Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Fiľakovský

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoP/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217151
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713217151.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov Mgr.

Miloša Koleka a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: L. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom u matky, mal. dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Poprad, deti rodičov matky: Mgr. K. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., W. XX, zast. Advokátskou
kanceláriou Hudzík & Partners s. r. o., Poprad, Mnoheľova 830/15, Poprad a otca: N. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L., N. XXX/X, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného na mal. dieťa s
prísl., o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 10P/259/2013-57 zo dňa 16. 04.
2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka podala na Okresný súd Poprad dňa 27. 11. 2013 návrh na zvýšenie výživného na mal. dieťa, o
ktorom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 12C/122/2010-38. Matka
navrhla zvýšiť doterajšie výživné zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne od 01. 09. 2013
do budúcnosti.

O tomto návrhu rozhodol Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 10P/259/2013-57 zo dňa 16. 04. 2014
tak, že zmenil rozsudok 12C/122/2010-38 v časti výživného na mal. L. V. tak, že zvýšil otcovi výživné zo
sumy 80 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne počnúc od 01. 09. 2013. Dlžné výživné za obdobie
od 01. 09. 2013 do 30. 04. 2014 v sume 240 Eur uložil otcovi zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u mal.
dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného voči otcovi. Matka
zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a je zamestnaná. Otec síce oficiálne vykazuje veľmi nízky
príjem, a to 38 Eur mesačne za 20 hodín prác vo vlastnej obchodnej spoločnosti, ale v rámci občianskej
výpomoci dosahuje ďalší príjem do 300 Eur mesačne. Otec je skúsený sústružník a presvedčivo pred
súdom neodôvodnil, prečo sa doteraz nezamestnal vo svojom odbore v regióne, kde je viac významných
firiem so zameraním na strojárenskú činnosť. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť a

každý rodič je povinný to rešpektovať, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Aj keď obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj k dospelej študujúcej dcére V., táto si dokáže sama
brigádnicky zarobiť a takto vykryť svoje potreby, no v prípade mal. L. toto vzhľadom na jej vek nie je
možné. S prihliadnutím na vek a zvýšené potreby mal. L., ako aj reálne možnosti a schopnosti otca,ktoré naplno nevyužíva svoj potenciál, aby dosahoval oficiálne vyšší príjem, súd zvýšil otcovi výživné z
doterajšej sumy 80 Eur na sumu 110 Eur mesačne počnúc od 01. 09. 2013.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a) O. s. p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Odvolanie odôvodnila
tým, že súd prvého stupňa správne skonštatoval, že došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa.
Podľa názoru matky však súd zvýšil výživné len na minimálnu čiastku, ktorá nepokryje potreby dieťaťa.

Matka navrhovala zvýšenie výživného na 200 Eur mesačne, ktoré je podľa vedomostí otec schopný plniť
a zabezpečiť tak dcére životnú úroveň, ktorú dosahuje sám. Navrhovateľka si voči súdu splnila svoju
povinnosť a doložila súdu svoje príjmy. Odporca naopak súdu doložil len veľmi nízky príjem, ktorý by
reálne nepostačoval na uspokojenie ani jeho vlastných existenčných potrieb. Na hlavnom pojednávaní
dodatočne priznal aj príjem z občianskej výpomoci, a to vo výške do 300 Eur mesačne. Takýto príjem
však odporca súdu nijako nepodložil relevantnými podkladmi, a preto je možné sa domnievať, že

odporca je schopný dosiahnuť aj výhodnejšie ekonomické postavenie ako priznal súdu. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj životná úroveň odporcu - otca, ktorou sa prezentuje navonok. V jeho výlučnom vlastníctve
je zrekonštruovaný rodinný dom a auto značky Volkswagen Touran a pravidelne chodí na dovolenky.
Odporca má vlastnú spoločnosť, v ktorej podľa jeho vyjadrenia dosahuje len príjem 38 Eur mesačne.
Odporca nevyvíja snahu ukončiť činnosť v spoločnosti, aby mohol byť registrovaný na úrade práce

a poberať podporu v nezamestnanosti. Sám odporca sa svojou pasivitou vzdá určitého minimálneho
prospechu, ktorý by zlepšil jeho finančné postavenie. Navrhla, aby odvolací súd zrušil prvý, druhý a tretí
výrok rozsudku súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby tieto
výroky sám zmenil.

Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd rozhodol v prospech mal. dieťaťa.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne a v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil správne

právne závery.

Odvolací súd sa s právnymi závermi súdu prvého stupňa stotožňuje. V konaní bolo preukázané, že
potreby mal. dieťaťa sa zmenili (zväčšili), a preto bolo výživné zvýšené. Limitom pre zvýšenie výživného
všakbolnedostatočnýpríjemotca,pričomodvolacísúdsúhlasísosúdomprvéhostupňa,žezozisteného

príjmu vo výške cca 340 Eur mesačne nemôže byť otcovi uložené platiť vyššie výživné ako 110 Eur
mesačne. K odvolacím námietkam je potrebné uviesť, že zo spisu vyplýva, že otec žije v dome, ktorý
zdedil po svojich rodičov a auto, ktoré používa, je už staršie. Nie je možné teda vlastníctvo auto a
rodinného domu považovať za znak toho, že otec má vyšší príjem, resp. vyššiu životnú úroveň ako
bola v konaní zistená. Nie je dôvodná odvolacia námietka, že otec sa nezaevidovaním na úrade práce

pripravuje o príjem. Otec vo svojom výsluchu, ktorý je taktiež dôkazným prostriedkom, uviedol, že
občianskou výpomocou získava príjem vo výške okolo 300 Eur mesačne, čo je viac ako by získal po
evidencii na úrade práce. V konaní nebolo preukázané, že odporca je schopný dosiahnuť aj výhodnejšie
ekonomické postavenie ako priznal súdu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdil postupom podľa ust. § 219 ods.1 OSP.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a § 146 ods. 1 písm. a) OSP,
keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.