Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/211/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713211510
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1713211510.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej
veci navrhovateľky: J. S., narodená XX.X.XXXX, bytom Q., B. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Ivana
Sláviková, so sídlom AK Bratislava Vajanského nábrežie 9 proti odporcovi: D. S., narodený 18.6.1975,
bytom Q., M. X/A, zastúpený Advokátskou kanceláriou SODOMA VULGAN, spol. s r.o. IČO: 47 254
084, so sídlom AK Bratislava Trnavská cesta 37, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému: J. S., narodený X.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo D. S., narodený XX.X.XXXX a J. S., rodenej C., narodenej XX.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX F. Č.J., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Č., vo zväzku X, ročník XXXX, na
strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletý J. S., narodený X.XX.XXXX na čas po
rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec má právo stretávať sa s maloletým J. v čase:

- každý párny víkend v kalendárnom roku od piatku od 18,00 hod do nedele do 18,00 hod

- každý nepárny štvrtok v kalendárnom roku v čase od 16,00 hod do 19,00 hod.

- každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠ SR v čase od soboty
prechádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 09,00 hod do nasledujúcej soboty do 18,00 hod

- každý kalendárny rok počas letných prázdnin v čase od druhého piatku v mesiaci júl od 18,00 hod
do nedele nasledujúceho kalendárneho týždňa do 18,00 hod. a od druhého piatku mesiaca august od
18,00 hod do nedele nasledujúceho kalendárneho týždňa do 18,00 hod.

- každý párny kalendárny rok Veľkonočných sviatkov v čase od Veľkonočného piatku od 09,00 hod do
veľkonočného pondelka do 18,00 hod.

- každý nepárny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 22.12 od 18,00 hod do 25.12.
do 18,00 hod.

- každý párny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 25.12 od 18,00 hod do 27.12. do
18,00 hod.

- každý párny kalendárny rok počas Novoročných sviatkov v čase od 30.12. od 9,00 hod do 2.1.
nasledujúceho kalendárneho roku do 18,00 hod.

a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletého J. prevezme v byte matky a v uvedené
dni a hodiny vráti maloletého späť matke v jej byte. Matka je povinná maloletého na styk riadne a včas
pripraviť.

Rodičia sa zaväzujú v dostatočnom časovom predstihu informovať druhého rodiča o prekážkach, pre
ktoré sa styk nemôže realizovať.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého J. mesačne sumou 220,-eur, počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľky, vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred.

Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.7.2013 domáhala rozvodu
manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva
k maloletému J., ktorý sa narodil v ich manželstve. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorila
s odporcom po 13 ročnej známosti z lásky. Manželstvo účastníkov bolo okrem bežných nedorozumení
harmonické, obaja túžili po dieťati čo sa im podarilo až po asistovanej reprodukcií. Po narodení
maloletého navrhovateľka začala pozorovať zmeny v správaní odporcu a ich vzájomné nezhody, ktoré
nevyplývali len s názorových rozdielov ale hlavne v tom, že odporca nemal zodpovedný prístup k rodine
a cela starostlivosť, či už o domácnosť alebo o maloletého syna a riešenie každodenných problémov
boli na navrhovateľke. Odporca vôbec neobmedzil svoje voľnočasové aktivity, často sa zdržiaval mimo
spoločnej domácnosti a v prípade že bol doma, tak prevažnú časť dňa prespal. Dlhodobý nezáujem
odporcu o navrhovateľku, starostlivosť o domácnosť a maloletého syna spôsobili vyčerpanie a stres
navrhovateľky, čo spôsobilo zdravotné problémy navrhovateľke a ani potom sa odporcove správanie
nezmenilo. Účastníci konania sa pokúšali vzťahovú krízu riešiť, no bezúspešne. Z manželstva
sa definitívne vytratila súhra predstáv o živote, porozumenie, citová a psychická podpora. Rozdielne
názory na život, životné hodnoty, vzájomné citové odcudzenie sú podľa navrhovateľky príčinami rozvratu
manželstva, pričom niet nádeje na obnovu manželského spolužitia, manželstvo účastníkov konania
neplní svoj spoločenský účel. Čo sa týka maloletého syna navrhovateľka žiadala v návrhu aby súd
maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne
sumou 250 eur.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol že s návrhom na rozvod súhlasí nesúhlasí však s
dôvodmi ktoré viedli k rozpadu manželstva, podľa neho hlavný dôvod bol v nedostatočnej komunikácií
čo viedlo k problémom a rozpadu vzťahu, tieto problémy si odporca začal uvedomovať cca pred troma
rokmi, kedy sa veľmi veľa hádali a na záchranu manželstva on sám urobil veľmi málo. V súčasnosti sa
to už nedá, problémy sú dlhodobého charakteru od počiatočnej ľahostajnosti až po antipatiu. Žiada súd
aby ich manželstvo rozviedol, obnovenie spolužitia odmieta. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských
práv a povinnosti k maloletému súhlasí aby bol maloletý zverený matke, aby bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletého syna mesačne sumou 200 eur a aby bolo súdom upravené stretávanie sa otca
so synom, súčasne uviedol že sa zaväzuje uhrádzať maloletému kapitálové životné poistenie v ročnej
sume 494,93 eur.

