Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812214617
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812214617.8

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Debt Finance AG, Industriestrasse 13c, 6300 Zug, Switzerland zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom AK Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: I. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX/XX, R. T.
U., t.č. na neznámom mieste zastúpený opatrovníkom I. H., U. B. D. R. za účasti vedľajšieho účastníka
Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264

154 zastúpené JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, AK Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob o
zaplatenie sumy 672,47 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 212,70 eur ako zmluvnej pokuty a v časti o zaplatenie úroku vo výške
0,05 % denne zo sumy 459,77 eur od 21.11.2007 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalobca n e m á na náhradu trov konania právo.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Občianskemu združeniu slovenských
spotrebiteľov AZ trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 118,52 eur na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jozefa Kempa a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca sa dňa 19.12.2012 podanou žalobou na tunajšom súde domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 672,47 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 459,77 eur od

21.11.2007 do zaplatenia a úrokom vo výške 0,05% denne zo sumy 459,77 eur od 21.11.2007 do
zaplatenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 14.03.2007 bol
žalovanému poskytnutý úver splatný v 24-tich mesačných splátkach vo výške 21,24 eur. Žalovaný túto
povinnosť nesplnil a neuhradil sumu 459,7 eur. Žalovaný porušil ustanovenie článku III. VOP zmluvy
o úvere, podľa ktorých bol povinný mesačné splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového
kalendára a tento splátkový kalendár dodržiavať. Uvedené ustanovenia žalovaný porušil tý, že bol v

omeškaní s úhradou 24-tej splátky splatnej dňa 20.11.2007. Podľa článku 12 bod 12.3 VOP je žalovaný
povinný zaplatiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň
omeškania.Žalovanýpohľadávkužalobcuneuhradilaničiastočne.Pohľadávkažalobcukdnešnémudňu
predstavujesumu672,47eur,ktorápozostávazneuhradenejčastiúveru,zmluvnejpokutyaodkúpených
poplatkov. Žalovaný je ďalej povinný zaplatiť 8,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy neuhradenej
časti úveru od 21.11.2007 do dňa zaplatenia a úrok vo výške 0,05 % zo sumy neuhradenej časti úveru

od 21.11.2007 do dňa zaplatenia. Dňa 10.03.2011 uzavrel žalobca ako postupník so spol. Consumer
Finance Holding, a. s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako postupcomZmluvu o postúpení pohľadávok na základe ktorej bola žalobcovi postúpená splatná pohľadávka voči
žalovanému zo zmluvy o úvere vo výške 672,47 eur s prísl. a právami spojenými s pohľadávkou.
Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanému listom zo dňa 24.03.2011 v ktorom vyčíslil výšku

pohľadávky žalobcu a vyzval žalovaného na jej zaplatenie. Žalovaný v stanovenej lehote pohľadávku
žalobcu nezaplatil.

Žalovaný sa vo veci nevyjadril, písomnosti doručované súdom nepreberal a preto mu súd ustanovil vo
veci na zastupovanie opatrovníčku, ktorá vo veci vzniesla námietku premlčania.

Do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastník a to Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154 zastúpené JUDr. Jozefom Kempom,
advokátom AK Nám. Josipa Andriča 1 Chorvátsky Grob, ktoré taktiež vznieslo námietku premlčania.

Do konania na strane žalovaného vstúpil neskôr ďalší vedľajší účastník občianske združenie a to

Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré následne z konania vzhľadom na skutočnosť, že v konaní
už vedľajší účastník vystupuje, z konania vystúpilo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o
pôžičke zo dňa 14.03.2007, obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení zo dňa 24.03.2011,

zmluvou o postúpení zo dňa 10.32.011 vrátane prílohy, vyjadrením žalobcu zo dňa 11.04.2013,
doplnením návrhu zo dňa 11.04.2013, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka zo dňa 30.04.2013,
vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 16.06.2013, správami o pobyte žalovaného, vyjadrením
žalobcu zo dňa 27.08.2013, vyjadrením opatrovníčky žalovaného zo dňa 13.01.2014, vyjadrením
žalobcu zo dňa 14.05.25014-návrhom na zmenu účastníka konania, návrhom na zmenu žalobcu zo

dňa 16.04.2014 vrátane zmluvy o postúpení, oznámením o vstupe druhého vedľajšieho účastníka z
02.09.2014 a oznámením o jeho výstupe, vyjadrením opatrovníčky zo dňa 16.09.2014 a na základe
takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 14.03.2007 Zmluvu o pôžičke, ktorou poskytol veriteľ

