Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/45/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311216256
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2311216256.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedora Benka a sudkýň: JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ L. R., nar. X.X.XXXX, bytom V.
XX, O., 2/ N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, O., 3/ H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. XX, O.,
4/ T. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 5/ H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, O., 6/ P. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. S. XX, O., 7/ C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 8/ R. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. S. XX, O., 9/ I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 10/ Y. A., nar. XX.X.XXXX, P. S. XX,
O., 11/ Y. V., nar. X.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 12/ J. V., nar. X.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 13/
P. J., nar. XX.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 14/ Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 15/ H. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S. XX, O., 16/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S. XX, O., 17/ P. W., nar.
X.XX.XXXX, P. S. XX, O., 18/ T. W., nar. XX.X.XXXX, P. S. XX, O., 19/ X. W., nar. XX.X.XXXX, R. č.
XXX, 20/ O. W., nar. XX.X.XXXX, P. S. XX, O., 21/ T. R., nar. X.XX.XXXX, P. S. XX, O., 22/ K. R., nar.
XX.X.XXXX, P. S. XX, O., 23/ H. R., nar. XX.X.XXXX, P. S. XX, O., 24/ T. L., nar. XX.X.XXXX, O. X, O.,
25/ I. L., nar. X.X.XXXX, X. X, O., 26/ L. Y., nar. X.X.XXXX, P. S. XX, O., 27/ K. Y., nar. X.X.XXXX, P. S.
XX, O., 28/ P. U., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX, 29/ X. L., nar. X.X.XXXX, V. XX, U., 30/ T. L., nar. X.X.XXXX,
R.. R. XX, O., 31/ Z. L., nar. XX.X.XXXX, W. XXX/XX, P., 32/ P. J., nar. XX.X.XXXX, Y. XX. O., T., 33/ P. X.,
nar. X.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 34/ L. W., nar. XX.X.XXXX, X. XX, X., 35/ Y. G., nar. XX.X.XXXX, P. S.
XX, O., 36/ V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 37/ N. D., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XX, O., 38/
J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., L., 39/ C. Y., nar. XX.X.XXXX, P. S. XX, O., 40/ X. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. S. XX, O., 41/ Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 42/ Q. R., nar. XX.X.XXXX, bytom
P. S. XX, O., 43/ T. L., nar. X.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 44/ T. L., Doc.PhDr., nar. X.XX.XXXX, bytom
P. S. XX, O., 45/ J. D. Ing., nar. XX.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 46/ T. W., nar. X.XX.XXXX, bytom P.
S. XX, O., 47/ N. K., nar. X.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 48/ R. W. Ing., nar. XX.XX.XXXX, P. S. XX, O.,
49/ H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S. XX, O., 50/ Y. V., Mgr., nar. X.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 51/
Y. P., nar. XX.X.XXXX, K. XX, O., 52/ Ing. H. P., nar. X.X.XXXX, K. XX, O., 53/ Y. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. S. XX, O., 54/ H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., 55/ O. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J.
U. XX, O., 56/ Q. W., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX, O., 57/ K. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. S. XX, O.,
58/ Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. S. XX, O., všetci zastúpení advokátom: JUDr. Dušanom Slaninom,
AK so sídlom Bradlanská 2, Trnava, proti odporcovi: T. T.,nar. XX.X.XXXX, podnikajúci pod obchodným
menom: Miloš Majko - MAJKO DESIGN STUDIO, s miestom podnikania: Trnavská cesta 867/53, Sereď,
IČO: 30 11 25 24, zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, Farská č. 40, Nitra, o zaplatenie 2.365,66
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15. júla
2013 č. k. 5C/218/2011-363 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19. augusta
2013 č. k. 5C/218/2011-370, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti p o
t v r d z u j e a v časti náhrady trov konania m e n í tak, že navrhovatelia v 1. až 58. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1.156,48 eur z toho iné trovy vo výške
141,50 eur a 1.014,98 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám jeho advokáta do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia .

Odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok z r u š u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov a zaviazal
navrhovateľov v 1. až 58. rade zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 141,50 eur k rukám právneho
zástupcu odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.014,98 eur a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 14 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z.,
§ 123, § 663, § 451 ods. 1, 2, § 34, § 37 ods. 1 OZ, § 142 ods. 1 OSP, keď vecne svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že v danom prípade obaja účastníci nepopierajú, že písomná nájomná zmluva uzatvorená
medzi Bytovým družstvom v Trnave ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom dňa 30.07.2002 je
neplatná, z dôvodu, že Bytové družstvo nebolo oprávnené uzavrieť takúto zmluvu, s ktorým názorom sa
stotožňuje aj súd. Navrhovatelia však tvrdili, že uzatvorili s odporcom nájomnú zmluvu v ústnej forme,
ktorá obsahovala tie isté podmienky a predmet ako vyššie uvedená písomná zmluva. Z vykonaného
dokazovania však nemá súd za preukázané uzatvorenie takejto nájomnej zmluvy. Predmetnú zmluvu
mal uzatvoriť H. L. ako poverený zástupca vlastníkov bytov. I keď ani odporca nepopiera stretnutia
s H. L., tieto mali byť iba za účelom technickej stránky osadenia reklamných tabúl. Pokiaľ by súd aj
pripustil, že jednanie odporcu s p. L. prebiehalo aj ohľadne zatvorenia nájomnej zmluvy a to naposledy
dňa 25.07.2002, zo strany navrhovateľov nebol produkovaný žiadny dôkaz, že skutočne k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy v ústnej forme medzi nimi došlo, to je, že zmluva bola jasná, určitá a zrozumiteľná
a obsahovala všetky podstatné náležitosti. V danom prípade nejde iba o vôľu jednej strany, ale oboch
strán a tomuto tvrdeniu navrhovateľov odporuje uzavretie písomnej nájomnej zmluvy dňa 30.07.2002
odporcu s Bytovým družstvom. V konečnom dôsledku sám navrhovateľ v 15. rade uviedol, že uzavretie
písomnej nájomnej zmluvy bolo iba doťuknutím ústnej, a podobne aj svedok Ing. C., avšak v takom
prípade ani na strane navrhovateľov nebola vôľa uzavrieť ústnu nájomnú zmluvu, pokiaľ v samotnej
písomnej zmluve bol ako prenajímateľ označený Bytové družstvo so sídlom v Trnave. Navrhovatelia
neuniesli dôkazné bremeno i v tom, že nie je preukázaná oprávnenosť H. L. uskutočňovať takéto
právne úkony (to je aj na uzatvorenie nájomnej zmluvy dňa 27.07.2002) v mene ostatných vlastníkov
bytov. Navrhovatelia neprodukovali dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Členská schôdza zvolaná
nebola a súd nemá preukázané ani splnomocnenie zo strany nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov
na uzatvorenie nájomnej zmluvy s odporcom, preto táto okolnosť je ďalším dôvodom, pre ktorú súd
návrh zamietol. Navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazovali aj na ust. § 451
ods. 1 a 2 OZ, a to, že aj toto je dôvod, pre ktorý by mal súd žalobe vyhovieť. Súd poukazuje na to,
že ide o dva rôzne právne tituly a teda za splnenia všetkých zákonných podmienok by bolo možné
vyhovieť buď titulom nájmu, resp. za predpokladu, že nedošlo k uzavretiu platnej nájomnej zmluvy
titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo
k platne uzavretej nájomnej zmluve a to ani v ústnej ani v písomnej forme, s ohľadom na výpovede
účastníkov, keď odporca nepoprel, že v rozhodnej dobe užíval predmet, ktorý mal byť predmetom
nájomnej zmluvy. Pri vydaní bezdôvodného obohatenia však súd musí mať preukázané okrem toho,
že odporca využíval štítovú stenu vyššie uvedeného domu, aj výšku obvyklého nájmu pri obdobnom
využívaní a prenájme obdobného predmetu nájmu v príslušnom časovom období. Samotná skutočnosť,
že odporca platil do 15.07.2009 za užívanie štítovej steny 30.000,- Sk ročne v dvoch ročných splátkach
ešte nepreukazuje, že daný nájom (vo výške platenej odporcom) bol v období od 15.7.2009 obvyklým za
užívanie porovnateľnej nehnuteľnej veci. Túto skutočnosť navrhovatelia i napriek takémuto možnému
posúdeniu zo strany súdu (na ktorú boli upozornení na pojednávaní dňa 10.09.2012) neodôvodnili a ani
nepreukázali. V ďalšom súd poukazuje na to, že podľa listu vlastníctva č. XXXX sa na základe kúpnej
zmluvy stali počas konania vlastníkmi bytu č. X V. Q.. Nakoľko zo strany či už pôvodných vlastníkov bytu
č. X resp. novej vlastníčky bytu č. X nedošlo k podaniu návrhu v zmysle ust. § 92 ods. 2 O.s.p., z týchto
dôvodov súd o tomto návrhu ani nemohol rozhodnúť a nedošlo k zmene okruhu účastníkov konania. Z
týchto dôvodov, keďže na strane navrhovateľov ide o nerozlučné spoločenstvo a účastníkmi konania v
čase rozhodnutia neboli tí, ktorí nimi mali byť, súd návrh zamietol aj pre nedostatok aktívnej legitimácie