V priebehu pojednávania rodičia navrhli súd schváliť rodičovskú dohodu týkajúcu sa maloletého J. na
čas po rozvode ich manželstva v otázkach zverenia maloletého, zastupovania a spravovania majetku
maloletého a úpravy styku otca so synom. V otázke výšky výživného sa rodičia nevedeli dohodnúť.

Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1 Zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)vo veci rozvodu manželstva
a podľa §120 ods. 2 O.s.p. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J.,
oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého, rozpisom výdavkov na
strane matky, daňovými priznaniami odporcu, potvrdením o príjme matky, potvrdením o návšteve školy,
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú
národnosti slovenskej, posledné spoločné bydlisko mali účastníci v U. v obvode tunajšieho súdu, čím je
daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Z manželstva účastníkov
sa narodil J. S., nar. X.XX.XXXX. Účastníci konania žili v spoločnej domácnosti do júla 2013, kedy sa
navrhovateľka spolu s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od tej doby žijú účastníci
konania oddelene.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení navrhovateľky a odporcu, ktorí
zhodne odmietli pokus o zmierenie, vykonaný súdom podľa §100 ods. 1 O.s.p. mal súd preukázané, že
vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva, ktoré bolo
uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto
manželstvo od júla 2013 neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú,
intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo
účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento
stav je dlhodobý.

Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil na dlhodobé rozdielne nazeranie manželov
na postavenie druhého partnera v manželstve, nezhody v základných otázkach manželského
spolunažívania či výchovy detí, nedostatočná tolerancia odporcu voči navrhovateľke a to všetko vyústilo
do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na
základe čoho nie je možné od nich požadovať adekvátnu obnovu ich manželského spolužitia.
Súd vytvoril účastníkom konania dostatočne dlhý časový priestor, odporučil ich absolvovať pohovor
u psychológa či už k otázkam obnovenia spolužitia , obidvaja účastníci konania opakovane zhodne
na pojednávaní uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli, Manželstvo je
dobrovoľným zväzkom muža a ženy , nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky
a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby
obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to
bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania
nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa Čl.1 a 2 Zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú
si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova
detí. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny
všestranne chráni.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

S konaním o rozvod manželstva je podľa § 113 ods.lO.s.p. je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletému dieťaťu z ich manželstva na čas po rozvode.

Z manželstva rodičov sa narodil maloletý J. , ktorý je vo veku necelých 5 rokov, navštevuje materskú
školu. Mesačné poplatky škôlke 80 eur. Maloletý má ploché nohy používa ortopedické vložky ktoré
sú čiastočne hradené zdravotnou poisťovňou, matka dopláca ročne cca 40 eur. Priemerné mesačné
výdavky na maloletého matka vyčíslila na sumu cca 400 eur. Otec sa so synom stretáva pravidelne, na
jeho výživu prispieva mesačne sumou 200 eur.

