Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214613
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214613.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/228/2012-136 zo
dňa 22. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uloženia odporcovi povinnosti zaplatiť mu škodu, ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Martin. Nesprávnosť postupu mala spočívať
v okolnosti, že v exekučnej veci (navrhovateľa ako oprávneného) vedenej súdnym exekútorom Mgr.
Mariánom Kráľom pod sp. zn. Ex 527/06 exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútoravzákonnej30-dňovejlehote.Zapreukázanúokresnýsúdpovažovalokolnosťpodaniažiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Vychádzal zo zistenia, že v exekučnej veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 21Er/2595/2006
bol dňa 20.9.2010 exekučnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd
24.9.2010 vyzval (pôvodného) súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu a vyčíslenie vzniknutých
trov exekučného konania. Súdny exekútor požiadal 18.10.2010 o predĺženie poskytnutej lehoty a
13.12.2010 oznámil, že s návrhom na zmenu nesúhlasí, súčasne predložil požadované vyčíslenie
trov konania. Exekučný súd uznesením zo dňa 17.4.2012 vyhovel vznesenému procesnému návrhu a

vykonaním exekúcie poveril ďalšieho súdneho exekútora.
Nadväzne súd I. stupňa v rámci právneho posúdenia, s poukazom na rozhodovaciu činnosť ústavného
súdu východiskovo konštatoval, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky neznamená zbytočné
prieťahy v konaní. V súdenej veci bolo oneskorenie odôvodnené viacerými objektívnymi okolnosťami:
- enormným množstvom návrhov na zmenu exekútora doručených v jeden deň,
- povahou exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, a tým vyvolanou potrebu preskúmať
i úverovú zmluvu,

- nevyhnutnosťou (§ 44 ods. 9 Exekučného poriadku) zabezpečiť v súvislosti s rozhodovaním o zmene
exekútora exekučný spis, pričom oprávnený neuviedol spisovú značku, čo spôsobilo oneskorenie pri
identifikácii exekučného spisu.Okresný súd zdôraznil, že pôvodný súdny exekútor vykonával exekučné úkony až do času rozhodnutia
o zmene exekútora, (aj) z tohto dôvodu nemohlo nerozhodnutím v zákonnej lehote dôjsť k vzniku škody.
Na základe uvedených dôvodov uzavrel, že exekučný súd konal priebežne, jeho postup nie je

možné považovať za zbytočné prieťahy, preto nie je splnená základná podmienka predmetného
zodpovednostného vzťahu - nesprávny úradný postup. Hoci zisťovanie ďalších podmienok
zodpovednostného vzťahu označil za nehospodárne, vyhodnotil i tieto ako nepreukázané. O trovách
konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne
úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal. Tento si síce náhradu trov uplatnil, avšak ich výšku

nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho
konania zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie. V danej spojitosti okresnému súdu vytýkal, že
nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov protistrany, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a

navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Odvolateľ upozornil, že okresný súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Zároveň v tejto
spojitosti uvádzal, že pokiaľ vnútroštátny súd zistí (na základe dokazovania, ktorého obsah a rozsah
si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám), že existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne

rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili.
Navrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z
rozhodovania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na
vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané

v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň
je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti práva
na nestranný súd.
Súdu prvého stupňa odvolateľ vytýkal viacero omylov, z ktorých „v konkrétnostiach“ uviedol
konštatovanie súdu, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci

v odvolaní prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za nepochybne preukázaný považoval
nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý bol bezdôvodne nečinný a spôsobil tak zbytočné
prieťahy v konaní. Nesprávny úradný postup súdu podľa odvolateľa spočíva hneď v niekoľkých
skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí preto vysporiadať so všetkými vytýkanými
zložkami nesprávneho úradného postupu, v napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie

nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Odporca ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2

písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je
právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada

kontradiktórnosti totiž pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov. Ťažiskom realizácie procesných
práv účastníkov súdneho konania je práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas
predvolaný, avšak svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné naplnenie sám
obral. Súd I. stupňa zároveň v súlade § § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. bezodkladne oznámil svoj nesúhlas
s uplatneným dôvodom odročenia navrhovateľovi na elektronickú adresu jeho právneho zástupcu. V