na strane navrhovateľov. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kde navrhovateľ
mal plný úspech v konaní a preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 1.156,48 Eur, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 141,50 Eur a z trov právneho zastúpenia
vo výške 1.014,98 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo sumy 728,94 Eur (6x právny úkon
po á 121,49 Eur (spolu s 20% DPH) za prevzatie veci, podanie odporcu zo dňa 13.12.2011, účasť na
pojednávaní 19.03.2012, 02.07.2012, 10.09.2012, 15.07.2013) + 45,52 Eur (2x režijný paušál po á 7,41
Eur za úkony v r. 2011 + 3x režijný paušál po á 7,63 Eur za úkony v r.2012 + 1x režijný paušál po á 7,81
Eur za úkon v r. 2013) + 9,10 Eur (20% DPH z režijného paušálu (to je zo sumy 45,52 Eur)) + 108,68
Eur (ako cestovných náhrad pri ceste Nitra - Galanta a späť 80 km osobným motorovým vozidlom zn.
AUDI A6 3.0 TDI pri účasti na pojednávaniach dňa 19.03.2012 (pri priemernej spotrebe 6,6 l na 100
km a cene paliva 1,459 Eur/l, dňa 02.07.2012 (cena paliva 1,515 Eur/l), dňa 10.09.2012 (cena paliva
1,589 Eur/l,) dňa 15.07.2013 (cena paliva 1,525 Eur/l) + 122,74 Eur - náhrada za stratu času pri ceste
Nitra - Galanta a späť na tieto pojednávania.

