Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/940/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214818
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812214818.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: L. P. J., s.r.o. so sídlom T., H. 5, O.: XX
XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Q. P., s.r.o., so sídlom T., H. X proti odporkyni D. U.,
bytom U., A. X/X, zastúpenej JUDr. I. B. so sídlom A., J. P. X/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne Združenia na ochranu spotrebiteľa U., so sídlom H., R. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného

advokátom JUDr. I. B. so sídlom A., J. P. X/A, o zaplatenie 7.634,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní
odporkyne a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. augusta 2013,
č. k. 17C/9/2013-160 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej výrokovej časti z m e ň u j e tak,
že návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania - trov

právneho zastúpenia vo výške 1.084,24 eur do troch dní, k rukám JUDr. I. B., advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4.765,92
eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 24.9.2009 do zaplatenia, a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že obchodná spoločnosť GE E.

a.s., ktorá na navrhovateľa previedla pohľadávku, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ako
veriteľ prostredníctvom svojho zástupcu, a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 18.06.2008 zmluvu č.
1010726694, na základe ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporkyni poskytnúť úver
vo výške 150.000,- Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť 72 mesačných splátkach vo výške 3.211,-
Sk, pričom prvá splátka bola splatná 18.07.2008 a v zmluve bola uvedené ročná percentuálna miera
nákladov 16,63 %. Okrem toho bolo v zmluve uvedené, že cena úveru je 231.192,- Sk. V sadzobníku

poplatkov právneho predchodcu navrhovateľa bolo uvedené, že zákazník berie na vedomie, že úroková
sadzba je rozdielna a závisí na zvolenom splátkovom režime a o konečnej výške ročnej percentuálnej
mierynákladovjezákazníkinformovanýasvojimpodpisomjuschvaľujevzmluveoúvere.Vobchodných
podmienkach, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere, bolo uvedené, že vzťahy účastníkov neupravené
zmluvou o úvere sa budú posudzovať podľa Obchodného zákonníka a podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Úver bol právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni poskytnutý dňa 19.6.2008, pričom

v tento deň právny predchodca navrhovateľa odporkyni vyúčtoval čiastku 5.040,- Sk ako poplatok za
vedenieúverovéhoúčtunacelúdobudohodnutéhosplácaniaúveruaúrokzaceléobdobiedohodnutého
splácania úveru vo výške 76.152,- Sk. Odporkyňa nezaplatila dohodnuté splátky úveru za mesiace
august, september, október a november 2008, pričom v bode 7.3 obchodných podmienok, ktoré boli
súčasťou zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že veriteľ je oprávnený požadovať okamžité splatenie
všetkých dlžných čiastok, ak bude dlžník v omeškaní so splatením zároveň viac ako troch splátok.

Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 26.11.2008 vyzval odporkyňu do 15 dní do doručenia nasplatenie celého jej úveru vo výške 230.004,- Sk, z čoho 226.152,- Sk mali byť dlžné splátky úveru, 280,-
Sk neuhradené poplatky a 3.572,- Sk zmluvná pokuta, pričom dlh odporkyne sa stal okamžite splatným
ku dňu 25.11.2008. V dôsledku nesplácania úveru odporkyňou právny predchodca navrhovateľa podľa

dojednaní v zmluve o úvere v súvislosti s neplnením povinností odporkyne splácať dlh v splátkach,
odporkyni vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 85,37 eur, čo je štyrikrát zmluvná pokuta vždy za
nezaplatené splátky úveru v júli až októbri 2008 vo výške 643,- Sk ako 20 % z nezaplatenej splátky
vo výške 3.211,- Sk podľa sadzobníka poplatkov, ktorý bol súčasťou obchodným podmienok. Ďalej
odporkyni účtoval poplatok za zaslanie upomienky, a to štyrikrát vo výške 250,- Sk, čo je spolu 33,19

eur, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by odporkyni takéto upomienky vôbec zasielal.
Nakoniec v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru od odporkyne nežiadal poplatok za vedenie
úverovéhoúčtuvovýške5.040,-Sk,alelenvovýške9,29eur.Popostúpenípohľadávkynanavrhovateľa
osoba poverená navrhovateľom telefonicky kontaktovala odporkyňu, pričom táto osoba sa dvakrát
stretla s odporkyňou na verejnom priestranstve v Handlovej, pričom odporkyňa tejto osobe uviedla,
že dlh nie je schopná splácať, lebo je na sociálnych dávkach, pričom výsledkom tejto komunikácie

bolo to, že odporkyňa dňa 29.04.2010 podpísala navrhovateľom vo forme formuláru pripravenú a jeho
povereným zamestnancom vyplnenú listinu označenú ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku, v ktorej je sformulované uznanie záväzku odporkyne voči navrhovateľovi vo výške
istiny 4.976,09 eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné
konanie vo výške 150,- eur, pričom ako pôvodný veriteľ dlhu je označená obchodná spoločnosť GE