prípade prítomnosti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by
navrhovaťjehodoplnenie,resp.sakvykonanémudokazovaniuvyjadriť.Vtejtosúvislostisúpotomďalšie
tvrdenia i námietky navrhovateľa dotýkajúce sa porušenia zásady kontradiktórnosti bezvýznamné.
Z obsahu spisu tiež vyplýva, že spolu s predvolaním na pojednávanie prvostupňový súd doručil
právnemu zástupcovi navrhovateľa (č.l. 121 spisu) dňa 13.11.2013 i vyjadrenie odporcu k veci samej.

Tým je vyvrátená zásadná odvolacia námietka navrhovateľa, že sa nemal možnosť vyjadriť sa k
tvrdeniam protistrany. Žiadna iná argumentácia (než vyplývajúca z uvedeného písomného vyjadrenia)
totiž zo strany odporcu v konaní prezentovaná nebola.Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými
bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o pojednávaní je nepochybné,
že dokazovanie bolo vykonané (aj) oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Martin

sp. zn. 21Er/2595/2006, ktorý dôkaz výslovne (č.l. 2 spisu) požadoval navrhovateľ. Inú skutočnosť nie
je možné vyvodiť ani z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (č.l. 145 spisu).

Stotožniť sa nemožno ani s tvrdením navrhovateľa ohľadne konania „vylúčeného“ sudcu. Zákonná
sudkyňa (správne) - v intenciách rozhodovacej činnosti nadriadeného súdu - vyhodnotila obsahovo

zmätočné podania navrhovateľa formulujúce neexistujúci inštitút „generálnej námietky zaujatosti“.
Samotná zákonná sudkyňa sa vo veci necítila zaujatá, preto nebol dôvod na rozhodovanie o
nevznesenej námietke zaujatosti. Ani v posudzovanom odvolaní neuviedol odvolateľ žiadne iné/ďalšie
okolnosti, ktoré by mali zakladať vylúčenie zákonnej sudkyne.
S poukazom na uplatnené „vecné“ odvolacie námietky je potrebné poukázať na zodpovednosť
navrhovateľa za obsahové vymedzenie jeho odvolania. V tejto spojitosti platí, že odvolací súd nemôže

v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa
a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných,
než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Je pritom zjavné, že (nepochybne aj z
dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom na rôzne súdy) jednotlivé
odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je

založené napadnuté rozhodnutie. Je preto výlučne na ťarchu odvolateľa, že k žiadnej z nosných
(vyššie opísaných) argumentácií/dôvodov, na ktorých okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce
rozhodnutie nepredložil relevantnú, resp. akúkoľvek protiargumentáciu. Fakticky sa obmedzil na
všeobecné konštatovania („nesprávny postup spočíva v niekoľkých skutočnostiach“, “konajúci súd
sa musí vysporiadať s všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu“), ktoré sú len

opakovaním žalobného návrhu. Už len táto skutočnosť - vychádzajúc zo zásady viazanosti odvolacieho
súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) - nevyhnutne vedie k potvrdeniu
napadnutého rozsudku.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uvádza, že „v odôvodnení prezentované časové úseky (bez bližšej
konkretizácie o ktoré časové úseky sa má jednať) nenasvedčujú“ konštatovaniu okresného súdu

o dodržaní namietaných lehôt - okrem skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie takéto konštatovanie
neobsahuje - platí, že časové údaje tak, ako ich uvádza prvostupňový súd zodpovedajú skutkovému
stavu a vyplývajú z obsahu pripojeného exekučného spisu.

Za danej situácie, kedy nebol navrhovateľom preukázaný ani prvý z kumulatívnych predpokladov

zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, sú z hľadiska procesnej ekonómie námietky
odvolateľa týkajúce sa ostatných podmienok daného zodpovednostného vzťahu bezpredmetné.
Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil v
meritórnej časti napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s
§ 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.