Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. október 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/573/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212223066
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4212223066.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcov: 1. W. D., rod.

W., nar. XX.X.XXXX, 2. Ľ. D., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom N., A. XXX/XX, v konaní obaja žalobcovia
zastúpení JUDr. Annou Mišovou, advokátkou so sídlom Špitálska 2905, Komárno proti žalovanej: K.
D., rod. D., na neznámom mieste, v konaní zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36,
Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

r o z h o d o l :

Súd r u š í podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX pre k.ú. N. ako parcela J. P. č. XXX - vinica o výmere XXX m2, parcela J. P. č. XXX/X - vinica
o výmere XX m2, parcela J. P. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a uvedené

nehnuteľnosti p r i k a z u j e v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov: W. D., rod. W.,
nar. XX.X.XXXX/XXXX a Ľ. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX/XXXX, obaja bytom N., A. XXX/XX.

Žalobcovia v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í titulom vyporiadania žalovanej spoločne a nerozdielne
zaplatiť sumu 125,76 eur na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX a zaplatiť sumu 65,09 eur,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobcom v1. a v 2.rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa písomným podaním doručeným súdu dňa 5.11.2012 domáhali zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra Komárno na LV č. XXXX pre
k.ú. N.. Žalobcovia za žalovanú v 1. rade označili K. D., rod D., t.č. na neznámom mieste a za žalovanú

v 2. rade označili U. I.. Návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených
na LV č. XXXX pre k.ú. N., pričom podiel žalovanej v 1. rade je 108/1344-ín k celku a na tento podiel
pripadá výmera 38,17 m2. Podiel žalovanej v 2. rade je 90/1344-ín k celku a na tento podiel pripadá
výmera 31,80 m2. Súčasne žalobcovia uviedli, že pobyt žalovanej v 1. rade nie je známy a uvedená
žalovaná nie je ani evidovaná v Registri obyvateľov SR. Predmetné nehnuteľnosti žalobcovia navrhli,
po zrušení podielového spoluvlastníctva, prikázať v celosti do ich bezpodielového spoluvlastníctva za
náhraduvyplatenúobomžalovanýmzaichpodielyzospoločnýchnehnuteľnostístým,žetrhováhodnota

predmetných nehnuteľností je 5 €/m2 .

Podľa LV č. XXXX pre k.ú. N. bola v čase doručenia žalobného návrhu podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností zapísaných v uvedenom liste vlastníctva aj D. K., r. D. - MR, pričom ako titul nadobudnutiaje uvedená II. etapa, pkn. vl. č. XXX - pol. 204/87. Podľa potvrdenia obce N. z 27.6.2012 takto
identifikovaná osoba sa nezdržiava a ani nemá trvalý, či prechodný, pobyt v ich obci. Podľa oznámenia
Registra obyvateľov SR z 22.6.2012 sa osoba K. D., rod D. v registri nenachádza.

Žalobcovia napriek výzve súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. svoj návrh nedoplnili nezameniteľným
identifikovaním žalovanej v 1. rade údajom o jej štátnom občianstve, prípadne aj o dátume narodenia a
bydlisku, keď súčasný pobyt žalovanej v 1. rade identifikovaný žalobcami ako - na neznámom mieste
- súd nepovažoval za údaj o poslednom známom bydlisku žalovanej v 1. rade. Žalobcovia navrhli
ustanoviť žalovanej v 1. rade procesného opatrovníka.

Uznesením z 15.5.2013 súd návrh žalobcov vo vzťahu k žalovanej v 1. rade odmietol z dôvodu, že

označenie účastníka konania len jeho menom a priezviskom považoval za nedostatočný identifikátor
zistenia procesnej spôsobilosti nedostatočne označeného účastníka konania, najmä keď z pkn. vl. č.
XXX pre k.ú. N., ktorej údaje sa premietli do listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. N., vyplýva, že osoba
označená žalobcami za žalovanú v 1. rade sa stala podielovou vlastníčkou na základe uznesenia súdu
z 19.5.1924, pričom už vtedy bola žalovaná v 1. rade vdovou. Uviedol, že zákon č. 180/1995 Z.z. v § 8

ods. 1 písm. c/ pozná aj známych vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5Co/307/2013-67 z 30.9.2013 zrušil odvolaním žalobcov napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd súhlasil so záverom
prvostupňového súdu, že ustanoviť opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p. možno len procesne
spôsobilému účastníkovi. Ale záver o takejto nespôsobilosti žalovanej v 1. rade považoval za nesprávny,

resp. predčasný. Uviedol, že žalobcami označená žalovaná v 1. rade nespĺňa takýto záver, pretože
nebolo nad všetku pochybnosť preukázané, že takáto osoba už nežije alebo ani nikdy nežila, resp. nie
je spôsobilým subjektom práv a povinností a tým viac procesne nespôsobilým subjektom.

