Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zita Nagypálová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/552/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712203565
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712203565.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci žalobcu
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35
724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom ul. Pajštúnska č. 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, XXX XX V. G.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Lučenci, ul. J. Kráľa 5/A, v konaní o zaplatenie 146,09
€ s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/89/2012-138
z 20. 11. 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 24,41 € ako trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja
Cifru, advokáta, vedený v E. banke, a. s., L., č. ú: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd žalobu o zaplatenie 146,09 € s príslušenstvom z dôvodu dôvodne vznesenej námietky
premlčania žalovanou zamietol. Pohľadávka žalobcu vyplývala zo zmluvy o úvere uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu GE Capital Multiservis, k. s., so sídlom v Bratislave a žalovanou dňa
10. 07. 2001. Na základe tejto zmluvy o úvere vedenej pod č. 1122731906 poskytla spoločnosť GE
Capital Multiservis, k. s., žalovanej úver v sume 238,93 € na nákup tovaru špecifikovaného v zmluve.
Žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach. Svoj záväzok nedodržala. V
článku 7 Predčasné splatenie a ukončenie zmluvy, bod 7.3 Obchodných podmienok si strany zmluvy
o úvere dojednali, že veriteľ je oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých čiastok
dlhovaných zákazníkom podľa zmluvy v prípade, že je v omeškaní s platení viac než troch splátok.
Právny predchodca žalobcu zosplatnil úver dňom 06. 01. 2002. Táto skutočnosť medzi účastníkmi
konania nebola sporná. Zmluvu o úvere napriek dohode jej účastníkov o podriadenie ich vzťahu
Obchodnému zákonníku považoval za spotrebiteľskú zmluvu podliehajúcu ustanoveniam Občianskeho
zákonníka a právnych predpisov upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Premlčaciu
dobu počítal podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru 07. 01.
2002 začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde, ktorá uplynula
07. 01. 2005. Žalobca podal žalobu na súde až 01. 03. 2012. Námietka premlčania vznesená žalovanou
a vedľajším účastníkom na jej strane bola vznesená dôvodne, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 26. 05. 2010, v ktorej žalovaná malauznať svoj záväzok čo do právneho dôvodu a výšky už vo vzťahu k žalobcovi, je výsledkom nekalej
obchodnej praktiky žalobcu, ktorý neinformoval žalovanú o predmete dohody a následkoch jej podpisu,
preto je v zmysle § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal z dôvodu, že neboli uplatnené a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške 48,46 €
ako trovy právneho zastúpenia.
Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním žalobca. Zdôrazňoval, že žalovaná 26. 05. 2010
podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá spĺňa všetky náležitosti
vyžadované zákonom pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z
nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V bode 3.1 Dohody
potvrdila žalovaná vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Uplynutím premlčacej
doby právo veriteľa nezaniká. Záväzok dlžníka voči veriteľovi naďalej trvá. Žalovaná podpisom dohody
prejavila svoju vôľu splniť existujúci záväzok. Dohoda nie je zložitá, jej text nie je rozsiahly, aby sa
žalovaná nemala možnosť oboznámiť s ňou. Žalovaná podpísala dohodu vo svojom bydlisku, mala
možnosť si ju v pokoji prečítať, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť ju a
nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasila. Tvrdenia žalovanej, že obsah dohody jej nebol známy,
považuje žalobca za účelovo vykonštruované, nepravdivé a ničím nepodložené s cieľom vyhnúť sa
plateniu dlhu. Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov súdom žalobca považuje za zarážajúci,
nakoľko sa súd iba stotožnil s vyjadrením žalovanej o premlčaní dlhu a uveril jej, že nemala vedomosť
o premlčaní dlhu napriek tomu, že žalobca predložil v konaní relevantný jednoznačný dôkaz o uznaní
záväzku žalovanou. Okresný súd bezdôvodne zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej. Vedľajší účastník je združením na ochranu spotrebiteľa, ktorý musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Trovy vynaložené na právne zastúpenie nie sú trovami účelne vynaloženými
