, ktoré sú neustále v pohybe,
ale musí ich mať držiteľ vozňa, alebo obchodník s vozňami. Žalovaný ako nájomca vozňov práve s
poukazom na to, že jeho obchodní partneri požadovali predmetné certifikáty pred odovzdaním vozňov,
musel od zmluvy so žalobcom odstúpiť, ktorú skutočnosť prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil,
ak uviedol, že žalovaný nemal právo od zmluvy odstúpiť. V závere poukázal odvolateľ na skutočnosť,
podľa ktorej tým, že žalobca nepripravil vozne k odovzdaniu v Bratislave, ako mal podľa zmluvy urobiť,
ani ich neodovzdal s potrebnými certifikátmi, žalovaný stratil svoju zákazku, ale žalobcu uistil, že
prevezme náklady, ktoré žalobcovi s prípravou vozňov vznikli. Túto skutočnosť mal konajúci súd vziať
pri rozhodovaní do úvahy a bolo by správne, že aj keď strany nespravili zisk, nemajú ani stratu a návrh
mal zamietnuť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu doručenému prvostupňovému súdu dňa 04.01.2014 navrhol
rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť a súčasne si uplatnil nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré vo vyjadrení aj špecifikoval. Žalobca poukázal na to, že ECM certifikáty
mal žalobca k dispozícií už dňa 01.04.2011, pričom podľa vyhlásenia Úradu pre reguláciu železničnej
dopravy č. 3014/2013-URŽD/Šk zo dňa 09.04.2013 v zmysle nariadenia Komisie č. 2011/445/EU až
počnúc dňom 31.05.2013 musia byť subjekty zodpovedné za údržbu nákladných vozňov povinne

certifikované a k tejto činnosti bola poverená Žilinská univerzita v Žiline, aby vydávala osvedčenia
osobám zodpovedným za údržbu železničných nákladných vozňov a údržbárskym dielňam na údržbu
nákladných vozňov. Z uvedeného teda vyplýva, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy ani počas jej
predpokladaného trvania neexistovala povinnosť certifikácie ECM a i pri hypotetickej úvahe, pokiaľ
by táto existovala od júla 2011 (nie 2012, ako nesprávne uviedol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu),
stále neexistoval dôvod na odmietnutie prevzatia vozňov dňa 01.04.2011 v Luxembursku, ktoré
obdobie nakoniec nespochybňuje ani sám žalovaný. Bol to práve žalovaný, ktorý tým, že neprevzal
bez adekvátneho právneho dôvodu predmet nájmu - vozne, porušil nájomnú zmluvu a preto súd
prvostupňového súdu ho správne k povinnosti nahradiť žalobcovi škodu a ušlý zisk zaviazal.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania
rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne
elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý
vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi uvedenými žalovaným v odvolaní zo dňa
25.11.2013, ako i s dôrazom na zvýraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací
súd uvádza, že podľa článku 12 Prechodné ustanovenia, bod 6. nariadenia Komisie (EÚ) č. 445/2011
o systéme certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu nákladných vozňov a o zmene a doplnení
nariadenia (ES) č. 653/2007 z 13. júna 2007 sa osvedčenie subjektom zodpovedným za údržbu
nákladných vozňov registrovaných v národnom registri najneskôr 31.05.2012 udelí najneskôr do
31.mája 2013. Podľa článku 13 nariadenia Komisie (EÚ) č. 445/2011 je nariadenie záväzné a
uplatniteľné vo všetkých členských štátoch s účinnosťou 20. dňom po jeho zverejnení v Úradnom
vestníku Európskej únie. Z uvedeného vyplýva, že v čase uzatvorenia zmluvy a vzniku záväzkového
vzťahu medzi účastníkmi sporu, t.j. dňa 28.3.2011 nariadenie Komisie (EÚ) č. 445/2011 zo dňa
10.5. 2011 nebolo účinné, žalovaný si dodatkom ku zmluve, či iným spôsobom osobitné podmienky
s poukazom na účinky predmetného nariadenia nevymienil, z toho dôvodu sú tvrdenia odvolateľa

súvisiace s povinnosťou vlastniť ECM certifikát irelevantné, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy takúto povinnosť žalobca v postavení prenajímateľa železničných vozňov nemal. Ak žalovaného
obchodní partneri uvedené certifikáty vyžadovali, bolo na žalovanom, aby už pri uzatváraní zmluvy
o nájme so žalobcom si takúto podmienku vymienil. Účastníci sa na takejto povinnosti nedohodli,
preto na ňu nemôže žalovaný pri posudzovaní dôvodnosti žaloby poukazovať. K súdom priznanej výške
náhrady škody žalovaný odvolacie dôvody nevzniesol, preto sa ňou odvolací súd vzhľadom k tomu, že
je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný osobitne nezaoberal a ju nepreskúmaval.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery tak prvostupňového súdu, ako i doplnený názor odvolacieho súdu,
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. v celom rozsahu
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a v konaní neúspešného žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. za úkon právnej pomoci - písomné podanie - vyjadrenie k
odvolaniu vo výške odmeny 403,34 eur, k tomu 8,04 eur režijný paušál a 82,28 eur DPH je celkom
493,66 eur.

Nakoľko v záhlaví rozsudku súdu prvého stupňa bola nesprávne uvedená istina, ktorá je predmetom
žaloby, odvolací súd postupom podľa § 164 O.s.p. v spojení s § 211 ods.2 O.s.p. uvedené pochybenie
opravil vo výroku tohto rozsudku.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.