Dopĺňacím rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa doplnil výrok rozsudku zo dňa
15.07.2013 v časti náhrady trov konania tak, že navrhovatelia v 1. až 58. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 141,50 eur a k rukám právneho zástupcu odporcu
trovy právneho zastúpenia vo výške 1.014,98 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje
rozhodnutie súd právne odôvodnil § 166 ods. 1 OSP a vecne tým, že na strane navrhovateľov ide
o nerozlučné spoločenstvo a solidárnu povinnosť nahradiť trovy a preto bolo potrebné ich zaviazať
na zaplatenie trov konania a trov právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne, ktorú skutočnosť súd
opomenul uviesť do výroku v časti týkajúcej sa trov konania a preto vzhľadom na uvedené ustanovenie
súd doplnil výrok o trovách konania spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 15.07.2013 podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia
v ktorom žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu navrhovateľa v
celom rozsahu vyhovel a taktiež priznal navrhovateľom náhradu trov konania a to z dôvodov, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP, ďalej že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru navrhovateľov súd vôbec neprihliadal na
skutočnosť, že odporca v rozhodnom období užíval predmet nájmu a zároveň po dobu vyše šiestich
rokov platil za toto užívanie dohodnutú odplatu. Súd vôbec neskúmal, prečo odporca prestal platiť toto
nájomné a preto nezistil, že dôvodom nebola absolútna neplatnosť písomnej zmluvy ani pochybnosti
o existencii zmluvného vzťahu. Súd zo skutočnosti, že rokovania o podmienkach zmluvy prebiehali
výlučne medzi odporcom a zástupcom vlastníkov bytov a následne si na základe takto dohodnutých
podmienok tieto zmluvné strany poskytli vzájomné plnenie viac ako 6 rokov nevyvodil žiadne právne
závery. Vo svojom odôvodnení súd opomenul existenciu ustanovení § 490 a § 43 a nasl. OZ, podľa
ktorých možno zmluvy uzatvárať aj konkludentne, keďže k prijatiu návrhu môže dôjsť aj podľa § 43c
ods. 1 OZ, podľa ktorého je prijatím návrhu aj iné včasné podanie osoby, z ktorého možno vyvodiť
jej súhlas. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo k uzatvoreniu
zmluvy medzi účastníkmi konania nemohlo dôjsť týmto spôsobom. Ďalej súd prvého stupňa svojim
postupom ohľadne aplikácie ustanovenia § 451 a nasl. OZ postupoval v rozpore s rozhodovacou
činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
sp. zn. 5Cdo/196/2009 a 4Cdo/169/2009. Súd týmto postupom, kedy sa odmietol otázkou výšky
prípadného bezdôvodného obohatenia zaoberať, porušil právo navrhovateľov na spravodlivý súdny
proces. V prípade, ak súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovatelia žiadajú svojou žalobou sumu vyššiu,
než aká im podľa hmotného práva prináleží, mal im podľa ich názoru priznať sumu zodpovedajúcu ich
oprávneným nárokom v zmysle platných právnych predpisov a vo zvyšku návrh zamietnuť. Navrhovatelia
mali a doteraz majú za to, že medzi vlastníkmi bytov a odporcom bol platne založený zmluvný záväzkový
vzťah a to najneskôr prijatím vzájomných plnení. Pokiaľ súd uzavrel, že právna kvalifikácia navrhovateľov
nie je správna a ich oprávnené nároky sú nižšie, mal postupovať v zmysle platnej judikatúry. Čo sa týka
nedostatku aktívnej legitimácie na strane navrhovateľov z dôvodu zmeny vlastníka bytu č. 1 v priebehu
konania majú navrhovatelia za to, že súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 103 a § 104 ods.
2 OSP, keď sa nepokúsil odstrániť vadu konania, ktorá mohla byť konvalidovaná podaním návrhu na
zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázali na Nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I.ÚS 361/2010 zo 14.09.2011, III. ÚS 77/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/272/2007.

Proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Galanta podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovatelia, v ktorom uviedli, že ho podávajú z dôvodu, že proti pôvodnému rozsudku vydanému dňa
15.07.2013 bolo podané odvolanie.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľov písomné vyjadrenie nezaslal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie navrhovateľov
bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 OSP) postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej
tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 OSP, preskúmal napadnutý rozsudok a napadnutý dopĺňací rozsudok, ako
aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol správne, preto je potrebné rozhodnutie v
tejto časti ako vecne správne potvrdiť, v časti náhrady trov konania je potrebné rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmeniť a odvolanie navrhovateľov proti dopĺňaciemu rozsudku je dôvodné, preto je potrebné toto
rozhodnutie zrušiť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/218/2011 je návrh navrhovateľov,
ktorým sa domáhajú uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 2.365,66 eur s 9% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 588,47 eur od 16.07.2009 do zaplatenia zo sumy 588,41 eur od 16.01.2010 do
zaplatenia, zo sumy 595,45 eur od 16.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 593,18 eur od 16.01.2011 do
zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľov zamietnutý a v časti trov konania, ktorým boli navrhovatelia v 1. až 58.
rade povinní zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 141,50 eur a k rukám právneho zástupcu odporcu
trovy právneho zastúpenia vo výške 1.014,98 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Predmetom odvolacieho konania je taktiež preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorým boli navrhovatelia v 1. až 58. rade zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi
trovy konania vo výške 141,50 eur a k rukám právneho zástupcu odporcu trovy právneho zastúpenia vo
výške 1.014,98 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, keď

prvostupňový súd vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie, jeho výsledky správne
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,
a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec
aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 219
ods. 2 O.s.p. odvolací súd odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľov
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa ma od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia sa žiada dodať už iba
nasledovné:

