Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614207030
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614207030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci žalobcu BL Telecom

collection s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK-ŠTRPKAs.r.o.,sosídlomBratislava,Šoltésovej14protižalovanejN.Š.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom B. B. N. XX, v konaní o zaplatenie 714,02 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 31 eur spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 31 eur
počnúc od 18.09.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 75,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 17,93 Eur počnúc od 18.05.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 21,43
eur počnúc od 18.06.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 17,93 eur počnúc od 18.07.2011 do

zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 17,93 eur počnúc od 18.08.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 607,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50% ročne počnúc od 18.09.2011 do zaplatenia z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 09.05.2014 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým
sa domáhal od žalovanej zaplatenia 714,02 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Ako
dôvod uviedol, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvoril so žalovanou
zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym

predchodcom žalobcu žalovanému. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne
a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje
povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení a Všeobecnými podmienkami. Právny predchodca žalobcu
riadne poskytol žalovanej služby elektronickej komunikácie a ich cenu vyčíslil v zmysle Zmluvy a
aktuálneho cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou - č. XXXXXXXXXX
splatnou dňa 17.08.2011 znejúcu na sumu vo výške 17,93 eura, č. XXXXXXXXXX splatnou dňa
17.06.2011 znejúcou na sumu vo výške 21,43 eura, č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.07.2011 znejúcou

na sumu vo výške 17,93 eura, č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.09.2011 znejúcou na sumu vo
výške 638,80 eura a č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.05.2011 znejúcou na sumu vo výške 17,93
eura. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 714,02 eura.
Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa dostala žalovaná vo vzťahu k žalobcovi doomeškania a preto majú nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy do výšky podľa platných právnych
predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Po začatí konania žalobca doručil súdu dňa 25.08.2014 čiastočné späťvzatie žaloby čo do zaplatenia

sumy 31 Eur spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 18.09.2011 do zaplatenia. Poukázal na to,
že právny predchodca žalobcu v uvedenom prípade poskytol žalovanej Magio Box spolu s ovládačom,
kartou a ostatným príslušenstvom. Žalovaná mala tieto zariadenia v prenájme a v prípade nevrátenia,
straty alebo odcudzenia mohla byť a aj bola vyúčtovaná zmluvná pokuta 439,80 eur. Na základe zmluvy
o pripojení zo dňa 26.11.2010 sa právny predchodca žalobcu so žalovanou dohodli, že v prípade 24

mesačnej viazanosti žalovanej, jej žalobca poskytne program služieb Magio Sat Kasik za zľavnený
mesačný paušálny poplatok 11,95 eur, pričom štandardná cena programu bolo 18,95 eur. Celková výška
poskytnutej zľavy bola 168 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si uplatňuje pokutu vo výške
607,80 eur (439 eur + 168 eur) a vo zvyšku preto berie žalobu späť a navrhuje v zmysle § 96 ods. 1 O.
s. p. konanie zastaviť. Ďalej trval na zaplatení sumy 683,02 eura s príslušenstvom.

Žalobca sa na pojednávanie dňa 25.09.2014 nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané dňa

17.09.2014. Svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 17.09.2014 a zároveň požiadal, aby súd rozhodol
v jeho neprítomnosti. Preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. nariadil pojednávanie v neprítomnosti
žalobcu.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalovanú sumu je ochotná zaplatiť. Nemá však dostatok
finančných prostriedkov, pretože v čase uzavretia zmluvy týkajúcej sa služby elektronickej komunikácie

bola zamestnaná. V súčasnosti je však bez príjmu. Preto nevie požadovanú pohľadávku žalobcu riadne
zaplatiť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálnu, prečítaním žaloby
s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 08.04.2014, faktúry, zmluvy o poskytovaní služby a
nájme KZ zo dňa 23.08.2010, faktúry, odpovede na výzvu súdu, vyjadrenia žalobcu, zmeny žalobného

petitu, čiastočného späťvzatie žaloby v časti zmluvnej pokuty zo dňa 21.08.2014, zmluvy o poskytovaní
služby a nájme KZ zo dňa 23.08.2010, cenníku pre koncové zariadenie - časť A (nájom a údržba
koncových zariadení), cenovým výmerom, tarifou na poskytovanie Služby Magio Sat, ospravedlnenia
neúčasti na pojednávaní zo dňa 17.09.2014 a zistil tento skutkový stav:

Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 uzavrela so žalovanou dňa

23.08.2010 zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ, na základe ktorej jej bol poskytnutý program
služieb Magio Sat Klasik za zľavnený mesačný paušál 11,95 eur s DPH s dobou viazanosti 24 mesiacov.
Celková výška poskytnutej zľavy bola 168 eur. K programu služieb Magio Sat Klasik bol poskytnutý
Magio box spolu s ovládačom, kartou a s ostatným príslušenstvom ako HDMI kábel, alebo SCART
kábel. Žalovaná mala toto zariadenie v prenájme a v prípade nevrátenia, straty, alebo odcudzenia mohla

byť vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 439,80 eura.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.08.2011 znejúcu
na sumu vo výške 17,93 eura, č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.06.2011 znejúcu na sumu vo výške
21,43 eura, č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.07.2011 na sumu vo výške 17,93 eura, č. XXXXXXXXXX
splatnú dňa 17.09.2011 na sumu vo výške 638,80 eura a č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.05.2011 na

sumu vo výške 17,93 eur.

Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, ako postupca a
žalobca BL Telekom collection s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, ako postupník
na druhej strene uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 24.06.2013, predmetom ktorej bol
odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanej vedeného pod referenčným

číslom XXXXXXXXXX.Podľa § 542 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ods. 2 s postúpením pohľadávky predchádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca je
aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 42 ods. 1, písm. a) Zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytovanú verejnú službu podľa tarify, ak jej
vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia;
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ods. 4, písm. b) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, zo

zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej

sieti a sprístupniť súvisiacu službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ods. 2 podstatnými súčasťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej
poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí , že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny
vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej, alebo inej činnosti.

Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 4, písm. k) neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty,
alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Z dôvodu, že žalobca po podaní žaloby zobral žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 31 Eur s
príslušenstvom súd konanie v tejto časti zastavil v zmysle § 96 ods. 1, 3 O. s. p.Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu za poskytované služby za príslušné obdobie
faktúrami: č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.08.2011 znejúca na sumu vo výške 17,93 eura, č.
XXXXXXXXXX splatná dňa 17.06.2011 znejúca na sumu vo výške 21,43 eura, č. XXXXXXXXXX splatná

dňa 17.07.2011 na sumu vo výške 17,93 eura a č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.05.2011 na sumu vo
výške 17,93 eur. Žalovaná faktúry v lehote ich splatnosti nezaplatila. Vzhľadom na skutočnosť, že súd
v konaní nezistil zánik dlhu žalovanej s plnením na základe uvedených skutočnosti dospel k záveru, že
uplatnená pohľadávka žalobcu vo výške 75,22 eur je čo do základu a výšky dôvodná a preto návrhu
žalobcu v tejto časti vyhovel.

Keďže sa žalovaná dostala s plnením záväzku do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých faktúr súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení.

Súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol, nakoľko
uvedenú zmluvnú podmienku dohodnutú medzi účastníkmi konania považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku a preto neplatnú v zmysle § 53 OZ, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielen, že by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách ďalej len „Smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúčatransponovaťdovnútroštátnychpredpisov.MiestovSmernicimáajneprimeranákompenzácia

za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne
zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je sankciou, by nemali
byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To

platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiadal spotrebiteľom zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez
ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty,
no pokiaľ by mal súd na ňu prihliadať v rámci spotrebiteľského vzťahu podľa názoru súdu by už pri
samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejší, alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len
jeden účastník a to spotrebiteľ. Už táto skutočnosť vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy

a to spotrebiteľa. V súdnej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola priznaná považuje súd za neprimeranú
sankciu a to z nasledovných dôvodov. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď
v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho
počiatku. Rovnako nie je zohľadnená ani tá skutočnosť, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatil, teda

či ide o cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto
sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej
neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, aby sa pred neprijateľnou
podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v
spotrebiteľskejzmluvejeobjektívnespôsobilápoškodiťspotrebiteľaaniejerozhodujúcavôľazmluvných

strán. Do pozornosti súd dáva doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č.
207/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:„ V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je

ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa, alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí“.

Podľaustanovenia§544Občianskehozákonníkapreplatnosťdohodyozmluvnejpokutesaokreminého
vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty, alebo určený spôsob určenia.
Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkoch

ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška, alebo spôsob určenia
však musí byť vyjadrený jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť
na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. MOBDo/4/2003
zo dňa 19.11.2009). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute chýbajú, alebo
nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd ďalej uvádza, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že spornú zmluvu možno
charakterizovať, ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú je potrebné hľadieť, ako na spotrebiteľa,
pretože pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca

svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv.
typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemožno teda ani v tomto
prípade hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvného ustanovenia týkajúceho sa zmluvnej pokuty.
Na spotrebiteľské zmluvy je potrebné aplikovať aj ustanovenie súvisiace s ochranou spotrebiteľa. K

základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán je v prospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takéto
zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojené v znení dodatku, ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty
považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Pokiaľ však žalobca v návrhu uvádza, že jeho právny predchodca zabezpečil žalovanému zľavnené
služby, v tejto súvislosti súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva povinnosť
žalovaného splatiť právnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté zľavnené ceny. Túto okolnosť súd
vyhodnotil ako obchodnú politiku právneho predchodcu žalobcu, ktorý predával zariadenia za nižšie

ako trhové ceny, pričom rozdiel medzi skutočnou, teda trhovou a zvýhodnenou cenou je výsledkom
zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.

So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa
uplatňuje v iných právnych vzťahoch, ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný len čiastočne. Súd vyslovil takýto právny názor a náhradu
trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré

bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,

j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.