Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204416
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814204416.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 01, Bratislava, proti žalovaným: 1/ F., F.. X.XX.XXXX, T. P. H. XXX, X/ M. R., F..
XX.XX.XXXX, T. P. H. XXX, o zaplatenie 305,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na súd dňa XX.X.XXXX domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
305,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 305,91 eur od XX.X.XXXX
do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok uzavretej dňa XX.X.XXXX postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Ďalej
uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaná v 1/ rade uzatvorili dňa XX.X.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXX (ďalej
len „zmluva“ ). Na základe zmluvy sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky
v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Nakoľko si túto povinnosť neplnila, dostala sa
do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu
pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 450,86 eur. Žalovaný v 2/ rade uznal
uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a pristúpil k záväzku. Nakoľko žalovaná svoj záväzok
zo zmluvy neplnila riadne a včas, žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania a to odo dňa

XX.X.XXXX, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu
podania návrhu v jeho prospech neuhradili žiadnu sumu. Ku dňu podania návrhu dlžná sumu je vo výške
305,91 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru.

Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že

podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia voveci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili, preto súd rozhodol na základe listín predložených žalobcom

a to žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty Triangel, Obchodnými podmienkami pre vydanie a
používanie kreditných kariet vydávaných VÚB, a.s., prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok
CFH 16 SKK zo dňa 10.6.2011-KK, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Dohodou o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa XX.XX.XXXX, pokusom o zmier zo dňa XX.X.XXXX a zistil
nasledovný skutkový stav:

Pôvodný veriteľ VÚB, a. s. a žalovaná v 1/ rade ako klient uzatvorili dňa XX.X.XXXX Zmluvu o vydaní

a používaní kreditnej platobnej karty Triangel, tak ako to vyplýva zo žiadosti o vydanie a používanie
kreditnej platobnej karty Triangel. Touto zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej v 1/ rade
pôžičkovú kartu s úverovým rámcom 9.000,- Sk. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá výška
pevnej mesačnej splátky 300,- Sk a počet splátok 30. Žalovaná v 1/ rade podpisom tejto žiadosti
prehlásila, že pred jej podpisom sa oboznámila s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie

kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., ktoré tvoria prílohu tejto zmluvy, že súhlasí s nimi a
zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa Článku IX. posledný odsek žiadosti, prijatím a schválením žiadosti zo
strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. sú súčasťou tejto žiadosti/
zmluvy.

Podľa Článku II. bod 1. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydaných VÚB, a.s. (ďalej len ,, Obchodné podmienky“), vydanie hlavnej karty je podmienené
schválením žiadosti bankou a stanovením úverového rámca a mesačnej splátky. O vydanie dodatkovej
karty môže klient požiadať len s písomným súhlasom osoby, na ktorej meno má byť vydaná.

V zmysle Článku III. bod 7. Obchodných podmienok, hlavná karta sa vydáva s dobou platnosti 2 rokov.

Platnosť karty končí v posledný deň kalendárneho mesiaca vyznačeného na karte alebo jej zrušením.
Spolu s vydaním hlavnej karty banka automaticky otvára kartový účet.

Podľa Článku IV. bod 15. Obchodných podmienok, pri bezhotovostnej platbe za tovar a služby u
obchodníka a pri výbere hotovosti sa držiteľ karty identifikuje pomocou PIN.

V zmysle Článku IV. bod 16. Obchodných podmienok držiteľ karty je oprávnený čerpať kartou peňažné

prostriedky do výšky maximálneho denného limitu čerpania kartou, maximálne od výšky úverového
rámca.

Ako sa uvádza v Článku V. bod. 22. Obchodných podmienok, všetky transakcie hlavnou a dodatkov
kartou sú zaúčtované bankou na ťarchu kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku.

Podľa Článku V. body 27. a 28. Obchodných podmienok, klient je povinný uhradiť každú sumu splatnú

podľa zmluvy s použitím variabilného symbolu identifikujúceho kartový účet tak, aby úhrada bola
pripísaná na účet uvedený vo výpise najneskôr v deň splatnosti. Výška povinnej splátky sa určuje
v posledný deň v kalendárnom mesiaci. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, výška povinnej splátky sa
rovná štandardnej splátke. V prípade, ak akákoľvek časť povinnej splátky za predchádzajúce obdobie
nebola splatená, výška povinnej splátky za bežné obdobie sa vypočíta ako súčet štandardnej splátky a

akejkoľvek nesplatenej časti povinnej splátky za predchádzajúce obdobia.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s.
ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanej v 1. rade, ktorá je predmetom tohto konania, na
žalobcu ako postupníka.Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol dátum poslednej úhrady dňa XX.X.XXXX.

Dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej
len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a 2/ rade. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku,

žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči
veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma
pozostáva z istiny v sume 305,91 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v sume 57,63 eur.
V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 vyhlasujú, že
majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Podpis dlžníka na dohode chýba, listinu podpísala
iba osoba pristupujúca k dlhu.

Žalobca listami zo dňa XX.X.XXXX, označenými ako pokus o zmier, vyzval žalovaných na úhradu dlžnej
sumy v celkovej výške 386,77 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 305,91 eur a
zmluvného úroku vo výške 80,86 eur.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Ako vyplýva z § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

V zmysle § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Z § 504 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

V zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Ako vyplýva z § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou v 1/ rade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou
o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia
žalobcu v tomto konaní.

Žalovaný v 2/ rade pristúpil k záväzku žalovanej v 1/ rade podpisom dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku dňa XX.XX.XXXX. Pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho
zákonníka spôsobuje zmenu záväzku v subjektoch záväzkového právneho vzťahu, pričom k pôvodnému

dlžníkovi pristúpi ďalší dlžník, ktorý sa veriteľovi zaviaže, že za dlžníka splní jeho peňažný dlh.
Nový dlžník sa zaväzuje plniť priamo voči veriteľovi, veriteľ je tak oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek dlžníka alebo od oboch súčasne. V uvedenom prípade ide o prípad pasívnej solidarity
podľa § 511 Občianskeho zákonníka.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v 1/ rade bola

uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah
je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia
úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná v 1. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako

aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento
jepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoréupravujúvzťahyspotrebiteľskéhocharakteru.Tietoustanovenia
je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda

aj právny úkon uznania dlhu.

Žalobca oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie žalovanej sumy odvodzuje aj od uznania záväzku
vykonaného žalovanými.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná.

V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené

vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu
a vznik právnych následkov uznania.

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď

nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode
2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom
ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.

V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh
uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho

uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre
skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho
uznanie spomenuté právne následky.

V ďalšom súd predmetnú spotrebiteľskú vec preto podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých
obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné

prehliadať ani v rovine súkromného práva.

V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.

z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody
(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona

o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa XX.XX.XXXX, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože

boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane
dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu
žalovanými súd považuje za právne neúčinné, pretože žalovaní nemali vedomosť o následkoch uznania
dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať
pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť

dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaní
uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísali. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti žalovaných nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne
vyhľadal žalovaných, ktorí v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísali formulár, obsah
ktorého im nebol zrejmý.

Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade iba pristúpil k záväzku podpisom
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 16.11.2011, pričom pristúpil k záväzku,
ktorý deklaroval iba pracovník žalobcu, nie však aj samotný dlžník, ktorý pri podpise predmetnej
listiny prítomný nebol. Preto aj informácie o dlhu mal žalovaný v 2/ rade sprostredkované len od
pracovníka žalobcu a jeho vedomosť o existencii dlhu, stave jeho splatenia a ďalších skutočnostiach

mohla byť skreslená. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, mal by minimálne viac
druhov formulárov pre konkrétne situácie, nie iba jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach
ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj
pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom
mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou v 1/ rade bola uzavretá zmluva o úvere. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na úrok z
omeškania počnúc dňom XX.X.XXXX, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Súd je však toho názoru, že žalovaná v 1/ rade sa dostala do omeškania už dňom XX.X.XXXX, t.
j. dňom nasledujúcom po dátume poslednej úhrady a teda týmto dňom začala aj plynúť premlčacia

doba. Uvedený záver potvrdzujú aj údaje uvedené v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávky, keď
ako dátum poslednej úhrady je uvedený dátum XX.X.XXXX a v kolónke počet dní omeškania 1190 ku
dňu postúpenia pohľadávky, čo predstavuje 3 roky a 26 dní ku dňu XX.X.XXXX. Žalobca podal žalobu
dňa XX.X.XXXX, pričom pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka táto uplynula dňa XX.X.XXXX, teda žalobca podal žalobu až po uplynutí premlčacej doby,

pričom súd exoffo skúma oslabenie nároku žalobcu, najmä jeho premlčaním, a na základe tejto
skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto žalobu zamietol.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho

komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaní v 1/ a 2/ rade boli vo veci plne úspešní, títo si

však žiadne trovy konania neuplatnili, ani zo spisu žalovaným žiadne trovy konania nevyplynuli, preto
im súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.