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101
ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť

označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu, zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných
stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd ale nie
je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia svoje právo na zaplatenie žalovanej istiny odvodzujú od ústne
uzatvorenej zmluvy o nájme zo dňa 25.7.2002, predmetom ktorej bol prenájom časti fasády - štítovej
steny za účelom osadenia reklamných panelov a to na dobu určitú do 31.12.2014 za odplatu 30.000,- Sk
mesačne v dvoch splátkach po 15.000,- Sk vždy k 15.01. a k 15.07. kalendárneho roka. Dňa 30.07.2002
bola vyhotovená aj písomná nájomná zmluva, s tým istým predmetom nájmu, uzavretá medzi Bytovým
družstvom so sídlom v Trnave ako prenajímateľom a s odporcom. V posudzovanej veci zo Zmluvy o
výkone správy zo dňa 13.01.1997(č.l. 27) predloženej navrhovateľmi vyplýva, že Bytové družstvo Trnava
bolo správcom bytu č.X na P. S. XX-XX v O. podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Z článku V. predmetnej zmluvy vyplýva, že vlastníci bytov splnomocnili
správcu - Bytové družstvo Trnava na bežné právne úkony pri zabezpečení prevádzky, údržby a opravy
v ich mene a v rozsahu zabezpečenia povinností podľa tejto zmluvy. Na prevzatie úveru a iné, nie
bežné právne úkony sa vyžaduje osobitné splnomocnenie vlastníkov. Z týchto úkonov sú viazaní priamo
vlastníci bytov. Zo zmluvy výkone správy zo dňa 22.5.2007 vyplýva, že Bytové družstvo Trnava bol
správcom predmetného bytového domu podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. V článku II. bod d/ tejto zmluvy je definované, čo patrí medzi spoločné časti
domu a sú tam zahrnuté aj obvodové múry. Z článku III. predmetnej zmluvy vyplýva, že vlastníci bytov
splnomocnili správcu - Bytové družstvo Trnava na právne úkony v ich mene, okrem iného aj k uzatváraniu
zmlúv na prenájom spoločných častí a zariadení domu.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzatvoril, že správnym bol postup súdu prvého stupňa,
keď dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že návrh navrhovateľov na zaplatenie
sumy 2.365,66 eur s prísl. nie je dôvodný. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že písomná
nájomná zmluva zo dňa 30.7.2002 uzatvorená medzi Bytovým družstvom v Trnave ako prenajímateľom
a odporcom ako nájomcom dňa 30.07.2002 je absolútne neplatná a to z dôvodov ako to uviedol Okresný
súd Galanta vo svojom rozhodnutí č.k. 23 C 4/2009 - 147 zo dňa 1.10.2009, že Bytové družstvo v Trnave
nebolo vlastníkom predmetu nájmu a preto nemohlo vystupovať ako prenajímateľ a konať vo svojom
mene a na vlastný účet. Taktiež správne súd prvého stupňa uzatvoril, že z vykonaného dokazovania
nemá za preukázané ani uzatvorenie ústnej nájomnej zmluvy, ktorú mal uzatvoriť H. L. ako poverený
zástupca vlastníkov bytov - navrhovateľov s odporcom dňa 25.07.2002. Odporca síce potvrdil stretnutia
s H. L., tieto však mali byť len za účelom technickej stránky osadenia reklamných tabúl, nie avšak za
účelom uzavretia takejto nájomnej zmluvy. Súd konštatoval, že navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné
bremeno preukázania oprávnenosti H. L. realizovať takýto právny úkon v mene ostatných vlastníkov
bytov a teda, že by ho títo na uzatvorenie nájomnej zmluvy dňa 27.07.2002 osobitne splnomocnili.
Členská schôdza zvolaná nebola a súd nemal ani preukázané splnomocnenie zo strany nadpolovičnej
väčšiny vlastníkov bytov na uzatvorenie takejto nájomnej zmluvy s odporcom.

Vzhľadom na podané odvolacie námietky navrhovateľov odvolací súd konštatuje , že tieto sú
neopodstatnené. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn.
II .ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