nauplatneniealebobráneniepráva.Navrholrozsudokokresnéhosúduzmeniťažalobevyhovieťvcelom
rozsahu a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Vedľajší účastník na strane žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v rámci procesu
transpozície právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie bolo do právneho poriadku
Slovenskej aj Českej republiky etablované spotrebiteľské právo. V súkromnoprávnej rovine sú
ustanovenia spotrebiteľských zmlúv uvedené v Občianskom zákonníku a ostatných spotrebiteľských
normách, ktoré sú vo vzťahu ku všetkým ostatným súkromnoprávnym predpisov slovenského právneho
poriadku ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne
implementujú záväzné európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. Osobitný
režim spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu (spotrebiteľa), ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s dodávateľmi. V rámci správnej
interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv smerujúcich k ochrane spotrebiteľa je
potrebné vychádzať z „teórie výhodnosti“, ktorá v každom konkrétnom prípade vždy odôvodňuje
preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré súd na prospech spotrebiteľa. Odôvodnenosť
použitia teórie výhodnosti je daná úmyslom zákonodarcu vyvážiť objektívne existujúcu nerovnováhu
nedostatočne informovaného spotrebiteľa so slabou vyjednávacou pozíciou a odborne pripraveného
dodávateľa so silnou vyjednávacou pozíciou. Od prijatia Obchodného zákonníka, ktorého koncepcia
vychádza z predpokladu, že upravuje vzťahy medzi podnikateľmi v rámci ich obchodno-záväzkových
vzťahov, resp. vzťahov súvisiacich s ich podnikaním, sa spoločenská situácia podstatne zmenila. V čase
schvaľovaniaObchodnéhokódexuboloposkytovanieúverovvýlučnouvýsadoubankovýchdomov,ktoré
požívali v spoločnosti vážnosť serióznych inštitúcií plniacich okrem komerčných aj verejnoprospešné
účely pri financovaní potrieb obyvateľov. Tento postoj mal bezosporu vplyv na zaradenie bankových
produktovvyužívanýchprevažnouväčšinouobyvateľstva(fyzickýmiosobaminepodnikateľmi),t.j.najmä
úverov a vedenie peňažných účtov do kategórie tzv. absolútnych obchodov. V priebehu uplynulých
rokov však došlo k zásadnej zmene v spôsobe poskytovania úverov a v typoch úverov, ktoré sú k
dispozícii a sú využívané spotrebiteľmi. V období prijatia Obchodného zákonníka neboli na území
vtedajšieho Československa známe nebankové úvery. Dogmatickú teóriu absolútneho obchodu v
úverových vzťahoch považuje vedľajší účastník v kontexte kogentnej a špeciálnej spotrebiteľskej
úpravy za súčasného stavu spoločenského vývoja za prekonanú. Taktiež dojednanie o použití
všeobecnej úpravy záväzkov podľa Obchodného zákonníka je potrebné posúdiť ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Použitie Obchodného zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je jednoznačne pre
spotrebiteľa znevýhodňujúce a naopak dodávateľa stavia do ešte výhodnejšieho postavenia. Vedľajšíúčastník uznáva , že samotný izolovaný inštitút premlčania neslúži na ochranu spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany a rozhodnutie o tom, či sa na právny vzťah aplikuje premlčanie podľa Občianskeho
zákonníka alebo Obchodného zákonníka má svoje logické základy v použití právneho kódexu, ktorý
svojim charakterom zodpovedá poslaniu spotrebiteľského práva. Vedľajší účastník zastáva názor, že
každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy
spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne Občianskym zákonníkom.
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 26. 05. 2010 správne vyhodnotil okresný
súdakorozpornúsdobrýmimravmi,pretožeprijejuzatváranínebolidodržanéprincípydobromyseľnosti,
čestnosti a žalobcom bol využitý omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku
spotrebiteľom. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu,
ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky, ak je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol
rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v
rozsahu odvolania žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,
2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne vo výrokoch a čiastočne
sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia obmedzí len na odpovede na odvolacie námietky žalobcu.