E., a.s. a je uvedené číslo zmluvy 1010726694. Ďalej je v dohode uvedené, že odporkyňa dlh splatí v
mesačných splátkach, ktoré však nie sú uvedené nielen ich predformulovanou výškou, ale ani dátumom
splatnosti prvej a následných splátok. Na konci článku 3.1. tejto listiny, ktorý obsahuje dojednanie o
splátkach, sa nachádza predformulovaná veta, podľa ktorej odporkyňa má vedomosť o premlčaní a
jeho následkoch. Právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel zmluvu, ktorá bola označená

ako zmluva o úvere, pričom v zmluve bolo uvedené, že na vzťah účastníkov sa vzťahuje Obchodný
zákonník a zákon o spotrebiteľských úveroch. Okrem tohto právneho posúdenia právneho úkonu medzi
účastníkmi,ktorýmsúdzásadneviazanýnieje,jeztohtodojednaniaúčastníkovzrejmáichvôľapodriadiť
svoj právny vzťah podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka pod ustanovenia Obchodného zákonníka.
Súd uvedené dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka na právny vzťah účastníkov posúdil ako

platné, keďže nebolo v rozpore so žiadnym ustanovením zákona, či správnejšie len skôr deklarovalo
právny stav, podľa ktorého treba zmluvu účastníkov posúdiť ako absolútny obchod. Okrem Obchodného
zákonníka sa na vzťah účastníkov vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, pričom spotrebiteľský úver nemožno považovať za samostatný zmluvný typ, čo vyplýva z
§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľským

úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z obsahu zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi je zrejmé, že sa netýka podnikateľskej činnosti odporkyne. Preto sa na zmluvu
použijú okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj ustanovenia §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi

právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou neobsahovala dojednanie o úrokovej sadzbe, keďže
úrok nebol vyjadrený úrokovou sadzbou, ale len nepriamo rozdielom medzi sumou poskytnutou ako
úver vo výške 150.000,- Sk a sumou na splácanie vo výške 231.192,- Sk. V zásade nemožno vylúčiť v
zmluveoúvereitakédojednanieúrokuakoodplatyzaposkytnutieúveru,ktorániejevyjadrenáúrokovou
sadzbou, ale určitou paušálnou sumou, ako tomu bolo v prípade účastníkov konania. Pre osobitný

prípad zmluvy o spotrebiteľskom úvere však treba trvať na tom, aby v zmluve o úvere bola vyjadrená aj
úroková sadzba tak, ako to predpokladá a pre spotrebiteľský úver predpisuje § 4 ods. 2 písm. h) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 18.6.2008, keďže práve takýto údaj
je nevyhnutným nástrojom pre spotrebiteľa pri jeho úvahe o tom, či si peňažné prostriedky zabezpečí
práve od konkrétneho poskytovateľa úverov, v tomto prípade od právneho predchodcu navrhovateľa.

Zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou neobsahovala údaj
o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej
ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to predpokladá a pre spotrebiteľský úver
predpisuje § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
k 18.6.2008, keďže práve i takýto údaj je nevyhnutným nástrojom pre spotrebiteľa pri jeho úvahe

o tom, či si peňažné prostriedky zabezpečí od konkrétneho poskytovateľa úverov. Preto treba úver
poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni považovať podľa § 4 ods. 3 druhá veta
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 18.6.2008 za bezúročný a
bez poplatkov, a to pre absenciu údajov podľa § 4 ods. 2 písm. h) a k) zákona č. 258/2001 Z. z.o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 18.6.2008. Pri tomto závere bolo zbytočné, aby sa
súd ďalej zaoberal tým, či v zmluve o úvere vyjadrená ročná percentuálna miera nákladov je alebo
nie je správna. Nemožno sa uspokojiť s náhradou tohto údaja tak, ako je obsiahnutá v sadzobníku

poplatkov právneho predchodcu navrhovateľa, kde sa udáva, že odporkyňa berie na vedomie to, že
úroková sadzba je rozdielna a závisí na zvolenom splátkovom režime. Nemožno súhlasiť s tvrdením
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, že zmluva o úvere neobsahuje dátum konečnej splatnosti
úveru, keďže z uzavretej zmluvy nepochybne vyplýva, že prvá splátka bola splatná 18.7.2008 a po
tejto splátke malo nasledovať ďalších 71 mesačných splátok, teda úver sa mal splácať po dobu