žalovanému pôžičku vo výške 16.000,-Sk s lehotou splatnosti 24 mesiacov, výška mesačnej anuitnej
splátka bola 640,- Sk. S poukazom na obchodné podmienky, obsah zmluvy splátky boli splatné k 20.
dňu prvá splátka bola splatná dňa 20.04.2007 a posledná dňa 20.03.2009.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.03.2011 pôvodný veriteľ ako postupca postúpil pohľadávku

vočižalovanému,ktorájepredmetomtohtokonania,napôvodnéhožalobcuakopostupníka,t.j.Profidebt
Slovakia, a.s. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení predmetom postúpenia bola aj pohľadávka ktorá
je predmetom tohto konania.

Následne počas konania došlo opätovne k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia

Debt Finance AG, Industriestrasse 13c, 6300 Zug, Switzerland. Preto súd na základe návrhu žalobcu
s poukazom na predloženú zmluvu o postúpení a za súhlasu nového veriteľa pripustil, aby pôvodný
žalobca z konania vystúpila na jeho miesto vstúpil žalobca, spolčonosť Intrum Justitia Debt Finance
AG, Industriestrasse 13c, 6300 Zug, Switzerland uznesením zo dňa 27.05.2014.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvyuzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na súčasného žalobcu postúpená zmluvami o postúpení,
ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako
aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v
tomto konaní.

Keďže žalobca vzal žalobu čiastočne čo do zaplatenie sumy 212,70 eur ako zmluvnej pokuty a v časti
o zaplatenie úroku vo výške 0,05 % denne zo sumy 459,77 eur od 21.11.2007 do zaplatenia pred
začatím pojednávania vo veci samej, súd konanie v tejto časti v zmysle ust. § 96 ods. 13 Osp zastavil.
Predmetom konania tak ostal zvyšok žalobného návrhu.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá

zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné
aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a
vychádzaťpritomzustanovenia§23aods.1,ods.2,podľaktoréhospotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskouzmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Opatrovník žalovaného a vedľajší účastník na strane žalovaného v priebehu súdneho konania vzniesol
námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou
námietkou vysporiadať.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo

spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu vrátane inštitútu premlčania.

Z vykonaného dokazovania a to zo zmluvy vyplýva že pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.

s. a žalovaný uzatvorili dňa 14.03.2007 Zmluvu o pôžičke, ktorou poskytol pôvodný veriteľ žalovanému
pôžičku vo výške 16.000,-Sk s lehotou splatnosti 24 mesiacov, výška mesačnej anuitnej splátka bola
640,- Sk. To že by pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru v konaní preukázané
nebolo. Preto súd posudzoval splatnosť každej splátky s poukazom na vznesenú námietku premlčania
samostatné.

S poukazom na obsah zmluvy a obchodné podmienky splátky boli splatné k 20. dňu prvá splátka bola
splatná dňa 20.04.2007 a posledná dňa 20.03.2009, bolo dohodnutých 24 splátok). Teda nasledujúcim
dňom 21.03.2009 začala plynúť premlčacia trojročná premlčacia ohľadom poslednej splátky, ktorá
uplynula dňa 21.03.2012. Splátky splatné skôr u nich premlčacia lehota uplynula skôr.

Žalobabolapodanávdanejvecidňa19.12.2012tedapouplynutítrojročnejpremlčacejlehotystanovenej
aj pre poslednú splátku. Teda všetky splátky boli v čase podania žaloby už premlčané. Keďže opatrovník
žalovaného ako aj vedľajší účastník v konaní vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon, tak
ako je uvedené vyššie, považoval za účinné dovolanie sa premlčania. Na základe tejto skutočnosti súd

nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať.

Na základe uvedeného preto súd žalobu v prevyšujúcej časti, ktorá ostala predmetom konania po
čiastočnom zastavení konania z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty zamietol.