V prvom rade navrhovatelia namietali, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
možnosťou uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy aj konkludentne. V danom prípade odvolací súd
konštatuje, že nie je možné platne uzatvoriť predmetnú nájomnú zmluvu aj ústne a aj konkludentne ako
to uvádzajú samotní navrhovatelia, ktorí podľa ich tvrdení najprv túto zmluvu uzatvorili dňa 25.7.2002
ústne, potom dňa 30.7.2002 písomne a nakoniec aj konkludentne bez uvedenia doby jej vzniku. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že síce nájomná zmluva v zmysle ust. § 663 a násl. Občianskeho
zákonníka nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu a je možné ju uzatvoriť aj inými formami, avšak
na vznik nájmu sa vyžaduje dohoda strán o podstatných náležitostiach a to o predmete nájmu, nájomnom
a jeho výške. V prejednávanej veci je potrebné tiež poukázať na skutočnosť, že úhrady za užívanie časti
plochy obytného domu, ktorý je v spoluvlastníctve navrhovateľov boli za roky 2002 až 2006 uhrádzané
na účet Bytového družstva Trnava a nie na účet zriadený navrhovateľmi, keď sa tak dialo na základe
neplatne uzavretej písomnej zmluvy o nájme zo dňa 30.7.2002 uzavretej medzi odporcom a Bytovým
družstvom Trnava. Ďalej nie je možné opomenúť ani ust. § 14 zák.č. 183/1992 Zb.Z. v znení účinnom ku
dňu 30.7.2002, ktoré v prípade ak sa rozhoduje o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach
domu, príslušenstve a pozemku, najmä o spôsobe ich prevádzky, údržby a opráv vyžaduje hlasovanie s
tým, že sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, inak je rozhodnutie neplatné. Z uvedeného tak vyplýva, že pred uzavretím akejkoľvek zmluvy
týkajúcej sa spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstve a pozemku, najmä
o spôsobe ich prevádzky, údržby a opráv je potrebné hlasovanie, čo v prejednávanej veci nebolo zo
strany navrhovateľov ani tvrdené a ani preukázané. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že navrhovatelia
nepreukázali súdu a tak neuniesli dôkazne bremeno svojich tvrdení v zmysle ust. § 120 ods.1 O.s.p. o
uzavretí platnej zmluvy o nájme spoločných častí domu s odporcom, na základe čoho by sa dôvodne
domáhali zaplatenia žalovanej istiny.

Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky navrhovateľov, že súd im mal podľa ich názoru priznať sumu
zodpovedajúcu ich oprávneným nárokom v zmysle platných právnych predpisov a vo zvyšku návrh
zamietnuť a to aj v prípade ak by mal nárok navrhovateľov posúdiť podľa ust. § 451 a násl. Občianskeho
zákonníka, t.j. titulom bezdôvodného obohatenia, odvolací súd uvádza, že zo žiadneho z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva pre súd poučovacia povinnosť o právach a povinnostiach,
ktoré pre účastníka vyplývajú z hmotného práva. Tieto práva a povinnosti určujú vecnú legitimáciu
účastníka a tá sa prejaví až vo výsledku sporu. Len v zmysle ust. § 100 ods.1 O.s.p., môže súd
počas konania účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností
javí právne posúdenie veci, avšak nejde ani v tomto prípade o povinnosť súdu, ktorej nesplnením by
súd odňal možnosť konať pred súdom. V konaní pred súdom prvého stupňa však súd prvého stupňa
postupoval správne, ak v zmysle ust. § 100 ods.1 O.s.p. na pojednávaní dňa 10.09.2012 bolo účastníkom
konania dané možné právne posúdenie veci v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka , na základe
čoho mohol byť zo strany navrhovateľov podaný návrh na vykonanie dôkazu za účelom zistenia rozsahu
bezdôvodného obohatenia a teda obvyklého nájomného za prenájom obdobných priestorov v danom
čase t.j. v roku 2009 a 2010. V prejednávanej veci, právny zástupca navrhovateľov, bol poučený o svojich
procesných právach a povinnostiach v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., zo strany súdu bol vyzvaný na
označenie alebo predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Na pojednávaní dňa 10.9.2012
na výzvu zo strany súdu, aby právny zástupca navrhovateľov navrhol doplnenie dokazovania uviedol,
že návrhy na doplnenie dokazovania nemá a súd následne, po zhrnutí návrhov zo strany účastníkov
konania v zmysle ust. § 118 ods.4 O.s.p vyhlásil dokazovanie za skončené. Z týchto dôvodov dospel
odvolací súd k záveru, že procesný postup súdu prvého stupňa bol v súlade sa § 120 ods. 4 O.s.p. a
nedošlo ním k odňatiu možnosti navrhovateľov konať pred súdom. Prvostupňový súd sa vyporiadal so
všetkými zisteniami, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, zhodnotil celý skutkový stav veci a k svojim
úvahám prijal aj jasné právne závery.