šiestich rokov, z čoho muselo byť každému zrejmé, že posledná splátka a teda konečná splatnosť
úveru nastane 18.6.2014. Vzhľadom na to, že úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa
odporkyni treba posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov bolo nevyhnutné vyporiadať sa s otázkou,
aký vplyv na vzťah účastníkov malo toto dojednanie. Je zrejmé, že trvala len povinnosť odporkyne
vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa ako úver poskytnutých 150.000,- Sk, pričom následkom
absencie údajov nebola neplatnosť ich právneho úkonu - zmluvy o úvere, ale len to, že odporkyňa

bola povinná vrátiť navrhovateľovi poskytnutých 150.000,- Sk, pričom ako platné bolo treba posúdiť
aj dojednanie účastníkov v tej časti, v ktorej sa tieto peniaze mali vrátiť v dohodnutých mesačných
splátkach v dohodnutej výške 3.211,- Sk, a to prvej splatnej dňa 18.07.2008, ďalších splatných mesačne
až do poslednej splátky vo výške 2.294,- Sk splatnej 18.05.2012. Preto následkom uzavretia zmluvy
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou a následným poskytnutím úveru vo výške

150.000,- Sk bolo to, že odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľovi 150.000,- Sk, a to v mesačných
splátkach vo výške 3.211,- Sk od 18.07.2008 do 18.04.2012 a v poslednej splátke vo výške 2.294,- Sk
splatnej dňa 18.05.2012. Odporkyňa si ani povinnosť splatiť úver bez úrokov a poplatkov nesplnila,
a preto právny predchodca navrhovateľa podľa dojednaní v zmluve o úvere odporkyni v súvislosti s
neplnením jej povinnosti platiť dohodnuté splátky vyúčtoval dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 85,37

eur a poplatky vo výške 42,48 eur. V uvedenej súvislosti sa súd musel vyporiadať s otázkou, či sa to, že
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, vzťahuje i na také peňažné plnenia, ktoré boli medzi
účastníkmi dohodnuté, no podmienkou ich vzniku nebolo len uzavretie zmluvy a poskytnutie úveru, ale
aj porušenie zmluvných povinností. Z ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že
sankciou za nedodržanie predpísaného zmluvného obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je to, že

povinnosť dlžníka sa obmedzí, a to aj v prípade neplnenia jeho povinností podľa zmluvy len na plnenie v
rozsahu,vktorombudepovinnývrátiťveriteľoviakoúverposkytnutépeňažnéprostriedky,akobybolúver
poskytnutý bez právneho dôvodu, na základe akoby neplatnej zmluvy. Výraz bezúročný a bez poplatkov
treba vyložiť tak, že sa vzťahuje i na také poplatky a iné peňažné plnenia, ktoré sú následkom neplnenia
povinností dlžníka v rozsahu presahujúcom zákonom stanovené následky neplnenia peňažného dlhu.

Tým sa vytvorí zákonom predpokladaný stav podobný stavu, v akom by medzi veriteľom a dlžníkom
došlo k uzavretiu neplatného právneho úkonu, v ktorom sú si účastníci povinní vrátiť to, čo podľa zmluvy
dostali. Preto sa nárok veriteľa obmedzí len na vrátenie poskytnutých peňazí a zaplatenie úroku z
omeškania v zákonom stanovenej sadzbe a nebude mu možné priznať prípadné ďalšie plnenia ako
napríklad zmluvnú pokutu, úrok dohodnutý vo vyššej ako zákonom stanovenej sadzbe alebo poplatok

spojený s úkonom na vymoženie dlhu pred jeho uplatnením na súde. Preto súd považoval návrh
navrhovateľa sčasti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 85,37 eur a poplatkov vo výške 42,48
eur za nedôvodný a návrh zamietol. Z vyššie uvedeného vyplynulo, že následkom uzavretia zmluvy
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou a následným poskytnutím úveru vo výške
150.000,- Sk bolo to, že odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľovi 150.000,- Sk, a to v mesačných

splátkach vo výške 3.211,- Sk od 18.07.2008 do 18.04.2012 a v poslednej splátke vo výške 2.294,- Sk
splatnej dňa 18.05.2012. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa
dôvodne podľa dojednania v zmluve o úvere vyhlásil k 25.11.2008 predčasnú splatnosť úveru, čím sa k
tomuto dňu povinnosť odporkyne, čo do splatnosti zmenila tak, že všetky splátky, ktoré boli splatné po
25.11.2008 sa k tomuto dňu stali splatnými a konkrétny obsah dlhu odporkyne vo vzťahu k právnemu

predchodcovi navrhovateľa spočíval v povinnosti zaplatiť mu 3.211,- Sk do 18.07.2008, 3.211,- Sk do
18.08.2008, 3.211,- Sk do 18.09.2008, 3.211,- Sk do 18.10.2008, 3.211,- Sk do 18.11.2008 a 133.945,-
Sk do 25.11.2008. Neboli dôvodné námietky navrhovateľa, ktorými odôvodňoval to, že jeho návrh proti
odporkyniniejevôbecpremlčanývdôsledkuuzavretiadohodyosplátkovomkalendáriauznanízáväzku.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ sa na odporkyňu obrátil prostredníctvom svojho

