Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Klaudia Talašová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514200360
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Talašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1514200360.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti

súduoR.W.,nar.XX.X.XXXX,bytomumatky,načasdoplnoletostizastúpenéhokolíznymopatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky J. W., nar.
X.XX.XXXX, bytom Q., A. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou RV IURIS, so sídlom Osvetová 24,
Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Rastislav Vranec, advokát, Mojmírova 13, Slovenský Grob a otca:
T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., C. M. 9, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k plnoletému R. W., nar. XX.X.XXXX z doterajšej sumy 1300,-
Sk na sumu 150,- Eur mesačne od 1.9.2013, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci

vopred k rukám plnoletého R..

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 30.9.2014 v celkovej sume 1.259,70 Eur súd povoľuje otcovi
splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2014,
pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 4.6.2003 č.k. 13P 141/02-24.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 8.1.2014, doručeným tunajšiemu súdu 14.1. 2014, postúpeným Okresnému súdu
Bratislava IV dňa 7.2.2014, ktorý uznesením zo dňa 13.2.2014, č.k. 13P 35/2014-11 preniesol svoju
miestnu príslušnosť na tunajší súd a spis mu doručil dňa 8.4.2014, žiadala matka súd, aby zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca k v tom čase maloletému R. na sumu 190 eur mesačne od 1.9.2013

z dôvodu, že od roku 2005 náklady syna podstatne vzrástli, keď v čase ostatného rozhodnutia o
výživnom bol žiakom prvej triedy základnej školy a v súčasnosti je študentom strednej odbornej školy.
Je reprezentantom FK R. C., s čím vznikajú ďalšie výdavky spojené so zabezpečovaním oblečenia,
športovej výbavy, úhradou členského poplatku.

Otec s návrhom nesúhlasil, a žiadal súd, aby ho zamietol z dôvodu, že na syna R. prispieva sumou
53,10 eur mesačne, okrem toho ho mu dáva na Vianoce 100 eur, na narodeniny 70 eur a na meniny 40eur. A pri osobných stretnutiach mu dáva minimálne raz za mesiac 10-20 eur. Keďže s matkou majú i
ďalšieho syna U. W., nar. X.X.XXXX, tieto sumy sa týkajú aj tohto ďalšieho syna.

V priebehu konania Dominik dovŕšil plnoletosť, k návrhu matky sa pripojil. Potvrdil, že otec mu okrem

výživného, ktoré platí v sume 53,10 eur mesačne, dáva 100 eur na Vianoce a 20 alebo 40 eur na meniny,
pričom tento rok mu na meniny nedal nič.

Kolízny opatrovník uviedol, že Dominika zastupuje v konaní v období od podania návrhu do jeho
plnoletosti a navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k R. na sumu 160 eur mesačne od podania
návrhu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 141/2002-24

zo dňa 4.6.2003 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k v tom čase maloletému R. zo sumy 1 100 Sk na
sumu 1 300 Sk mesačne od 1.9.2002. V tom čase bola matka rozvedená, jej čistý priemerný mesačný
príjem za obdobiu september 2001 až december 2001 dosiahol 6 920 Sk, za rok 2002 7 523 Sk a za
prvé štyri mesiace roka 2003 6 148 Sk. Poberala rodinné prídavky vo výške 1 660 Sk mesačne. Otec
bol riadne zamestnaný s čistým priemerným mesačným príjmom za obdobie marec 2002 až december

2002 vo výške 13 622 Sk a za tri prvé mesiace roka 2003 vo výške 10 140 Sk. Bol rozvedený, býval u
svojich rodičov, ktorým prispieval na nájomné sumou 400 Sk mesačne. Nevlastnil žiadne nehnuteľnosti,
len staré auto zn. Škoda, ktoré bolo nepojazdné. Rodičia mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť k U. W., nar.
X.X.XXXX. L. R. bol vo veku 6,5 rokov, od 1.9.2002 začal navštevovať základnú školu, nosil okuliare.
V rámci školy chodil na tenis, za ktorý matka platila 50 Sk mesačne. Iné krúžky nenavštevoval.