Matka maloletého po skončení rodičovskej dovolenky v decembri 2012 bol nezamestnaná evidovaná
na úrade práce z dôvodu že jej dovtedajší zamestnávateľ U. Y. jej pracovné miesto zrušil, pol roka
poberala dávky v nezamestnanosti 1100 eur mesačne a rodinné prídavky. Od 15.5.2014 je zamestnaná
ako asistentka na G. Q. I.. Od júla 2013 spolu s maloletým matka býva spolu s so svojou matkou v 3-
izbovom byte ktorého je matka spolumajiteľkou v polovici. Uvedenú nehnuteľnosť zakúpili v roku 2003
matka uhrádza úver v P.Q. ( 600 000 Sk) mesačné splátky 180 eur , matka je spolu majiteľkou v 3/10nach
podielu na byt v U. ktorý si s manželom zakúpili pred uzavretím manželstva a v rámci dedičského
konania po otcovi nadobudla 1/16-tinu k bytu po babke.

Na pojednávaní matka uviedla, že s manželom žili 18 rokov, všemožne mu pomáhala keď začal podnikať
a keď sa mu začalo dariť v podnikaní, kedy mala rodina z toho profitovať, založil si novú s.r.o., prelial
do nej majetok .

Otec maloletého bol do 3.8.2013 živnostník v odbore finančné poradenstvo, živnosť ukončil z dôvodu
vysokého odvodového zaťaženia. Dovtedy podnikal vo finančnom poradenstve. Následne v máji
2013 bola založená s.r.o. J. S. P..D..G.., s tým istým predmetom podnikania. Táto s.r.o. je stratová. Zo
spoločnosti U. P..D..G.. ako spoločník vystúpil 24.10.2013 a svoj obchodný podiel previedol na dvoch
spoločníkov, za prevod podielu mu neboli vyplatené finančné benefity. V súčasnosti je otec konateľom
P..D..G.. J. S., kde od 09/2013 je zamestnancom mesačná odmena brutto 400 eur. Jedinou spoločníčkou
a vlastníčkou P..D..G.. J. S. T. I.. Č. Y. ktorá uhradila vklad pri vzniku s.r.o. Kmeňový zamestnanci v
uvedenej s.r.o. súd dvaja odporca je jeden z nich, pre s.r.o. vykonávajú činnosť 4 živnostníci, ktorí si v
roku 2014 fakturujú od 184,11 eur až po 2 166,09 eur. Na pojednávaní odporca uviedol, že osobné
motorové vozidlo zn.Citroen C5 predal ako živnostník P..D..G.. J.D. S. za 4 400 eur, naďalej na tomto
aute jazdí, agentúra ma v majetku aj osobné motorové vozidlo zn. Volvo. S poukazom na svoje majetkové
možnosti a schopnosti odporca uviedol že on je schopný uhrádzať na výživu maloletého sumu 150 eur
mesačne.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že matka žiada určiť výživné na maloletého mesačne sumou
250 eur s poukazom na potreby maloletého a táto suma zodpovedá majetkovým pomerom otca, ktorý
deklaruje svoj príjem vo výške 400 eur brutto, pritom jeho aktivity sú v oblasti finančníctva kde sa
priemerné mzda podľa štatistického úradu pohybuje v rozpätí 1000-1500 eur mesačne. Všetky kroky
ktoré odporca v súvislosti s jeho podnikaním uskutočnil spôsobili zníženie jeho príjmu, čím odporca
zaťažil sám seba na úkor maloletého a potreby maloletého majú prednosť pred potrebami odporcu a
aj pred platením hypotéky.

Právny zástupca odporcu uviedol, že výživné v sume 150 eur ktoré je odporca schopný uhrádzať
odôvodňujú predloženým príjmom, výdavky otca sú vyššie ako príjmy, musí sanovať svoju finančnú

situáciu predajom majetku a úmyselné znižovanie príjmu považuje odporca za neodôvodnené.
Navrhovateľka odmieta akceptovať skutočnosť že spoločnosti kde pôsobí odporca s nedarí tak ako by
sa malo a príjem odporcu odráža reálnu ekonomickú situáciu otca.