zamestnanca tak, že ju telefonicky kontaktoval, pričom výsledkom tejto krátkej komunikácie bolo osobné
stretnutie na verejnom priestranstve, na ktorom odporkyňa dňa 29.4.2010 navrhovateľovi podpísala
vo formuláre pripravenú a jeho povereným zamestnancom vyplnenú listinu označenú ako dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej je sformulované uznanie záväzku odporkynevoči navrhovateľovi vo výške 4.979,09 eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy
a nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- eur. Ďalej je v dohode uvedené, že odporkyňa dlh
splatí v mesačných splátkach, no výška týchto splátok v dohode uvedená nie je. Na konci článku 3.1.

tejto listiny, ktorý obsahuje dojednanie o splátkach, sa nachádza predformulovaná veta, podľa ktorej
odporkyňa má vedomosť o premlčaní a jeho následkoch, hoci dlh v čase uzavretia tejto dohody zjavne
premlčaný nebol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa pri podpise tejto dohody vôbec
nemala v úmysle to, aby sa s navrhovateľom dohodla na vôbec nejakom splácaní úveru, keďže v
tom čase nemala žiadne prostriedky, ktoré by jej splácanie dlhu umožňovali. Preto ani nemala žiaden

osobitný dôvod na to, aby navrhovateľovi podpisovala uznanie svojho dlhu. Podpísanie tejto dohody
bolo zrejme výsledkom podomového tlaku navrhovateľa na odporkyňu. Súd preto uvedený právny úkon
uznania záväzku považoval za neplatný, a to pre jeho neurčitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka.
Uznanie záväzku vyžaduje jasnú identifikáciu uznávaného záväzku v jeho výške a v právnom dôvode.
To, čo je vlastne predmetom uznania záväzku, spochybňuje a robí neurčitým odkaz na nešpecifikované
príslušenstvo záväzku a zjavne bez právneho dôvodu uznávané náklady na bližšie nešpecifikované

inkasné konanie. Rovnako je zrejmé, že pri uzavretí dohody absentovala akákoľvek vôľa odporkyne
dohodnúť sa na splácaní dlhu, teda absentovala vôľa urobiť úkon, ktorého účel bol vyjadrený v
pomenovaní tejto dohody. Preto bol tento právny úkon neplatný aj pre nedostatok vôle odporkyne vôbec
urobiť takýto úkon vo vzťahu k navrhovateľovi, a to podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Dohoda zo
dňa 29.4.2010 preto nespôsobila následky spočívajúce v tom, že by začala plynúť nová štvorročná

premlčacia doba podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka. Už vôbec nezačala plynúť nová pre
odporkyňu - dlžníka spotrebiteľa zjavne nevýhodná desaťročná premlčacia doba podľa § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka, keďže aplikácia Občianskeho zákonníka v prípade advokáta vedľajšieho
účastníka vychádzala z nesprávnej prezumpcie v tomto prípade eklektívnej výhodnosti Občianskeho
zákonníkaprespotrebiteľa-dlžníka.Vprípadeargumentovadvokátanavrhovateľasaobjavilokremtoho

celkom nesprávny názor, ktorý využíval absenciu doslovného spojenia inštitútu uznania „práva“ podľa
§ 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka s inštitútom uznania „dlhu“ podľa § 558 Občianskeho
zákonníka evokujúcom záver, že ide o dva samostatné právne inštitúty. K tomu treba uviesť, že uznanie
„práva“ podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka je ten istý úkon ako uznanie „dlhu“ podľa
§ 558 Občianskeho zákonníka, ktorého obdobu v Obchodnom zákonníku je uznanie záväzku podľa §

323 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom základným
rozdielom medzi Obchodným zákonníkom a Občianskym zákonníkom je to, že Občiansky zákonník
tento právny inštitút na rozdiel od Obchodného zákonníka nepomenúva jednotným pojmom uznanie
záväzku, ale dvoma pojmami uznanie práva a uznanie dlhu. Tento stav je len výsledkom toho, že
Občiansky zákonník nie je výsledkom ucelenej kodifikácie ako Obchodný zákonník, a preto v roku 1964

zákon ten istý právny inštitút v § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka pomenúva ako uznanie
práva a v roku 1991 v § 558 Občianskeho zákonníka ako uznanie dlhu. Navrhovateľom podsúvaný
názor, že v § 110 ods. 1 druhá veta a v § 558 Občianskeho zákonníka ide o dva právne inštitúty,
je výsledkom obmedzeného použitia slovičkárenia gramatickej metódy výkladu právnych predpisov,
celkom ignorujúc metódu historickú (uvedená vyššie), komparatívnu (stačí porovnanie s Obchodným

zákonníkom) a teleologickú (aký by bol účel dvoch inštitútov?). V čase podania návrhu navrhovateľom
boli premlčané splátky úveru, a to každá vo výške 3.211,- Sk, ktorých splatnosť nastala pred 20.8.2008.
Išlo o dve splátky, ktoré boli splatné do 18.7.2008 a 18.8.2008, pričom štvorročná premlčacia doba týchto
splátok podľa § 397 Obchodného zákonníka uplynula 18.7.2012 a 18.8.2012 a návrh navrhovateľa bol
podaný 20.8.2012. Preto súd návrh navrhovateľa sčasti o zaplatenie týchto dvoch splátok vo výške