. V súčasnom období je matka naďalej rozvedená, pribudla jej jedna ďalšia vyživovacia povinnosť
k maloletej M. F., nar. XX.XX.XXXX. S otcom maloletej M. i s t.č. plnoletým R. a U. žijú v spoločnej
domácnosti. Čistý priemerný mesačný príjem jej partnera v tomto roku dosiahol 1 269 eur. Matka
má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s J. - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť,
a.s., kde však nedosahuje žiaden príjem. Rodičovský príspevok poberala do roku 2012 v sume

194,70 eur mesačne. Od 8.8.2011 do 31.3.2013 pracovala ako pokladníčka u U. P. Y. U. s čistým
priemerným mesačným zárobkom 356,52 eur, tento pracovný pomer bol skončený dohodou bez
vyplatenia odstupného. Od 1.5.2013 je zamestnaná ako pokladníčka v I., kde jej mesačný príjem
dosahuje 549,60 eur netto. Podľa vlastného vyjadrenia vlastní nehnuteľnosti na východnom Slovensku
v minimálnej čiastke, inak je nemajetná, so zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá. Ako

vyučený chemik - operátor v tomto odbore nikdy nepracovala.

Otec je naďalej rozvedený, okruh jeho vyživovacích povinností sa nezmenil. Ako skladník, vodič,
produkčný pracoval od roku 2004 v J., s.r.o., kde jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie
09/2012-12/2012 dosiahol 478,77 eur, v roku 2013 479,84 eur a za prvých päť mesiacov roka 2014
550,87 eur. Tento pracovný pomer bol skončený dohodou bez vyplatenia odstupného a odchodného.

Od 1.6.2014 je zamestnaný v J., s.r.o., kde jeho mzda dosahuje 482 eur netto mesačne. Brigádne
si zarobí cca 200 eur mesačne. Ako vyučený zámočník s maturitou v tomto odbore nikdy nepracoval,
pracuje ako šofér. Podľa vlastného vyjadrenia žije so svojou partnerkou v 3 izbovom byte pôvodne vo
vlastníctve jej bývalého manžela, ktorý si od neho odkúpila a stala sa výlučnou vlastníčkou tohto bytu.
Titulom vyplatenia kúpnej ceny za byt si otec zobral hypotekárny úver vo výške 59 800 eur, ktorý spláca

po 348 eur mesačne. Uviedol, že po zaplatení tohto úveru bude vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
v 1 s partnerkou. Otec je vlastníkom osobného automobilu zn. F. beatle, inak je nemajetný. Podľa
zistenia súdu, bola otcova partnerka od 7.2.2011 do 27.3.2011 nezamestnaná, evidovaná na úrade
práce. Od 1.9.2013 pracuje v F & LS, s.r.o. s čistým priemerným mesačným zárobkom 406,29 eur. Otec
so zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá.

Plnoletý R. je v školskom roku 2014/2015 študentom IV. ročníka P. odbornej školy, kde matka zaplatila
na tento školský rok poplatok ZRPŠ v sume 20 eur, synovi kúpila počítač s príslušenstvom a tlačiareň,
ktoré potrebuje k štúdiu, všetko v hodnote 2 272,52 eur, každoročne mu kupuje učebnice slovenského
a anglického jazyka ako aj pracovné zošity. R. hrá futbal za FK R. C., kde členský poplatok na pol
sezóny činí 50 eur. Okrem toho mu matka musí kupovať kopačky a halovky, športové súpravy, platí mucestovné na tréningy a zápasy. R. trvale zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom nemá. V
zmysle dohody o brigádnickej práci študentov uzavretej dňa 1.12.2013 na dobu neurčitú s IB D., s.r.o.
vykonáva upratovacie práce s dohodnutou odmenou 66 eur mesačne brutto.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby

základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané
jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u
samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti

uplatniť sa v konkurencii.

Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 12 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na
strane plnoletého i jeho rodičov a zistil, že za uvedené obdobie R. úmerne veku vyrástol, jeho potreby
sa zvýšili niekoľkokrát v každom smere, posledná podstatná zmena pomerov na jeho strane nastala
1.9.2011, kedy prestúpil na strednú školu.