Podstatourozhodnutiaokresnéhosúdujezáver,ženárokžalobcujepremlčanýzdôvodu,žepohľadávka
žalobcu (jeho právneho predchodcu, od ktorého nadobudol žalobca pohľadávku zmluvou o postúpení
pohľadávky) je premlčaná a na základe neplatnej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku nedošlo k predĺženiu premlčacej doby v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Tento právny
záver okresného súdu považuje odvolací súd za správny. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo
podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku k účinnému uznaniu záväzku s
následkami predĺženia premlčacej doby na 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých
žalobca dával podpisovať žalovanej uvedenú listinu (9 rokov po poskytnutí úveru, 8 rokov po jeho
zosplatnení, síce v domácom prostredí žalovanej, kde ale nemala žalovaná možnosť poradiť sa s
odborníkom), s ohľadom i na skutočnosť, že žalobca mal vopred pripravené vyhlásenie o uznaní
záväzku, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že takéto konanie je konaním
v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
z dôvodu, že poskytnutím mylných informácií o výške dlhu (54,64 € + príslušenstvom 21,91 € oproti
uplatneným 146,09 € + úroky z omeškania) o poskytovateľovi pôžičky GE Money, a. s., namiesto
veriteľa uvedeného v zmluve o úvere GE Capital Multiservis, k. s., dosiahol uznanie dlhu v záujme
predĺženia premlčacej doby. Podnet na uzavretie dohody o splátkovom kalendári neprišiel od žalovanej,
ako sa to snaží podsúvať žalobca v odvolaní, že žalovaná, vedomá si svojho záväzku mienila splniť
dlh v splátkach, aby nefigurovala v databáze neplatičov. Rovnakým spôsobom dosiahol žalobca podpis
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku u mnohých spotrebiteľov, čo je odvolaciemu
súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Množstvo totožných prípadov svedčí o nekalej obchodnej
praktike žalobcu podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., zmyslom a cieľom ktorého bolo zabezpečiť
pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti spotrebiteľa. Okresný súd dospel k správnemu
záveru, že takémuto konaniu nie je možné v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytnúť právnu
ochranu a dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu je neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe neplatnej dohody o uznaní záväzku nemohli
nastať zákonom predpokladané účinky, zákonná premlčacia doba uplynula.
Okresný súd posúdil premlčanie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka z dôvodu, že zmluvu o
úvere uzatváral spotrebiteľ a spotrebiteľská zmluva podľa názoru okresného súdu podlieha režimu
Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľskou zmluvou môže byť aj zmluva uzatvorená podľa § 497
Obchodného zákonníka. Zmluva uzavretá žalovanou 10. 07. 2001 zodpovedá definícii spotrebiteľskejzmluvy podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31. 12.
2002 a § 2 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, keďže žalovaná nepoužila predmet plnenia na podnikateľské
účely, išlo o zmluvu typovú a pôvodný veriteľ bol podnikateľom poskytujúcim úvery. Pre rozhodnutie tejto
konkrétnej veci nie je podstatný záver, či mal súd posudzovať dĺžku a plynutie premlčacej doby podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka z dôvodu, že ku dňu podania žaloby
01. 03. 2012 uplynula aj 3-ročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka aj 4-ročná premlčacia
doba podľa Obchodného zákonníka. Pre správne rozhodnutie vo veci bolo dôležité iba zistenie dátumu
splatnosti úveru 06. 01. 2002, vyhodnotenie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
či ide o platný právny úkon, v dôsledku ktorého by sa premlčacia doba predĺžila a dátum podania žaloby
na súd. Okresný súd správne postrehol všetky relevantné skutočnosti a rozhodol vecne správne, keď
námietku premlčania považoval za dôvodnú.
Rozhodnutie okresného súdu o trovách konania je v súlade so zákonom. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. má
účastník, ktorý mal vo veci úspech, právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná si náhradu trov konania
napriek úspechu v konaní neuplatnila. V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník, ktorým je
združenie na ochranu spotrebiteľa, za účelom pomoci žalovanej v spore. Účasť právnickej osoby, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, ako vedľajšieho účastníka predpokladá a umožňuje
§ 93 ods. 2 O. s. p.. Vedľajší účastník má podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Rovnaké práva vedľajšieho účastníka znamenajú aj právo na právnu pomoc
pred súdmi v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ak vznikne právo na náhradu trov
konania účastníkovi, ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval, rovnaké právo vzniká i vedľajšiemu
účastníkovi. Trovy právneho zastúpenia sú podľa § 137 O. s. p. trovami konania. Trovy právneho
zastúpenia boli vedľajším účastníkom vynaložené účelne. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal
adresné vyjadrenia k návrhu na začatie konania a jeho pomoc žalovanej v spore bola úspešná.
Právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo žalovanej a vedľajšiemu
účastníkovi na jej strane. Žalovaná náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p.
nepožadovala. Vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,41 € za
1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalobcu vo výške 16,60 € a paušálnej náhrady nákladov
vo výške 7,81 € podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Základná sadzba tarifnej odmeny z hodnoty sporu
146,09 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je 16,60 €, výška paušálnej náhrady 7,81 €.
Súčet týchto dvoch súm je výška trov odvolacieho konania, na náhradu ktorých vedľajšiemu účastníkovi
vzniklo právo. Na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd zaviazal neúspešného žalobcu. trovy
odvolacieho konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.