Súd prvého stupňa sa tak vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami navrhovateľov a vzhľadom
na to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci podľa § 219
ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Inak tomu ale bolo v závislom výroku o trovách konania, ktoré rozhodnutie bolo potrebné v zmysle
ust. § 220 OSP zmeniť a to z dôvodu, že súd prvého stupňa síce správne rozhodol o náhrade trov
konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému odporcovi priznal účelne vynaložené
trovy konania, ktorých výška ani nebola zo strany navrhovateľov namietaná, avšak prvostupňový súd vo
svojom rozhodnutí opomenul uviesť skutočnosť, že navrhovatelia sú povinní zaplatiť túto náhradu trov
konania spoločne a nerozdielne tak ako to predpokladá ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V právnej teórii i súdnej praxi sa vo všeobecnosti rozlišuje spoločenstvo samostatné, či spoločenstvo
nerozlučné; účastenstvo pre každú vec potom vyplýva z povahy predmetu konania, ktorý spravidla
vymedzuje hmotné (vecné), ale aj procesné právo, a ktorému sa účastníci konania musia podriadiť,
ak chcú mať vo veci kladné meritórne rozhodnutie. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde účastníci
majú také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie vo veci samej musí vzťahovať na všetkých
účastníkov, ktorí vystupujú na jednej, či druhej strane.

V posudzovanej veci navrhovateľmi boli všetci vlastníci a spoluvlastníci bytov v predmetnom bytovom
dome a keďže sa predmet konania týkal ich všetkých, preto museli byť všetci títo nositelia
hmotnoprávnych oprávnení a povinností zaviazaní v zmysle ust.§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
zaplatiť túto náhradu trov konania odporcovi solidárne t.j. spoločne a nerozdielne.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním navrhovateľov proti dopĺňaciemu rozsudku, ktorým súd
rozhodol o náhrade trov konania a dospel k záveru, že toto rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné
v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušiť, nakoľko bolo vydané v rozpore s ust. § 166 ods. 1
O.s.p, z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho vydanie.

Podľa § 156 ods. 4 O.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

Podľa § 166 ods. 1 O.s.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Súd prvého stupňa rozhodol dopĺňacím rozsudkom o náhrade trov konania bez návrhu účastníkov z
dôvodu, že vo svojom výroku rozsudku v časti o náhrade trov konania zo dňa 15.7.2013 neuviedol
spôsob plnenia navrhovateľov voči odporcovi.

Odvolací súd poukazuje na to, že dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa je zmätočný a nejasný
vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd dopĺňacím rozsudkom znovu rozhodol o náhrade trov konania,
čím vlastne nedošlo len k doplneniu pôvodného rozsudku prvostupňového rozsudku súdu, ale k jeho
opätovnému vydaniu v novom znení. Podľa názoru odvolacieho súdu však v súdenej veci neboli dané
dôvody na vydanie tohto dopĺňacieho rozsudku vzhľadom k tej skutočnosti, že o náhrade trov konania
odporcu prvostupňový súd v pôvodnom rozsudku už rozhodol a uložil navrhovateľom povinnosť nahradiť
odporcovi trovy prvostupňového konania.

Dopĺňacím rozsudkom nie je možné výrok o náhrade trov konania navrhovateľa nahradiť takým
spôsobom, že sa povinnosť nahradiť trovy odporcu uloží spoločne a nerozdielne navrhovateľom.

V zmysle ust. § 156 ods. 4 O.s.p. len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. V danom prípade tak súd
prvého stupňa bol momentom vyhlásenia rozsudku viazaný jeho výrokom o náhrade trov konania a nebol
tak daný žiaden zákonný dôvod v zmysle ust. § 166 ods. 1 O.s.p. na vydanie doĺňacieho rozsudku, ktorým
súd opätovne rozhodol o náhrade trov konania aj keď s doplnením, že túto náhradu majú navrhovatelia

plniť spoločne a nerozdielne. Tým, že súd vydal tento dopĺňací rozsudok bez návrhu, rozhodol tak v
rozpore s ust. § 166 ods. 1 O.s.p., čo bolo dôvodom na jeho zrušenie.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
tento na jej priznanie nepodal návrh a taktiež mu nevyplývajú ani z obsahu spisu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.