3.211,- Sk, čo je spolu 6.422,- Sk (213,17 eur) podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka zamietol.
V čase podania návrhu navrhovateľom neboli premlčané splátky úveru, a to každá vo výške 3.211,-
Sk, ktorých splatnosť nastala po 20.8.2008, keďže návrh bol podaný 20.08.2012, a preto nedošlo k
uplynutiu štvorročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka, a to aj napriek tomu, že
právny predchodca navrhovateľa v súlade s dojednaním v zmluve listom zo dňa 26.11.2008 vyzval

navrhovateľku na splatenie celého jej úveru vo výške 230.004,- Sk k 25.11.2008. K tomuto úkonu a aj
jeho následku došlo pred uplynutím štyroch rokov spred podania návrhu, a preto tento úkon právneho
predchodcu navrhovateľa nemal žiaden vplyv na posúdenie toho, či je dlh tvorený splátkami, ktorých
splatnosť nastala alebo mala nastať po 20.08.2008, premlčaný. Vychádzajúc z uvedeného nebola
dôvodná námietka premlčania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne a podľa § 497 Obchodného

zákonníka je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi čiastku 143.578,- Sk, čo je 4.765,92 eur, pričom
143.578,- Sk je suma právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutých 150.000,- Sk, od ktorých
bola odpočítaná čiastka dvoch v dôsledku premlčania nedôvodne uplatnených splátok úveru spolu vo
výške 6.422,- Sk. Vo vzťahu k navrhovateľom uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol tak, ženavrhovateľovi priznal uplatnený úrok z omeškania, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
celý dlh odporkyne voči právnemu predchodcovi navrhovateľa sa stal splatným 25.11.2008, a preto
bola odporkyňa v omeškaní so zaplatením svojho dlhu už k 26.11.2008, pričom v tento deň sadzba

úroku z omeškania presahovala navrhovateľom uplatnenú sadzbu úroku z omeškania podľa vtedy
účinného § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
právo. Navrhovateľ mal úspech v uplatnenej istine vo výške 4.765,92 eur, pričom v prevyšujúcej časti z

7.634,72 eur, teda vo výške 2.868,80 eur bol jeho návrh zamietnutý. Procesný neúspech navrhovateľa
predstavuje 37,58 % predmetu konania a procesný úspech 62,42 % predmetu konania. Pri takomto
pomere procesného úspechu účastníkov konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd podľa § 150 ods. 1 Občianskeho
súdnehoporiadkuzohľadnilajto,ženavrhovateľvtomtokonaníneuviedolvšetkyrozhodnéskutočnostia
dôkazy v návrhu, k odročeniu pojednávaní musel dôjsť za účelom doplnenie dôkazov a tvrdení zo strany

navrhovateľ, čím navrhovateľ prispel k tomu, že vec nebolo možné rozhodnúť na prvom pojednávaní.
Preto i pri jeho relatívnom úspechu mu nemožno priznať náhradu trov konania a súd rozhodol tak, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho vyhovujúcej výrokovej časte a výroku o náhrade trov konania podala
v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa a vedľajší účastník. Dôvodili tým, že súd prvého stupňa vo

veci náležite nezohľadnil, že navrhovateľ vystupuje v postavení dodávateľa a odporkyňa v postavení
spotrebiteľa. Tvrdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou boli aj všeobecné podmienky,
spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa vtedy platného zákona č. 250/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch s tým, že osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku. Z toho treba vyvodiť, že normy obchodného

práva sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy ak neodporujú úprave, majúcej tu z povahy
prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisov vydaných na
jeho vykonanie. V praxi to znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí
na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu. Z toho vyplýva, že
otázka premlčania sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka. Mali za to, že predmetný záväzok,

o ktorý navrhovateľ opiera svoju pohľadávku v predmetnej veci, zjavne napĺňa kritéria spotrebiteľskej
zmluvy, a preto je nutné ho posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Nárok
navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný v zmysle Občianskeho zákonníka /§ 101/ a je na mieste aj
návrh v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľom predloženú dohodu o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku považovali za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.