Na výzvu súdu Slovenský pozemkový fond Bratislava podaním z 5.2.2014 súdu oznámil, že zo
zákona (§ 16, § 17 zákona č. 180/1995 Z.z., § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. vykonáva správu

poľnohospodárskej pôdy neznámych vlastníkov. Súčasne oznámil, že súhlasí so svojim ustanovením
za opatrovníka žalovanej v 1. rade.

Podľa § 34 ods. 3 veta druhá zákona č. 330/1991 Zb. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých
vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej
nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná
pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov
spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje
správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie

je známy. Podľa odkazu pod čiarou, kto je neznámy vlastník upravuje aj § 16 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 180/1995 Z.z., ktorý definuje nezisteného vlastníka s odkazom na § 13 citovaného zákona, resp.
odkazom aj na § 8 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona ako známeho vlastníka, ktorého miesto trvalého
pobytu alebo sídla nie je známe.

V danom prípade vďaka nedostatočne identifikovanému účastníkovi konania, teda absencii údaju o

dátume narodenia žalovanej v 1. rade a absencii údaju o naposledy známej adrese jej bydliska, je
znemožnené zisťovanie adresy súčasného bydliska žalovanej v 1. rade súdom (obdobne uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 10/2010 z 31.1.2011), preto súd žalovanú v 1. rade, s poukazom na
citované ustanovenia zákona č. 330/1191 Zb., považoval za nezisteného vlastníka poľnohospodárskej
pôdy vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. N. ako parcely registra „C“ pod parcelným č. XXX - vinice o

výmere 266 m2 a pod parcelným č. XXX/X - vinice o výmere 47 m2. S poukazom na uvedené súd vo
vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam ďalej konal so Slovenským pozemkovým fondom, ako zákonnýmzástupcom žalovanej v 1. rade. Z dôvodu hospodárnosti konania súd žalovanej v 1. rade, ktorej bydlisko
sasúdunepodarilozistiť, vovzťahukparceleregistra„C“č.XXX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere
162 m2 vedenej na totožnom liste vlastníctva, ktorá však nie je poľnohospodárskou pôdou, ustanovil v

súlade s § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. za procesného opatrovníka Slovenský pozemkový fond, ktorý vyslovil
s takýmto ustanovením súhlas.

Slovenský pozemkový fond sa v písomnom vyjadrení z 10.3.2014 stotožnil s navrhnutým spôsobom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľností ich prikázaním do vlastníctva
žalobcov. Akceptoval aj žalobcami uvedenú cenu 5,- €/m2 poľnohospodárskej pôdy (vinica).

Súd uznesením z 10.6.2014 konanie v časti voči žalovanej v 2. rade zastavil na návrh žalobcov.

Žalobcovia po tom, ako žalovaná v 2. rade darovala svoj spoluvlastnícky podiel 90/1340-ín z
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. N. žalobkyni v 1. rade, zobrali návrh v časti týkajúcej
sa žalovanej v 2. rade späť.

Súd pojednával v neprítomnosti zástupcu žalovanej a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch
žalobcov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že vinice využívajú ako záhradu a zastavané plochy a
nádvoria využívajú na podnikateľskú činnosť, keď v stavbe stojacej na pozemku P.-J. č. XXX vykonáva
svoju živnosť. Vinice sa nachádzajú vo vnútornosti za stavbou a nie je k nim iný prístup, len popri stavbe
stojacej na pozemku P.-J. č. XXX, ktorá parcela vôbec nie je deliteľná, lebo je celá zastavaná stavbou
so súp. č. XXX, ktorá nie je vlastníctvom žiadneho z účastníkov konania.

Zástupca žalovanej nerozporoval ani žalobcami navrhnutú cenu 5,- €/m2 zastavanej plochy a nádvoria.
S navrhnutou cenou súhlasil.

Súd na pojednávaní vo veci dňa 3.10.2014 v súlade s § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu petitu jeho
rozšírením v znení: Žalobcovia sú povinní titulom finančného vyporiadania zaplatiť žalovanej v 1.rade
sumu 191,- eur do súdneho depozitu podľa pokynov súdu v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Právna zástupkyňa oboch žalobcov zdôraznila, že predmetné nehnuteľnosti nie sú v prírode reálne
deliteľnéanákladynavyhotoveniageometrickéhoplánunaprípadnéreálnerozdeleniebyprevýšilivýšku
náhrady pripadajúcej na podiel žalovanej. Preto reálne rozdelenie by nebolo ani hospodárne.