Kolízny opatrovník uviedol že pre prípad rozvodu manželstva rodičov maloletého J., odporúčajú súdu
schváliť rodičovskú dohodu týkajúcu sa zverenia maloletého, spravovania majetku , zastupovania
maloletého a úpravy styku. Čo sa týka výšky výživného odporučili s poukazom na zachovanie doterajšej
životnej úrovne maloletého zaviazať otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 220 eur.

Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a
muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä
hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich
schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo
vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť
rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Podľa § 28 ods. 1,2 súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa;
správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané že rodičovská dohoda týkajúca sa zverenia maloletého,
zastupovania a spravovania majetku maloletého a úpravy styku otca s maloletým je v súlade s prísl.
zákonnými ustanovenia a hlavne v záujme maloletého preto súd rodičovskú dohodu schválil.

Čo sa týka výšky výživného na ktorú súd otca zaviazal súd svoje rozhodnutie opiera o vek maloletého,
matkou deklarované mesačne vynaložené náklady ktoré vyčíslila na sumu cca 400 eur, zárobkové
možnosti a schopnosti oboch rodičov. Súd zohľadnil aj skutočnosť že maloletý od 9/15 začne
navštevovať základnú školu s čím matke výrazne vzrastú výdavky. Matka je zamestnaná ako štátny
zamestnanec - asistentka na okresnom súde - a ako uviedla inú prácu si vzhľadom na to že má
maloleté dieťa nedokázal nájsť. Otec maloletého počas pojednávania opakovane menil výšku výživného

ktorú je schopný na syna uhrádzať. Spočiatku navrhoval sumu 200 eur následne to bola suma 150
eur. Súd sa nestotožnil s argumentáciou otca že jeho zárobkové možnosti nie sú také aby matkou
požadované výživné dokázal uhrádzať. Všetky kroky v podnikaní ktoré odporca v roku 2013 uskutočnil
súd vyhodnotil ako účelové znižovanie svojho príjmu. Je málo pravdepodobne uveriť tvrdeniam odporcu
ktorý opakovane uvádzal, že svoju živnosť - vo finančnom poradenstve - ukončil z dôvodu vysokého
odvodového zaťaženia, neuvádza dôvod útlmu podnikania, následne je založená P..D..G.. J. S. s tým
istým predmetom podnikania s jeho obchodný menom, v tom istom čase odstupuje svoj obchodný podiel
v P..D..G.. U. - bez akéhokoľvek finančného vyrovnania. Zamestnal sa v agentúre do ktorej previedol
majetok zo živnosti - osobné motorové vozidla, kde vykonáva bezplatne funkciu konateľa a poberá
brutto odmenu 400 eur. Živnostníci ktorí vykonávajú činnosť pre P..D..G.. J. S. si pravidelne fakturujú
odmeny ( od 184 - 2100 eur), z čoho vyplýva že agentúra je funkčná vykonáva podnikateľskú činnosť a
nie je pravdepodobne že odporca ktorý je zainteresovaný na uvedených podnikateľských aktivitách tak
ako je hore uvedené by poberal mesačne 400 eur. Ak to tak v skutočnosti je, nakoľko prepletanie jeho
podnikateľských aktivít je nezistiteľné a nepreskúmateľné bolo povinnosťou odporcu robiť všetky kroky
v podnikaní tak aby to neznížilo jeho príjem s poukazom na jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému
dieťaťu. Neobstoja ani tvrdenia že bol unavený z podnikania preto musel všetky tieto zmeny realizovať.

Súd ma za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca zariadiť si všetky finančné záležitosti tak aby bol
schopný súdom určené výživného uhrádzať , bez toho aby táto výška výživného mala negatívny dopad
na jeho doterajšiu životnú úroveň a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého
odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne
a v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od
ich doručenia.

Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti
tohto rozsudku oznámiť príslušnému orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko ( § 27 ods1 Zákona o rodine).