8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty.
Poukázali na to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je kombináciou právnych
úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý
vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym

spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Tento formulár obsahuje právne úkony uznania dlhu a právne
úkony pri dohode o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom
na predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav
vôle dlžníka zodpovedá jeho obsahu. Aj v tomto prípade sa dokonca neuvádza ani výška splátky
ako esenciálna náležitosť dohody o splátkach, prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je

sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku
v bode 2 dohody. Formulácia uznania dlhu je predtlačená na všetkých dohodách bez ohľadu na to, či je
dlh v čase uznania premlčaný alebo nie. Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi po vynútenej návšteve,
resp. kontakte pracovníka, prípadne splnomocnenej osoby s pravidla narýchlo na rozličných miestach.
Uzatvorenietakejtodohodypovažovalivrozporesdobrýmimravmivzmysle§4ods.8zákonaoochrane

spotrebiteľa. Navrhovateľ predkladá hromadne spotrebiteľom na podpis formulár dohody s využitím
neúplných resp. nepravdivých informácií, aby dosiahol predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu,
napriek tomu, že spotrebiteľ nemá vedomosť o zamýšľaných právnych účinkoch a nemá skutočnú vôľu
takýto právny úkon urobiť. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietne a zaviaže navrhovateľa k náhrade trov konania. Uplatnili si náhradu trov

právneho zastúpenia za prvostupňové konanie vo výške 1 199,64 eur trovy právneho zastúpenia za
odvolacie konania vo výške 178,78 eur.Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne a vedľajšieho účastníka uviedol,
že vedľajší účastník nebol oprávnený podať odvolanie, nakoľko vedľajší účastník má podľa § 201
O.s.p. právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne

spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. Vzhľadom k tomu, že medzi odporkyňou a vedľajším
účastníkom nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, odvolanie vedľajšieho účastníka
je možné považovať za podané neoprávnenou osobou. Poukázal v tomto smere na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/259/2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/17/2012
a ďalšie rozhodnutia. K námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom uviedol, že vedľajší

účastník je oprávnený na procesné úkony, pričom námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý
vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Tiež zo samotného znenia ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníkajezrejmé,ženámietkupremlčaniamôžeúčinnepodaťlendlžník,apretonámietkupremlčania
vznesenú vedľajším účastníkom treba považovať za neúčinne uplatnenú. Vzhľadom na uvedené, bol
toho názoru, že na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom nemal súd prihliadať, nakoľko
ju uplatnila neoprávnená osoba. K dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedol,

že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo
strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým
spojených. Ďalej mal za to, že na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nakoľko nie je dodatkom k pôvodnej zmluve, ale ide len o zmenu v obsahu

záväzku dohodou zmluvných strán. K otázke priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi
uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenia práva, nakoľko konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza
k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany
spotrebiteľ, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia. Mal za to, že ochrana práva

odporcu ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením veci v zmysle
účinnej zákonnej úpravy a následným spravodlivým rozhodnutím vo veci. Navrhol, aby odvolací súd v
zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolanie odmietol. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia
za odvolacie konanie vo výške 294,18 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a

oprávnenými osobami (odvolanie podala odporkyňa a vedľajší účastník spoločne, teda vedľajší účastník
za súhlasu odporkyne), preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo vyhovujúcej výrokovej časti a výroku
o náhrade trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne a vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Súd prvého stupňa posúdil úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni podľa § 4

ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 18.6.2008 za
bezúročný a bez poplatkov, a to pre absenciu údajov podľa § 4 ods. 2 písm. h) a k) zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 18.6.2008. Nárok navrhovateľa v časti dvoch splátok
vo výške 6 422,- Sk, t. j. 213,17 eur, ktoré boli splatné do 18.07.2008 a 18.08.2008 považoval za
premlčaný, nakoľko štvorročná premlčacia doba týchto splátok podľa § 397 Obchodného zákonníka

uplynula 18.07.2012 a 18.08.2012 a návrh navrhovateľa bol podaný 20.08.2012. V čase podania návrhu
navrhovateľom neboli premlčané splátky úveru, a to každá vo výške 3 211,- Sk, ktorých splatnosť nastala
po 20.08.2008, keďže návrh bol podaný 20.08.2012, a preto nedošlo k uplynutiu štvorročnej premlčacej
dobypodľa§397Obchodnéhozákonníka.Vychádzajúczuvedenéhopovažovalzanedôvodnúnámietka
premlčania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Podľa § 497 Obchodného zákonníka uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi čiastku 143.578,- Sk, čo je 4.765,92 eur, pričom 143.578,-
Sk je suma právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutých 150.000,- Sk, od ktorých bola odpočítaná
čiastka dvoch v dôsledku premlčania nedôvodne uplatnených splátok úveru spolu vo výške 6.422,- Sk.
Vo vzťahu k navrhovateľom uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal
uplatnený úrok z omeškania, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že celý dlh odporkyne voči