Čo sa týka rodičov, na strane matky nastala zmena pomerov v tom, že jej pribudla jedna ďalšia
vyživovacia povinnosť, a že jej príjem sa zvýšil, treba však uviesť, že už počas rodičovskej dovolenky
musela začať pracovať z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Otcov príjem z pracovného
pomeru sa len mierne zvýšil, okrem toho si brigádnicky privyrobí cca 200 eur mesačne.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh na zvýšenie výživného je podaný

dôvodne, vyhovel mu však čiastočne a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k plnoletému R. na sumu 150
eur mesačne od 01.09.2013, teda odkedy žiadala matka, i keď poslednú podstatnú zmenu pomerov na
jeho strane zistil už skôr, t.j. nástupom R. do prvého ročníka strednej školy. Je totiž nesporné, že potreby
stredoškolákov sú podstatne vyššie ako potreby žiakov základnej školy. Matka pln. R. každoročne platí
poplatok ZRPŠ, kupuje mu potrebné učebnice, pracovné zošity, kúpila mu i pre štúdium potrebný

počítač s tlačiarňou. Plnoletý R. je aktívny športovec, futbal hrá za FK R. C., s čím súvisia ďalšie jehozvýšené náklady súvisiace s úhradou členského poplatku, kúpou športovej obuvi a oblečenia, úhradou
cestovného na tréningy a zápasy, zabezpečením zvýšeného príjmu stravy a pitného režimu. Tieto
zvýšené náklady boli riadne preukázané. Výživné v sume 150 eur mesačne považuje súd v súčasnom

období za určené na dolnej hranici vzhľadom k veku a odôvodneným potrebám plnoletého, ale je
primerané pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Pri rozhodovaní súd neprihliadol na argument
otca, že spláca hypotekárny úver (navyše za byt, ktorý nie je jeho vlastníctvom )a túto skutočnosť
je potrebné vyhodnotiť v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní súd zohľadnil,
že rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k ich spoločnému synovi U., a že matka má okrem toho

ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej M.. Súd je toho názoru, že je vo finančných možnostiach s
schopnostiach otca platiť súdom určené zvýšené výživné, pretože otec v konaní nepreukázal svoju
zdravotnú, odbornú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu
povinnosť mohol riadne plniť a neprenášal ju na druhého rodiča, v danom prípade na matku. Otca
neospravedlňujú jeho nepriaznivé finančné pomery, pretože vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi si
musí plniť a to hoc i na úkor zabezpečovania si vlastných potrieb. Každý rodič je povinný vyvinúť

maximálne úsilie na to, aby si zabezpečil dostatočný príjem na to, aby mohol plniť svoju základnú
vyživovaciu povinnosť riadne. Plnoletý R. je riadnym študentom denného štúdia na strednej škole.
Skutočnosť, že sám brigáduje, ešte neznamená, že nie je na výživu svojich rodičov odkázaný. Otec
doteraz na syna platil výživné v sume 53,10 eur mesačne, čo je absolútne nezodpovedajúce veku a
odôvodneným a preukázaným potrebám pln. R.. Treba podotknúť, že partner matky, s ktorým matka žije

v spoločnej domácnosti, nemá vyživovaciu povinnosť k pln. R. ani k U.. Pri rozhodovaní v danej veci
súd nezohľadnil skutočnosť, že otec syna na Vianoce , narodeniny a meniny obdarúva, pretože sú to
jednorázové príspevky a aj matka svojich synov pri týchto príležitostiach obdarúva. Súd však vzal do
úvahy to, že od ostatnej úpravy výživného k t.č. plnoletému R. došlo opakovane k nárastu cien, tovarov
a služieb ako aj to, že časť potrieb R. matka hradí z prídavkov na neho vyplácaných v aktuálnej výške

23,52 eur mesačne.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh matky vo zvyšku zamietol.

Nakoľko súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 1.9.2013, zročné výživné ku dňu 30.09.2014 vyčíslil
v celkovej sume 1.259,70 eur (150 eur - 53,10 eur,- = 96,90 eur x 13 mesiacov =1 259,70 eur) o
podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p., s prihliadnutím na pomery zistené

na strane otca, i keď sám o to nepožiadal.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v piatich vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,

cestou podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť, uloženú mu vo vykonateľnom rozsudku, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.