Súd z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. N. vyhotoveného dňa 10.6.2014 zistil, že v uvedenom LV sú

zapísané: parcela J. P. č. XXX - vinica o výmere 266 m2, parcela J. P. č. XXX/X - vinica o
výmere 47 m2, parcela J. P. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 162 m2. Uvedené
nehnuteľnosti sú vedené v podielovom spoluvlastníctve žalobcov s podielom 302/1344-ín v ich BSM
(bezpodielovom spoluvlastníctve), ako aj v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade so
spoluvlastníckym podielom 934/1344-ín a v podielovom spoluvlastníctve žalovanej so spoluvlastníckym

podielom 108/1344-ín.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.Z citovaného ustanovenia vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali
v spoluvlastníckom vzťahu, pričom žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré
nechce zachovať spoluvlastnícky vzťah. Pokiaľ žalovaný netvrdí a nepreukáže existenciu obzvlášť

závažných dôvodov pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, je namieste
spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a súčasne upravuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Reálne
rozdelenie nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov ako prvý spôsob zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva

reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný
pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený
príslušným katastrálnym odborom. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve alebo viac vecí
ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov
spravodlivopožadovaťvynaloženienákladovspojenýchsreálnymrozdelenímveci.Akbytotorozdelenie
vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za

reálne nedeliteľnú.

Pokiaľ rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, prichádza do úvahy druhý spôsob
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázaním veci za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci a pod primeranou
náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať ako hodnotový

ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú
náhradu určuje súd. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto
spôsobom je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí. Ak by totiž spoluvlastník vec
nechcel, súd mu ju nemôže prikázať, a to ani vtedy, keby boli u neho splnené predpoklady účelného

využitia veci.

Tretím spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej
veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.

S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia, najmä na umiestnenie oboch viníc (pod parcelným
č. 915 a pod parcelným č. 916/2) vo vnútornosti, až za stavbou stojacou na parcele registra „C“ č. 918

- zastavané plochy a nádvoria, resp. s poukazom na zastavanie parcely č. 918 stavbou, ktorá nie je
vlastníctvom účastníkov konania, ako aj vzhľadom na výmeru nehnuteľností a veľkosť spoluvlastníckych
podielov účastníkov konania súd dospel k záveru, že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je
možná, najmä keď by bola v rozpore s § 23 zákona č. 180/1995 Z.z..

Súd v konaní nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa brániace zrušeniu a vyporiadaniu

podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 OZ. Súd preto podielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania k predmetným nehnuteľnostiam zrušil a pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
za náhradu tak, že nehnuteľnosti v celosti prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva oboch žalobcov,
ktorí aj doposiaľ účelne využívali predmetné nehnuteľnosti. Po zrušení a vyporiadaní podielového
vlastníctva prikázaním celej veci žalobcom do ich bezpodielového spoluvlastníctva, súd rozhodol o

povinnosti žalobcov zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne náhradu za výmeru pripadajúcu na podiel
žalovanej ako neznámej vlastníčky z poľnohospodárskej pôdy, teda z parciel registra „C parcelné č.
XXX - vinice o výmere 266 m2 a parcelné č. XXX/X - vinice o výmere 47 m2, a to na účet zákonného
zástupcu žalovanej ako neznámeho vlastníka, teda na účet Slovenského pozemkového fondu podľa
účastníkmi konania dohodnutej všeobecnej ceny nehnuteľností 5,- €/m2. Súd za primeranú náhradu

zo všeobecnej hodnoty viníc vo výške X XXX,- eur v ich úhrnnej výmery 313 m2 (313 x 5) ustupujúcej
spoluvlastníčky - žalovanej, ktorá vlastní podiel 108/1344-ín z celku, považoval sumu 125,76 eur, ktorá
predstavuje podiel 108/1344-ín zo všeobecnej hodnoty viníc. Súd rozhodol aj o povinnosti žalobcov
zaplatiť žalovanej náhradu za výmeru pripadajúcu na podiel žalovanej z parcely registra „C“ č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2 podľa účastníkmi konania dohodnutej všeobecnej ceny

nehnuteľností 5,- €/m2. Súd za primeranú náhradu zo všeobecnej hodnoty zastavanej plochy a nádvoria
vo výške 810,- eur z výmery 162 m2 (162 x 5) ustupujúcej spoluvlastníčky - žalovanej, ktorá vlastní podiel108/1344-ín z celku, považoval sumu 65,09 eur, ktorá predstavuje podiel 108/1344-ín zo všeobecnej
hodnoty zastavanej plochy a nádvoria.

Súd návrh žalobcov v časti povinnosti žalobcov zaplatiť žalovanej v 1. rade náhradu do súdneho

depozitu podľa pokynov súdu zamietol nielen z dôvodu, že zastavením konania v časti vedenej proti
žalovanej v 2. rade sa pôvodné procesné postavenie žalovanej v 1. rade zmenilo len na žalovanú,
ale aj preto, že návrh žalobcov na prijatie časti ich plnenia v prospech žalovanej do úschovy súdu je
predčasný, keď nateraz absentuje dôvod pre zloženie plnenia do úschovy, za účelom splnenia záväzku
žalobcov ako dlžníkov voči ich veriteľke - žalovanej podľa § 185a ods. 1, 2 OZ.

Lehotu na zaplatenie náhrady súd žalobcom určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným žalobcom
súd náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobcovia si náhradu trov konania neuplatnili spôsobom
predpokladaným v § 151 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.