Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202421
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614202421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r .o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi Š. Š., Z.. XX. XX.
XXXX, B. Ľ. XXX, v konaní o zaplatenie 182,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 17. 03. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku 182,48
eur s úrokmi z omeškania 8,5 % ročne od 28. 06. 2013 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že

na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
s postupcom Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava zo dňa 27. 06. 2013, mu postupca postúpil
pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporca uzatvorili dňa 29. 06. 2007 Zmluvu č. 333723098 (ďalej
len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov.
Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Navrhovateľ vyslovil
názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti Zmluvy o úvere podľa § 497 - 507
Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZSÚ“). Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 209,10 eur, ktorá pozostávala
z istiny 182,13 eur, riadneho úroku 0,35 eur, úroku z omeškania 26,53 eur a ostatného príslušenstva
0,04 eur, v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a. s. deklaruje,
že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávok.

V odpovedi zo dňa 16. 06. 2014, vypracovanej navrhovateľom na výzvu súdu, navrhovateľ uviedol,
že dňa 04. 08. 2008 pôvodný veriteľ poskytol odporcovi úverový rámec vo výške 165,97 eur (vtedy
5 000,-Sk). Zo samotnej podstaty produktu potom nie je možné uviesť z čoho pozostáva dohodnutá
mesačná splátka, pretože žiadna dohodnutá mesačná splátka nebola. Jedná sa o povolené prečerpanie
na účte a pôvodný veriteľ takisto nemohol mať vedomosť či a v akej výške bude odporca poskytnuté
finančné prostriedky čerpať. Uviedol, že sumu 0,04 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky
a sumu 26,58 eur predstavujúcu úroky z omeškania, si v tomto konaní neuplatňuje. Istinu 182,13 eur

odôvodnil ako rozdiel debetných a kreditných operácií, vyznačených v pripojenej platobnej histórii. Ako
debetné operácie označil výber kartou vo výške 6 548,13 eur, platba kartou 16,60 eur, odchádzajúce
platby vo výške 6 880,28 eur, poplatok za vedenie účtu vo výške 14,68 eur, poplatok za účtovnú položku
8,03 eur, poplatok za kartovú operáciu 17,13 eur, debetné úroky vo výške 89,01 eur s tým, že vzmysle Sadzobníka je úroková sadzba pre zmluvný úrok vo výške 16,90 % ročne. Ako kreditné operácie
označil úhrady vo výške 13 361,37 eur a kreditné úroky 0,36 eur. Rozdiel medzi debetnými a kreditnými
operáciami potom je 182,13 eur.

V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa
§ 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156
ods. 3 O. s. p. bol dňa 02. 10. 2014 o 08,15 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu

dňa 17. 09. 2014.

Listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len „postupca“) a odporca uzatvorili dňa 29. 06. 2007 Zmluvu
o bežnom účte č. 0333723098/0900, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie
povoleného prečerpania z účtu „po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky

pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám
nepodnikateľom s účinnosťou od 01. 02. 2006“. Žiaden ďalší listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že
odporca splnil podmienky uvedené v Obchodných podmienkach banky, kedy a v akej výške mu bolo
poskytnuté tzv. povolené prečerpanie k účtu a za akých podmienok, navrhovateľ nepredložil. Pôvodný
veriteľ oznámil odporcovi listom zo dňa 09. 07. 2013, že došlo k postúpeniu pohľadávky navrhovateľovi

v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka a súčasne bola predložená aj Zmluva o postúpení pohľadávok
spolu s prílohou týkajúcou sa odporcu. Tým mal súd preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa.
Navrhovateľ predložil platobnú históriu úveru z ktorej však nevyplýva, že dňa 04. 08. 2008 bol odporcovi
poskytnutý úverový rámec 5 000,-Sk (165,97 eur), len z nej možno zistiť, že debetné zostatky na účte
odporcu boli zaznamenané prvýkrát v decembri 2007 a odvtedy sa debetný zostatok na účte vyskytoval

v určitých obdobiach v rôznej výške. Posledná finančná operácia bola odporcom vykonaná dňa 21.
12. 2010, kedy na účet bola zaznamenaná úhrada 200,-eur, bezhotovostný výber (trvalý príkaz/inkaso)
191,63 eur a po tejto bankovej operácii ku dňu 21. 12. 2010 bol vykázaný mínusový zostatok na účte
160,97 eur. Odvtedy už na účte nie sú zaznamenané žiadne bankové iniciované odporcom, iba postupca
pripisoval na účet rôzne poplatky až do 18. 07. 2011, kedy účet zrušil so zostatkom 182,13 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej „ZSÚ“), ktorý
bolplatnývčaseuzatváraniazmluvy,sanaúčelytohtozákonarozumiezmluvouospotrebiteľskomúvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluva o bežnom účte bola uzavretá dňa 29. 06. 2007, teda už za účinnosti zákona č. 150/2004, ktorým
sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník, ktorým do nášho právneho poriadku bola implementovaná
smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
pričom podľa judikatúry Súdneho dvora môže súd členského štátu interpretovať a aplikovať normy

vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrany spotrebiteľa maximálne priblížila účelu,
rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom prípade smernica Rady č. 93/13/EHS.