Súd ďalej poukazuje, že počas konania žalobca doložil do spisu dohodu o uznesení dlhu so splátkovým
kalendáromzodňa18.07.2013,tedaevidentnedošlokjejpodpisupozačatíkonania.Ztohtodokumentu
vyplýva, že žalovaný uznal dlh, je otázne či ide o o podpis žalovaného. V čase podpisu boli všetky splátky
premlčané. Z dokumentu nevyplýva, že by žalovaný v tomto dokumente prehlásil, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a o jeho následkoch, že by bol žalobcom o tom poučený.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy

spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanou.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaní dlh, takéto uznanie

zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,
nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval.

Zo strany žalovaného dňa 18.07.2013 došlo k podpísaniu Dohody uznaní dlhu so splátkovým

kalendárom. Evidentne došlo k jej podpisu po začatí konania. Z tohto dokumentu vyplýva, že žalovaný
uznal dlh, je otázne či ide o o podpis žalovaného. V čase podpisu bol dlh premlčaný. Z dokumentu
nevyplýva, že by žalovaný v tomto dokumente prehlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho
následkoch, že by bol žalobcom o tom poučený.

Vdanomprípadetotižideopredformulovanýobsahdohody.Samotnéuznaniedlhujespojenésdohodou
o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník - žalovaný, si bol
vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobca sám po začatí konania inicioval uzatvorenie takejto dohody. Spotrebiteľovi, určite
išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach. Je zrejmé vzhľadom na predformulovaný obsah

dohody že musel podpísať celý formulár. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu dohody
a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle
žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.
Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaný ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné
postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka

Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, ktoré označenie môže u bežného občana -
spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho
právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie

až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých
obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné
prehliadať ani v rovine súkromného práva.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä

konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona
o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane

spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vovzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.07.2013, ktorú žalovaný podpísal, súd vzhľadom na vyššie
uvedené hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené

zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa
- žalobcu, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu

žalovaným súd považuje za právne neúčinné, pretože žalovaný s na najväčšou pravdepodobnosťou
nemalvedomosťo následkochuznaniadlhu,ktoréjezakomponovanédodohodyouzavretísplátkového
kalendára, ako to bolo preukázané v mnohých iných obdobných veciach vedených na tunajšom súdu,
pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uznať dlh a nejde
iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii

by žalovaný uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísal aj vzhľadom na premlčanie dlhu v
čase podpisu dohody okrem poslednej splátky. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti
žalovanú nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, ktorá v dobrej viere a snahe uhradiť dlh
v splátkach, podpísala formulár, obsah ktorého jej nebol zrejmý. Súd takému záveru dospel aj napriek
tomu, že žalovaný sa vo veci nevyjadril s prihliadnutím na konanie žalobcu v obdobných prípadoch,

prihliadol aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ust. § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení

mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanému žiadna náhrada
trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a trovy konania nevyčíslil, súd
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.Žalobca vzhľadom na výsledok sporu nemá právo na náhradu trov konania.

Na strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný vystupoval vedľajší účastník. S prihliadnutím aj na
procesné zavinenie zastavenia konania má aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane žalovaného,
ktorý bol v celom rozsahu úspešný právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník si náhradu trov
konania uplatnil, pričom tieto u neho pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Vrámcináhradytrovprávnehozastúpeniasúdpriznalprávnemuzástupcovivedľajšiehoúčastníkanárok
na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena podľa § 10 ods.1, § 13 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky a to za nasledovné
úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania z 2013.............51,45 eur + RP 7,81 eur
- písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 16.06.2013......51,45 eur + RP 7,81 eur

Spolu: 118,52 eur

Pre úplnosť súd poukazuje, že po rozhodnutí vo veci dňa 16.10.2014 bola do spisu doručená námietka
proti vstupu druhého vedľajšieho účastníka do konania, pričom súd o nej nerozhodoval pretože ide
o nedôvodnú námietku vznesenú po rozhodnutí vo veci a navyše druhý vedľajší účastník z konania
následne vystúpil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.