právnemu predchodcovi navrhovateľa sa stal splatným 25.11.2008, a preto bola odporkyňa v omeškaní
so zaplatením svojho dlhu k 26.11.2008, pričom v tento deň sadzba úroku z omeškania presahovala
navrhovateľom uplatnenú sadzbu úroku z omeškania podľa vtedy účinného § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka.Dohodaouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzku,vktorejjesformulovanéuznanie
záväzku odporkyne voči navrhovateľovi vo výške istiny 4.976,09 eur, nešpecifikované príslušenstvopohľadávky podľa zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 150 eur a bez uvedenia mesačných
splátok považoval za neplatnú, a to pre jej neurčitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

Odporkyňaavedľajšíúčastníksvojímodvolanímnamietajúnesprávneprávneposúdenieveci,keďnárok

navrhovateľa považujú za premlčaný v celom rozsahu, nakoľko nárok navrhovateľa v danej veci sa
premlčal v trojročnej premlčacej dobe v zmysle Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd túto odvolacie námietku odporkyne a vedľajšieho účastníka považuje za opodstatnenú.

Ikeďjeuždlhšiudobuustálenásúdnapraxpriposudzovaníprávnychvzťahovvyplývajúcichzúverových
a podobných zmlúv uzavretých medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka, ešte
stále je nejednotná prax súdov pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela

Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení zák. č. 151/2014 Z. z. v bode
1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripojila vetu: „ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva“. Tento bod citovaného zákona nadobúda účinnosť až od 01.04.2015,
no i napriek tomu je odvolací súd toho názoru, že už teraz dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe

v otázke premlčanie pri spotrebiteľských zmluvách, ktorý boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka
aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zák. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy
uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle
§ 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské

zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6
Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v
Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných
náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené teda znamená, že
na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách teba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku /§

101/, teda trojročnú premlčaciu dobu. A takto podľa Občianskeho zákonníka bolo treba aj v danej
veci posudzovať otázku premlčania, nakoľko aj keď medzi účastníkmi bola uzavretá úverová zmluva
podľa Obchodného zákonníka, išlo spotrebiteľskú zmluvu. Súd prvého stupňa však premlčanie v danej
veci posudzoval podľa Obchodného zákonníka /§ 397/ako štvorročnú premlčaciu lehota a preto aj
jeho právny záver spočíva v tom, že peňažný nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 4 765,92 eur s

príslušenstvom nie je premlčaný.

Odvolací súd teda konštatuje, že uzavretý zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa
G. a odporkyňou na základe zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch z 18.06.2008, na
základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 150 000,- Sk je potrebné posudzovať v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľský vzťah. Všeobecná premlčacia doba je

podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka štvorročná, a podľa § 101 Občianskeho zákonníka
je trojročná. Z uvedeného je zrejmé, že postavenie spotrebiteľa ako dlžníka je podľa Obchodného
zákonníka nevýhodnejšie, pretože musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom môže veriteľ súdne
uplatniť svoj nárok. Právna úprava chrániaca spotrebiteľa preto odôvodňuje aplikáciu ustanovenia, ktoré
je pre spotrebiteľa výhodnejšie a to ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu
premlčaný v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná. Z
obsahu spisu vyplýva, na základe neplnených zmluvných podmienok odporkyňou navrhovateľ vyhlásil
ku dňu 25.11.2008 predčasnú splatnosť úveru, čím sa všetky splátky, ktoré boli splatné po 25.11.2008
stali splatnými. Nasledujúcim dňom t. j. 26.11.2008 potom začala plynúť navrhovateľovi premlčacia dobu

na uplatnenie peňažného nároku voči odporkyni v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka a uplynula
dom 26.11.2011. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok voči odporkyni žalobou na súde dňa 20.08.2012. Nárok
navrhovateľajepretovcelomrozsahupremlčaný.Námietkupremlčaniavzniesolnielenvedľajšíúčastník
ale aj odporkyňa. V konečnom dôsledku však bol povinný odvolací súd k premlčaniu prihliadnuť aj z
úradnej povinnosti, vzhľadom na novelu zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zák. č.

102/2014 z. Z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán rozhodujúci onárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrh na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,

aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie,
ktoré ukladá povinnosť najmä súdom /ex offo/ skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami
nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné
ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania.

K dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súdna prax už zaujala stanovisko, že pri
uzatváraní týchto dohôd zo strany navrhovateľa došlo k nekalej obchodnej praktike. Je nepochybné,
že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aj na tento
právny úkon aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax
vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu,
kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Aj v danom prípade

dohoduouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkupredloženúnavrhovateľom,trebapovažovať
za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia
splátok dlhu /hoci v danom prípade sa v dohode ani výška splátok neuvádza/, avšak jeho cieľom
je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj
dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. V danom prípade dokonca malo dôjsť k podpísanie

tejto dohody na verejnom priestranstve. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ
používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto
dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie
záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo,
dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Dohodu o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní dlhu, v ktorej je uvedené, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch,
je považovaná za rozpornú s dobrými mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom
pripravený formulár, vytlačený drobným písmom, ktorého obsah nemôže spotrebiteľ ovplyvniť. Zároveň
je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda týkajúca sa uznania
dlhu nebola iniciovaná odporkyňou, ako spotrebiteľom, ktorá jej uzavretím nič nezískala, ale naopak

zhoršila jej postavenie. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je
umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 dohody /v ktorej v danom prípade ani nebola
uvedená výška splátok/ obsahovo označené ako „forma splatenia záväzku“ zavádzajúce, a preto napĺňa
kritériá nekalej obchodnej praktiky. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že predložené uznanie dlhu zo strany
navrhovateľa je aj neurčitým právnym úkonom, keď z neho nie je zrejmá celková výška uznaného dlhu,

keďže nie je špecifikovaná výška príslušenstva pohľadávky. Jedná sa o neurčitý právny úkon, ktorý je v
zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.

Odvolanie odporkyne a vedľajšieho účastníka bolo teda zjavne opodstatnené.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej výrokovej časti podľa § 220
O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol.

O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého aj odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

Úspešnej odporkyni a vedľajšiemu účastníkov preto priznal náhradu týchto trov podľa § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1 a 2 O.s.p.. Odporkyňa i vedľajší účastník boli v konaní zastúpení advokátom, ktorému súd
priznal odmenu za právne zastúpenie v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.. Odvolací súd poukazuje

v tejto súvislosti na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. V ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil
ochranu spotrebiteľov, keď im umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi, zúčastniť sa
konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V zmysle ustanovenia § 24

O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Z citovaných ustanoveníteda vyplýva rovnaké právo účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka, nechať sa v konaní zastupovať,
a to aj advokátom, pretože zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník
nemal. Napokon súdna prax už k otázke priznania trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkov

zaujala kladné stanovisko.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pred súdom prvého stupňa vychádzajúc z hodnoty
premetu konania 7 634,72 eur predstavujú podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, § 16 ods. 3 a
§ 17 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení do 30.06.2013: prevzatie veci a príprava zastúpenia,
písomné vyjadrenie zo dňa 26.11.2012 a účasť na pojednávaná dňa 25.03.2013 / odmenu za písomné

vyjadrenie zo dňa 08.04.203 odvolací súd považuje na neúčelnú, nakoľko vedľajší účastník sa k veci
vyjadril písomným podaním zo dňa 26.11.2012 a malo možnosť sa k veci vyjadriť aj na pojednávaní
dňa 25.03.2013/, t. j. za 3 úkony právnej služby á 237,34 eur + 2 x 7,63 eur, 1 x 7,81 eur režijný
paušál, spolu 735, 09 eur, cestovné náklady - cesta osobným motorovým vozidlom Z. R., LC XXXBK z
A. do H. a späť na pojednávanie dňa 25.03.2013, spolu 240 km, spotreba 6,5 l benzínu BA95 na 100
km, základná náhrada za 1 km 0,183 eur, cena za liter paliva 1,43 eur, náhrada cestovného 66,29 eur,

náhrada za stratu času za cestu z Lučenca do Prievidze a späť dňa 25.03.2013 za 8 začatých polhodín x
13,01 eur, spolu náhrada 104,08 eur. Odmena a náhrada spolu 905,46 eur. Trovy za právne zastúpenie
pred súdom prvého stupňa odvolací súd odporkyni nepriznal, nakoľko ju v konaní zastupoval ten istý
advokát - právny zástupca ako vedľajšieho účastníka, zastúpenie odporkyne prevzal dňa 25.03.2013.
Právny zástupca odporkyne však danú vec prevzal za vedľajšieho účastníka už pri zahlásení vstupu do

konania dňa 26.09.2012 a k veci sa písomne vyjadril dňa 26.11.2012, preto prevzatie veci za odporkyňu
a písomné vyjadrenie v mene odporkyne nemožno považovať za úkony účelne vynaložené, ale len
opakujúce sa o tej istej veci. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia pred odvolacím súdom, patria
odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi vychádzajúc z hodnoty odvolacieho konania 4.765,92 eur, za 1
úkon právnej služby - podanie odvolania á 170,97 eur + 7,81 eur režijný paušál, spolu 178,78 eur.

DPH právnemu zástupcovi odporkyne a vedľajšiemu účastníkovi JUDr. I. B. nebola priznaná, nakoľko
nepredložil doklad, že je platcom dane z pridanej hodnoty. Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú
sumu 1.084,24 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .