Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207369
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614207369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa: S..

J. X., V.. XX. XX. XXXX, P. E. E. XX, K. R., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Miloslavom Hrickom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Liptovský Mikuláš, Ulica 1. mája 709 proti odporcovi: S..
J. L., V.. XX. XX. XXXX, P. K. R., E.Ä. E. XX, štátny občan SR, v konaní o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý ospravedlniť sa navrhovateľovi tak, že na najbližšom zasadnutí obecného
zastupiteľstva obce Demänovská Dolina konanom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku
prednesie ospravedlnenie v tomto znení: „Na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 27. 11. 2013 som
povedal, že S.. J. X. zmaril tender na obstarávanie traktora z dôvodu, že mu predajca nevyplatil províziu

a tým mal S.. J. X. spôsobiť obci Demänovská Dolina škodu vo výške 3.500 eur. Toto tvrdenie nie je
pravda a S.. J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XX sa za toto ospravedlňujem“.

Súd p r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 66 eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 208,35 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 22. 08. 2014 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť ospravedlniť sa mu tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca na zasadnutie obecného

zastupiteľstva verejne predniesol tvrdenie, ktorým navrhovateľa urazil a ublížil mu tým na cti. Za toto
konanie bol právoplatne postihnutý v priestupkovom konaní. Odporca sa konania, ktorým zasiahol do
práva navrhovateľa na ochranu osobnosti dopustil tak, že dňa 27. 11. 2013 v čase okolo 16.00 hod.
na zasadnutí obecného zastupiteľstva konaného v zasadacej miestnosti Obecného úradu Demänovská
Dolinapovedalpredtamprítomnýmiosobamivýrok„PánposlanecS..J.X.zmariltendernaobstarávanie
traktora, a to spôsobom, že bol dohodnutý s predajcom na nejakej provízii, trikrát bol S.. X. za ním,
keďže mu provízia nebola vyplatená, S.. X. zmaril tender a spôsobil obci škodu vo výške 3.500 eur“. Išlo

o nepravdivé tvrdenie, ktoré bolo prednesené na verejnom zasadnutí. Priestupkové konanie skončilo
rozhodnutím o priestupku č. 882/2014/02124 zo dňa 02. 06. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.
07. 2014, ktorým je súd podľa § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný. Hoci bol navrhovateľ v priestupkovom konaní
ochotný vec skončiť zmierom, ak sa mu odporca ospravedlní, ten takýto postup odmietal. Popieral, že
sa skutku dopustil a doposiaľ sa navrhovateľovi neospravedlnil. Ospravedlnenie v znení uvedenom v
petite žaloby žiada navrhovateľ predniesť na rovnakom fóre, na akom odporca navrhovateľa urazil.

Právny zástupca navrhovateľa trval na podanej žalobe. Uviedol, že odporca nepravdivým, difamujúcim
tvrdením zasiahol do práva na česť navrhovateľa. Príslušný správny orgán po vykonanom dokazovaní

ustálil, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v rozhodnutí, ktoré je pre súd záväzné, preto nie je potrebnévykonávaťvtomtosmereďalšiedokazovanie.Prevznikzodpovednostinaochranuosobnostijepotrebný
zásah, ujma a príčinná súvislosť medzi zásahom a ujmou. Všetkými týmito skutočnosťami sa zaoberal
okresný úrad a všetky tieto tri predpoklady sú súčasťou skutkovej podstaty. V tomto konaní je súd len

oprávnený zaoberať sa, či je požadované zadosťučinenie primerané.

Navrhovateľ uviedol, že zasadnutia obecného zastupiteľstva sa dňa 27. 11. 2013 zúčastnil ako poslanec
obecného zastupiteľstva, za verejnosť sa ho zúčastnil odporca. Na strane odporcu tam odznel výrok,
ktorý sa nezakladá na pravde, že zmaril tender, že chodil za predajcom traktoru, že si trikrát pýtal provízie
a keď províziu nedostal, tak tender zmaril a tým obci vznikla škoda. On ani nevedel kto je predajca. V tom

časesachýlilokdoplňujúcimvoľbám,onchcelkandidovaťzastarostu.Tentovýrokodporcapovedal,aby
ho znemožnil a zneistil u niektorých občanov. V Obci Demänovská Dolina žije 8 rokov, jedná sa o jeho
prvé funkčné obdobie poslanca obecného zastupiteľstva a to od roku 2010, ktoré vykonáva doposiaľ.
Urážanieľudíješportomodporcu.Akodporcatvrdí,žeobcibolaspôsobenáškodanejakýmrozhodnutím
komisie, tak nič mu nebráni podať oznámenie. On tvrdí, že bol len členom komisie a nemôže odporca
napádať len jeho. Predsedníčkou komisie bola p. X., on bol člen. Kontrolór povedal, že traktor je dobrý,

že je tu najnižšia cena, že spĺňa všetky podmienky, preto ho dali na prvé miesto.

Odporca uviedol, že jemu nerobí problém ospravedlniť sa navrhovateľovi, že mal prijať províziu. Robí
mu problém ospravedlniť sa ohľadne spôsobenia škody obci, pretože tvrdí, že Obci Demänovská Dolina
škoda spôsobená bola. Tvrdenie sa nezakladá na pravde, on ho takto nepovedal, povedal ho v inom
znení. Celý výrok je zmätočný. On povedal, že navrhovateľ poškodil Obec Demänovská Dolina o

3.500 eur pri výberovom konaní na nákup traktora. Doteraz nikto neskúmal, či obci bola spôsobená
škoda. On trestné oznámenie ohľadne spôsobenej škody, prípadne občianskoprávnu žalobu nedával,
nakoľko to nestihol, keďže medzi časom stratil mandát starostu. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva
nebol vyhotovený audiovizuálny záznam, celá zápisnica je tendenčná. On rozhodnutím okresného
úradu nedisponuje. On navrhol ako komisiu pre obstarávanie tendra na traktor navrhovateľa, p. X.,

obecného kontrolóra p. Q. a poslanca p. L. a za obstarávanie p. Q.. O tendry rozhoduje kolektívny orgán.
Táto komisia dala na prvé miesto firmu, ktorá nespĺňala kritéria. Jemu zákon ukladá, že na základe
rozhodnutia komisie je povinný vypísať elektronickú aukciu. Tender vyhral ten, koho komisia dala na
prvé miesto a ktorý nespĺňal kritériá, pretože nespĺňal technické parametre na taký typ traktora, aký
oni stanovili a aký obec potrebovala. Navrhovateľ bol jeden z aktérov. Sú tu zaujímavé dve veci: Prečo

bola zmenená komisia komisiou? Prečo bol vybratý ten uchádzač, ktorý nespĺňa kritéria? On bude
rešpektovať rozhodnutie súdu, potom zváži ďalšie kroky. Ak je tu nejaké tendenčná skupina proti nemu,
on ju nemôže zvrátiť.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
listín založených v spise a to s rozhodnutím o priestupku Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor

všeobecnej vnútornej správy č. 82/2014/02124 zo dňa 02. 06. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 25. 07. 2014. Uvedeným rozhodnutím bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch, ktorú skutkovú podstatu
naplniltým,žedňa27.11.2013včaseokolo16.00hod.nazasadnutíobecnéhozastupiteľstvakonaného
v zasadacej miestnosti obecného úradu Demänovská Dolina povedal pred tam prítomnými osobami

výrok „ Pán poslanec Ing. J. X. zmaril tender na obstarávanie traktora, a to spôsobom, že bol dohodnutý
s predajcom na nejakej provízii, trikrát bol S.. X. za ním, keďže mu provízia nebola vyplatená, S.. X.
zmaril tender a spôsobil obci škodu vo výške 3.500 eur“, čím Ing. J. X. ublížil na cti tým, že ho urazil a
podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch mu bola za spáchaný priestupok
uložená pokuta vo výške 20 eur.

Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu
alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej
je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo

iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím oosobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je
viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu,

môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z
neho vychádza.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Ustanovenie § 135 Občianskeho súdneho poriadku uvádza výpočet rozhodnutí, ktorými je súd viazaný
a ktoré stoja mimo rámec úvahy súdu. Súd je okrem iného viazaný rozhodnutím, že bol spáchaný
priestupok a kto ho spáchal. Čo je priestupok alebo iný správny delikt a kto o ňom rozhoduje vyplýva z
ustanovení Zákona o priestupkoch, ale aj z osobitných právnych predpisov. Právoplatným rozhodnutím

správneho orgánu o tom, že určitá osoba spáchala priestupok je súd viazaný, ak ide o zavinené konanie
tejto osoby. V danom prípade príslušný správny orgán vo veci priestupku konal a právoplatne uznal
odporcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Zákona o priestupkoch t.j. vydal pozitívne rozhodnutie. Je nepochybné, že súd si môže urobiť právny
aj skutkový záver o protiprávnom konaní odporcu sám, ale v prípade, ak bolo o ňom rozhodnuté, súd

je takýmto rozhodnutím viazaný. Otázku, či predmetné rozhodnutie bolo odporcovi riadne doručené,
súdu v tomto konaní neprislúcha riešiť. Navyše zo strany odporcu ani nebolo tvrdené, že by proti vyššie
uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu podal riadny opravný prostriedok - odvolanie v lehote do 15
dní, keďže tvrdil, že sa o rozhodnutí vydanom v správnom konaní údajne dozvedel až z podanej žaloby,
ktorá bola odporcovi doručená dňa 27. 08. 2014.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník poskytuje ochranu
len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a
vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačného (hanlivého)
charakteru. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré
zasahuje do práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Difamujúce tvrdenie
zasahujúce do práva na ochranu osobnosti je nutné posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií,
ale aj z celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti za ktorých

k tvrdeniu došlo. Významné je, či celkové vyznenie určitej informácie zodpovedá pravde (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 14. 11. 2007 sp. zn. 30Cdo/332/2007). Na vznik občianskoprávnej sankcie
za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť
súčasne splnené tieto predpoklady: a) existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať
ujmu spočítajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených v ustanovení § 11 OZ, b)

neoprávnený charakter tohto zásahu, c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou
ujmou.

Súd dospel k záveru, že výrok „ Pán poslanec S.. J. X. zmaril tender na obstarávanie traktora, a
to spôsobom, že bol dohodnutý s predajcom na nejakej provízii, trikrát bol S.. X. za ním, keďže mu
provízia nebola vyplatená, S.. X. zmaril tender a spôsobil obci škodu vo výške 3.500 eur“ je difamujúce

tvrdenie, ktoré podľa použitých výrazov a formulácií (žiadosť o províziu, zmarenie tendra), z okolností, za
ktorých k tvrdeniu došlo (zasadnutie obecného zastupiteľstva Obce Demänovská Dolina), aj z celkového
dojmu, ktorým pôsobí, zasiahlo do práva na ochranu osobnosti (cti) navrhovateľa. Verejným obvinením
navrhovateľa z nečestného správania (žiadosť o províziu) došlo k porušeniu práva navrhovateľa načesť. Obecné zastupiteľstvo konalo a rozhodovalo verejne. Pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti
svojho tvrdenia, ale napriek tomu ho na zasadnutí obecného zastupiteľstva predniesol. Jedná sa teda
o zásah, ktorý bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu.

Ak má ísť o kritiku prípustnú alebo oprávnenú, musí byť táto kritika vecná, konkrétna primeraná čo
do obsahu a formy a nesmie vybočovať z hraníc nutných na dosiahnutie cieľa (rozsudok Najvyššieho
súdu SR 3Cdo/61/2000, ZSP 14/2001). Pri kritike verejnej záležitosti vykonávanej verejne pôsobiacimi
osobami platí z ústavného hľadiska prezumpcia o tom, že ide o kritiku dovolenú. Iba v prípade, že
ide o kritiku vecí alebo konania osôb vystupujúcich vo veciach verejných, ktorej celkom chýba vecný

základ a pre ktorú nemožno nájsť žiadne zdôvodnenie (paušálna kritika), treba považovať takú kritiku
za vybočujúcu z „fair “ prejavu (rozsudok NS ČR 23. 02. 2012 sp. zn. 30Cdo/2230/2010).