Podľa § 1 ods. 3 ZSÚ, zákon sa nevzťahuj na úver formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom, ako na kreditnú kartu; tým nie je

dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že postupca poskytol na účely disponovania
s finančnými prostriedkami na bežnom účte platobnú kartu, čo potvrdzuje platobná história, ako aj
špecifikácia návrhu v odpovedi navrhovateľa na výzvu súdu. Potom sa na daný zmluvný vzťah použijú

ustanovenia ZSÚ.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zlepšiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a/ ZSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje
najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 5 ZSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva bola uzavretá za účinnosti ZSÚ, pričom navrhovateľ tvrdil, že na jej základe jeho právny
predchodca poskytol odporcovi povolené prečerpanie a to dňa 04. 08. 2008 úverový rámec vo výške
165,97 eur (5 000,-Sk). Aj keď sa jedná v zmysle § 261 ods. 3

písm. d) Obchodného zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) o tzv. absolútny obchod,
ale nakoľko ide o spotrebiteľskú Zmluvu, ustanovenia Obchodného zákonníka možno použiť iba v
prípade, ak by táto právna úprava bola výhodnejšia ako úprava Občianskeho zákonníka a zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Navrhovateľ tvrdil, že odporcovi poskytol úver formou povoleného prečerpania, ale nepreukázal Zmluvu
obsahujúcu zmluvné dojednanie o podmienkach splatenia tohto úveru. Pokiaľ teda odporcovi poskytol
právny predchodca navrhovateľa nejaké finančné prostriedky formou povoleného prečerpania, jedná
sa v zmysle cit. právnej úpravy o úvere bezúročný a bez poplatkov, takže postupca si mohol voči
odporcovi uplatňovať iba vrátenie súm, ktoré v skutočnosti poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia. Z

platobnej histórie však vyplýva, že postupca účtoval na ťarchu účtu odporcu rôzne poplatky (okrem iných
aj poplatok za správu KTK úveru na SŹÚ 5 000,-Sk dňa 31. 01. 2008). Podľa tvrdenia navrhovateľa,
odporca čerpal zo svojho bežného účtu spolu 13 445,01 eur (výber kartou 6 548,13 eur, platba kartou
16,60 eur a odchádzajúce platby 6 880,28 eur). Odporca, podľa tvrdenia navrhovateľa, mal na účet
poukázať úhrady vo výške 13 391,37 eur a suma 0,36 eur bola pripísaná ako kreditný úrok, takže sa

jedná o príjem 13 391,73 eur. Potom rozdiel by predstavoval iba čiastku 53,64 eur.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.

Listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom mal súd preukázané, že posledná finančná operácia
zo strany odporcu bola na účte vykonaná dňa 21. 12. 2010, kedy postupca vykázal mínusový zostatok
169,97 eur. Nakoľko navrhovateľ nepredložil žiadnu Zmluvu, ktorá by obsahovala podmienky splatenia
povolenéhoprečerpaniaúveru,spoukazomnaustanovenie§563Obč.zák.veriteľmalprávopožadovať
vrátenie dlhu nasledujúci deň, t. j. 22. 12. 2010. Keď tento nárok navrhovateľ na súde neuplatnil v

zákonnej premlčacej dobe, dňom 23. 12. 2013 (deň 22. 12. pripadol na nedeľu, takže v zmysle § 122
ods. 3 Obč. zák. posledným dňom lehoty bol nasledujúci najbližší pracovný deň) došlo k premlčaniu
tohto nároku. Nakoľko Zmluva o bežnom účte, od ktorej navrhovateľ odvodzuje uplatnený nárok, je
spotrebiteľskou Zmluvou, súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. musel pri rozhodovaní prihliadnuťna premlčanie a to aj keď sa tohto premlčania odporca nedovolal. Navrhovateľ uplatnil nárok na súde
až dňa 17. 03. 2014 a nakoľko v čase začatia konania bol už nárok premlčaný, súd v zmysle citovanej
právnej úpravy nemohol nárok navrhovateľovi priznať z dôvodu jeho premlčania.

Náhradu trov konania si v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil iba navrhovateľ, ktorý však v konaní
nemal úspech. Odporca, ktorý bol v konaní úspešný, si náhradu trov konania neuplatnil, pričom zo spisu
ani žiadne trovy nevyplývajú. Súd preto rozhodol, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.