Kritika navrhovateľa ako verejnej osoby (poslanca obecného zastupiteľstva) odporcom presiahla
obsahom, formou a cieľom rámec pravdivej, vecnej a objektívnej kritiky. V tejto súvislosti súd dáva do
pozornosti, že navrhovateľ bol jedným z členov komisie na obstarávanie nákupu tovarov alebo služieb
schválenej obecným zastupiteľstvom a navrhnutej starostom (v tom čase odporcom). Jednalo sa teda

o kolektívny orgán, ktorého bol navrhovateľ len členom.

V prípade porušenia alebo ohrozenia osobnostných prác sa dotknutá osoba môže domáhať najmä
a) upustenia od pokračovania neoprávnených zásahov, b) odstránenia následku neoprávneného
zásahu, c) poskytnutia primeraného zadosťučinenia - satisfakcie. Zákon právne prostriedky ochrany
práv občana spätých s jeho osobnosťou uvádza len príkladne. Podanou žalobou sa navrhovateľ

voči odporcovi domáhal ospravedlnenia. Ospravedlnenie je satisfakčný prostriedok, ktorý zahŕňa
vyjadrenie subjektívnej požiadavky poškodeného na prejav odporcu uznať chybu. Rozsudočný výrok,
ktorým sa poškodenej osobe na základe § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva primerané
zadosťučinenie, musí zodpovedajúcim spôsobom reagovať na ujmu, ktorú dotknutá osoba utrpela na
svojich osobnostných právach a súčasne musí byť natoľko určitý, aby ho bolo možné vykonať (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR z 27. 09. 2001 sp. zn. 26 Cdo/410/2000).

Satisfakciu - ospravedlnenie súd považoval za primeranú intenzite zásahu (tvrdenie odporcu na
zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa okrem poslancov obecného zastupiteľstva zúčastnila
aj verejnosť), následkov tohto zásahu (v obci majú trvalé bydlisko obaja účastníci konania) a zároveň
účinnú formu zmiernenia nemajetkovej ujmy do osobnostných práv navrhovateľa. Podľa názoru súdu

navrhovateľom požadovaná forma morálneho zadosťučinenia je vzhľadom k zásahu do osobnostných
práv navrhovateľa primeraná, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Takýmto výrokom súdu sa
nenahradzuje vyhlásenie vôle povinného, ale ukladá sa mu plnenie. K ospravedlneniu odporcu dôjde na
rovnakom fóre na akom odporca predniesol svoje difamujúce tvrdenie a to na jeho najbližšom zasadnutí
po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Povinnosťou účastníkov konania je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd však rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, iba
tie, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie vo veci. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie
je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 26. 03. 1992, 4Cdo/6/92). Odporca ako dôkaz navrhol predložiť komplet spisový materiál ohľadne

tendra a predvolať všetkých členov komisie. Ak odporca označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
je na rozhodnutí súdu, ktoré z týchto dôkazov vykoná a ktoré nie. Súd totiž nie je povinný vykonávať
všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi. Súd návrhu odporcu na doplnenie dokazovania nevyhovel z
dôvodu, že ním navrhnuté dôkazy nie sú právne významné pre rozhodnutie vo veci. Predmetom tohto
konania totiž nebolo preukazovanie, či predmetným tendrom bola alebo nebola Obci Demänovská

Dolina spôsobená škoda, ale právo navrhovateľa na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal plný
úspech vo veci právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práv proti odporcovi,ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za podaný návrh vo výške 66 eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby po 61,41 eur
+ 3 x režijný paušál po 8,04 eur, spolu 208,35 eur, ktoré súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi na

účet jeho právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.